Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 11, 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120335747
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:6120335747.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Intrum Slovakia

s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35831154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom,advokátom,sosídlomMýtna48,Bratislava-StaréMesto,IČO:37927795protižalovanémuH.
E., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom P.Z. A. XXX, o zaplatenie sumy 7.878,09 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.719,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1.719,66 eur od 23. 11. 2017 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 20
eur, splatných vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti

tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

II. Vo zvyšnom rozsahu žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,34 %, pričom o výške
tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V žalobe doručenej na Okresný súd Banská Bystrica 7. 7. 2020, a následne 18. 11. 2020 postúpenej

na tunajší súd sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
7.878,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.878,09 eur od 23. 11. 2017
do zaplatenia. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobca - Všeobecná úverová
banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 poskytol žalovanému na základe
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru reg. č. 002198011050314 zo 6. 3. 2014 úver vo výške
9.841,17 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou v zmluve dojednaných pravidelných mesačných
splátok. Dlžník však svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas, právny

predchodca žalobca preto vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením
na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný
napriek písomnej výzve svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, právny predchodca
žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy a v súlade so všeobecnými obchodnými
podmienkami vyhlásil ku 12. 10. 2017 predčasnú splatnosť pohľadávky vyplývajúcu z úveru. Oznámenie
o vyhlásení predčasnej splatnosti spolu s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené
15. 11. 2017, a nakoľko žalovaný v poskytnutej 7 dňovej lehote plynúcej od doručenia tohto oznámenia

dlžnú sumu nezaplatil, dostal sa tak od 23. 11. 2017 do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s
príslušenstvom. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej 14. 12. 2020 medzi
spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o. ako
postupníkomažiadostiopostúpenieaprevodz2.3.2020bolapohľadávkavočižalovanémuvyplývajúcaz tejto zmluvy postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným
oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca vyhlásil, že v tomto konaní si uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške

nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 7.878,09 eur spolu s príslušenstvom, ktorú doteraz žalovaný
žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil.

2. Vo vyjadrení k žalobe doručenom na Okresný súd Banská Bystrica 19. 8. 2020 (odpor proti
platobnému rozkazu vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.: 8Up/1358/2020) žalovaný uviedol,

že má postavenie spotrebiteľa, a preto na právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy je nevyhnutné
uplatniť spotrebiteľské právo. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ obsahuje
viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a odporuje tak spotrebiteľskému právu v zmysle Občianskeho
zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom na tento právny vzťah nie je možné
aplikovať režim Obchodného zákonníka a predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Právny
nástupca žalobcu má len právo na nezaplatenú časť skutočne poskytnutej istiny. Vzhľadom na to,

že splátky úveru, ktoré žalovaný uhradil do vyhlásenia predčasnej splatnosti boli rozpísané na úrok,
poplatkyaistinyapoistenie,atopodľažalovanéhonezákonne,keďžeúverjebezúročnýabezpoplatkov,
pričom následne bol vyrátaný zostatok úveru, avšak bez toho, aby celé predošlé uhradené splátky boli
započítané len na istinu došlo tak pri výpočte zostatku istiny, na ktorú má žalobca nárok k nesprávnemu
výpočtu v neprospech žalovaného. Do splátok úveru neboli zarátané viaceré žalovaným uhradené

splátky. V dokumentoch žalobcu sa objavujú rôzne sumy, kde sa bez odôvodnenia uvádzajú značne
rozdielne sumy ako domnelý dlh jeho osoby. Vo výzve na zaplatenie pohľadávky z 26. 5. 2020 žalobca
ako dlh uvádza a požaduje úhradu sumy 13.075,40 eur a vo výzve na predčasné splatenie úveru z
13. 10. 2017 právny predchodca žalobcu ako zostatok dlhu vyčíslil odlišnú sumu (8.385,36 eur.) Podľa
prepočtov žalovaného a jeho dokladov však už na tento úver uhradil sumu okolo 10.000 eur, a aj napriek

tomu žalobca od neho ešte požaduje sumu 13.075,40 eur a žaluje sumu 7.878,09 eur, čo už samo o
sebe odporuje dobrým mravom.

3. V replike (viď č.l. 71 spisu) žalobca uviedol, že odpor žalovaného považuje za neodôvodnený a s
chýbajúcou oporou v zákone a skutkovom stave. Žalovaný v ňom neuviedol dôvod, pre ktorý by mal

byť platobný rozkaz zrušený. Tvrdenia žalovaného sú účelové s cieľom vyhnúť sa splneniu záväzku.
Nárok žalobcu považuje za dôvodný a preukázaný. Žalovaným namietaná na bezúročnosť úveru je tu
irelevantná, nakoľko žalobca si v tomto konaní uplatňuje len nárok na zaplatenie istiny so zákonným
úrokom z omeškania, t.j. neuplatňuje si nárok na úrok, ani poplatky.

4. V duplike doručenej na tunajší súd 11. 12. 2020 žalovaný odmietol, že žalobca žaluje len zostávajúcu
časť istiny bez úrokov a poplatkov. Poukázal na to, že žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi
uhradil značné sumy na splátkach, ktoré sa najprv vždy započítali na zmluvné úroky a poplatky, pretože
prvé roky splácania každého úveru ide značná časť každej splátky na úroky a poplatky. Tieto platby však
nie sú zohľadnené v zostatku istiny, ktorú žalobca žaluje. Od žalovanej istiny je nevyhnutné odrátať aj

predošlé zaplatené platby, ktoré právny predchodca žalobcu započítal na zmluvné úroky a poplatky.
Žalovaný sa snažil získať amortizačnú tabuľku, resp. výpis z účtu, aby bolo zrejmé koľko dokopy zaplatil,
ale právny predchodca žalobcu mu odmietol tento výpis poskytnúť. V tejto súvislosti požiadal, aby súd
uložil právnemu predchodcovi žalobcu, ako aj žalobcovi predložiť súpis všetkých platieb, ktoré žalovaný
uhradil z titulu predmetnej zmluvy a aby sa všetky tieto platby započítali na istinu. Žalovaný požiadal,

aby priznanú dlžnú sumu istiny mohol splácať v splátkach vo výške po 20 eur mesačne vždy k 15. dňu
v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť. K
žiadosti o splátky dodal, že je nemajetná osoba, invalidný dôchodca, s dôchodkom vo výške 164,80 eur
mesačne, má značné dlhy, je voči nemu vedená exekúcia pre dlh vo výške 5.000 eur s príslušenstvom,
a to neúspešne, keďže nie sú v jeho prípade možné ani zrážky z invalidného dôchodku. Nevlastní

žiaden majetok a pracovať mu neumožňuje jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, suma 20 eur je
maximálna suma, ktorú vie mesačne splácať a je ju aj ochotný splácať, ak súd prizná splátky v tejto
výške. Ak súd splátky maximálne do sumy 20 eur mesačne neprizná, žalobcovi nebude uhradená z jeho
strany žiadna suma a následne exekučné konanie bude neúspešné.

5. Vo vyjadrení žalovaného z 21. 4. 2021, doručenom na tunajší súd 26. 4. 2021 žalovaný uviedol, že
trvá na svojich predošlých vyjadreniach, že je osoba ťažko zdravotne postihnutá, jeho jediný príjem je
invalidný dôchodok vo výške 169,20 eur mesačne, pričom z tejto sumy platí mesačne 100 eur svojej
mame na náklady spojené s bývaním a stravovaním a zvyšok sumy platí na úhradu množstva liekov,ktoré musí užívať. Nemá žiaden majetok, nemá ako dlžnú sumu zaplatiť. Znovu požiadal o povolenie
uhradiť dlžnú sumu v splátkach vo výške po 20 eur mesačne, ktorá suma je maximálna suma, ktorú
môže uhrádzať, pričom ju tiež bude dobrovoľne platiť. Poukázal na to, že žalobca je silná finančná

skupina s obrovským kapitálom, pričom priznanie plnenia v splátkach sa ho nijako nedotkne. Ak by mu
nebolo povolené plnenie v splátkach celkom určite nebude schopný splácať dlh a prípadná exekúcia
by bola neúspešná, keďže vzhľadom k jeho nemajetnosti a výške invalidného dôchodku exekútor nemá
čo exekuovať.

6. Vo vyjadrení doručenom na tunajší súd 5. 5. 2021 žalobca uviedol prehľad platieb žalovaného za
obdobie od 17. 4. 2014 do 17. 7. 2018, ktorých úhrnná výška (ešte v prospech právneho predchodcu
žalobcu) predstavovala sumu 8.122,04 eur. Žalobca dodal, že spolu s výzvou jeho právneho predchodcu
z 28. 8. 2017, označenou ako : „Tretia upomienka“ súdu predložili aj podací hárok, z ktorého je zrejmé,
že táto výzva bola odoslaná žalovanému na adresu ním uvedenú 28. 8. 2017.

7. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 11. 5. 2021 sa predvolané osoby (zástupca žalobcu a
žalovaný nedostavili), avšak vyjadrili písomný súhlas s konaním pojednávania v ich neprítomnosti. Súd
na tomto pojednávaní vykonával dokazovanie, pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

8. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg. č. 002198011050314, uzatvorenej

6. 3. 2014 medzi právnym predchodcom žalobcu - VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava 25,
IČO: 31320155 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vyplynulo, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť
dlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 10.000 eur, ktorý mal tento vyčerpať jednorázovo 6.
3. 2014, a ktorý mal žalovaný vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu v 119 splátkach s tým, že dátum
prvej anuitnej splátky bol dojednaný k 16. 4. 2014 a dátum poslednej anuitnej splátky (termín konečnej

splatnosti) k 16. 2. 2024. Ako dobu trvania úverovej zmluvy si strany dojednali „do splatenia všetkých
záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy“. Výška úrokov bola dojednaná v sadzbe 16,90 % ročne. Mesačná
anuitná splátka (vrátane poistného) mala predstavovať sumu 182,64 eur (z toho mesačná splátka
poistného sumu 8,10 eur.) Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom
bola dojednaná vo výške 20.770,80 eur, pričom výška celkových nákladov dlžníka mala predstavovať

10.770,80 eur. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluve uvedená v sadzbe 13,34 %.
Termín splatnosti istiny a úroku mal byť totožný s dátumom splatnosti mesačnej anuitnej splátky, ktorá
pozostávala zo splátky istiny a úroku. Termín splatnosti mesačnej anuitnej splátky (t.j. istiny a úroku)
bol dojednaný ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky. V uvedenej
zmluve boli tiež dojednané poplatky platné podľa Cenníka VÚB, a.s. účinného ku dňu uzatvorenia tejto

zmluvy.

9. Z prehľadu platieb žalovaného na plnenie záväzkov zo zmluvy reg. č. 002198011050314 (viď č.l.
35 spisu) súd zistil, že žalovaný na plnenie záväzkov z tejto zmluvy uhradil v prospech právneho
predchodcu žalobcu celkovo sumu 8.122,04 eur.

10. Súd mal za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu (pre nepopretie žalovaným podľa § 151 CSP v
spojení s § 300 CSP), že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému na základe predmetnej
úverovej zmluvy úver vo výške 9.841,17 eur. Toto skutkové zistenie si súd (bez dokazovania) osvojil ako
zistený skutkový stav. Nesporné skutkové tvrdenia sa totiž nedokazujú (zásada hospodárnosti podľa

článku 17 Základných princípov CSP).

11. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné vysvetliť, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ má
vnútroštátny súd ex offo (aj bez návrhu spotrebiteľa) povinnosť prihliadať na nekalú povahu zmluvných
ustanovenívspotrebiteľskejzmluve(naexistenciuneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskejzmluve),z

čoho vyplýva, že vo vzťahu k nekalým (neprijateľným) podmienkam v spotrebiteľskej zmluve nezaťažuje
spotrebiteľa žiadna povinnosť tvrdenia. Judikatúra Súdneho dvora EÚ a ani iný prameň únijného práva
však inak, teda vo vzťahu k ostatným skutkovým okolnostiam, ktoré sa netýkajú existencie nekalých
(neprijateľných) podmienok v spotrebiteľských zmluvách, neupravuje spotrebiteľovu povinnosť tvrdenia.
Preto možno mať za to, že povinnosť tvrdiť (mimo rámec skutkových okolností týkajúcich sa nekalých

podmienok) v zmysle slovenského procesného práva (§ 150 ods. 1 CSP v spojení s § 300 CSP) zaťažuje
spotrebiteľa rovnako ako každú inú stranu sporu. Takisto (pre absenciu osobitnej úpravy v únijnom
práve) zaťažuje spotrebiteľa podľa vnútroštátneho práva (§ 151 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 300
CSP) povinnosť účinného popretia skutkových tvrdení protistrany, ktoré sa týkajú okolností nesúvisiacichs existenciou nekalých (neprijateľných) podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Prípadný poukaz na
ustanovenie § 295 CSP vôbec neobstojí, pretože toto ustanovenie výslovne hovorí (len) o možnosti
(ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie veci) súdu ex offo vykonávať dokazovanie, teda týka sa výlučne

dokazovania. Avšak dôkaznú povinnosť nemožno stotožňovať s povinnosťou tvrdenia podľa § 150 ods.
1 CSP, resp. s povinnosťou účinne poprieť skutkové tvrdenia protistrany podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP.
Dokazovanietotižprichádzadoúvahyažvovzťahukprednesenýmskutkovýmtvrdeniam,tedaažpotom
ako si strana sporu aspoň splnila povinnosť tvrdenia, resp. povinnosť účinného (vlastným skutkovým
príbehom) popretia skutkových tvrdení protistrany (viď aj právny názor v komentári k § 295 CSP, str.

1030 až 1031 Civilný sporový poriadok, autori - Števček a kolektív, r. 2016, vydavateľstvo C.H.BECK.)

12. Z výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom z 13. 10. 2017 (č.l. 40, predná
strana) vyplynulo, že právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) vyhotovil písomné oznámenie pre
žalovaného o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy (úveru
vrátane príslušenstva) so zostatkom 8.980,44 eur, z čoho istina mala predstavovať sumu 8.385,36

eur, úroky sumu 544,58 eur a poplatky sumu 40,50 eur, v ktorej listine bola obsiahnutá tiež výzva pre
žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy.

13. Z dokladu o doručení - doručenky pri doručovaní do vlastných rúk (č.l. 40, zadná strana) mal
súd preukázané, že výzva právneho predchodcu žalobcu na predčasné splatenie zostatku úveru s

príslušenstvom z 13. 10. 2017 bola doručená žalovanému 15. 11. 2017.

14. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo 6. 3. 2020 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu
písomne vyhotovil pre žalovaného oznámenie, že ako postupca postúpil ku 2. 3. 2020 svoju pohľadávku
vyplývajúcu z predmetnej zmluvy na postupníka - Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava,

IČO: 35831154 (žalobcu.)

15. Z podacieho hárku č. EPH192176905 (viď č.l. 43 spisu) vyplynulo, že oznámenie o postúpení
pohľadávky zo 6. 3. 2020 bolo odoslané na poštovú prepravu do dispozičnej sféry žalovaného 9. 3. 2020.

16. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie č. 74032777720 z 28. 11. 2019 (viď č.l. 106 spisu)
vyplynulo, že od 1. 1. 2020 bol invalidný dôchodok žalovanému určený vo výške 164,80 eur mesačne.

17. Z oznámenia Sociálnej poisťovne o výplate dôchodku v hotovosti zo 4. 12. 2020 č. 7403277772
(viď č.l. 118 spisu) Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že od 16. 1. 2021 bola žalovanému určená

výška invalidného dôchodku v sume 169,20 eur.

18. Zistený skutkový stav súd právne kvalifikoval najmä podľa nasledovných hmotnoprávnych
ustanovení.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 6. 3. 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

20. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

22. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 6. 3. 2014, ďalej len „OZ“) ak ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis

24. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 6. 3. 2014, ďalej
len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba L. B.A. T. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, ktorá bola uzatvorená 6. 3. 2014 medzi
právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom napĺňa charakteristiku

zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom
prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch (právnym predchodcom žalobcu ako právnickou osobou, ktorá ponúka resp.
poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti) spotrebiteľovi podľa § 2 písm.
a) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalovanému ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy

nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania.)

26. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní vyplýva zo skutočnosti, že pred podaním žaloby
v tejto veci bolo postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní žalovanému oznámené právnym
predchodcom žalobcu (§ 526 ods. 2 OZ v spojení s R 119/2003.)

27. Žalobca v žalobe výslovne uviedol, že si voči žalovanému uplatňuje len časť (právnym predchodcom)
postúpeného nároku, a to vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 7.878,09 eur s
príslušenstvom (t.j. v žalobnom petite požasované úroky z omeškania - pozn. súdu). V replike následne
žalobca doplnil, že žalovaného námietka bezúročnosti úveru je irelevantná, pretože žalobca si v tomto

konaní uplatňuje len nárok na zaplatenie istiny so zákonným úrokom z omeškania, t.j, neuplatňuje si
nárok na úroky ani poplatky. Z uvedených vyjadrení žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalobca si uplatnil
výlučne nárok na dlžnú istinu poskytnutého úveru, bez akéhokoľvek zmluvného úroku, resp. poplatkov, a
preto neobstojí prípadná argumentácia žalobcu, že za istinu považoval aj dlžné sumy úrokov a poplatkov
za obdobie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.

28. Žalobca v žalobe tiež výslovne uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému (na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úveru zo 6. 3. 2014) úver vo výške 9.841,17 eur. Keďže žalovaný
nepoprel toto skutkové tvrdenie žalobcu o výške poskytnutého úveru, súd ho musel považovať podľa §
151 CSP v spojení s § 300 CSP za nesporné, teda za tvrdenie, ku ktorému sa nevykonáva dokazovanie

(zásada hospodárnosti - článok 17 Základných princípov CSP.) Preto prípadná argumentácia žalobcu,
že poskytol žalovanému úver vo výše 10.000 eur, čo by malo vyplývať aj z ním predložených listinných
dôkazov priložených k žalobe (napr. prehľad platieb žalovaného na č.l. 35 spisu) by neobstála, pretože v
prípade nespornosti skutkových tvrdení strán, súd nemôže prihliadať na obsah dôkazov. Dokazovanie,
teda prihliadanie na obsah dôkazov neprichádza do úvahy v prípade nespornosti skutkového tvrdenia

strany podľa § 151 CSP (nejde tu o prípad uvedený v ust. § 186 ods. 2 CSP.) Dokazovanie prichádza
do úvahy len vo vzťahu ku sporným (popretým) skutkovým tvrdeniam.

29. Žalobcove skutkové tvrdenie, že žalovaný na základe tejto zmluvy uhradil právnemu predchodcovi
žalobcu v úhrne 8.122,04 eur, však už (na rozdiel od výšky poskytnutého úveru) nemožno považovať

za nesporné, keďže žalovaný vo svojej duplike (doručenej na súd 11. 12. 2020) spochybňoval
výšku uhradenej sumy v prospech právneho predchodcu žalobcu a dokonca dožadoval sa vykonania
dokazovania výpisom z účtu, resp. prehľadom platieb predloženým zo strany žalobcu, resp. jeho
právneho predchodcu, ku ktorým nemá prístup. Preto v tomto prípade (na rozdiel od sumy poskytnutého
úveru) bolo nevyhnutné vykonať dokazovanie na preukázanie žalobcovho skutkového tvrdenia, že

žalovaný na základe tejto zmluvy uhradil 8.122,04 eur, pričom z prehľadu platieb žalovaného na záväzky
z tejto zmluvy (viď č.l. 35 spisu), mal nakoniec súd toto skutkové tvrdenie žalobcu za preukázané.30. Keďže žalobca sa výslovne domáhal zaplatenia výlučne (nevrátenej) istiny poskytnutého úveru,
pričom osobitne zdôrazňoval, že nárok na (zmluvné) úroky a poplatky si v tomto konaní neuplatňuje,
tak súd v tomto rozsahu viazaný jeho žalobným návrhom (§ 216 CSP), mu mohol priznať len dlžnú,

t.j. poskytnutú a nevrátenú istinu poskytnutého úveru. Po porovnaní zistenej sumy poskytnutého úveru
(9.841,70 eur) a zistenej žalovaným uhradenej sumy na záväzky z tejto zmluvy (8.122,04 eur), však
súd mohol žalobcovi priznať ako dlžnú sumu istiny úveru len 1.719,66 eur (9.841,70 eur - 8.122,04
eur), a teda nie žalobcom nesprávne vyčíslenú dlžnú istinu úveru vo výške 7.878,09 eur. Vzhľadom
na uvedené, súd podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľskom úver zamietol žalobu v časti zvyšnej

žalobcom uplatnenej dlžnej istiny úveru.

31. Vzhľadom na to, že súd žalobcovi priznal len nárok na nevrátenú istinu úveru, nepovažoval za
potrebné vysporiadavať sa s námietkou žalovaného o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského
úveru.

32. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania, tak tieto úroky z omeškania mohol súd
priznaťžalobcovilenzpriznanejsumyistinyúveruvovýške1.719,66eur,aniezožalobcomuplatňovanej
sumy istiny vo výške 7.878,09 eur, preto v tejto časti súd žalobu podľa § 517 ods. 2 OZ zamietol. Tieto
úroky z omeškania však súd priznal od žalobcom uplatneného dňa (23. 11. 2017) až do zaplatenia,
keďže v tomto dátume ide o deň nasledujúci po uplynutí 7 dňovej lehoty určenej žalovanému na plnenie v

oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 13. 10. 2017 (č.l. 40, predná strana), ktorá lehota plynula
od doručenia tohto oznámenia žalovanému (16. 11. 2017) a skončila 22. 11. 2017. Úroky z omeškania
súd priznal aj v žalobcom uplatnenej sadzbe 5 % ročne, pretože v čase účinnosti vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti (23. 11. 2017) predstavovala základná sadzba L. 0 % ročne, a teda podľa § 3 nariadenia v
spojení s § 517 ods. 2 OZ zákonná výška úrokov z omeškania bola o 5 % bodov vyššia.

33. Majúc preukázanú výšku invalidného dôchodku žalovaného pre obdobie od 16. 1. 2021 až doteraz,
t.j. vo výške 169,20 eur mesačne (viď oznámenie o vyplatení dôchodku v hotovosti na č.l. 118), z ktorej
písomnosti (aj v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia z 28. 11. 2019 na č.l. 106) bolo tiež
preukázané tvrdenie žalovaného, že ako invalidný dôchodca nie je spôsobilý pracovať, ako aj vzhľadom

nanespornosťtvrdeniažalovaného,ženemážiadenmajetok,jevočinemuvedenáexekúcie,ktorájepre
jeho nemajetnosť neúspešná, či tvrdenia, že má mesačné náklady vo výške 100 eur, ktorým prispieva
mame na chod domácnosti a zvyšok použije na náklady na lieky, mal súd za zistené, že sú tu naplnené
podmienky podľa § 232 ods. 3 CSP, kedy súd môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie ako je obvyklá zákonná
trojdňová lehota plynúca od právoplatnosti rozsudku, a preto povolil žalovanému splácať dlžnú sumu

v splátkach vo výške po 20 eur, pričom táto suma vzhľadom na majetkovú situáciu žalobcu nebude
predstavovať neprimeraný zásah do majetkových a finančných pomerov žalobcu. Podľa § 232 ods. 4
CSP súd však tiež rozhodol, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej takejto splátky nastane
splatnosť celého dlžného plnenia.

34. Porovnajúc žalobcom uplatnený nárok na istinu úveru vo výške 7.878,09 eur s príslušenstvom a
priznanú sumu istiny úveru vo výške 1.719,66 eur s príslušenstvom, súd dospel k záveru, že žalobca bol
úspešný iba v rozsahu 21,83 % (1.719,66 eur : 7.878,09 eur) a tým predstavoval úspech žalovaného
78,17 % (100 % - 21,83 %.) Po pomernom rozdelení náhrady trov konania medzi strany sporu, kedy
súd odpočítal úspech menej úspešného žalobcu od úspechu relatívne úspešnejšieho žalovaného, súd

dospel k záveru, že žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,34 % (78,17 % - 21,83 %.) Súd podľa § 262 ods. 2 CSP
súčasne vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.