Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Rastislav Kresl

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/108/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010556
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2118010556.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovanej W. U., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15.10.2019 č. k. 9T/18/2018-114, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 25.05.2021 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanej W. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: O.
ul. K. D. č. X, O.

u k l a d á :

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.07.2019 s použitím § 36 písm. k), písm.
l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 15.10.2019 č. k. 9T/18/2018-114 bola
obžalovaná W. U., nar. XX.XX.XXXX, uznaná vinnou zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že

1/ dňa 25.10.2017 v čase o 10.24 h. v Z., L. XXX/XX, v predajni potravín CBA Slovakia, a. s., si počas
nákupu schovala pod sukňu 1 ks mletá káva zn. JACOBS Crônung 500 g v hodnote 6,86 Eur a tak
následne prešla cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím spôsobila spoločnosti CBA Slovakia, a. s.,Dukelských hrdinov 2, Lučenec, prevádzka Zavar, Poronda 676/72, IČO: 36 620 319 odcudzením tovaru
škoda vo výške 6,86 Eur, pričom obvinená sa tohto skutku dopustila napriek tomu, že
- dňa 30.08.2017 bola postihnutá v blokovom konaní, evidenčné číslo 12056487, príslušníkmi

Obvodného oddelenia PZ Trnava, blokovou pokutou nezaplatenou na mieste vo výške 30,- Eur za
spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov,
- rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 15.11.2016, č. k. 5T/122/2015-125, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.11.2016, bola odsúdená pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného

zákona k trestu odňatia slobody v trvaní dva mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní jeden rok,

2/ dňa 02.11.2017 v čase od 08.18 h. do 08.27 h. v Z., L. XXX/XX, v predajni potravín CBA Slovakia, a. s.,
si počas nákupu vložila do ľavého vrecka bundy, ktorú mala na sebe, 2 ks syrov zn. Bambino v celkovej
sume 2,72 Eur, následne pri pokladni zaplatila iba za tovar, ktorý mala v nákupnom košíku a s tovarom,

ktorý mala ukrytý vo vrecku bundy, prešla cez pokladňu bez zaplatenia, čím spôsobila spoločnosti CBA
Slovakia, a. s., Dukelských hrdinov 2, Lučenec, prevádzka Zavar, Poronda 676/72, IČO: 36 620 319,
odcudzením tovaru škodu vo výške 2,72 Eur, pričom obvinená sa tohto skutku dopustila napriek tomu, že
- dňa 30.08.2017 bola postihnutá v blokovom konaní, evidenčné číslo 12056487, príslušníkmi
Obvodného oddelenia PZ Trnava, blokovou pokutou nezaplatenou na mieste vo výške 30,- € za

spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov.

Za tento skutok okresný súd obžalovanej uložil podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného do
31.07.2019 s použitím § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39

ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 114-116 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa
27.02.2018 na Okresnom súde Trnava obžalobu na obvinenú W. U. pre skutky právne kvalifikované ako
pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na skutkovom

základe obžaloby.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, výrok o vine bol ustálený na základe vyhlásenia
obžalovanej o vine v zmysle § 257 ods.1 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní dňa 15.10.2019,
ktoré bolo prijaté právoplatným uznesením, preto bolo vykonané dokazovanie súvisiace len s výrokom

o treste a náhradou škody.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, okresný súd posúdil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú
sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, a to z dôvodu prevažujúceho pomeru

poľahčujúcich okolností, keď zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k) Trestného zákona,
keďže obžalovaná dobrovoľne uhradila vzniknutú škodu vo výške 9 Eur a 58 centov o čom predložila
poštový poukaz a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaná priznala k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala.

Okresný súd v prípade obžalovanej aplikoval analogicky ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) Trestného
zákona,nakoľkoobžalovanáurobilavyhlásenieovine.Kaplikáciitohtoustanoveniaokresnýsúdpristúpil
z dôvodu, že v prípade obžalovanej účel trestu naplní aj trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov,
pričom prevýchova obžalovanej bude zabezpečená primárne spôsobom výkonu trestu odňatia slobody
ako trestom nepodmienečným, nakoľko sa trestného činu dopustila v skúšobnej dobe, ktorá jej plynula

v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 5T/122/2015.Protitomutorozsudkuvcelomrozsahubezprostrednepojehovyhlásenínahlavnompojednávanípodala
odvolanie obžalovaná (č. l. 112 spisu), ktoré odôvodnila prostredníctvom obhajcu JUDr. Adriána Caka
(č. l. 120 spisu).

Obžalovaná v písomne podanom odvolaní uviedla, že jej mal byť ukladaný trest súhrnný a to z dôvodu,
že trestné činy, pre ktoré bola stíhaná v predmetom konaní spáchala skôr, ako bola odsúdená za iný
trestný čin trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 15T/98/2016 zo dňa 19.12.2017. Pred
spáchaním skutkov bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Trnava 5T/122/2015 zo dňa 15.11.2016,

právoplatný dňa 15.11.2016. Skúšobná doba podmienečného odkladu trestu odňatia slobody uplynula
dňa16.11.2017,čojeobdobiepospáchanískutkovprektorébolastíhanávpredmetomtrestnomkonaní.
Ďalej uvádza, že je matkou maloletého trojročného dieťaťa, ktoré vychováva sama bez pomoci otca.
Skutky ktoré spáchala oľutovala, dopustila sa ich v ťažkom období po smrti matky J. U. ktorá zomrela
XX.XX.XXXX. Dôvodí, že vyrastala bez otca a matka bola jediná osoba ktorá sa o ňu starala. V čase
skutkov mal jej syn rok a pol. Žila z 220 Eur na mesiac čo jej stačilo na plienky a stravu pre dieťa.

Kávu a dva kusy syra Bambino ukradla preto, lebo chcela ušetriť peniaze na potreby pre syna. Na
základe uvedeného preto trest ktorý jej bol uložený napadnutým rozsudkom, považuje za neprimerane
prísny okolnostiam prípadu, pomerom na jej strane a hlavne miere spoločenskej nebezpečnosti skutkov
ktoré spáchala. Nepodmienečný trest odňatia slobody v akejkoľvek dĺžke by pre ňu a jej syna znamenal
odlúčenie čo si ako matka, ktorá sa s láskou stará o svoje dieťa nevie predstaviť. Vzhľadom na uvedené

navrhuje Krajskému súdu v Trnave, aby napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol rozsudkom.

Dňa 20.05.2021 bolo odvolaciemu súdu doručené prostredníctvom obhajcu doplnenie odvolania
obžalovanej. Obžalovaná uvádza, že nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý jej bol uložený
napadnutým rozsudkom považuje za neprimerane prísny vzhľadom na nízku mieru závažnosti trestnej

činnosti, ako aj zmenu okolnosti na jej strane v tom, že je tehotná. Ako dôkaz o tehotenstve predložila
v prílohe lekársky nález zo dňa 15.04.2021 od gynekológa - pôrodníka MUDr. T. L. a fotokópiu prvej
strany tehotenského preukazu. Na základe uvedeného žiada úctivo odvolací súd, aby zohľadnil prevahu
poľahčujúcich okolností na jej strane a uložil jej podmienečný trest odňatia slobody prípadne, aby jej
uložil primeraný peňažný trest.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 25.05.2020 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave, obžalovanej a jej obhajcu, na ktorom oboznámil prítomných s napadnutým
rozsudkom, odvolaním obžalovanej, odpisom registra trestov na obžalovanú a podstatným obsahom
spisu. Verejného zasadnutia sa nezúčastnila poškodená, na čo odvolací súd vyhlásil uznesenie, ktorým

rozhodol, že verejné zasadnutie vykoná v jej neprítomnosti. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v Trnave
navrhla odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovanej zotrval na písomných
dôvodoch odvolania a navrhol, aby odvolací súd uložil obžalovanej primeraný trest, ktorý nie je spojený
s odňatím slobody, prípadne peňažný trest. Obžalovaná uviedla, že strašne toho ľutuje, už sa to nikdy
viac nestane, bolo to pre ňu ťažké obdobie, bol to skrat, je si vedomá toho, že urobila obrovskú chybu.

Prosí o podmienečný trest kvôli synovi a nenarodenému bábätku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Odvolací súd konštatuje, že odvolanie obžalovanej vo vzťahu k výroku o treste je dôvodné, pretože
okresným súdom uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody za spáchaný skutok je vzhľadom na osobu obžalovanej a okolnosti spáchania
skutku neprimerane prísnym. Práve preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok pokiaľ ide o uloženýtrest a spôsob jeho výkonu (§ 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku) a vo veci sám rozhodol (§ 322
ods. 3 Trestného poriadku) tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky

primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Odvolacísúdzdôrazňuje,žecieľomtrestnéhokonanieniejeakýsi„revanš“-odplatazaspáchanýskutok,

ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu. Trest ako trestnoprávna
sankcia nastupuje vždy ako následok porušenia základných práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ
Trestný zákon pri jednotlivých taxatívne vymenovaných trestných činoch oprávňuje súd uložiť trest
odňatia slobody ako najzávažnejší zásah do osobnej slobody, nemožno tak ale paušálne pristupovať v
každom jednom prípade. Išlo by o príliš formalistický výklad zákonných ustanovení, v dôsledku čoho by

potom stratilo opodstatnenie ustanovenie vyššie citovaného § 34 Trestného zákona, v zmysle ktorého sú
súdy pri ukladaní trestov povinné prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu vo vzájomnom súhrne.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva dôležitú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá
takzvanedopĺňazákonnémantinelyvpodobeprísnestanovenýchtrestnýchsadziebpretenktorýtrestný

čin. Sudcovskou individualizáciou trestu sa má zabezpečiť reálne splnenie požiadavky primeranosti
trestu.

Odvolací súd vzhľadom na okolnosti spáchania skutku (krádež potravín, nie napríklad alkoholu či
cigariet), následok (spôsobenie malej majetkovej škody), závažnosť činu, osobu obžalovanej (je matka

maloletého syna a je v súčasnosti opäť gravidná) a možnosti jej nápravy má za to, že v tomto prípade nie
je nutné ukladať obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody. Rovnako z aktualizovaného odpisu
registra trestov (č. l. 140 spisu) vyplýva, že na obžalovanú sa hľadí akoby nebola odsúdená.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody

neprevyšujúceho dva roky, ak

a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo

b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Za tejto situácie senát odvolacieho súdu starostlivo zvažoval, či je bezpodmienečne nutné (aj s

prihliadnutím na § 34 ods. 6 Trestného zákona) aby priamy následok za spáchanú majetkovú trestnú
činnosť bola len sankcia odňatia slobody. Niet pritom pochybností, že je nielen v záujme obžalovanej,
ale predovšetkým v záujme jej maloletého dieťaťa, aby sa o neho starala osobne jeho matka, ktorá
naviac čaká ďalšie dieťa. V konečnom dôsledku výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanou by pre štátne orgány vznikla povinnosť „postarať sa“ o výchovu a výživu jej maloletého

dieťaťa.

Práve z tohto dôvodu odvolací súd pristúpil k zmierneniu trestu a to tak, že obžalovanej uložil trest
odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, avšak s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v
trvaní 3 rokov, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Aj napriek tomu, že samotný trest ako

aj skúšobná doba sú dlhšieho trvania oproti trestu uloženému okresným súdom, ušetrením obžalovanej
od nepodmienečného výkonu trestu došlo k výraznému zmierneniu trestu.Odvolací súd však dôrazne apeluje na obžalovanú a dáva jej do pozornosti, že v prípade, ak sa počas
plynutia skúšobnej doby dopustí protiprávneho konania za ktorý by bola právoplatne odsúdená, neminie
ju vykonať uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda oveľa vyšší trest

ako jej uložil okresný súd (4 mesiace). Zároveň obžalovanú dôrazne upozorňuje na to, že aj samotné
spáchanie priestupkov, môže viesť k premene trestu (vo výmere 12 mesiacov), kedy súd pri rozhodovaní
oosvedčení,resp.neosvedčenísavskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniaposudzujezávažnosťa
početnosťspáchanýchpriestupkovpočasskúšobnejdoby. Obžalovanádostalamožnosťododvolacieho
súdu dokázať, to čo sama tvrdila, že počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia povedie

riadny rodinný život, dokáže rešpektovať morálne pravidlá i predpisy tejto spoločnosti, teda bude žiť
usporiadaným životom a aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na osobu obžalovanej samotná
hrozba výkonu trestu bude postačovať na to, aby sa obžalovaná do budúcna vyvarovala akéhokoľvek
protiprávneho konania a určenú skúšobnú dobu 3 rokov považuje za dostatočnú na posúdenie správania
sa obžalovanej do budúcna.

S prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu bolo odvolanie obžalovanej dôvodné, v dôsledku čoho
odvolací súd rozsudok okresného súdu pokiaľ ide o uložený trest v zmysle § 321 ods. 1 písm. e), ods.
2 Trestného poriadku zrušil a postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.