Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9T/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012387
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2117012387.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému V. K.,

nar.: XX.XX.XXXX v Bratislave pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

V. K. nar. XX.XX.XXXX v A.
trvale bytom: Na W. XXXX/XX, Bratislava
t. č. ÚVV Bratislava

sa uznáva za vinného, že

dňa 24.2.2017 asi o 07.00 hodine v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou,
v priestoroch pracoviska s názvom Replast, fyzicky napadol odsúdeného Michala Harabina tým
spôsobom, že ho jedenkrát udrel päsťou ruky do oblasti tváre, stiahol ho na zem, kde ho dvakrát kopol
nohou do oblasti ľavej časti tváre, čím Michalovi S., spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre

s výrazným opuchom v oblasti ľavého oka uzatvárajúcim očnú štrbinu, zlomeninu vnútornej strany ľavej
očnice s posunom očného bulbu mierne dolu vyžadujúce si liečbu spojenú s práceneschopnosťou v
trvaní štyroch týždňov a sťažením obvyklého spôsobu života v trvaní štyroch týždňov,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného

zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť:
- poškodenej spoločnosti Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava škodu

vo výške 16,90 Eur,- poškodenej spoločnosti UNION zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, so sídlom: Bajkalská 29/
A, Bratislava škodu vo výške 525,30 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 14.12.2017 na tunajšom súde obžalobu na
obvineného V. K. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného V. K., svedka -
poškodeného V. S., svedka Q. W., svedka W. T., svedka V.. V. W., svedka T. F., svedka T. K., svedka

V. T. a oboznámil listinné dôkazy, a to vyčíslenie liečebných nákladov poškodeného V. S., pripojenie
sa Sociálnej poisťovne k trestnému stíhaniu, rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu, oznámenie
o disciplinárnom previnení, záver zo šetrenia, kópiu spisového materiálu ÚVTOS-šetr.-35/19-HR-201,
odpis registra trestov obžalovaného, lustráciu v databáze súdov obžalovaného a lustráciu obžalovaného
v systéme generálnej prokuratúry.

- Výrok o vine -

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nepochybne vyplýva, že dňa 24.02.2017 asi
o 07.00 hodine v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, v priestoroch

pracoviska s názvom Replast prišlo k fyzickému konfliktu medzi obžalovaným Milanom K. a poškodeným
V. S., čo vyplýva z výpovede obžalovaného V. K. (č. l. 330 -331), poškodeného V. S. (č. l. 365), svedka
T. F. (č. l. 331-332), svedka T. K. (č. l. 332-333) a svedka V. T. (č. l. 333 - 334).

V dôsledku predmetného fyzického konfliktu bolo poškodenému V. S. spôsobené zranenie v okolí oka,

čo potvrdili poškodený V. S. (č. l. 365), svedok Q. W. (č. l. 331), svedok W. T. (č. l. 334), svedok T. K.
(č. l. 332-333) a svedok V. T. (č. l. 333 - 334).

Odborným vyjadrením V.. V. W. č. 051/17 zo dňa 14.06.2017 a jeho svedeckou výpoveďou (č. l. 109-119,
č. l. 364) bolo v konaní preukázané, že v príčinnej súvislosti s fyzickým stretom medzi obžalovaným a

poškodeným, poškodený utrpel zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre s výrazným
opuchom v oblasti ľavého oka uzatvárajúcim očnú štrbinu, zlomeninu vnútornej strany ľavej očnice s
posunom očného bulbu mierne dolu vyžadujúce si liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní štyroch
týždňov a sťažením obvyklého spôsobu života v trvaní štyroch týždňov (obmedzenie mobility pri fyzickej
aktivite, obmedzenie v kontakte so spoločenským prostredím, obmedzenie nevyhnutných hygienických

a stravovacích úkonov), pričom intenzita pôsobiacej sily bola stredne silná až silná, mohlo sa jednať o
úder päsťou alebo nohou.

Na základe vyššie uvedených zistení súdu bolo v trestnom konaní preukázané, že sa stal skutok, ktorý
je predmetom obžaloby, a že poškodenému bolo ublížené na zdraví.

Predmetom sporu medzi prokurátorom a obžalovaným bola primárne tá skutočnosť, kto bol iniciátorom
samotného konfliktu, a či zranenia, ktoré poškodený utrpel, mu boli spôsobené obžalovaným a neboli
len dôsledkom nutnej obrany obžalovaného, ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu.

Obžalovaný vo svojej výpovedi (č. l. 330-331) uviedol, že bol ako prvý napadnutý svedkom Róbertom K.
a poškodeným V. S., ktorý ho držal v páke. Pokúšal sa brániť a pomohli mu až iný odsúdení. Následne
o 2-3 minúty ho poškodený Michal S. verbálne napadol a vytiahol na neho paletu s klincami, s ktorou sa
na neho išiel zahnať. Obžalovaný ho vtedy stiahol na zem a kopol ho raz do oblasti tváre.

Svedok - poškodený V. S. (č. l. 365) uviedol, že s obžalovaným mal verbálny konflikt, potom ho
obžalovaný udrel do tváre, stiahol ho k zemi, kde ho kopol raz alebo dvakrát do tváre.

Svedok T. F. (č. l. 331-332) vo svojej výpovedi potvrdil verziu obžalovaného, že poškodený sa na
obžalovaného zahnal s doskou, na ktorej boli klince, avšak obžalovanému nespôsobil žiadne zranenia.

Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania (č.l. 85 -88), kde naviac uviedol, že medzi obžalovaným a poškodeným prišlo k fyzickému konfliktu, počas
ktorého sa udierali až padli na zem, a keď ich oddelili, tak sa poškodený S. vyhrážal obžalovanému s
drevom, že ho zabije. Obžalovaného odviedol, no po nejakom čase uvidel poškodeného ležať na zemi,

obžalovaný k nemu prišiel a kopol ho do tváre.

Svedok T. K. (č. l. 332-333) poprel, že by fyzicky napadol obžalovaného a na podrobnosti stíhaného
skutku si nepamätal. Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka z
prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že začiatok fyzického konfliktu obžalovaného s poškodeným

nevidel, videl iba, ako poškodený leží na zemi a obžalovaný ho kopol pravou nohou do tváre niekde
k oku.

Svedok V. T. (č. l. 333 - 334) si na hlavnom pojednávaní nepamätal priebeh skutku, a preto bola na
návrh prokurátora prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, kde uviedol, že konflikt medzi
obžalovaný a poškodeným vznikol tak, že poškodenému sa na hlavu zošuchlo vrece, ktoré na kopu

položil obžalovaný. Spočiatku sa jednalo len o verbálny konflikt a neskôr sa začali biť. Kto začal, nevedel
uviesť, avšak videl, ako poškodený leží na zemi, snažil sa mu pomôcť vstať zo zeme, no obžalovaný sa
vytrhol svedkovi T. K. a svedkovi T. F. a ako poškodený ležal na zemi, kopol ho dvakrát do tváre.

Listinné dôkazy neboli relevantné pre posúdenie skutkového stavu.

Súdposudzovalvšetkyvykonanédôkazyzhľadiskaichzávažnosti,prípustnostiavierohodnostiadospel
k nasledovným záverom:

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil ako prípustné a získané zákonným

spôsobom.

Výpoveďobžalovanéhosúdvyhodnotilakonevierohodnú,nakoľkojehovýpoveďonapadnutíjehoosoby
svedkom T. K. a poškodeným nebola potvrdená žiadnym vykonaným dôkazom.

Výpovede poškodeného a svedkov súd vyhodnotil ako vierohodné a pravdivé, nakoľko sa v nich
nevyskytli podstatné rozpory.

V kontexte vyššie uvedených dôkazov dospel súd k nasledovným záverom.

Súdmalzapreukázané,žefyzickémukonfliktumedzipoškodenýmaobžalovanýmpredchádzalverbálny
konflikt medzi nimi, ktorý vyústil do fyzického konfliktu. Počas tohto fyzického konfliktu mohli medzi
obžalovaným a poškodeným padnúť nejaké údery, avšak tento konflikt bol prerušený intervenciou tam
prítomných odsúdených.

Bezprostredne po prerušení tohto konfliktu a odtiahnutí obžalovaného od poškodeného, zodvihol
poškodený drevenú dosku a adresoval poškodenému verbálne vyhrážky. Uvedené konanie však
súd nepovažuje za napadnutie obžalovaného poškodeným, ale len ako určitú demonštráciu sily
poškodeného vo vzťahu k obžalovanému, a to z dôvodu, že konflikt medzi obžalovaným a poškodeným
po tomto geste bezprostredne nepokračoval. Dva konflikty medzi obžalovaným a poškodeným potvrdil

obžalovaný, aj svedok Róbert F..

W. a vznik druhého konfliktu nepozoroval žiaden vypočutý svedok.

W. uviedol, že najprv mu dal obžalovaný úder päsťou do tváre a následne ho stiahol na zem,

kde ho obžalovaný kopol. M. poškodeného v tomto kontexte súd hodnotí ako pravdivú, nakoľko
poškodený evidentne nechcel obžalovanému ublížiť a riešiť vec v trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu
nahlásil príčinu vzniku zranenia ako pracovný úraz, a teda bola u neho evidentná snaha nepoškodiť
obžalovaného. N. jeho výpoveď je s výnimkou úderu päsťou totožná s výpoveďou obžalovaného.

B. T. F., T. K. a V. T. videli len to, že poškodený leží na zemi a obžalovaný ho kopol do tváre, následkom,
čoho mu vzniklo zranenie na oku, ktoré bolo preukázané aj lekárskymi správami a odborným vyjadrením
V.. V. W..V konaní bol sporný počet kopancov obžalovaného do tváre poškodeného, nakoľko obžalovaný priznal
len jeden kopanec, poškodený sa vyjadril, že sa mohlo jednať o jeden alebo dva kopance, avšak svedok
V. T., ktorý pomáhal poškodenému vstať zo zeme, a teda bol najbližšie k poškodenému v čase útoku,

jednoznačne uviedol, že sa jednalo o dva kopance, čím súd považuje túto skutočnosť za hodnoverne
preukázanú, nakoľko práve V. T. mohol nerušene a priamo vnímať útok obžalovaného na poškodeného.

Súd nemal za preukázané, že kopance obžalovaného do tváre poškodeného boli spôsobené v nutnej
obrane ani inou okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť, nakoľko poškodený sa v tom čase nachádzal na

zemi a teda nijakým spôsobom neohrozoval obžalovaného.

Samotné zranenia, ktoré poškodenému obžalovaný spôsobil v priamej príčinnej súvislosti s fyzickým
napadnutím (kopnutiami) si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie a zároveň aj sťaženie obvyklého
spôsobu života poškodeného po dobu 4 týždňov, čím je naplnená skutková podstata trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, súd je toho názoru, že obžalovaný konal v priamom úmysle
v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko chcel napadnúť poškodeného a dvomi atakmi nohou
do oblasti hlavy mu spôsobiť vyššie špecifikované zranenia. Vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného, súd

vyhodnotil závažnosť tohto činu ako vyššiu než nepatrnú.

Obžalovaný v konaní namietal, že o skutku, ktorý je predmetom obžaloby už bolo rozhodnuté
rozhodnutím o uložení disciplinárneho trestu zo dňa 06.04.2017, čím je vylúčené jeho trestné stíhanie
za prejednávaný skutok (tzv. „zásada ne bis in idem“ t. j. nie dvakrát o tom istom).

Z rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu zo dňa 06.04.2017 (č. l. 143) vyplýva, že obžalovaný
bol uznaný za vinného, že dňa 24.07.2017 v čase o 7.30 hod. v priestoroch pracoviska Replast „C“
po predchádzajúcej slovnej hádke napadol poškodeného , čím porušil povinnosť zachovávať zásady
slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku podľa § 39 písm. b)

zákonač.475/2005Z.z.,začomuboluloženýdisciplinárnytrest-celodennéumiestneniedouzavretého
oddielu na dobu 10 dní.

K uvedenej námietke obvineného súd uvádza nasledovné:

Podľa čl. 4 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „Dohovor“) nikto
nemôže byť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní podliehajúcom právomoci rovnakého štátu za
trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného
poriadku tohto štátu.

V kontexte posudzovania zásady ne bis in idem sa uplatňujú tri Engelovské kritériá, v rámci ktorých
sa posudzuje a rozlišuje či stíhaný delikt patrí do trestného práva, disciplinárneho práva, alebo oboch
súčasne, ak sa jedná o správny delikt, je potrebné posúdiť okruh adresátov, či sa jedná o subjekt
všeobecný alebo špeciálny a napokon závažnosť sankcie.

Ak sa tieto kritéria aplikujú na disciplinárne konanie voči odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody
podľa zákona č. 475/2005 Z. z. je nutné konštatovať, že disciplinárne konanie voči odsúdeným nie je
v slovenskom právnom poriadku súčasťou trestného práva a teda nie je trestným konaním. Adresátmi
právnej úpravy disciplinárneho práva vo výkone trestu sú výlučne odsúdení ako špeciálny subjekt.
Disciplinárnasankciauloženáobžalovanémunemápovahuobmedzeniaprávodsúdenéhoporovnateľnú

s trestom odňatia slobody (trestnou sankciou), ale v prípade odsúdeného ide len o zmenu formy režimu
na dobu 10 dní (maximálne je možné uložiť disciplinárny trest celodenné umiestnenie do uzavretého
oddielu až na dobu 14 dní). Z uvedeného dôvodu nemôže ísť o sankciu trestnoprávneho charakteru.

Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nie je trestným stíhaním odsúdeného za predmetný

skutok porušená „zásada ne bis in idem“ vzhľadom na jeho predchádzajúci disciplinárny postih. V tomto
kontexte súd osobitne zvýrazňuje, že obžalovaný bol disciplinárne postihnutý za to, že porušil povinnosť
zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku a
nie za to, že poškodenému ublížil na zdraví (spôsobil mu vyššie uvedené zranenia).Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona.

- Výrok o treste -

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu

obžalovaného jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé, že bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný.

Pri prečine ublíženia na zdraví je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody od 6 mesiacov

do 2 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného
zákona, dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia
slobody podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona - obžalovaný už bol odsúdený a nezistil žiadnu
poľahčujúcu okolnosť. V takto upravenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody od 1 roka do 2 rokov

súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovej trestnej sadzby trestu
odňatia slobody v trvaní 1 rok, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a

nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, nakoľko predmetný skutok spáchal
počas toho, ako vykonával trest odňatia slobody za inú predchádzajúcu trestnú činnosť, čím sú dané
pochybnosti o možnosti dosiahnuť u obžalovaného účel trestu inak ako opätovným výkonom trestu
odňatia slobody, ktorý v podmienkach Slovenskej republiky predstavuje najprísnejší trest. S poukazom
na skutočnosť, že odsúdený vykonával trest odňatia slobody v minimálnom stupni stráženia, je potrebné

zaradiť ho na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, kde bude lepšie zavŕšená
jeho resocializácia.

Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v
páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok

generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.

- Výrok o náhrade škody -

Poškodená Sociálna poisťovňa si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 16,90 Eur za vyplatené
nemocenské dávky (č. l. 65-71 a č. l. 127-128) a poškodená spol. UNION zdravotná poisťovňa, a.s.,
uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 525,30 Eur ako vynaložené náklady za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť poškodenému (č. l. 90-96 a č. l. 120-127).

Keďže z vykonaného dokazovania mal súd výšku škody preukázanú, obžalovaný ju žiadnym spôsobom
nespochybnilasúdvylúčilspoluzavineniepoškodeného,uložilobžalovanémupovinnosť,abypredmetnú
škody poškodeným subjektom v uplatnenej výške uhradil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnostitoho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať

práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.