Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, May 10, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214215618
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7214215618.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky
Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia Košice,
Trieda SNP 48/A, 040 01 Košice, IČO 00 691 135 proti povinnému: B. M., G.. XX.X.XXXX, Q. X, XXX XX
C. o vymoženie 30 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad
Košice, Mlynárska 16, Košice pod EX 1355/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Košice II č. k. 38Er/1955/2014-9 zo dňa 17.1.2019 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. zaviazal

oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi, Mlynárska č. 16, Košice trovy
exekúcie v sume 43,00 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie na návrh oprávneného a žiadosti súdneho
exekútora vydal dňa 16.6.2014 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie
istiny 30 eur. Súdny exekútor dňa 19.2.2018 predložil návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.

1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že
povinný nevlastní majetok, z ktorého by bolo možné vykonať exekúciu. Súdny exekútor vykonanou
lustráciou majetkových pomerov povinného zistil, že povinný je nemajetný, nebolo zistené vlastníctvo
nehnuteľností na území SR, voči povinnému je vedených ďalších 26 exekúcií, teda majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške

43,00 eura.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1 veta prvá, § 57 ods. 1 písm. h/,
§ 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a exekúciu zastavil, pretože vzhľadom na
zistenia súdneho exekútora ďalšie vymáhanie pohľadávky by sa do budúcna javilo ako neekonomické a
neefektívne. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na náhradu trov

exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie určil podľa § 14 ods. 1, § 22
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal
trovy exekúcie vo výške 43,00 eura, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny v sume 33,19 eura, z
náhrady hotových výdavkov v sume 2,65 eura (poštovné) a 20 % DPH ( z odmeny) v sume 7,16 eura.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie proti výroku I. o zastavení

exekúcie. Navrhol, aby predmetná exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku a aby súd nepriznal trovy konania. Oprávnený namietal, že exekučný súd vec nesprávneprávne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu
uvedeného v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi

oprávnený. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, teda nie je
daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený. Poukázal
na ustanovenie § 196, § 197, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na judikatúru súdov
SR, z ktorých vyplýva, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Navrhol exekučné konanie zastaviť
s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať súdny exekútor.

5.Súdnyexekútor apovinnýsa kodvolaniuoprávneného nevyjadrili,odvolaniebolodoručenésúdnemu
exekútorovi dňa 11.3.2019 a povinnému dňa 15.3.2019.

6. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 28.5.2014, kedy bol súdnemu exekútorovi

doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú,
je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

9. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudkyňou dňa 17.1.2019 a bolo odvolaciemu
súdu predložené dňa 20.5.2019.

10. Odvolací súd skôr, než vecne preskúmal napadnuté uznesenie, zaoberal sa prípustnosťou odvolania

proti I. výroku tohto uznesenia.

11. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu
zastavil a žiadal, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku,
pričom neuviedol ani dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená práve podľa tohto ustanovenia.

Oprávnenýtedanespochybnilsprávnosťzastaveniaexekúcie,jehoodvolaniesmerujelenprotidôvodom
rozhodnutia súdu prvej inštancie, pre ktoré exekúciu zastavil, nie proti výroku o zastavení exekúcie.

12. Podľa § 358 Civilného sporového poriadku (C.s.p.) odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné.

13. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie len proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 17.1.2019
a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je
prípustné, odvolací súd toto odvolanie podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odmietol.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta

C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.

p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu nasúde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).