Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Viera Zoľáková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118210362
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8118210362.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov
senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcov: 1./ J.. W. R.,
N.. XX.XX.XXXX, A. F. A. XXXX/X/A, XXX XX T., 2./ J.. P.. J. A., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXXX/XX,
XXX XX W., 3./ A.. V. A., N.. XX.XX.XXXX, A. M. XXXXX/XA, XXX XX A., všetkých zastúpených
Imrichom Bartošíkom, nar. 05.02.1954, bytom Slovenská 3282/46, 080 01 Prešov, proti žalovanému:

Mesto Prešov, IČO: 00 327 646, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, právne zastúpenému JUDr.
Alojzom Naništom, advokátom, IČO: 35 519 193, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o náhradu
škody, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 29C/5/2018-236 zo 6. mája
2020 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal
žalovanému proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že Mesto Prešov ako objednávateľ
a obchodná spoločnosť Z. B., P.. B.. ako zhotoviteľ uzatvorili 28. apríla 2016 zmluvu o dielo,
predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa vykonať komplexnú rekonštrukciu a údržbu miestnych

komunikácií na území mesta Prešov v roku 2016. Podľa bodov 3.2, 3.3, 3.6, 3.7 zmluvy o dielo
zhotoviteľ sa zaväzuje realizovať stavebné práce na výstavbe miestnych komunikácií v rozsahu a v
zmysle objednávateľom spracovanej projektovej dokumentácie stavby miestnych komunikácii a podľa
podmienok vydaného stavebného povolenia pre výstavbu miestnych komunikácií a stavebné práce na
obnove miestnych komunikácií v rozsahu objednávateľom predloženého výkazu výmer. Práce budú
realizovanévrozsahuzhotoviteľomocenenéhovýkazuvýmer.Zhotoviteľzabezpečínajednotlivéobjekty

spracovanie jednoduchej projektovej dokumentácie s technickou správou, situáciou a charakteristickými
rezmi v súlade so všetkými príslušnými právnymi a technickými normami za podmienok dohodnutých v
tejto zmluve. Zhotoviteľ sa zaväzuje pri realizácii stavebných prác dodržať hlavne nasledovné technické
požiadavky: Práce realizovať v súlade s platnými STN, EN a predpismi, zákonmi a nariadeniami
týkajúcimi sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; úroveň kvality preukáže zhotoviteľ osvedčením
autorizovaných skúšobní o skúške dodávaných výrobkov alebo tovarov. Zhotoviteľ sa zaväzuje

zrealizovať dielo v požadovanej kvalite a rozsahu uvedenom v čl. 3, ktoré vykoná vo vlastnom mene,
na svoje náklady a na vlastnú zodpovednosť a nebezpečenstvo. Zhotoviteľ nesmie dielo ako celok
odovzdať na realizáciu inej osobe. Tým nie je dotknuté právo zhotoviteľa realizovať čiastkové práce a
dodávky prostredníctvom tretích osôb. Zhotoviteľ je uzrozumený so skutočnosťou, že kvalitou diela sa
pre účely tejto zmluvy rozumie dielo vyhotovené podľa čl. III. tejto zmluvy so zreteľom na ustanovenie
§ 46 Stavebného zákona v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého zhotoviteľ zodpovedá za

správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2 cit. zák. a za zrealizovateľnosť
stavby podľa ním vypracovanej dokumentácie. Podľa bodov 11.14, 11.15 a 11.17.2 zmluvy o dielozhotoviteľ zodpovedá za škody, ktoré boli spôsobené pri vykonávaní predmetu zmluvy na svojom
alebo prenajatom majetku tretích osôb a na inom majetku. Zhotoviteľ zodpovedá za všetky škody
na zdraví a majetku tretích osôb spôsobené zanedbaním povinností, ktoré je zhotoviteľ v zmysle

tejto zmluvy povinný zabezpečiť. Zhotoviteľ je zodpovedný za bezpečnosť všetkých vykonávaných
prác na stavenisku počas celej doby realizácie diela a zaväzuje sa, že bude podnikať všetky kroky
na ochranu životného prostredia na stavenisku a v jeho okolí, predchádzať škodám a úrazom osôb
alebo verejného či iného vlastníctva v dôsledku zničenia, hluku alebo iných príčin vznikajúcich ako
dôsledok jeho metód práce. Zmluva o dielo bola zverejnená na webovom sídle Mesta Prešov 28.

apríla 2016 pod interným číslom XXXXXXXXX. Krajský pamiatkový úrad na základe žiadosti o vydanie
rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území a ochrannom pásme pamiatkového
územia vydal 7. júna 2016 rozhodnutie, č. k. KPÚPO-2016/13161-2/41127/Vin, podľa ktorého bol zámer
úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území a ochrannom pásme pamiatkového územia v rozsahu:
Okružná ul. - výmena asfaltového krytu na cestnej komunikácii; Slovenská ul. - výmena asfaltového
krytu na chodníkoch obojstranne od Kováčskej ul. po Metodovu ul.; Masarykova ul. - zastávkové

niky Čierny most obojstranne - výmena zámkovej dlažby a výmena časti cestnej komunikácie podľa
predloženej dokumentácie zámeru spracovanej J.. V. F. - Z. M. v apríli 2015 z hľadiska záujmov
chránených pamiatkovým zákonom prípustný. Podkladom na vydanie tohto rozhodnutia bola projektová
dokumentácia vypracovaná J.. F., pričom z tejto dokumentácie nesporne vyplýva, že predmetom zmluvy
o dielo bola úprava chodníka na Slovenskej ul. obojstranne od Kováčskej ul. po Metodovu ul. a jej

súčasťou boli aj vzorové priečne rezy navrhovanej úpravy autobusových zastávok s novým obrubníkom
a bez výmeny obrubníka, navrhovanej opravy výmeny obrusnej vrstvy vozovky a výmeny asfaltového
povrchu pri oprave chodníka. Podľa technickej správy povrch chodníka na Slovenskej ul. tvorí značne
popraskaný liaty asfalt a podkladový betón. Na mnohých miestach je narušený prekopávkami, pričom
odvodnenie je zabezpečené do zeleného pása na oboch stranách chodníka. Navrhuje sa výmena krytu

chodníka s použitím asfaltového betónu, a to vybúranie krytu zliateho z asfaltu, vyrovnanie, spojovací
postrek asfaltový na celú plochu a položenie asfaltového betónu po zhutnení 2. trieda jednozrnný AC8
(ABJ) - hr. 50 mm. Na realizáciu diela sa nevyžadovalo stavebné povolenie ani kompletná projektová
dokumentácia, preto J.. F. vypracoval projekt na všetky objekty na stupni Zjednodušená projektová
dokumentácia, ktorá sa používa v prípade rekonštrukcie už existujúcich objektov, kedy sa nerealizujú

žiadne nové stavby na tomistom mieste, pričom sa vypracujú základné výkresy, z ktorých je jasná plocha
objektu v rekonštrukcii a základný vzorový priečny rez, z ktorého je jasné, čo sa bude robiť (skladba
opravy). Na základe toho sa potom môže spracovať výkaz výmer a vypracovať rozpočet. V prípade,
ak sa realizuje rekonštrukcia existujúceho stavu, teda, ak tam obrubník bol, bude aj po rekonštrukcii a
ak pôvodne obrubník nebol, pri oprave sa nedá, okrem prípadov, keď to odporuje existujúcim právnym

predpisom. Výkres č. 16 - vzorové priečne rezy je spoločný pre rekonštrukciu pätnástich objektov
mestskej časti č. 4, pričom objekt č. 04 „Slovenská“ - rekonštrukcia chodníka pri ÚPSVaR je jeden z nich
a opravy chodníka na Slovenskej ul. sa týka obrázok „oprava chodníka asfaltový povrch“. Rekonštrukcia
chodníka bola navrhnutá v skladbe cestný obrubník - chodník - záhonový obrubník na strane, kde je
zeleň. Obrubníky na chodníku plnia dôležitú stabilizačnú funkciu a ak by chýbali došlo by k priečnej

nestabilite. Ak je však chodník až po pevnú prekážku (betónový plot, budova), túto funkciu preberie
práve táto prekážka a budovanie záhonového obrubníka sa javí ako zbytočné a nehospodárne. V
takom prípade realizačná firma v súlade s pravidlami výstavby vezme projektovaný základný vzorový
priečny rez a zrealizuje ho bez záhonového obrubníka, ktorého funkciu plní pevná prekážka. V prípade
Slovenskej ul., resp. predmetného domu sa opravovaný chodník nachádza medzi dvomi prekážkami, a

to cestným obrubníkom a predmetnou budovou, teda v tomto prípade sa oprava chodníka realizovala
podľa základného vzorového priečneho rezu, ako na obrázku chodníka asfaltového povrchu s tým, že
funkciu záhradného obrubníka plní predmetná budova. Podľa odborného stanoviska vypracovaného
J.. Q. B. pod č. 12/2018 pri oprave v septembri 2016 bol na predmetný chodník bez výškovej úpravy
pôvodných obrubníkov uložený podkladný betón a krycia vrstva z asfaltového betónu. Sklon chodníka v

priečnom smere je v rozmedzí 0,3 % až 1,2 %. Pri sokli však sklon chodníka v šírke až do cca 650 mm
následkom nedostatočného zhutnenia živičného krytu je v rozmedzí 4,3 % až 7,2 %. Zároveň v tomto
pásme je živičný kryt zjavne menej hladký, a teda poreznejší a menej hutný. V záujme dodržania aspoň
minimálneho sklonu chodníka a následkom nedostatočného zhutnenia krytu v pásme pri kamennom
obklade budovy došlo pri oprave chodníka k prekrytiu spodnej hrany kamenného obkladu sokla v

rozsahu od 25 mm do 40 mm. Vrchný živičný kryt je bez akejkoľvek dilatácie tesne nalepený na obklad
sokla a na ďalšie konštrukčné prvky posudzovaného stavebného objektu. Je nepochybné, že pri oprave
chodníka a položení živičného krytu na jeho povrch neboli dodržané obvyklé stavebné postupy, hlavne
však nebola vytvorená dilatácia medzi konštrukciou chodníka a predmetným stavebným objektom.Následkom tohto stavu sa objemové zmeny vyplývajúce z teplotného zaťaženia chodníka prenášajú
priamo na povrch budovy a nepochybne spôsobujú v ňom neprípustné napätia. Tieto rozťažnosti
tmavého povrchu živičnej zmesi a svetlého povrchu kamenných prvkov, resp. omietky. Následky

chýbajúcej dilatácie sa už prejavujú na postupnej degradácii omietky päty pieskovcového obkladu
vstupného portálu. Postupne hrozí až poškodenie kamenného obkladu sokla, ako sa to už prejavilo
na jednom zo susedných objektov. Nie je vylúčené ani prenikanie náporovej zrážkovej vody, resp.
vody z topiaceho snehu cez nedostatočne zhutnený uzavretý živičný kryt. Uzavretie vetracích otvorov
vytvorených medzi pôvodnou výškovou úrovňou chodníka a spodnou časťou kamenného obkladu ako

následok zvýšenej hornej úrovne povrchu nového chodníka znemožnilo pohyb vzduchu muriva. Takto
sa zvýšená vlhkosť kumuluje v murive a v uzavretom priestore medzi murivom a obkladom a zasiahla
už niektoré časti kamenného obkladu. Pre odstránenie chybného stavu a zamedzenie vzniku ďalších
škôd na posudzovanom stavebnom objekte bude potrebné upraviť chodník takým spôsobom, aby
chodník bol vybavený dilatáciou na styku s posudzovaným stavebným objektom a aby bola obnovená
cirkulácia vzduchu v medzere medzi obvodovým murivom a kamenným obkladom sokla. Zástupca

vlastníkov domu písomne oznámil objednávateľovi stavby poškodenie tejto nehnuteľnosti v dôsledku
nedodržania technologických postupov pri oprave chodníka. Podľa stanoviska objednávateľa oprava
bola realizovaná na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu, ktoré odsúhlasilo výmenu
vrchného krytu chodníkov uložením asfaltového betónu bez výmeny obrubníkov s tým, že ide o dočasné
riešenie pred komplexnou rekonštrukciou Slovenskej ul.. Uloženie asfaltobetónu bolo realizované v

požadovanejkvalitesdodržanímtechnologickýchnoriemapostupov.Spádchodníkasmerujeodbudovy
k ceste s tým, že v prípade výmeny mriežok na pivničných oknách nemusia zasahovať do chodníka.
Tieto zároveň zabezpečujú dostatočné vetranie soklového muriva a pri obhliadke neboli zistené žiadne
škody na soklovej časti objektu. Podľa stanoviska Krajského pamiatkového úradu z 28. mája 2018
predmetný objekt je pôvodne meštianskym domom, ktorý tvoril historickú zástavbu Slovenskej ul.. Dom

má staršie historické jadro, ktoré bolo prestavané do súčasného klasicistického domu. Na základe
historickejkatastrálnejmapyMestaPrešovzroku1869jenespochybniteľné,žeužvtomčasepredmetný
objekt stál v pôdorysnom rozsahu súčasného objektu. Pieskovcový klasicistický portál situovaný na
hlavnej fasáde objektu je v zlom stavebno-technickom stave už s výrazným úbytkom kamennej hmoty.
Obnovu portálu je možné realizovať iba reštaurátorským spôsobom a zároveň je nevyhnutné odstrániť

bezprostrednú príčinu zvýšeného vlhnutia, a to časť asfaltového spevnenia komunikácie, keďže má
negatívny vplyv na terajší stav portálu.
2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že Mesto Prešov
ako objednávateľ a obchodná spoločnosť Z. B., P.. B.. ako zhotoviteľ uzatvorili 28. apríla 2016
zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa vykonať komplexnú rekonštrukciu a údržbu

miestnych komunikácií na území mesta Prešov. Touto zmluvou sa zhotoviteľ zaviazal zabezpečiť
spracovaniejednoduchejprojektovejdokumentácienajednotlivéobjektystechnickousprávou,situáciou
a charakteristickými rezmi v súlade so všetkými príslušnými právnymi a technickými normami za
podmienok dohodnutých v zmluve, zrealizovať dielo v požadovanej kvalite a rozsahu, ktoré vykoná vo
vlastnom mene na svoje náklady a na vlastnú zodpovednosť a nebezpečenstvo. Zhotoviteľ zodpovedá

za škody, ktoré boli spôsobené pri vykonávaní predmetu zmluvy na svojom alebo prenajatom majetku
tretích osôb a na inom majetku, zodpovedá za všetky škody na zdraví a majetku tretích osôb
spôsobených zanedbaním povinností, ktoré je zhotoviteľ v zmysle tejto zmluvy povinný zabezpečiť
a zaväzuje sa podnikať všetky kroky na ochranu životného prostredia na stavenisku a v jeho okolí,
predchádzať škodám a úrazom osôb alebo verejného či iného vlastníctva v dôsledku zničenia, hluku

alebo iných príčin vznikajúcich ako dôsledok jeho metód práce. Na základe tejto zmluvy o dielo bola
zrealizovaná aj oprava chodníka na Slovenskej ul. obojstranne od Kováčskej ul. po Metodovu ul., a
to aj pred objektom stavby v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Pre realizáciu uvedeného diela sa
nevyžadovalo stavebné povolenie ani kompletná projektová dokumentácia, a preto J.. F. vypracoval
projekt na všetky objekty na stupni Zjednodušená projektová dokumentácia, ktorá sa používa v prípade

rekonštrukcie už existujúcich objektov, teda sa nerealizujú žiadne nové stavby na tom istom mieste.
Žalovaný ako objednávateľ teda neporušil zákonnú povinnosť požiadať o vydanie stavebného povolenia
v súvislosti s realizáciou predmetného diela vyplývajúcu mu zo stavebného zákona. Krajský pamiatkový
úrad vydal 7. júna 2016 rozhodnutie, č. k. KPÚPO-2016/13161-2/41127/Vin, podľa ktorého bol zámer
úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území a ochrannom pásme pamiatkového územia v rozsahu

Slovenská ul. - výmena asfaltového krytu na chodníkoch obojstranne od Kováčskej ul. po Metodovu
ul. podľa predloženej dokumentácie zámeru spracovanej J.. F. - Z. M. v apríli 2015 z hľadiska záujmov
chránených pamiatkovým zákonom prípustný. Podkladom na vydanie tohto rozhodnutia bola projektová
dokumentácia spracovaná zhotoviteľom a technická správa s navrhovanými riešeniami spôsobu úpravymiestnych komunikácii. Na Slovenskej ulici mala byť realizovaná oprava chodníka podľa technickej
správy výmenou krytu chodníka s použitím asfaltového betónu spôsobom, že dôjde vybúraniu krytu
z liateho asfaltu, vyrovnaniu, použitiu spojovacieho postreku a položeniu vrstvy asfaltového betónu

po zhutnení. Žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť vyplývajúcu mu z rozhodnutia Krajského
pamiatkového úradu, keďže zhotoviteľ bol povinný postupovať pri realizácii predmetu diela podľa ním
spracovanej projektovej dokumentácie a technickej správy s navrhovaným spôsobom riešenia opravy
miestnych komunikácií schváleným rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Prešov pri realizácii
predmetu diela v pamiatkovej zóne žalovaného. Súd zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania

výsluchom svedka J.. P.. A.Č. a realizáciou sondy do chodníka za účelom preukázania, že jeho
oprava bola realizovaná v rozpore s projektovou dokumentáciou použitím nesprávnych technologických
postupov, pretože ich vykonanie považoval za nehospodárne a nadbytočné s poukazom na právny záver
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
2.3 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ zhotoviteľ pri oprave chodníka pred objektom stavby
v podielovom spoluvlastníctve žalobcov túto realizoval odstránením podkladového betónu a položením

vrchného krytu tak, že došlo súčasne aj k uzavretiu existujúcej vzduchovej dilatačnej škáry, postupoval
v rozpore s vypracovanou projektovou dokumentáciou, technickou správou a súčasne rozhodnutím
Krajského pamiatkového úradu v predmete schválenia zámeru opravy a údržby miestnych komunikácií
nachádzajúcich sa v pamiatkovej rezervácii Mesta Prešov. Súčasne postupoval v rozpore so svojimi
povinnosťami, ktoré mu vyplývali z bodov 3.3, 3.6, 3.7 ako aj článku 11 uzatvorenej zmluvy o dielo. Súd

malzato,žepokiaľrealizácioudielazhotoviteľomvrozporesprojektovoudokumentáciouaschváleného
technického riešenia opravy a údržby miestnych komunikácií, prípadne použitím technologických
postupov pri jeho stavebnej činnosti došlo k vzniku škody na majetku tretích osôb, potom len na jeho
strane je daná výlučná zodpovednosť za vzniknutú škodu ako v zmysle ustanovenia § 420a zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) (ako prevádzkovateľa stavebnej

činnosti), tak aj v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka (porušením zmluvných povinností
zo zmluvy o dielo, ním spracovanej projektovej dokumentácie vrátane technickej správy schválenej
rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu). Pokiaľ podľa žalobcov škoda na ich nehnuteľnosti je
spôsobená uzavretím vzduchovej dilatačnej škáry z dôvodu nesprávneho technologického postupu pri
oprave chodníka realizovaného v rozpore s predloženou projektovou dokumentáciou a schváleným

technickým riešením, potom iba zhotoviteľ zodpovedá za vzniknutú škodu, ktorá vznikla porušením
jeho právnych povinností vyplývajúcich zo zmluvy a súvisiacej dokumentácie, prípadne realizáciou
stavebných postupov v rozpore s platnými STN, EN a predpismi súvisiacimi s jeho stavebnou činnosťou,
ktorých znalosť sa predpokladá u odborne spôsobilej stavebnej obchodnej činnosti, ktorým zhotoviteľ
nesporne je. Podľa právneho názoru súdu žalovaný teda neporušil prevenčnú povinnosť upravenú v

ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka, keďže uzatvorením zmluvy so špecializovanou stavebnou
obchodnou spoločnosťou na vykonanie diela, ktorého investorom bol, sa mohol dôvodne domnievať,
že táto bude postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby nedošlo ku škodám na majetku a právach
iných. Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to z dôvodu nepreukázania zodpovednostného vzťahu
žalovaného k spôsobenej škode na majetku žalobcov v zmysle ustanovení § 415, § 420 ako aj § 420a

Občianskeho zákonníka.
2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovaní § 415, § 420, § 420a
Občianskeho zákonníka, § 536, 537 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný
zákonník“).
2.5 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP a priznal
úspešnému žalovanému proti neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia.

Namietali, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdili, že k poškodeniu historického pieskovcového

portálu v ich vlastníctve došlo tým, že žalovaný ako objednávateľ a subjekt so zákonom priznanou
verejnou mocou si objednal u zhotoviteľa dielo, ktoré svojím technickým zadaním, parametrami a
materiálom nezodpovedalo technickému zadaniu, parametrom a materiálu vhodnému na použitie v zóne
najvyššej pamiatkovej ochrany, kde sa nachádzajú objekty ochrany typu predmetného pieskovcovéhoportálu. Dôkazom toho bola podľa nich výzva, ktorou ich zástupca upozorňoval žalovaného v čase, keď
už dielo bolo v užívaní, ale pieskový portál ešte poškodený nebol, že vzhľadom na ním vybraný a použitý
materiál a technológiu k poškodeniu dôjde. Zároveň podotkli, že dokumentáciu, ktorú predložil žalovaný

súdu prvej inštancie a Krajskému pamiatkovému úradu nepovažujú za dokumentáciu pre túto časť
stavby, pretože nie je v súlade so skutočnosťou a zmluvou o dielo. Ďalej zdôraznili, že tvrdenie svedka
J.. D. o tom, že pieskovcový portál bol v zlom technickom stave už aj pred rekonštrukciou chodníka, nie
je pravdivé a svedok k nemu nepredložil žiaden dôkaz. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie
nevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostíuviedli,ženapojednávania

boldvakrátprizvanýJ..P..A.akoniminavrhovanýsvedok,avšaksúdprvejinštanciehoaniraznepripustil
k podaniu svedectva napriek tomu, že bol pre nich mimoriadne dôležitý a počas dvoch pojednávaní
čakal pred pojednávacou miestnosťou. Súčasne mali za to, že súd prvej inštancie im bezdôvodne uprel
vykonanie dôkazov, a to ohliadku súdu na mieste a vykonanie sondy na trovy žalobcov. Namietané
porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadli v tom, že nie je zrejmé ako súd prvej inštancie dospel k
jednoznačnémustanovisku,ževdanomprípadejedanávýlučnázodpovednosťdodávateľazavzniknutú

škodu. Namietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa nich spočívalo v
aplikácii ustanovení upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, keďže
mali za to, že súd mal na daný prípad aplikovať ustanovenia upravujúce všeobecnú zodpovednosť. Na
základe uvedených skutočností žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný podaním z 29. júla 2020. Uviedol, že nevhodnosť použitého
materiálu ako aj technológie a postupu opravy napadli žalobcovia až v odvolaní, a to aj napriek tomu, že
znalec Ing. Slimák sa v odbornom stanovisku č. 12/2018 nezmieňuje o nevhodnosti použitého materiálu
ako aj technológie a postupu opravy ako príčiny vzniku škody. Ohľadom preukázania poškodenia portálu

už pred opravou chodníka konštatoval, že dôkazom toho sú fotografie z Google view z rokov 2012 a
2014 ako aj fotodokumentácia z roku 2017, ktoré predložil súdu v marci 2019. Na základe uvedených
skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia podaním z 12. augusta 2020, v ktorom zopakovali

svoje argumenty uvádzané už v odvolaní.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov v súdom určenej lehote nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP so zreteľom na jeho
preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej

inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9.Odvolacísúdpovažujeodvolaciunámietkužalobcov,žesúdmalnadanýprípadaplikovaťustanovenia
upravujúce všeobecnú zodpovednosť, za dôvodnú.

10. Žalobcovia sa žalobou domáhali náhrady škody na nehnuteľnosti v ich spoluvlastníctve, ktorá vznikla
v dôsledku rekonštrukčných prác na priľahlom chodníku realizovaných obchodnou spoločnosťou Z. B.,
P.. B.. ako zhotoviteľkou pre žalovaného ako objednávateľa. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože
mal za to, že v konaní nebol preukázaný zodpovednostný vzťah žalovaného k spôsobenej škode na

majetku žalobcov v zmysle ustanovení § 415, § 420 ako aj § 420a Občianskeho zákonníka, teda z
dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

11. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.

Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktoránositeľomhmotnoprávnejpovinnosti.Aksatovkonanínedokáže,súdžalobuzamietnesozáverom
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľompasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Cdo 214/2011 z 18. januára 2012)

12. V nadväznosti na uvedené dáva odvolací súd do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp. zn. 25Cdo 1855/2012, podľa ktorého ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka
dopadá na prípady, kedy konkrétnu činnosť, pri ktorej vznikla škoda, vykonáva právnická či fyzická
osoba (podnikateľ) nielen sama, ale aj prostredníctvom iných osôb, ktoré zamestnáva alebo ich prácu
ku svojej činnosti využíva. Táto zodpovednosť právnickej či fyzickej osoby sa uplatní nielen v prípadoch,

keď škoda bola spôsobená ich zamestnancom, ale aj vtedy, keď bola spôsobená inými osobami, ktoré
podnikateľský subjekt použil k svojej činnosti. Nie je preto podmienkou priamy (zmluvný) vzťah toho,
kto škodu spôsobil, voči podnikateľovi. Tzv. osoba použitá k činnosti neuskutočňuje prácu pod vlastným
menom a na vlastné riziko, ale pre právnickú (fyzickú) osobu, podľa jej pokynov či príkazov, prípadne v
jej záujme. Podstatné je, aby konaniu toho, kto škodu spôsobil, nechýbal miestny, časový a vecný vzťah
k plneniu úlohy podnikateľa v rámci jeho činnosti, teda, aby nešlo o konanie, ktorým škodca sledoval svoj

vlastný záujem; rozhodujúci je vnútorný (účelový) vzťah konania, pri ktorom škoda vznikla, k činnosti
podnikateľa, ktorú uskutočňuje. Priama zodpovednosť toho, kto škodu spôsobil, nastáva len v prípade,
že jeho konanie, ktorým bola škoda spôsobená, nespadá do rámca činnosti podnikateľa, pre ktorého
prácu vykonal (tzv. exces).

13. Berúc do úvahy túto skutočnosť je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné v ďalšom konaní
zaoberať sa aj argumentáciou žalobcov, že k poškodeniu historického pieskovcového portálu v ich
vlastníctve došlo tým, že žalovaný ako objednávateľ a subjekt so zákonom priznanou verejnou
mocou si objednal u zhotoviteľa dielo, ktoré svojím technickým zadaním, parametrami a materiálom
nezodpovedalo technickému zadaniu, parametrom a materiálu vhodnému na použitie v zóne najvyššej

pamiatkovej ochrany, kde sa nachádzajú objekty ochrany typu predmetného pieskovcového portálu,
ako aj ich tvrdením, že dokumentáciu, ktorú predložil žalovaný súdu prvej inštancie a Krajskému
pamiatkovému úradu nepovažujú za dokumentáciu pre túto časť stavby, pretože nie je v súlade so
skutočnosťou a zmluvou o dielo.

14. Najskôr však bude musieť mať súd prvej inštancie preukázanú pravdivosť tvrdenia žalovaného,
že pieskovcový portál bol v zlom technickom stave už pred rekonštrukciou chodníka, ktoré zatiaľ
žalovaný preukazoval len fotografiami z Google view z rokov 2012 a 2014, fotodokumentáciu z
roku 2017 a výpoveďou svedka J.. D.. Odvolací súd však nepovažuje tieto dôkazy za dostatočné a
popritom podotýka, že žalobcovia na preukázanie tejto skutočnosti v priebehu prvoinštančného konania

navrhovali aj ďalšie dôkazy, ktoré súd prvej inštancie nevykonal (vypočutie nimi navrhovaného svedka
J.. P.. A., obhliadku na mieste, vykonanie sondy na ich trovy).

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16.Vďalšomkonaníbudeúlohousúduprvejinštancieriadiťsaprávnymnázoromvyslovenýmodvolacím
súdom v tomto rozhodnutí, nariadiť vo veci ďalšie pojednávanie, na pojednávaní vykonať dôkazy
navrhované žalobcami, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť.

17. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 191 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách odvolacieho konania a dovolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.