Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/215/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210633
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8314210633.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

S. súd P. sudkyňou E.. E. V. v právnej veci žalobkyne: C. O., nar. XX.XX.I., bytom F. X, I. XX P., proti

žalovaným: 1. In G., s.r.o., E. XXXX/XX, XXX XX B., A.: XX XXX XXX, 2. J. K., Y. XXX/X, XXX XX H.,
A.: XX XXX XXX, žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení H.. J. L., AK P. H. XX, XXX XX H., 4. C. - O. E. s.r.o.,
L. XXXXX/XX, XXX XX J., A.: XX XXX XXX, 6. C. K. s.r.o., L. XXX/XXX, XXX XX P., A.: XX XXX XXX,
o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, o určenie vlastníckeho
práva, o zaplatenie sumy XXX,- eur s prísl, o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške XX XXX,-
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

R. konanie v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi

žalobkyňou a žalovaným v 4. rade a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej
medzi žalovaným v 4. rade a žalovaným v 6. rade, zastavuje.

R. u r č u j e, že zmluva o pôžičke č. X/XX/I./I. zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalobkyňou ako
dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako veriteľom na sumu X XXX,- eur, je neplatná.

R. žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta.

R. u r č u j e, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, vedených S. úradom P., katastrálny odbor, okres
P., obec V., katastrálne územie V. na LV č. I., a to
- parcela registra „M.“ č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere I. m2,
- parcela registra „M.“ č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere I. m2,
- parcela registra „M.“ č. XX - záhrady o výmere I. m2,
- rodinného domu, súpisné číslo I. na parcele č. XX/X, je žalobkyňa.

R. priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému v 1. rade právo na primerané finančné zadosťučinenie
vo výške X XXX,- eur, ktoré je žalovaný v 1. rade povinný zaplatiť žalobkyni do X dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

B. o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vo zvyšnej časti zamieta.

B. vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v konaní o neplatnosť zmluvy o pôžičke a v konaní o zaplatenie

finančného primeraného zadosťučinenia z prisúdenej sumy priznáva náhradu trov konania v plnom
rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

B. v 2. rade vo vzťahu k žalobkyni v konaní o zaplatenie sumy XXX,- eur priznáva náhradu trov
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 4. a 6. rade žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala vydania rozhodnutia
v tomto znení:

I. R. určuje, že zmluva o pôžičke č. X/XX/I./I. z XX. XX. XXXX uzatvorená medzi navrhovateľkou ako
dlžníčkou na strane jednej a odporcom v 1. rade ako veriteľom na strane druhej na X XXX,- eur, je
absolútne neplatná.

II. R. určuje, že kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom v 4.
rade ako kupujúcim z XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vedených S. úrad P.,
katastrálny odbor, okres P., obec V., k.ú. V. na L V č. I. ako:
J.. reg. „M. “:

- parc. č. XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere I. m2,
- parc. č. XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere I. m2,
- parc. č. XX- záhrady o výmere I. m2,
- rodinný dom postavený na pare. č. XX/X, súp. č. I., je absolútne neplatná.

A.. S. v 2. rade je navrhovateľke povinný vrátiť sumu XXX,- eur s X % úrokom z omeškania ročne počnúc
od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

IV. R. určuje, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených S. úrad P., katastrálny odbor, okres P.,
obec V., k.ú. V. na LV č. I. ako parc. reg. „M.“:

- parc. č. XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere I. m2,
- par. č. XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere I. m2,
- parc. č. XX- záhrady o výmere I. m2,
- rodinný dom postavený na pare. č. XX/X, súp. č. I., je navrhovateľka.

V. R. priznáva navrhovateľke právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške XX XXX,- eur,
ktoré sú jej odporcovia v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne uhradiť do X dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

S. v 1. 2. 3. 4. a 5. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy právneho zastúpenia do X dní

od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne navrhovateľky.

X. Podanie žaloby odôvodnila tým, že ako dlžníčka na strane jednej, so žalovaným v 1. rade ako
veriteľom na strane druhej dňa XX.XX.XXXX uzatvorila zmluvu o pôžičke č. X/
XX/I./I. na X.XXX,- eur. R. zmluvy o pôžičke bol splátkový kalendár. B. sa splácať pravidelné, mesačné

splátky vo výške XXX,XX eur vždy k XX.dňu bežného, kalendárneho mesiaca, počnúc XX.XX.XXXX až
do XX.XX.XXXX.

J. čl. XX, „J. zmluvy“, bodu X žalovaný v 1. rade „započíta“ sumu XXX,XX eur, avšak je nejasné, proti
akej pohľadávke mohol túto sumu žalobkyni započítať. A. o skrytý, administratívny

poplatok, ktorý je absolútne neprijateľný. Aj z tohto ustanovenia je zrejmé, že pôžička v skutočnosti
nepredstavovala X XXX,- eur tak, ako sa to fiktívne v zmluve uvádza. B. v 1. rade
sumu XXX,XX eur zo sumy X XXX,- eur odrátal. J. spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie
akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale
naopak, tieto sú poskytované v záujme dodávateľa. J. je účtovaný, bez toho, aby za jeho platbu žalovaný

v 1. rade poskytoval akékoľvek konkrétne plnenie žalobkyni. J. je neprimeraný a spôsobuje významnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky.
B. ochrany spotrebiteľa spočíva v zabránení získania zisku od dôverčivých klientov cez
poplatky, ktorým nezodpovedajú plnenia pre klientov- spotrebiteľov. X. je možné akceptovať nalákanie
klientov na nízke úroky a následne si zisk vyúčtovať v poplatkoch.Z čl. XX „J. zmluvy“, hod X vyplýva, že ak dlžník nesplní niektorú splátku časti istiny a úroku včas a
riadne, veriteľ je do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky oprávnený žiadať o zaplatenie celej pôžičky
vrátane dohodnutého úroku a /alebo je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy o pôžičke. G. je povinný vrátiť

celú pôžičku, vrátane dohodnutého úroku v lehote uvedenej v žiadosti veriteľa o zaplatenie celej pôžičky
a úroku v zmysle tohto bodu 7. J. tohto obsahu alebo významu spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nakoľko nad rámec ustanovení zákona vyhradzuje právo
odstúpiťodzmluvyibadodávateľovi.J.odstúpiťmápritomdodávateľvždy,akspotrebiteľnesplatíčoilen
jednu splátku úveru, uvedené sa javí ako zjavne neprimerané. X. je však pritom jasné, čo majú a môžu

celkové náklady spojené s pôžičkou zahŕňať. Do pozornosti dala aj terminologickú nejednoznačnosť
ustanovení zmluvy ( viď. bod X čl. XX B., čl. XXX. bod X písm. a/, b/, c/, d/ B. a ďalšie). V poradí
ďalším dôvodom neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky je jej zjavná neprimeranosť, ktorá môže
vytvárať značný priestor pre neodôvodnené neprimerané konanie dodávateľa s následkami odstúpenia
od zmluvy.

Z bodu X ďalej vyplýva, že odstúpením veriteľa od tejto zmluvy o pôžičke zanikajú všetky práva a
povinnosti zmluvných strán z tejto zmluvy okrem povinností dlžníka podľa čl. A.. bod X tejto zmluvy a
ďalej, že zmluvné strany sú povinné vzájomne si vrátiť prijaté plnenia v lehote XX dní odo dňa odstúpenia
veriteľaodtejtozmluvyopôžičkespolu spríslušenstvom.N.B.otom,žepriodstúpeníveriteľaod
zmluvy/ navyše v lehote odporujúcej zákonu/, je dlžník povinný vrátiť aj príslušenstvo, odporuje zákonu,

obchádza ho a je v rozpore s dobrými mravmi. J. je v súlade s ust. § 3 a § 39 zák. č. XX/
XXXX Zb. S. zákonník absolútne neplané. A. o neprijateľnú zmluvnú podmienku absolútne neplatnú aj
s poukazom na ust. § 53 a nasl. zák. č. XX/XXXX Zb., S. zákonník v znení posledných noviel.

Z čl. II. „J. zmluvy“, bod X vyplýva, že v prípade omeškania dlžníka so zaplatením peňažného dlhu podľa

hodu Xa/ alebo X tohto článku II tejto B.... má veriteľ právo uplatniť si voči dlžníkovi úrok z omeškania
vo výške XX % p. a. z dlžnej sumy, a to až do zaplatenia. V. ustanovenie neprimerane zvyšuje náklady
dlžníka, ktoré sú absolútne neprijateľné. V čl. II. bod X sú úroky dohodnuté vo výške XX % p. a. R.
s úrokmi XX % to ročne činí XX %. V. dojednaná podmienka je v rozpore s ratio legis zákonného
ustanovenia podľa ktorého bola dojednaná.

Z čl. II. „J. zmluvy“, bod X vyplýva, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi pri podpise
zmluvy o pôžičke jednorazový poplatok za poskytnutie pôžičky vo výške X.XX% z pôžičky, minimálne
však vo výške XXX,- eur. R. judikatúrou ustálil, že ustanovenia o poplatkoch hradených dodávateľovi
služby za „vybavenie“ úveru a navyše hradené v deň poskytnutia úveru sú absolútne neplatné. A. opäť

o poplatok, za ktorý žalovaný v 1. rade žiadne plnenie žalobkyni neposkytol. X. je ani zrejmé, za čo by
malažalobkyňatentopoplatokhradiť.A.onejasnéustanoveniezmluvyspôsobujúcehrubúnerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne. A. o neprijateľnú zmluvnú podmienku absolútne
neplatnú s poukazom na ust. § 53 zák. č. XX/XXXX Zb.. S. zákonník v znení posledných noviel.

K čl. A. „S. ustanovenia“ uviedla, že z bodu X zmluvy o pôžičke vyplýva, že zmluvné strany sa mali
dohodnúť na nasledovných poplatkoch: a/ 5% z peňažnej pôžičky v prípade omeškania so zaplatením
časti istiny a úroku o viac ako XX dní a menej ako XX dní, b/ vo výške XX% z peňažnej pôžičky v
prípade omeškania so zaplatením časti istiny a úroku o viac ako XX dní, c/ vo výške 4% zo zostatku
dlžnej sumy, minimálne vo výške XXX,- eur v prípade predčasného vrátenia pôžičky dlžníkom, alebo v

prípade predčasnej splatnosti celej pôžičky, resp. jej nezaplatenie časti v zmysle čl. II bod. 7a /alebo čl.
IV. tejto zmluvy, alebo v prípade odstúpenia veriteľa od tejto zmluvy, sa javia ako neprijateľné zmluvné
podmienky. X. poplatkami žalobkyňu ako spotrebiteľku niekoľkonásobne sankcionujú a výpočet úrokov
tak ako ich žalovaný v 1. rade uvádza v čl. II B. tomu absolútne nezodpovedá. X.. v
prípade odstúpenia od B. má dlžník povinnosť uhradiť celé príslušenstvo a 4% zo zostatku dlžnej sumy,

minimálne však XXX,- eur. N. o navýšení úroku o XX% v prípade omeškania čo i len časti istiny /pričom
časť istiny nie je presne špecifikovaná/, môže sa jednať aj o X cent, je absolútne neprijateľné.

K poplatku vo výške XXX,- eur za spracovanie a spísanie dokladov a súvisiacich listín v priebehu
platnosti zmluvného vzťahu /čl. II B., bod 3. písm. d/ a k poplatku XXX,- eur za každý písomný

dodatok k tejto zmluve/ či. XX B., bod 3. písm. e/ uviedla, že toto ustanovenie je nejasné a nielen pre
spotrebiteľa nezrozumiteľné. X. je zrejmé, za aké „spracovanie a spísanie dokladov a súvisiacich listín"
bude spotrebiteľ hradiť sumu XXX,- eur. H. to byť oznámenie, výzva, alebo ďalšia ponuka žalovaného.
J. vo výške XXX,- eur za každý písomný dodatok je absolútne neprijateľnou zmluvnou podmienkou. R.nie je povinný znášať administratívne poplatky žalovaného. V. by mali byť zahrnuté v K., ktorá v kontexte
so žalobkyňou napádanými ustanoveniami je nepravdivo uvedená / vypočítaná/.

J. čl. A.. „S. ustanovenia“, bod 3, písm. f/ je žalobkyňa povinná uhradiťXX,- eur za každú upomienku
v prípade omeškania so splácaním dlhu. V. suma nezohľadňuje skutočné náklady odporcu v 1. rade na
vyhotovenie a odoslanie upomienky.

J. čl. A.. „S. ustanovenia“, bod 3, písm. g/ je spotrebiteľ povinný uhradiť sumu XXX,- eur za výjazd

zástupcu žalovaného v 1. rade. J. je splatný pri úkone, alebo v lehote uvedenej vo výzve žalovaného
v 1. rade. R. dáva do pozornosti, že výzva môže byť spojená zároveň s ďalším poplatkom XXX,- eur /
viď. čl. II B., bod 3. písm. d/. J. čl. A.. „S. ustanovenia“, bod 4. nesplácanie pôžičky dlžníkom môže mať
za následok výkon záložného práva.

V ďalšom uviedla, že hodnota nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve žalobkyne, podstatnou mierou

prevyšovala výšku pôžičky X XXX,- eur. X. mali hodnotu cca XX.XXX,- eur. Z bodu X citovaného článku
B. vyplýva, že ak S. úrad /predtým KN/z akéhokoľvek dôvodu konanie o návrhu na vklad záložného
práva preruší alebo zastaví, je veriteľ- žalovaný v 1. rade oprávnený vyhlásiť celú pôžičku za splatnú,
a to vrátane príslušenstva a dohodnutých zmluvných pokút a poplatkov. V. ustanovenie nezohľadňuje
objektívne dôvody, pre ktoré by S. úrad nepovolil návrh na vklad, a preto ho navrhovateľka

považuje za nesúladné so zákonom. V. ustanovenie navyše oprávňuje žalovaného v 1. rade žalobkyňu
neprimerane sankcionovať aj v prípade, ak bude konanie len prerušené. A. o neprijateľnú zmluvnú
podmienku absolútne neplatnú aj s poukazom na ust. § 53 a nasl. zák. č. XX/XXXX Zb., S. zákonník
v znení posledných noviel.

K čl. V. „R. a záverečné ustanovenia“ uviedla, že z bodu X citovaného ustanovenia, podľa ktorého,
zmluvné strany vyhlasujú, že výšku dohodnutých poplatkov a zmluvných pokút považujú za obvyklú
a primeranú povahe nimi zabezpečeného záväzku vyplýva, že odporca v 1. rade požadoval od
navrhovateľky, aby poskytla zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako
bola výška jej záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení

splnenia záväzku.

X. uhradila odporcovi v 2. rade, splnomocnencovi odporcu v 1. rade, sumu XXX,- eur za „vybavenie
podkladov“ potrebných pre zápis vkladu záložného práva.

S. v 1. rade navrhovateľke nedatovaným listom oznámil, že vyhlásil splatnosť celej pôžičky. B. oznámil
navrhovateľke, že jej dlh činí XX XXX,XX eur. S. v 1. rade vyčíslil údajne dlžnú sumu navrhovateľky
zo sumy X XXX,- eur „v súlade“ s jeho poplatkami na sumu XX XXX,XX eur, a to aj napriek tomu, že
navrhovateľke v skutočnosti vyplatil len X XXX,XX eur.

G. XX.XX.XXXX pôvodne žalovaný ako odporca v 3. rade - C. a.s. navrhovateľku vyzval na poskytnutie
súčinnosti pri ohliadke predmetu záložného práva, nehnuteľností vedených S. úrad P., katastrálny odbor,
okres P., obec V., k.ú. V. na L V č. I.. B. odporca v 3. rade navrhovateľke doručil záväznú objednávku
na vypracovanie znaleckého posudku. Z uvedeného bolo navrhovateľke zrejmé, že odporca v 1. rade
začal s výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou.

J. žalovaný odporca v 5. rade - Y. Č. oslovil syna navrhovateľky, ktorý žil v sporných nehnuteľnostiach,
že im s dlhom pomôže. I. sa s navrhovateľkou dohodol, že za ňu uhradí dlhy, aby neprišla o svoj
dom. A že jej syn môže v dome zatiaľ bývať, pokiaľ mu navrhovateľka poskytnuté finančné prostriedky
nevráti. X. odporca v 5. rade na podpis predložil kúpnu zmluvu, kde z čl. A.. vyplýva, že kúpna cena za

nehnuteľnosti, tak, ako sú popísané v tejto zmluve, bola určená dohodou zmluvných strán na sumu vo
výške XX XXX,- eur, kde ako kupujúci vystupuje odporca v 4. rade.

X. bola v núdzi. Y., že jej reálne hrozí strata nehnuteľností a že zmluvné pokuty, úroky a ďalšie poplatky
odporcu v 1. rade narástli a narastali do takej výšky, že ich nebude vedieť nikdy uhradiť. X. nikdy

nemala záujem previesť svoje nehnuteľnosti na tretie osoby. Y., že odporca v 1. rade začal s výkonom
záložného práva a že dôjde k prevodu nehnuteľností na tretie osoby. J. tomu chcela zabrániť. H. v
úmysle si len požičať peniaze, aby neprišla o svoje nehnuteľnosti. A už vôbec nemala v úmysle predať
dom za tretinovú cenu odporcovi v 4. rade. M. zabrániť situácii, že pre dlžnú sumu, ktorá v skutočnostipredstavovala cca X XXX ,- príde o nehnuteľnosti v hodnote cca XX XXX,- eur. J. tomu sa
chcela vyhnúť a chcela zabrániť výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. E. konateľom odporcu
v 4. rade v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol a do dnešného dňa aj je odporca v 5. rade. On vedel,

že sa navrhovateľka nachádza v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok s ňou ako
odporca v 5. rade uzavrel kúpnu zmluvu. S. v 5. rade za navrhovateľku dlžnú sumu odporcovi v 1. rade
uhradil. Aj s trovami odporcu v 3. rade. K uzavretiu kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom
v 4. rade, ktorého jediným konateľom je odporca v 5. rade došlo v tiesni, za nápadne nevýhodných
podmienok. V. úkon nebol navrhovateľkou urobený slobodne ani vážne. X. zároveň poukazuje na veľmi

nízku dohodnutú kúpnu cenu. S. v 5. rade tak vyplatil navrhovateľke cenu za jej nehnuteľnosti
vo výške menšej, než XX% ich skutočnej hodnoty. A. o nemorálny právny úkon /ust. § 3 S.. zákonníka/.
X. nemala inú možnosť, ako s takouto ponukou súhlasiť. C. pod podmienkou, že odporca v 4. a 5. rade
nechá v jej dome bývať jej syna. K tomu ale nedošlo. S. v 5. rade syna v marci XXXX vyzval, aby sa
z domu vysťahoval.

KnapádanejkúpnejzmluvezXX.XX.XXXXuviedla,žev skutočnostiišloozabezpečovacíprevodpráva.
F. zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, obchádza zákon, a preto je podľa ust. § 39 zák. č. XX/XXXX
Zb. S. zákonník v znení posledných noviel absolútne neplatná.

X. platnosť všetkých právnych úkonov predchádzajúcich kúpnej zmluve. J. ani prevod nehnuteľností na

odporcu v 6. rade nemôže byť platným právnym úkonom a nemôže ponímať právnu ochranu. Z nepráva
nemôže vzniknúť právo. S. v 4. rade nikdy platne, právne nenadobudol vlastnícke práva k sporným
nehnuteľnostiam k domu navrhovateľky. X. súd SR svojim rozhodnutím z XX. XX. I.X. v konaní vedenom
pod sp. zn.: X M. XXX/I. potvrdil zásadu rímskeho práva, že nikto nemôže na iného previesť viac práv
ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest íjuam ipse hahet), a teda, že platne nemôže

nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Z uvedených
dôvodov vyplýva, že odporca v 6. rade ani nemohol vlastnícke práva k bytu žalobkyne platne právne
od odporcu v 4. rade nadobudnúť.

J. úprava vzťahujúca sa na výkon záložného práva bez schválenia súdu alebo iného, nezávislého
tribunálu /§ X51 j ods. 1 S.. zák./ je v rozpore s právom U. únie. Y. zasahuje do práv navrhovateľov
garantovaných I. SR /čl. XX a XX/. B. právo je vykonávané vo vzťahu k pohľadávke, ktorej výška nie
je určená ani schválená všeobecným súdom, ale podnikateľom. C. súdna kontrola a možnosť dlžníka
riadne upozorniť na neprijateľné zmluvné podmienky. V tejto súvislosti navrhovateľka poukazuje na

začatie konania U. komisie proti SR - A. č. I., kde v závere F. navrhuje, aby R. dvor na predložené
prejudiciálne otázky odpovedal tak, že R. K. XX/XX/EHS z XX. XX. XXXX o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni
uplatňovaniu takej vnútroštátnej úpravy, akou je v prejednávanej veci ust. § 151j ods. 1, S. zákonníka
v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi

vymôcť plnenie z neprijateľných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom nehnuteľností aj
napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom.

X. Dňa XX.XX.XXXX bol súdu doručený návrh žalobkyne na rozšírenie petitu žaloby v znení:

,, R. určuje, že kúpna zmluva uzatvorená medzi odporcom v 4. rade ako predávajúcim a odporcom v 6.
rade ako kupujúcim zo dňa XX.XX.I.X, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vedených S. úradom
P., katastrálny odpor, okres P., obec V., k.ú. V., na LV č. I. a to parc. reg. ,,M.“ č. XX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere I. mX, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere I. m2, parc. č. XX -
záhrady o výmere I. m2 a rodinného domu postaveného na parc. č. XX/X, súp. č. XXX, je absolútne

neplatná.

S. v X., X., X., X., 5. a 6. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy právneho zastúpenia do
X dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobkyne.“

N. č.k. I./I./I.-I. zo dňa XX.XX.XXXX tunajší súd pripustil rozšírenie žaloby v zmysle návrhu žalobkyne
zo dňa XX.XX.XXXX. N. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.X. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.I. žalobkyňa voči žalovaným v 3. (C. a.s., C. L. XXXX, B., A.: XX
XXXXXX)a5.(Y.Č.,X.Á.R.XXXX/XX,P.)radezobralažalobuvcelomrozsahuspäťažalovanívyslovili
súhlas s týmto späťvzatím. N. č.k. I./XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd konanie voči žalovaným

v 3. a 5. rade zastavil a vo vzťahu k žalobkyni im priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

X. Žalovaní v X., 2. a 6. rade s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť. B. vo 4. rade sa
vo veci nevyjadril.

X. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, a to zmluvou o pôžičke, zmluvou o sprostredkovaní,
faktúrou č. X/XX, kúpnymi zmluvami, výpisom LV č. I., vyjadreniami o trhovej cene nehnuteľnosti,
vyjadrením MS SR zo dňa XX.XX.I.X, písomným vyjadrením X. banky SR zo dňa XX.XX.I.X, obsahom
vyšetrovacieho spisu O.:S.-XXX/X-Y.-P.-XXXX, písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchom strán
sporu a svedkov a zistil tento skutkový stav veci:

X. Dňa XX.XX.I.X bola medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade uzatvorená zmluva o pôžičke
č. X/XX/XXX/I., prílohou tejto zmluvy bol aj splátkový kalendár. Na základe tejto zmluvy boli žalobkyni
poskytnuté finančné prostriedky vo výške X XXX,- eur, ktoré sa zaviazala splatiť v XX splátkach pri
výške splátky XXX,XX eur mesačne. R. prvej splátky bola XX.XX.XXXX, konečná splatnosť pôžičky bola
XX.XX.XXXX. I. z pôžičky v zmluve je uvedený vo výške XX % ročne, K. XX,XX % ročne. V zmluve nie

je uvedená priemerná K. a takisto nie sú uvedené predpoklady, na základe ktorých bola vypočítaná K..
H. v zmluve je uvedené, že celková suma, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť, je vo výške XXXX,XX eur. H. z
tejto zmluvy vyplýva aj dohoda o započítaní prvej splátky, a to tak, že táto prvá splátka sa započítava vo
výške XXX,XX eur na celkovú pôžičku, a to ešte predtým, ako táto suma bola vyplatená žalobkyni. V. v
zmysle tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že splnenie záväzku je zabezpečené vznikom záložného

práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, ktoré je presne špecifikované v tejto zmluve, pričom
vklad záložného práva bol povolený rozhodnutím správy katastra zo dňa X.X.I.X, číslo vkladu Y. XXX/XX.

J. Čl. II - J. zmluvy, bod 3. B. o pôžičke, dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi peňažnú pôžičku vo výške X
XXX,- eur spolu s XX % ročným úrokom zo sumy X XXX,- eur od prenechania peňažných prostriedkov

až do zaplatenia so splatnosťou XX mesiacov ..........

J. Čl. II - J. zmluvy, bod 4. B. o pôžičke, ročná percentuálna miera nákladov je vo výške XX,XX %. Do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov nie sú zahrnuté sankcie dohodnuté pre prípad porušenia
zmluvy o pôžičke zo strany dlžníka a platby poistného na základe poistných zmlúv k nehnuteľnosti, ktorá

je predmetom zabezpečenia pôžičky poskytnutej podľa tejto zmluvy.

J. Čl. II - J. zmluvy, bod 6. B. o pôžičke, zmluvné strany sa v zmysle § 58X ods. 1 zákona č. XX/
XXXX Zb. S. zákonník v znení neskorších predpisov dohodli na započítaní prvej splátky dlžníka vo výške
XXX,XX eur vrátane dohodnutého úroku splatnej dňa XX.XX.XXXX proti časti pôžičky, ktorú sa veriteľ

zaviazal poskytnúť dlžníkovi v zmysle bodu I. tohto článku II. tejto zmluvy o pôžičke, a to vo výške, v
akej sa vzájomne kryjú, t.j. vo výške XXX,XX eur. B. v zmysle tohto bodu tohto článku II. tejto zmluvy
o pôžičke a zanikajú vzájomné v tomto bode 6. tohto čl. II tejto zmluvy o pôžičke uvedené pohľadávky
veriteľa a dlžníka vo výške, v akej sa navzájom kryjú, t.j. vo výške XXX,XX eur a túto sumu je veriteľ
oprávnený odpočítať zo sumy, ktorú sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi v zmysle bodu X tohto článku II

tejto zmluvy o pôžičke.

J. Čl. II - J. zmluvy, bod 7. B. o pôžičke, zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak dlžník nesplní
niektorú splátku časti istiny a úroku včas a riadne, veriteľ je do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky
oprávnený žiadať o zaplatenie celej pôžičky vrátane dohodnutého úroku a/alebo odstúpiť od tejto zmluvy

o pôžičke.......

J. Čl. II - J. zmluvy, bod 8. B. o pôžičke, v prípade omeškania dlžníka so zaplatením so zaplatením
peňažného dlhu podľa bodu 3. a /alebo 7. tohto článku II tejto zmluvy o pôžičke, má veriteľ právo uplatniť
si voči dlžníkovi úroky z omeškania vo výške XX % p.a. z dlžnej sumy, a to až do dňa zaplatenia.

J. Čl. II - J. zmluvy, bod 9. B. o pôžičke, zmluvné strany sa ďalej dohodli, že dlžník je povinný zaplatiť
veriteľovi pri podpise zmluvy o pôžičke jednorazový poplatok za poskytnutie pôžičky vo výške X,XX %
z peňažnej pôžičky poskytnutej veriteľovi podľa tejto zmluvy (istiny), minimálne vo výške XXX,- eur.J. Čl. II - J. zmluvy, bod XX. B. o pôžičke, zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený odpočítať
poplatok podľa bodu 9. tohto článku II tejto zmluvy o pôžičke vo výške XXX,- eur zo sumy, ktorú sa

zaviazal poskytnúť dlžníkovi v zmysle bodu 1. tohto článku II tejto zmluvy o pôžičke.

J. Čl. A. - S. ustanovenia, bod. 3. B. o pôžičke, zmluvné strany sa dohodli na nasledovných poplatkoch:
a) vo výške X % z peňažnej pôžičky poskytnutej veriteľom podľa tejto zmluvy v prípade omeškania so
zaplatením splátky časti istiny a úroku o viac ako XX dní a menej ako XX dní

b) vo výške XX % z peňažnej pôžičky poskytnutej veriteľom podľa tejto zmluvy v prípade omeškania so
zaplatením splátky časti istiny a úroku o viac ako XX dní
c) vo výške X % zo zostatku dlžnej sumy, minimálne vo výške XXX,- eur v prípade predčasného vrátenia
pôžičky dlžníkom, alebo v prípade predčasnej splatnosti celej pôžičky, resp. jej nezaplatenej časti v
zmysle čl. II bod 7. a/alebo čl. IV bod 4. tejto zmluvy o pôžičke alebo v prípade odstúpenia veriteľa od
tejto zmluvy o pôžičke v zmysle čl. II bod 7. tejto zmluvy o pôžičke

d) vo výške XXX,- eur za následné spracovanie a spísanie dokladov a súvisiacich listín v priebehu
platnosti zmluvného vzťahu
e) vo výške XXX,- eur za každý písomný dodatok k tejto zmluve o pôžičke,
f)vovýškeXX,-eurzakaždúvýzvunazaplateniepohľadávkyvprípadeomeškaniadlžníkasosplácaním
dlhu

g) vo výške XXX,- eur za výjazd oprávneného zástupcu veriteľa za dlžníkom v priebehu platnosti
zmluvného vzťahu v prípade, že dlžník si neplní svoje povinnosti riadne a včas.

J. Čl. IV - B. splnenia záväzku, bod 1. B. o pôžičke, zmluvné strany sa dohodli, že splnenie záväzku
dlžníka voči veriteľovi, ktorý vznikne na základe zmluvy o pôžičke a jej prípadných dodatkov, zabezpečia

vznikom záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka v podieloch X a X zapísaných na LV
č. I. k, ú. V., okres P. parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere I. mX, parc. č. XX -
záhrady o výmere I. m2 a stavby - dom súp. č. I. na parc. č. XX.

J. Čl. V - R. a záverečné ustanovenia - bod 2. B. o pôžičke, dlžník svojím podpisom na tejto zmluvy o

pôžičke udeľuje veriteľovi súhlas na použitie a spracovanie svojich osobných údajov uvedených v tejto
zmluve o pôžičke alebo inak poskytnutých veriteľovi, na dobu neurčitú až do jeho písomného odvolania,
avšak minimálne na dobu platnosti tejto zmluvy o pôžičke až do uplynutia X rokov od vysporiadania práv
a povinností z tejto zmluvy o pôžičke ..........

J. Čl. V - R. a záverečné ustanovenia - bod 3. B. o pôžičke, zmluvné strany vyhlasujú, že
výšku dohodnutých poplatkov a zmluvných pokút považujú za obvyklú a primeranú povahe nimi
zabezpečovaného záväzku.

X.Žalovanýv1.radepísomnýmprípisombezuvedeniadátumujehovyhotovenia,vyhlásilsplatnosťcelej

pôžičky a vyzval žalobkyňu na zaplatenie celej pôžičky vo výške XX XXX,XX eur. V. suma pozostávala
zo splatnej istiny vo výške X XXX,XX eur, zo splatných úrokov vo výške X XXX,XX
eur, z neuhradených mesačných splátok (október XXXX-február XXXX) vo výške X XXX,XX eur, úrokov
z omeškania k XX.XX.XXXX vo výške XX,XX eur, poplatkov v zmysle zmluvy podľa Čl. A., bod 3b vo
výške X XXX,- eur, poplatkov v zmysle zmluvy podľa Čl. A., bod 3d vo výške XXX,- eur, poplatkov v

zmysle zmluvy podľa Čl. A., bod 3e vo výške XXX,XX eur, poplatkov v zmysle zmluvy podľa Čl. A., bod
3f vo výške XX,- eur.

X. Medzi žalobkyňou ako záujemcom a žalovaným v 2. rade ako sprostredkovateľom bola dňa
XX.XX.XXXX uzatvorená B. o sprostredkovaní. J. zmluvy záväzok sprostredkovateľa, že bude vyvíjať

činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal schválenú a vyplatenú zmluvu o poskytnutí úveru X
XXX,- eur. R. vzniká nárok na províziu XXX,- eur, ak je zmluva schválená a vyplatená. B. vyplatí
sprostredkovateľovi províziu v hotovosti, alebo na účet uvedený v zmluve. V. zmluva bola uzatvorená
podľa § 642 a nasl. S. zákonníka.

O. č. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX, žalovaný v 2. rade vyúčtoval žalobkyni
sumu I.,- eur.XX. Výzvou na poskytnutie súčinnosti pri ohliadke predmetu záložného práva pôvodne žalovaný v 3.
rade spol. C. a.s. žalobkyňu vyzval na poskytnutie súčinnosti pri ohliadke nehnuteľnosti zapísaných na
LV č. I. okres P., obec V., katastrálne územie V., a to parcela registra „M.“ č. XX - zastavané plochy a

nádvoria o výmere I. m2, parcela registra „M.“ č. XX - záhrady o výmere I. m2, rodinný dom, súpisné
číslo I. na parcele č. XX.

J. žalovaný v 3. rade spol. C. a.s. prípisom zo dňa XX.XX.I. vyčíslil dlh voči žalobkyni v celkovej výške
XX XXX,XX eur - dlh vznikol na základe zmluvy o pôžičke č. X/XX/I./XXXX.

XX. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa ako predávajúca odpredala žalovanému v 4. rade
ako kupujúcemu nehnuteľnosti vedené S. úradom v P., katastrálny odbor, okres P., obec V., katastrálne
územie V. na LV č. I., a to parcela registra „M.“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere I. m2,
parcela registra „M.“ č. XX - záhrady o výmere I. m2, rodinný dom, súpisné číslo XXX na parcele č. XX.

XX. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.I.X žalovaný v 4. rade ako predávajúci odpredal žalovanému v
6. rade ako kupujúcemu nehnuteľnosti vedené S. úradom v P., katastrálny odbor, okres P., obec V.,
katastrálne územie V.Ľ. na LV č. XXX, a to parcela registra „M.“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere I. mX, ktorý bol rozdelený D. plánom na zameranie stavby na XX/X vyhotovený A.. H. H. - D.
P. zo dňa XX.XX.I., číslo plánu I./I.X, map. Z. P. X-X/X, k. ú. V., na pozemok reg. ,,M.“ parc. č. XX/X -

zastavané plochy a nádvoria o výmere I. mX a pozemok reg. ,,M.“ parc. č. XX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere I. m2 parcela registra „M.“ č. XX - záhrady o výmere I. m2, rodinný dom, súpisné
číslo I. na parcele č. XX, pozemok reg. ,,M.“ parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere I. m2,
stavba - dom so súp. č. I. postavený na parc. č. XX.

XX. Podľa LV č. I., okres P., obec V., k.ú. V., ako vlastník nehnuteľností tam zapísaných, a to parcely
registra „M.“ č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere I. m2, parcely registra „M.“ č. XX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere I. m2, parcely registra „M.“ č. XX - záhrady o výmere XXX m2,
rodinného domu, súpisné číslo I. na parcele č. XX/X, je zapísaný žalovaný v 6. rade.

XX. R.. K. reality s.r.o. v stanovisku o trhovej cene nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyni oznámil,
že cena nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. I. s príslušenstvom, k. ú. V. je XX XXX,- eur.

Spol. V. K., s.r.o., v stanovisku o trhovej cene nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyni oznámil, že
cena nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. XXX s príslušenstvom, k. ú. V.Ľ. je XX XXX,- eur.

XX. Ministerstvo spravodlivosti SR vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX adresovanom žalobkyni
uviedlo,žepokiaľsajednáouzatvorenúzmluvuopôžičke,takpožadovanáodplataXX%ročnevykazuje
úžerné plnenie zakladajúce absolútnu neplatnosť celej úverovej zmluvy.

G. do pozornosti, že uzavretá zmluva neobsahuje vôbec povinné náležitosti podľa § 9 ods. X zákona
č. XXX/XXXX Z.z., ako napr. priemernú K. alebo počet, výšku a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, čo spôsobuje, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § X1 ods. 1 citovaného
zákona.
J. sa jedná o zmluvné podmienky v zmluve č. X/XX/XXX/XXXX uviedlo:

Čl. II bod X - predmetné ustanovenie je nejasné a jeho neprijateľnosť spočíva v praktickej
nevykonateľnosti a nejasnosti pre spotrebiteľa.
Čl. II bod X - je priamo v rozpore s dikciou § 53 ods. X OZ, čo ho robí neplatným pre rozpor so zákonom,
uvedenéustanoveniemátendenciuzávažnýmspôsobompoškodiťspotrebiteľa,akdošlokjehoaplikácii,
je nepochybné, že poskytnutý úver bol zosplatnený predčasne.

Čl. II bod X - ide o úrok z omeškania v priamom rozpore s § X nariadenia vlády č. XX/
XXX Z.z., čo robí predmetnú zmluvnú podmienku neplatnú pre rozpor so zákonom.
Čl. II bod 9, XX a čl. A. bod 3 - ide o zjavne neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. X OZ, ktoré
predstavujú neprijateľné sankcie za porušenie povinnosti spotrebiteľom s potencionálom neúmerne
navýšiť dlh a spotrebiteľa poškodiť. O. poplatkov je navyše neprijateľnými zmluvnými podmienkami,

keďže účtovanie poplatkov neprináša spotrebiteľovi žiaden reálny prospech.
Čl. IV - uvedené ustanovenia vykazujú nejasnosť, nezrozumiteľnosť a ich extenzívna formulácia je podľa
§ 53 ods. X OZ na škodu spotrebiteľa.Čl. V - ustanovenia prinajmenšom v bodoch X - X a X znamenajú pre spotrebiteľa neprijateľný odklon
od zákona a ide o ustanovenia spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach na jeho
škodu podľa § 53 ods. X OZ. J. týchto ustanovení spočíva v ich nejasnosti a nezrozumiteľnosti, a to v

už uvedenom kontexte zhoršenia postavenia spotrebiteľa oproti platnej zákonnej úprave.

Vo vzťahu ku kúpnej zmluve uviedlo, že ak sa v súdnom konaní osvedčí, že navrhovateľka nemala
nikdy skutočnú a vážnu vôľu predať svoje nehnuteľnosti a kupujúci zneužil jej ťaživú sociálnu a finančnú
situáciu, a kúpna cena predstavovala úver fakticky za použitia zastretého právneho úkonu, bude jej

kvalifikácia založená v rovine zákonom zakázaného zabezpečovacieho prevodu práva.

XX. Národná banka R. vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.I.X adresovanom žalobkyni uviedla k
jednotlivým zmluvným podmienkam v zmluve o pôžičke č. X/XX/XXX/I. nasledovné
vyjadrenie:
Čl. II bod X - v zmluve o pôžičke sa uvádza, že veriteľ sa zaväzuje prenechať dlžníkovi jednorázovo

peňažné prostriedky vo výške X XXX,- eur a celková čiastka, ktorú bude dlžník povinný zaplatiť je X
XXX,XX eur v XX-ich mesačných splátkach á XXX,XX eur. B. názor, že nešlo o poplatok, ale o prvú
splátku, ktorá bola započítaná proti vyplatenej sume pôžičky, čiže klientovi nebola vyplatená zmluvne
dohodnutá suma X XXX,- eur, ale iba X XXX,XX eur. V skutočnosti nedošlo k naplneniu obsahu zmluvy
v časti celkovej výšky spotrebiteľského úveru, ktorú je veriteľ povinný uviesť v zmluve podľa §

9 ods. X písm. g zákona č. XXX/XXXX Z.z.. J. bola poskytnutá na ekonomické využitie v krátenej výške
a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov, čo je v neprospech klienta.
Čl. II bod X - veriteľ síce má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy v prípade nesplnenia záväzkov
podľa § 565 OZ, avšak za predpokladu uvedeného v § 53 ods. 9, a to najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako XX

dní na uplatnenie tohto práva. V súvislosti s predčasným splateným spotrebiteľského úveru má veriteľ
nárok na náhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s predčasným splatením úveru podľa § 16 ods. X
až X zákona č. XXX/XXXX Z.z. O. zmluvnej podmienky týkajúcej sa povinnosti zmluvných strán vrátiť si
prijaté plnenia spolu s príslušenstvom považuje za rozporné s § 16 č. XXX/XXXX Z.z.
Čl. II bod X - úrok z omeškania je v rozpore s § X X. vlády č. XX/XXXX Z.z.

Čl. II bod X - spotrebiteľovi bola poskytnutá nižšia pôžička, ako bola uvedená v zmluve
Čl. A. bod 3 - poplatky v bode a), b), f) sú sankčného charakteru a nemôžu presiahnuť maximálnu výšku
sankčných poplatkov podľa § 3a X. vlády č. XX/XXXX Z.z. J. XX % z peňažnej pôžičky by mohol prevýšiť
maximálnuhodnotusankciíregulovanýchNVSR.S.tohoveriteľjepovinnýinformovaťspotrebiteľapodľa
§ 9 ods. XX zákona č. XXX/XXXX Z.z. o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru

v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy, a to najneskôr do XX dní odo dňa
splatnosti tejto splátky. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ si nemôže účtovať poplatok za prvú upomienku
a cena ďalšej upomienky musí odrážať skutočné náklady vynaložené na zaslanie upomienky, suma XX,-
eur nezohľadňuje skutočné náklady na vyhotovenie a zaslanie upomienky. J. v bode c) je v rozpore
s § 16 zákona č. XXX/XXXX Z.z., pretože spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby

trvania zmluvy spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť bez akejkoľvek pokuty, pričom veriteľ
má právo na náhradu nákladov v závislosti od doby predčasného splatenia do doby splatenia úveru vo
výške X,X % resp. X % a v prípade, ak predčasne splatená suma za rok nepresiahne XX XXX,- eur,
nemá nárok na žiadnu náhradu. J. v bode d) je nejasný, nie je presne špecifikované, čo sa považuje
za následné spracovanie a spísanie dokladov a listín, o aké doklady ide, aké protiplnenie spotrebiteľ

dostane za poplatok XXX,- eur. J. vo výške XXX,- eur uvedený v bode e) za každý písomný dodatok
môže predstavovať ekonomicky neodôvodnené náklady na spísanie dodatku. Je tiež toho názoru, že
v prípade poplatkov v bodoch d) a e) , by mohlo ísť o neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53
ods. X OZ, pretože by mohli spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. J. v bode g) za výjazd k dlžníkovi nie je špecifikovaný jasne a nie je za

tento poplatok poskytnuté adekvátne protiplnenie. Od spotrebiteľa veriteľ požaduje neprimerane vysokú
sumu ako skrytú sankciu za nesplnenie jeho záväzku. R. uvedené v bodoch a), b) f) a g) by mohli
byť neprijateľnými zmluvnými podmienkami v rozpore s § 53 ods. X písm. k) OZ, pretože požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.

Čl. IV - mohlo by ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. X OZ, pretože veriteľ požaduje,
aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako
je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení
splnenia záväzku spotrebiteľa.Čl. V - priemerný spotrebiteľ ako jedna zo zmluvných strán, nie je znalý toho, aké zmluvné pokuty a
poplatky sa považujú za obvyklé a primerané povahe nimi zabezpečovaného záväzku, a teda vyhlásiť,
že ich za také považuje. Y. si takýmito predformulovanými podmienkami vynucuje súhlas spotrebiteľa

so zmluvnými podmienkami, čo môže viesť k tomu, že spotrebiteľ v budúcnosti neuplatní svoje práva
na súde z dôvodu, že podmienkami súhlasil pri podpise zmluvy. V. zmluvná podmienka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda je
neprijateľná.

XX. J. H. O. v čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že sa opakovane stretával s pánom Y.
Č., s ktorým roky udržiaval priateľské vzťahy. Pán Č. od neho a od jeho syna vedel, že sú v zlej finančnej
situácii a že im hrozí dražba. Od začiatku vedel, že jeho manželka dom nechce predať, len sa snaží,
aby oň neprišla. Za týchto okolností im ponúkol pomoc. On sa s ním v tejto veci stretol asi X-
krát. X. ústne za jeho prítomnosti a prítomnosti syna niekedy v období začiatkom júna XXXX sa p. Č.
s jeho manželkou dohodli, že ona podpíše kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod domu a on

za ňu uhradí dlhy. F. mu finančné prostriedky vrátia, dom späť prevedie na jeho manželku. R. uviedol,
že ich syn môže v dome zatiaľ bývať. A. možnosť nemali. L. v tiesni. K. hrozila strata domu na dražbe.
Z. preto manželka kúpnu zmluvu zo dňa XX.X.I.X podpísala. V. dom nikdy predať nechcela. C. on by
s tým nesúhlasil.

XX. Súd sa oboznámil s vyšetrovacím spisom O.: S.-XXX/X-Y.-P.-I. a to:

B. o výsluchu svedka zo dňa XX.XX.XXXX a to H.. K. F., ktorý vo svojej výpovedi uviedol,
že v mesiaci jún XXXX ho oslovil p. Č. ako jeho známy, nie ako klient kancelárie, že ho požiadal jeho
známy p. H. O. o poskytnutie pôžičky, z toho dôvodu, že na nehnuteľnosti vo vlastníctve jeho manželky

nachádzajúce sa v k.ú. V., bola vyhlásená dražba a títo, teda p. O. a p. O. nedisponovali dostatočnými
financiami. Na to, aby predmetnú pohľadávku zaplatili, a tak zabránili dražbe. X. totiž, aby vlastníctvo
nadobudol niekto cudzí. J. ho opäť kontaktoval p. Č., aby sa aj spolu s H. O. stretli a porozprávali sa
o nejakej možnosti, ako teda by p. O. mohol p. Č. pomôcť. R. sa uskutočnilo, kde p. O. navrhol p. Č.,
že ak mu pôžičku poskytne, je možné na neho previesť tieto nehnuteľnosti, teda dom a pozemky v

V. a v nasledujúcom období by ich spätne odkúpil od p. Č. p. J. O., čiže ich syn, s tým, že financie
na kúpu získa prostredníctvom bankového úveru. J. O. na stretnutí nebolo, ale on mal dojem, že s
tým tiež súhlasí, nakoľko následne vykonala všetky potrebné úkony. Na základe poskytnutých údajov
vyhotovil kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej p. O. odplatne previedla vlastnícke
právo na spol. C.-farma E. s.r.o., v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom p. Č.. X. mal p. Č.

dojednaným spôsobom zaplatiť kúpnu cenu na účet dražobníka spol. C. a.s. Má za to, že k zaplateniu
kúpnej ceny došlo. V siedmom mesiaci XXXX ho opätovne kontaktoval p. Č. a povedal mu, že podľa
jemu známych informácií p. J. O. nedostane bankový úver na odkúpenie nehnuteľnosti, že je proti nemu
vedené exekučné konanie. X. mu p. Č. povedal, že mu v tejto veci pomôže a predmetný dlh za neho
zaplatí. To sa nakoniec aj stalo. X. v auguste XXXX p. H.Á. O. doniesol osobné údaje syna J., aby

na neho vyhotovil kúpnu zmluvu. Tú vyhotovil dňa XX.XX.XXXX, kedy ju aj zmluvné strany podpísali
(spol. C. farma E. s.r.o. ako predávajúci a p. J. O. ako kupujúci. Po dvoch, resp. štyroch mesiacoch ho
opätovne kontaktoval p. H. O. s tým, či vie vytlačiť kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX s novým dátumom
v rovnakom znení, aby ju zmluvné strany ešte raz podpísali a jeho syn požiadal o úver J. stavebnú
sporiteľňu. Po určitom čase mu p. Č. povedal, p. J. O. úver nebol poskytnutý. X. začiatkom apríla XXXX

ho kontaktoval p. Č., že O. nemajú žiadne riešenie, aby si nehnuteľnosti spätne odkúpili a požiadal ho,
aby prostredníctvom svojej spoločnosti C. K. s.r.o., začal hľadať záujemcu o kúpu tejto nehnuteľnosti. S
p. Č. dňa XX.XX.XXXX uzatvoril kúpnu zmluvu, kde teda C. farma E. s.r.o. previedla vlastnícke právo k
týmto nehnuteľnostiam na spol. C. K. s.r.o., teda na jeho spoločnosť, ktorej je jediným konateľom.

B. o výsluchu svedka zo dňa XX.XX.XXXX, a to C. O., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že v r. XXXX
som si požičala u nebankovej spoločnosti In G., s.r.o. pôžičku vo výške X I.,-, ktorú nevládala splácať.
V. suma následne jej narástla na sumu XX XXX,-, preto ju táto spoločnosť následne dala do dražby. Je
pravda, že v tom čase, keď i tieto peniaze požičiavala od spoločnosti In G., tak jej dom v obci V.S. č.
XXX s pozemkami, ktorý zdedila po rodičoch, bol ňou založený v prospech tejto spoločnosti, keďže bola

takáto podmienka poskytnutia pôžičky. F. nemala na vyplatenie tejto pôžičky, tak p. Y. Č. rozprával s jej
manželom a synom, že túto čiastku vyplatí, len dom chcel, aby dala naňho, a keď bude mať peniaze,
tak mu vyplatí peniaze, tých XX XXX,- a on jej dom vráti. X. p. F. urobil zmluvu, ktorú podpísala, čo
bola jej chyba a p. Y. Č. vyplatil dlh vo výške XX XXX,- eur. S. sa s p. Č. vôbec nestretla, a to ani pripodpise zmluvy, nakoľko sa p. Č. sa s ňou stretnúť nechcel. S. bola zmluvu podpísať u notárky E.. F.,
a to spolu s manželom H., kde túto aj podpísala. S. zmluvu nečítala, no vedela, čo na
nej je, čo sa v nej píše. H. jej povedal, že podpisuje kúpnu zmluvu o predaji svojho domu v V., ako aj

že v sume XX XXX,- eur, čiže vo výške dlhu, ktorý vtedy mala, a že keď p. Č. tieto peniaze vráti, tak
dom prepíše naspäť na ňu. X. podpísanú zmluvu prevzal jej manžel a ju odniesol p. F.. S. nedostala
žiadnu podpísanú zmluvu. H. jej potom povedal, že keď ju následne podpíše p. Č., tak jej ju donesie,
čo sa nestalo a keď žiadala ministerstvo spravodlivosti o pomoc, tak si musela najprv vyžiadať zmluvu
z katastra. V tomto dome v V. býval jej syn J., a to asi od mesiaca marec XXXX. X. asi začiatkom roku

XXXX sa musel vysťahovať, lebo p. Č. ho oslovil, aby sa vysťahoval. Až vtedy sa ja začala o to zaujímať,
že ju p. Č. podviedol. S. predtým ešte vedela, že tento dom p. Č. chce ďalej predať, a to
za sumu XX XXX,- eur. G. sa, že dom je prepísaný na spoločnosť C. K. až potom, čo p. Č. vysťahoval
syna z dom a ona následne na katastri zistila, že tento dom je predaný tejto spoločnosti. M. sa stretnúť
s p. Č., no on sa s ňou nechcel stretnúť, lebo jej po synovi odkázal, že aby na tento dom zabudla. J. sa
jedná o kúpnu zmluvu, v ďalšom uviedla, že vedela, čo podpisuje, ale s tým, že sa jej to naspäť vráti,

keď vráti peniaze p. Č.. G. sa, len tam bola ústna dohoda, že keď bude mať peniaze, tak on mi to vráti.
B. podpísala, lebo bola v tiesni a nechcela prísť o dom. S. to už musela vyplatiť, lebo tam už išla dražba.
Y. mu, pretože to bol dobrý kamarát jej manžela, a preto si tie peniaze od neho požičala. R. si začal
vybavovať pôžičku, lebo vedel, že aj tak na neho chce dom prepísať, takže by vlastne tých XX
XXX,- eur vyplatil p. Č., a tak by mali pokoj od neho. X. uviesť, v ktorej banke vybavoval pôžičku, no

určite mu nebola poskytnutá pôžička a dobre, že nebola, pretože p. Č. aj tak urobil zmluvu takú, akú
urobil, aj jej syn by mu musel vyplatiť XX XXX,- eur.

B. o výsluchu svedka zo dňa XX.XX.XXXX a to p. J. O., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že jeho mama
C. O. zobrala v minulosti pôžičku v nebankovke In G., kde taktiež tejto nebankovke založila dom v V.,

ktorý bol po jej rodičoch. Y., že uvedenú pôžičku mama nesplácala, pričom v uvedenom dome v tom
čase býval. X. sa dozvedel od sesternice, a to asi X mesiace predtým, než došlo k spísaniu
kúpnej zmluvy pre Y. Č., že na plote domu v V.Ľ. je vyvesený oznam o dražbe domu. On bol v tom čase
v robote, kde následne zavolal Y. Č.U., že aký je problém s domom, ktorý povedal, aby uvedený oznam
o dražbe strhol z plota. X. spolu s rodičmi riešil uvedený problém s dražbou domu, kde rodičia nemali

žiadne riešenie. F. Y. Č. taktiež pozná jeho otca, tak išiel ja za Y. Č. a proste požiadal ho o pomoc, ako
mu aj ukázal papier o dražbe. On ho požiadal, aby nejako zachránil ten dom, a to buď požičaním peňazí
alebo vybavením úveru. On mu povedal, že ak môže, nech vyplatí ten dom spoločnosti In G., pričom on
ho následne vyplatil. X. nevedel, že čo konkrétne on s jeho mamou rieši okolo domu. On s ním v tom
čase nemal žiadnu kúpnu zmluvu alebo dohodu, len ho požiadal, aby vyplatil ten dlh okolo XX XXX,-

eur, presne si nepamätá. X. začal riešiť hypotéku v rôznych bankách, aby mohol vrátiť jemu peniaze. L.
to v bankách Y., O. a v J. stavebnej sporiteľni, kde sa už aj následne medzi nami spísala kúpno-predajná
zmluva na odkúpenie domu naspäť pre neho od firmy C., s.r.o., E., čiže od Y. Č.. Je pravdou, že mu
chcel pomôcť ako mohol, preto aj vyplatil za neho dlh na zdravotnej poisťovni cca nejakých X XXX,- eur,
ako aj iné jeho pozdĺžnosti, ktoré u neho mal a nastali v tom období. H. povedať, že mu stále pomáhal

a pomáha, ako ho aj zamestnáva. On si myslí, že jeho mama nebola podvedená, ako ani on nebol. On
vie, že Y. Č. chcel rodičom vyplatiť aj iné pôžičky, a to zo zvyšných prostriedkov z predaja domu,
čiže z prostriedkov, z ktorých by predal dom následne niekomu inému, ak by jemu neschválili pôžičku. Z
časti predaja by ostali peniaze jemu z vyplatenia In G. a jeho nákladov, a zvyšné chcel rodičom vyplatiť
nejaké pôžičky z nebankoviek, ktoré doposiaľ majú, ale k tomu už nedošlo, nakoľko táto vec je už na

súde, ktorú podala mama, ale to je už vraj aj stopnuté, nakoľko mama dala tú nebankovku In G. na súd.

B. o výsluchu svedka zo dňa XX.XX.XXXX a to p. H. O., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že jeho
manželka založila dom do nebankovky In G., kde zobrala okolo X XXX,- eur, kde splatila len asi X-X
splátky a ostatné nesplácala, kde po X nesplatených splátkach a upomienkach spoločnosť dala dom

do dražby. On následne, keďže vedel, že p. Č. má peniaze, tak od neho žiadal, a to opakovane ho
oslovil, aby vyrovnal tento manželkin dlh vo výške približne XX XXX,- eur, čiže aby pomohol. X. mu p.
Č. povedal, že sa spíše kúpna zmluva, aby on bol krytý, že tie peniaze aj dostane späť, ktoré vyrovnal
od bankovky po kúpnej zmluve. X. manželka prepísala dom na neho s tým, že keď bude mať bude mať
manželka peniaze, tak mu vráti. X. bol s manželkou podpísať kúpnu zmluvu, čiže zmluvu o predaji domu

s pozemkami a túto odniesol ja p. F., a tento ju mal potom dať podpísať p. Č., nakoľko
on v tom už nebol prítomný v P.. E. manželka si zmluvu čítala, vedela, čo podpisuje. H. u notárky so
zmluvou bola sama, kde ju aj podpísala. X. uzatvorená zmluva o pôžičke, ale kúpna zmluva a to preto,
lebo p. Č. súhlasil len s kúpnou zmluvou, aby bol poistený, ak by mu manželka naspäť tútosumu nezaplatila. G. mu mala zaplatiť túto sumu naspäť, nevedel uviesť. S. sa skôr dohodli, že ich syn
J. to dorieši naspäť odkúpením tohto domu.

N. OR PZ v P., odb. kriminálnej polície, zo dňa XX.XX.I.X, v trestnej veci O..S.-I./X-Y.-P.-I., podľa § 2X5
ods. 1 písm. b) V. poriadku, trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre zločin podvodu podľa § X21 ods. 1,
ods. X písm. a) V. zákona, pretože presne nestotožnenou osobou dňa XX.XX.I.X pri podpisovaní kúpnej
zmluvy na predaj nehnuteľností stavba - dom, súpisné číslo I. na pozemku M.-F., parcela č. XX o výmere
I. m2, pozemok M.-F., parcela č. XX o výmere I. m2 a pozemok M.-F., parcela č. XX o výmere XXX m

2, evidované na LV č. XXX v katastrálnom území obce V., okr. P., v kúpnej cene vo výške XX XXX €,
mala byť C. O., nar. XX.XX.I., bytom N. F., č. I./X, P., uvedená do omylu, že ide o určitú formu založenia
nehnuteľnosti k vyplateniu jej dlžnej sumy XX XXX,- pre spoločnosť In G., s.r.o., B., ktorej bola dlžná,
pričom nehnuteľnosť bola následne predaná spoločnosti C. K., s.r.o., P., a týmto konaním jej mala byť
spôsobená škoda na predmete nehnuteľnosti najmenej vo výške XX XXX,- eur bolo zastavené, lebo
tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

XX. Žalobkyňa v písomných vyjadreniach uviedla, že uzavrela so žalovaným v 1. rade zmluvu o úvere,
ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Y. nemá nárok na odplatu za ním poskytnutý úver,
zabezpečenie úveru je v hrubom nepomere k skutočnej výške záväzku. B. v 1. rade nedatovaným listom
vyhlásil splatnosť celej pôžičky. Y. na to, že ide o úžerné plnenie, napádaná spotrebiteľská zmluva je

absolútne neplatná. B. v 5. rade oslovil syna žalobkyne, ktorý žil v sporných nehnuteľnostiach, že im
s dlhom pomôže a že uhradí dlh žalovanému v 1. rade, aby žalobkyňa neprišla o svoj dom. Za tým
účelom predložil žalobkyni kúpnu zmluvu z XX.XX.XXXX na podpis, z ktorej vyplýva, že nadobudol od
žalobkyne nehnuteľnosti za XX XXX,- eur, ktorých cenu vyplatil žalovanému v 1. rade. B. pokuty, úroky
a ďalšie poplatky žalovaného v 1. rade narastali do takej výšky, žeby ich nikdy nedokázala uhradiť. X.

nemala záujem previesť svoje nehnuteľnosti na tretie osoby. Y., že žalovaný v 1. rade zahájil výkon
záložného práva a že dôjde k prevodu nehnuteľností na tretie osoby. H. v úmysle požičať si peniaze,
aby neprišla o svoje nehnuteľnosti. V žiadnom prípade nemala v úmysle predať svoj dom za tretinovú
cenu žalovaného v 4. rade. H. jasný úmysel zabrániť tomu, aby pre dlh X XXX,- eur prišla o
svoje nehnuteľnosti v hodnote cca XX XXX,- eur. E. konateľom žalovaného v 4. rade bol p. Č. a

je ním aj doteraz. V. nesporne vedel, že žalobkyňa sa nachádzala v mimoriadnej tiesni. Aj napriek tomu
konal nezákonne, nemorálne. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.I.X došlo na strane žalobkyne
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V. úkon nebol žalobkyňou urobený slobodne ani vážne.
V skutočnosti išlo o zabezpečovací prevod práva. F. zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, obchádza
zákon a preto je podľa § 39 S. zákonníka absolútne neplatná. J. na rozhodnutie NS SR sp. zn. I./XXX/

XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

J. sa jedná o primerané finančné zadosťučinenie poukázala na znenie § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX
Z.z. B. v 1. rade predložil k podpisu zmluvu o pôžičke, ktorá neobsahuje obligatórne náležitosti tak, aby
mohol ako veriteľ požadovať akúkoľvek odplatu za ním poskytnutý úver. N. neprijateľných - úžerníckou

odplatou a neprimeraným zabezpečením prišla žalobkyňa o svoje nehnuteľnosti. J. vo výške XX I.,- eur
sa žalovaní v 1. a 2. rade obohatili. J. uvedeného ustanovenia postačuje len hrozba ujmy a spotrebiteľ
má právo na primerané finančné zadosťučinenie. A. praktiky sú spôsobilé ujmu privodiť, o čom svedčí
aj ich upovedomenie o začatí záložného práva dobrovoľnou dražbou.

Z výpovedí žalovaných v trestnej veci O.: S.-XXX/X-Y.-P.-I. vyplýva, že konateľ žalovaného v 4. rade a
konateľ žalovaného v 6. rade, ktorý napokon aj kúpnu zmluvu vyhotovil vedeli, že sa nachádza v tiesni.
K jej uzatvoreniu došlo v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. V. úkon ňou nebol urobený
slobodne a vážne. F. zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, obchádza zákon a je preto absolútne
neplatná.

XX. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že ustanovenie §
39a S. zákonníka upravujúce úžeru platí až od účinnosti novelizácie od XX.XX.XXXX. J.
nie je možné predmetné ustanovenie aplikovať. J. sa jedná o namietanú tieseň a nápadne nevýhodné
podmienky, za ktorých mala byť uzatvorená zmluva, tak tie nespôsobujú neplatnosť právneho úkonu. N.,

že v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, odplata nesmela podstatne prevyšovať odplatu v obdobných
prípadoch. V zmysle ustálenej judikatúry a dôvodovej správy k novele S. zákonníka, sa za podstatné
prevýšenie odplaty považuje prevýšenie o viac ako XX %. V zmysle § 53 ods. ods. X S. zákonníka, je
rozhodujúca odplata požadovaná na finančnom trhu a nie odplata za úvery poskytované bankami. J.nie je možné pre účely posúdenia primeranosti porovnávať úrokové sadzby bánk s úrokovými sadzbami
nebankových spoločností, resp. finančného trhu celkovo. Z prehľadu z webovej stránky NB SR vyplýva,
že v mesiaci máj XXXX táto sadzba predstavovala XX,XX %. Ak zoberieme do úvahy vyššie uvedené

vymedzenie podstatného prevýšenia ako prevýšenia o viac ako XX %, tak ani v prípade, žeby sme
vychádzali čisto zo sadzieb bánk, ktoré sú podstatne nižšie ako sadzby nebankových spoločností,
dospeli by sme k zisteniu, že úroková sadzby XX % túto sadzbu (XX,XX%) podstatne (o viac ako XX%)
neprekračuje. R. nie je údaj o sadzbách bánk ale údaj o sadzbách na finančnom trhu všeobecne. G., že
úrokové sadzby požadované žalovaným v 1. rade boli primerané je aj skutočnosť, že od XX.XX.XXXX

bol zavedený zákonný úrokový strop pre spotrebiteľské úvery až na úrovni XX,XX % ročne. Z toho je
zrejme, že po XX.XX.XXXX sa za prípustný považoval úrok až do výšky XX,XX %, čiže vyšší ako mala
žalobkyňa v období, keď boli úvery drahšie.

XX. Svedok J. O. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho mama bola vo finančnej tiesni, a preto aj založila
dom v prospech spoločnosti In G., kde následne tento dom sa stal aj predmetom dražby. X. zistil, že

na plote daného domu je vyvesený oznam o vykonaní dražby, preto kontaktoval svoju
mamu, teda žalobkyňu s tým, že čo sa deje, pričom poukázal na to, že tento dom bol po babke a stále
to bolo tak, že tento dom mal byť jeho. Vo veci mala byť vtedy vykonaná dražba a vtedy on vlastne
kontaktoval svojho zamestnávateľa, teda p. Č., že či by s touto vecou mu nevedel pomôcť. X. papiere z
brány odniesol p. Č. a podľa jeho vedomosti on potom celú skutočnosť alebo tento stav riešil s p. F.. J.

sa jedná o vybavenie danej veci, tak sa s p. Č. dohodli, a to tak, že on tú dlžnú sumu zaplatí
a následne on mu tie peniaze vráti. J. sa jedná o to, akou formou sa dohodli, tak jednalo sa o osobnú
dohodu, o osobné stretnutie. Y. mu navrhol, či by sa nedala daná situácia riešiť tak, žeby
dom bol prepísaný na neho, a to za tým účelom, že ľahšie by sa mu vybavil úver. P. Č. s
takýmto spôsobom nesúhlasil, chcel, aby bola spísaná kúpno-predajná zmluva, a to na neho. Za účelom

splnenia dohody v tom čase si začal aj vybavovať úvery v bankách.

XX. Svedok H. O. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho manželka zobrala nejaké finančné prostriedky.
X. jeho manželka mala pizzeriu a dostali sa do finančnej tiesne, tak v tom čase oslovil jemu známu
osobu, a to p. Č., a to prostredníctvom p. F. za tým účelom, aby im z tejto situácie pomohol,

a to vzhľadom na to, že jeho manželka zobrala z nebankovej spoločnosti In G. úver, ktorý nevedela
splácať a hrozilo im, že im bude zobratý dom. R. sa s týmito osobami s tým, že v konečnom dôsledku mu
bolo povedané, že p. Č. mu pomôže. H. žiadala od neho, aby finančné prostriedky boli požičané za tým
účelom, aby neprišli o dom. J. sa jedná o samotné poskytnutie finančných prostriedkov, tak následne sa
dohodli s tým, že prostredníctvom p. F. bola spísaná kúpno-predajná zmluva s tým, že stále boli v tom,

že následne tieto finančné prostriedky p. Č. splatia a dom bude naspäť prevedený na jeho manželku.
J. on vie, tak úroky medzi nimi neboli dojednané a pokiaľ sa jedná o splatenie, tak mali túto pôžičku
splatiť, keď budú mať finančné prostriedky.

XX. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v čase, keď brala úver alebo keď jej bol poskytnutý úver,

v tom čase bola ich rodina v zlej finančnej situácii, ona bola nezamestnaná, jej manžel mal iba príjem
XXX,- eur a vzhľadom na uvedené potrebovali finančné prostriedky. V tom čase potom našla v novinách
inzerát, kde bolo uvedené, že sa poskytujú úvery s tým, že tam bolo uvedené telefónne číslo na p. K., s
ktorým sa aj následne skontaktovala. J. sa jedná o samotný proces uzatvárania zmluvy, tak sa dohodli na
stretnutí, p. K. prišiel k ním domov na schôdzku, kde po predložení dokladov alebo po uvedení situácie,

v ktorej je žalobkyňa uviedol, že úver jej môže byť poskytnutý. X. zo strany p. K. jej boli predložené na
podpis zmluvy, a to zmluva o sprostredkovaní úveru a takisto samotná spotrebiteľská zmluva o úvere,
ktoré ona aj podpísala. J. sa jedná o samotné finančné prostriedky, tak uvádza, že napriek tomu, že v
zmluve bola uvedená suma úveru X XXX,- eur, reálne jej boli vyplatené finančné prostriedky iba vo výške
X XXX,- eur, a to vzhľadom na to, že musela zaplatiť všetky tie poplatky, ktoré súviseli s týmto úverom. J.

sa jedná o zmluvu o sprostredkovaní, na dotaz súdu ohľadom toho, že či bola podmienkou poskytnutia
úveru aj to, aby túto zmluvu o sprostredkovaní podpísala, tak žalobkyňa uvádza, že ona sa na to ani
nedotazovala, tieto zmluvy jej boli dané na podpis naraz za účelom tým, že žiadala o poskytnutie úveru,
a preto tieto zmluvy aj podpísala.

V ďalšom uviedla, že k podpísaniu kúpnej zmluvy v roku XXXX nebola nikým nútená. V tom čase
ešte aj ona spolupracovala s p. F. ako advokátom, kde v tomto poukázala, že on dobre takisto vedel o jej
finančnej situácii a o jej rodinných záležitostiach a takisto mal vedomosť o tom, že nikdy nechcela dom
predať. On aj kópiu zmluvy vypracoval. J. sa jedná o podpísanie zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenejso žalovaným v 2. rade uviedla, že si nepamätá, či jej bolo predložené nejaké splnomocnenie, z ktorého
by vyplynula, že žalovaný koná za spoločnosť In G.. J. sa jedná o zaplatenie odmeny žalovanému v 2.
rade uviedla, že túto odmenu uhradila z finančných prostriedkov, ktoré jej boli zaplatené titulom

úveru a následne z týchto XXX,- eur poukázala na účet, ktorý jej bol uvedený a myslí si, že to bol
práve účet p. K.. J. sa jedná o doklad preukazujú zaplatenie odmeny uviedla, že momentálne
tento doklad nemá, pohľadá ho doma a do súdneho spisu ho doloží.

J. sa jedná o rokovania s p. Č. ohľadom spôsobu vrátenia finančných prostriedkov a ich výšky uviedla,

že medzi nimi nebolo dojednané, žeby mala finančné prostriedky mala vrátiť s úrokom a tiež nebola
dohodnutá doba vrátenia. J. Č. vedel, v akej je situácii a vedel o tom, že ona o dom nechce prísť a takisto
jej bolo iba povedané, že ak bude mať finančné prostriedky, tie mu potom vráti. V. sumu chcela splatiť
normálnym spôsobom ako každý človek a tok tak, žeby sa zamestnala a túto cenu by mu aj splatila,
pretože tieto finančné prostriedky p. Č. hneď nechcel.

J. sa jedná o kúpnu zmluvu ňou podpísaný v roku XXXX uviedla, že bola jej daná s tým, že bola
vypracovaná p. F., že následne jej manžel túto zmluvu aj od neho zobral a vzhľadom na to, že mala byť
podpísaná narýchlo, tak ju aj podpísala a ju aj vrátila. Od tejto kúpnej zmluvy neodstúpila.

I. X. zmluvy o pôžičke.

XX. Podľa § X ods. 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona R.
národnej rady č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,B. o
ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

XX. Podľa § 5X ods. X a 2 zákona č. XX/XXXX Zb. S. zákonníka ( ďalej len ,, S. zákonník“) platného
a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. N. o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. S. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
J. § 52 ods. X a X S. zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. R. je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

J. § 5X ods. X až 3 S. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak

boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

J. § 53 ods. X M., Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
q) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

J. § X3 ods. 5 S. zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

J. § 53 ods. X S. zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením

zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí.

J. § 53a ods. X a X S. zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. G. má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. K. povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie
súdu podľa odseku X týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú
v odseku X v rozsahu tejto časti.

J. § 54 ods. X a X S. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. R. sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

J. § 3 ods. X S. zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

J. § 39 S. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

J. § 41 S. zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len
táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.J. § 565 S. zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V. právo však

môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

J. § 657 S. zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

XX. Podľa § 1 ods. X zákona NR SR č. XXX/XXXX Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,B. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

J. § 9 ods. X B. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
F. zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

J. § 9 ods. X B. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa S. zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § X3,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 2X ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri

zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do XX kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

J. § XX ods. 1 B. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. X písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

J. § 16 ods. 1 B. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou
lehotou splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové

obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

J. § X6 ods. X B. o spotrebiteľských úveroch, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou
splatnosti, má veriteľ nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením
spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti.

J. § X6 ods. X B. o spotrebiteľských úveroch, výška náhrady nákladov podľa odseku X nemôže
presiahnuť 1 % výšky splateného spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, ak obdobie medzi
splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a dohodnutým dátumom ukončenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere presahuje jeden rok. Ak toto obdobie nepresahuje jeden rok, výška takej náhrady

nemôže presiahnuť X,X % výšky splateného spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti.

XX. Podľa čl. X bod. 1 R. K. XX/XX/EHS zo dňa X.X.XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľským
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe dôvery.

XX. Podľa § 80 písm. c) zákona č. XX/XXXX Zb. S. súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“)platného
a účinného do XX.XX.XXXX, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä, o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

XX. Podľa § 470 ods. X M., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnomprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

XX. Súd v dane právnej veci vychádzal z toho, že medzi žalobkyňou a žalovaným v X. rade bola
uzatvorená spotrebiteľská zmluva. R. zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 5X ods. 1 S. zákonníka). N. o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné stanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. S. zmluvné dojednania

alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods.
2 S. zákonníka).

J. spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. S. zákonník

podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a
výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Y. sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho
podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu.

J.sa,žedodávateľmávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. J. dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu
za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. N. § 53 ods. l,
veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám
zmluvy.

XX. Súd poukazuje, že ustanovenie § 53 S. zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje
za neprijateľné. A. o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto
ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Y. snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že

spotrebiteľ zpovahyvecivsúčasnýchpodmienkachštandardizácieproduktovbežnejspotreby,
ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu
terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. A. teda o zákonný
zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je

povinný zdržať sa ich používania. S. spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané
na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a
ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

XX. Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené na

efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Y. zo znenia čl. XX M. základných práv
U. únie, J. I. zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia čl. XXX B. o fungovaní U. únie,
I. v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva
k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V rámci politiky U. únie je sledovaný cieľ vytvorenia
regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných

podmienok v súlade s drobnými mravmi a bola tak zachovaná fiduciárna podstata záväzkového vzťahu
medzi ním a spotrebiteľom.

XX. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že R. republika ako člen U. únie je povinná
plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. O. štáty I. sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. X R. K. XX/XX/EHS z 5. apríla XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej
len „smernica“). R. zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,

ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. H. v R. má aj „neprimeraná kompenzácia za
porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára XXXX bola neprimeraná sankcia explicitne
zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do S. zákonníka.XX. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a

ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv. J. takého vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému
rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania
pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.

R. má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej
podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho
hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

XX. Keďže žalobný návrh bol podaný pred X. júlom XXXX, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné
posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase jeho podania. G. pre takýto postup je nevyhnutnosť
rešpektovania základných princípov M. o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených
záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní
účastníkov konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. X

ods.XaXM..),akoajopotrebeústavnekonformnéhoieurokonformnéhovýkladunoriemvnútroštátneho
práva (Čl. X ods. X M.) neexistencie právneho vzťahu a dospel k záveru, že na takomto určení nie je
u žalobcov daný naliehavý právny záujem.

XX. Otázku naliehavého právneho záujmu v čase podania žaloby upravoval § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p..

J. tohto zákonného ustanovenia, žalobou bolo možné požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. J. úspešnosti žaloby o určenie
je tak skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení právny záujem.

J. skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný účinný

a správne zvolený procesný nástroj ochrany žalobcovho práva a či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom prípade bude musieť nasledovať
iné ďalšie súdne konanie.

XX. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodnutia súdu je naliehavý právny záujem na určení

právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda na žalobcovi. X.
právny záujem musí byť preukázaný, musí existovať nielen v čase začatia konania, ale aj v čase,
keď bol už rozsudok vyhlásený. N. žaloby majú podľa právnej teórie ako aj záverov rozhodovacej
praxe súdov a judikatúry opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie je už jeho
porušenie. N. návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p. má charakter preventívnej ochrany práv, nápravy stavu

vzniknutého porušením práva sa možno domáhať už pomocou žaloby na plnenie. X. právneho záujmu
na požadovanom určení v danom prípade musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky
sporné právne otázky medzi účastníkmi stranami sporu a vytvorili by pevný právny základ pre budúce
právne vzťahy (uznesenie NS SR zo dňa XX.XX.I.X, sp.zn.I./XXX/I.).
XX. Súdna prax už ustálila, že spotrebitelia, ako slabšia strana v spore z úverových zmlúv a

s nimi súvisiacich zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam majú naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti zmlúv (uznesenie NS SR XM M.).

XX. Podľa ustanovenia § 3 ods. X B. č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ má možnosť
domáhať sa na súde ochrany proti porušeniu svojich práv ustanovených zákonom proti porušovateľovi

týchto práv. B. je nepochybne tým procesným právnym úkonom, ktorým sa spotrebiteľ domáha takejto
ochrany, pretože žalobou uplatňuje svoje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

R. ďalej poukazuje na aktuálne znenie (účinné od XX.XX.XXXX) ustanovenia § 11 ods. X zák. č. XXX/
XXXX Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách (ďalej len „B.“), ktoré výslovne uvádza,

že spotrebiteľ má možnosť žalobou sa domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. N. novela B. bola
do právneho poriadku implementovaná s účinnosťou od XX.XX.XXXX zák. č. XXX/XXXX Z. z., ktorýmsa novelizoval zák. č. XXX/I. Z. z. o bankách a čl. I. bod XX aj zák. č. XXX/XXXX
Z. z. o spotrebiteľkách úveroch.

XX.Súddospelkzáveru,ženapožadovanomurčeníneplatnostizmluvyopôžičkejenastranežalobkyne
daný naliehavý právny záujem. Na strane žalobkyne došlo zo strany žalovaného k porušeniu jej práv
ako spotrebiteľky.

XX. Ohľadom tejto časti žaloby následne súd uvádza, že nie je zástancom teórie zneplatňovania

zmlúv, ale naopak teórie zachovania platnosti zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy („favor
contractus“, por. rozsudok KS v J. vo veci I./XXXX). X. tejto zásade však súd dospel k záveru, že musí
konštatovať neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o pôžičke v celom rozsahu.

XX. Súd preto v ďalšom považoval za dôležité posúdiť, či z objektívneho hľadiska je zmluva o pôžičke z
dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte udržateľná. X. sa pritom na výhodnosť neplatnosti

zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná
resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. X ods. X in fine smernice K. XX/XX/ U. o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité sa tiež považuje, či by zmluvné strany mali vôľu na kontrakte
bez neplatných klauzúl. V rámci interpretačného pravidla sa vychádzalo z dobromyseľnosti spotrebiteľa,
ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva (§ 3X S. zákonníka).

XX.Predmetnáúverovázmluvasaskladázpiatichčlánkovasúdkonštatuje,žeexistujenezanedbateľné
nebezpečenstvo extrémneho nárastu dlhu a postihu nehnuteľného majetku spotrebiteľa bez súdnej
kontroly, najmä súčasným pôsobením inštitútu straty výhody splátok, sankcie počítanej z nominálnej
hodnoty úveru bez ohľadu na skutočnú výšku dlhu v omeškaní a mimosúdnym výkonom záložného

práva.

V. obavy žalovaný v 1. rade aj naplnil, pretože oproti úveru 5 XXX,XX eur (XX.XX.XXXX) narástol dlh
na neuveriteľných XX XXX,XX eur (list spol. C. a.s. zo dňa XX.XX.XXXX) a teda ani nie za rok sa dlh
navýšil skoro na dvojnásobok.

XX. Súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. B. neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie
záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného

ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. č. XX/XXXX
Z.z.).Zaneprijateľnúpovažujesúdajzmluvnúpodmienku,ktorávyjadrujefinančnýzáväzokspotrebiteľa
za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.
teóriaskutočnéhoplneniaspomínanánajčastejšievsúvislostispoplatkamivspotrebiteľskýchúverových
vzťahoch).

XX. Súd tiež poukazuje, že v spotrebiteľskom spore súd aj bez návrhu ex offo je oprávnený
skúmať, či zmluva uzatvorená spotrebiteľom neobsahuje zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú vzhľadom na ich neprijateľnosť neplatné. F. ust. § 53 S.

zákonníkanikdynebolozaradenémedziprípadyrelatívnejneplatnosti(§40aS.zákonníka)ide o
neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
povinnosti.

K súdnej kontrole jednotlivých zmluvných podmienok.

XX. J. Čl. II - J. zmluvy, bod 3. B. o pôžičke, dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi peňažnú pôžičku vo výške
X XXX,- eur spolu s XX % ročným úrokom zo sumy X XXX,- eur od prenechania peňažných prostriedkov
až do zaplatenia so splatnosťou XX mesiacov ..........

R. dospel k záveru, že toto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s dobrými mravmi.J. ustanovenia § 3 ods. X S. zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

B. konať v rozpore s dobrými mravmi bol v čase uzavretia zmluvy obsiahnutý i v zákone č. XXX/
XXXX Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. X tohto právneho predpisu predávajúci
nesmiekonaťvrozporesdobrýmimravmi.F. vrozporesdobrýmimravmisanaúčelytohtozákona
rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky

diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie
zmluvnej slobody.

G. mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich

dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,
poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol
právny úkon uzatvorený. A. obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania,
ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy
spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto

pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

G. úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich
výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s
dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie

požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým)
spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s
prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

I. za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov
(§ 39 S. zákonníka). G. judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami
správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný
hodnotový poriadok. M. plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej
primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. X S. zákonníka). X. a preto odporujúcou

dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami
pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. J. nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného
trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie
však viac ako o XXX % oproti priemeru bánk. Y. zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer

úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako XXX % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

Y. zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke X. banky R. boli priemerné úrokové sadzby
pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od X do X rokov vo máj XXXX, kedy bola
predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe XX,XX % ročne. Y. úrokovej sadzby úveru dohodnutá v zmluve o

pôžičke bola XX % ročne. I. sadzba predmetnej pôžičky je tak viac ako o XXX % vyššia ako priemerná
sadzba úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. R. je toho názoru, že takto
dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 39 S. zákonníka

R. v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok X. súdu R. republiky sp. zn. XM M. zo dňa XX.XX.XXXX,
podľa ktorého: „P. maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri
peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná
výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. G. o výške úrokov totiž musí byť v súlade
s ustanovením § 39 S. zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. J. úkon postihnutý takouto

vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“XX. Podľa Čl. II - J. zmluvy, bod 4. B. o pôžičke, ročná percentuálna miera nákladov je vo výške
XX,XX %. Do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov nie sú zahrnuté sankcie dohodnuté pre
prípad porušenia zmluvy o pôžičke zo strany dlžníka a platby poistného na základe poistných zmlúv k

nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zabezpečenia pôžičky poskytnutej podľa tejto zmluvy.

V ďalšom sa súd zaoberal výškou K. uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo
výške XX,XX %, pričom podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba XX,XX % ( výpočet súd
realizoval prostredníctvom kalkulačky http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn-

psn.php#axzzXgrmAykLX). R. pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru X XXX,XX eur, výšky splátky
úveru XXX,XX eur pri ich počtu XX, z výšky poplatku za poskytnutie pôžičky min. XXX,- eur. R. podotýka,
že vychádzal iba z údajov uvedených v zmluve, na základe ktorých mala byť aj určená výška K. uvedená
v zmluve. Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená K. v neprospech spotrebiteľa, čo má
podľa § XX ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
za následok, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku aj z uvedeného dôvodu.

V. dojednanie súd vyhodnotil aj ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda podmienku neplatnú, nakoľko
veriteľ vedome uviedol nesprávny údaj o celkovej výške ročnej percentuálnej miery nákladov žalobkyne
spotrebiteľky, čo v konečnom dôsledku mohlo mať významný vplyv na rozhodnutie žalobkyne predmetnú
zmluvu o pôžičke uzatvoriť.

XX. Podľa Čl. II - J. zmluvy, bod 6. B. o pôžičke, zmluvné strany sa v zmysle § 581 ods. 1 zákona č.
XX/XXXX Zb. S. zákonník v znení neskorších predpisov dohodli na započítaní prvej splátky dlžníka vo
výške XXX,XX eur vrátane dohodnutého úroku splatnej dňa XX.XX.XXXX proti časti pôžičky, ktorú sa
veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi v zmysle bodu I. tohto článku II. tejto zmluvy o pôžičke a to vo výške

v akej sa vzájomne kryjú, t.j. vo výške XXX,XX eur. B. v zmysle tohto bodu tohto článku II. tejto zmluvy
o pôžičke a zanikajú vzájomné v tomto bode 6. tohto čl. II tejto zmluvy o pôžičke uvedené pohľadávky
veriteľa a dlžníka vo výške, v akej sa navzájom kryjú, t.j. vo výške XXX,XX eur a túto sumu je veriteľ
oprávnený odpočítať zo sumy, ktorú sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi v zmysle bodu X tohto článku II
tejto zmluvy o pôžičke.

J. § 2 písm. a) B. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

X. možno úver definovať ako odloženú platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Y. má prebytočné
finančné prostriedky a za zhodnotenie (úroky) ich poskytne niekomu, kto ich potrebuje (dlžník). Ak ide
o obchodovanie s úverovými prostriedkami s osobami na nepodnikateľský účel, ide o spotrebiteľský
úverový právny vzťah.

V tomto duchu je poskytovanie spotrebiteľského úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím
dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. V skutočnosti
teda žalovaný v 1. rade poskytol úver nižší ako uvedený v zmluve a to o sumu
rovnajúcu sa splátke vo výške XXX,XX eur. V. úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože
sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali

aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. Z. výkladom významu inštitútu splátky spotrebiteľského
úveru možno dospieť k záveru, že splátka prichádza do úvahy až po poskytnutí úveru. R. preto prisúdil
zmluvnej podmienke o započítaní si splátky vo výške XXX,XX eur v okamihu poskytnutia úveru vlastnosť
neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože ako vyplýva z vyššie uvedenej
definície takáto zmluvná podmienka odporuje ratio legis inštitút spotrebiteľského úveru.

XX. Podľa Čl. II - J. zmluvy, bod 7. B. o pôžičke, zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak dlžník
nesplní niektorú splátku časti istiny a úroku včas a riadne, veriteľ je do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky oprávnený žiadať o zaplatenie celej pôžičky vrátane dohodnutého úroku a/alebo odstúpiť od tejto
zmluvy o pôžičke.......

J. zmluvné dojednanie súd vyhodnotil ako absolútne neplatné pre rozpor so zákonom a to ustanovením
§ 53 ods. X S. zákonníka. Y. oproti zákonnej úprave svojvoľne vo formulárovej spotrebiteľskej zmluve
skrátil zákonnú lehotu v rámci ktorej veriteľ môže poskytnutý spotrebiteľský úver jednorázovo zosplatniť,čo môže vážnym spôsobom poškodiť spotrebiteľa. V danom prípade aplikáciou tohto zmluvného
dojednania došlo aj k poškodeniu práv žalobkyne, keď žalovaný v 1. rade v rozpore so
zákonom pristúpil k zosplatneniu pôžičky a v dôsledku toho aj následne formou dobrovoľnej dražby sa

snažil zabezpečiť splatenie celého dlhu.

XX. Podľa Čl. II - J. zmluvy, bod X. B. o pôžičke, v prípade omeškania dlžníka so zaplatením so
zaplatením peňažného dlhu podľa bodu 3. a /alebo 7. tohto článku II tejto zmluvy o pôžičke, má veriteľ
právo uplatniť si voči dlžníkovi úroky z omeškania vo výške XX % p.a. z dlžnej sumy a to až do dňa

zaplatenia.

J. zmluvné dojednanie súd vyhodnotil ako absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, a to s § 3
nariadenia Y. SR č. XX/XXXX Z.z. platného a účinného v čase uzatvorenie zmluvy o pôžičke, podľa
ktorého, výška úrokov z omeškania je o 8 % percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
U. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

XX. J. Čl. II - J. zmluvy, bod 9. B. o pôžičke, zmluvné strany sa ďalej dohodli, že dlžník je povinný zaplatiť
veriteľovi pri podpise zmluvy o pôžičke jednorazový poplatok za poskytnutie pôžičky vo výške X,XX %
z peňažnej pôžičky poskytnutej veriteľovi podľa tejto zmluvy (istiny), minimálne vo výške XXX,- eur.

PodľaČl.II-J.zmluvy,bodXX.B.opôžičke,zmluvnéstranysadohodli,ževeriteľjeoprávnenýodpočítať
poplatok podľa bodu 9. tohto článku II tejto zmluvy o pôžičke vo výške XXX,- eur zo sumy, ktorú sa
zaviazal poskytnúť dlžníkovi v zmysle bodu 1. tohto článku II tejto zmluvy o pôžičke.

R. túto zmluvnú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú a teda neplatnú, z dôvodu jeho neurčitosti. J. by

malkorešpondovaťnejakémupredmetuplnenia.B. v1.radebližšienešpecifikoval,akéskutočné
plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok min. vo výške I.,- eur. B. o spotrebiteľských
úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e), ale je nevyhnutné, aby sa ním
platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že tento poplatok je
za uzavretie zmluvy, a teda asi za napísanie zmluvy a za posúdenie bonity záujemcu o úver. Aj keby

sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej
zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech
dodávateľa.
R. v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Y. krajinského súdu v F. sp. zn. C. XXX/I. zo dňa
X.X.XXXX, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského

úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu
dojednaniu o cene... J. úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka
odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Y. krajinský súd odmietol
a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať

nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. R. dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo
a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná
podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho,
aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie.“

XX. Podľa Čl. A. - S. ustanovenia, bod. 3. B. o pôžičke, zmluvné strany sa dohodli na nasledovných
poplatkoch:
a) vo výške X % z peňažnej pôžičky poskytnutej veriteľom podľa tejto zmluvy v prípade omeškania so
zaplatením splátky časti istiny a úroku o viac ako XX dní a menej ako XX dní
b) vo výške XX % z peňažnej pôžičky poskytnutej veriteľom podľa tejto zmluvy v prípade omeškania so

zaplatením splátky časti istiny a úroku o viac ako XX dní
c) vo výške X % zo zostatku dlžnej sumy, minimálne vo výške XXX,- eur v prípade predčasného vrátenia
pôžičky dlžníkom, alebo v prípade predčasnej splatnosti celej pôžičky, resp. jej nezaplatenej časti v
zmysle čl. II bod 7. a/alebo čl. IV bod 4. tejto zmluvy o pôžičke alebo v prípade odstúpenia veriteľa od
tejto zmluvy o pôžičke v zmysle čl. II bod 7. tejto zmluvy o pôžičke

d) vo výške XXX,- eur za následné spracovanie a spísanie dokladov a súvisiacich listín v priebehu
platnosti zmluvného vzťahu
e) vo výške XXX,- eur za každý písomný dodatok k tejto zmluve o pôžičke,f)vovýškeXX,-eurzakaždúvýzvunazaplateniepohľadávkyvprípadeomeškaniadlžníkasosplácaním
dlhu
g) vo výške XXX,- eur za výjazd oprávneného zástupcu veriteľa za dlžníkom v priebehu platnosti

zmluvného vzťahu v prípade, že dlžník si neplní svoje povinnosti riadne a včas.

Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.
teóriaskutočnéhoplneniaspomínanánajčastejšievsúvislostispoplatkamivspotrebiteľskýchúverových

vzťahoch).

R. skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku neznamená, že žalovaný je
oprávnený požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. G. o poplatku podlieha prieskumu
vo svetle princípu dobrých mravov, civilnoprávnej úžery a v neposlednom rade prieskumu v
zmysle ust. § 53 S. zákonníka.

R. je toho názoru, že každý poplatok musí korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné
aby sa týmto poplatkom plnilo za skutočné plnenie poskytované spotrebiteľovi a v jeho záujme.
B. podmienka, ktorá núti spotrebiteľa platiť veriteľovi poplatky za služby bez ohľadu na to, či sú
spotrebiteľovi po materiálnej stránke aj skutočne dodané, či ich spotrebiteľ skutočne využije, sú

neprijateľné.

R. preto vyhodnotil uvedenú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to na úkor žalobkyne ako spotrebiteľky v zmysle § 53
ods. X S. zákonníka. N. poplatky ako sankcie požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku.

XX. Podľa Čl. IV - B. splnenia záväzku, bod X. B. o pôžičke, zmluvné strany sa dohodli, že splnenie
záväzku dlžníka voči veriteľovi, ktorý vznikne na základe zmluvy o pôžičke a jej prípadných dodatkov,
zabezpečia vznikom záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka v podieloch X a X

zapísaných na LV č. I. k, ú. V., okres P. parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere I. mX,
parc. č. XX - záhrady o výmere I. m2 a stavby - dom súp. č. I. na parc. č. XX.

R. danú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 1 S. zákonníka, nakoľko vzhľadom
na výšku poskytnutej pôžičky, veriteľ požaduje, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho

záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška záväzku spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, pričom z dokladov predložených v konaní vyplýva, že výška zábezpeky - cena založených
nehnuteľností, v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke bola cca XX XXX,- eur, pričom celkový záväzok
žalobkyne v čase uzatvorenia zmluvy bol vyčíslený na sumu X XXX,XX eur.

XX. J. Čl. V - R. a záverečné ustanovenia - bod 2. B. o pôžičke, dlžník svojim podpisom na tejto zmluvy
o pôžičke udeľuje veriteľovi súhlas na použitie a spracovanie svojich osobných údajov uvedených v tejto
zmluve o pôžičke alebo inak poskytnutých veriteľovi, na dobu neurčitú až do jeho písomného odvolania,
avšak minimálne na dobu platnosti tejto zmluvy o pôžičke až do uplynutia X rokov od
vysporiadania práv a povinností z tejto zmluvy o pôžičke ..........

V. dojednanú zmluvnú podmienku súd považuje za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom a to §
X3 ods. X a X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej len ,,B.“), v spojení s § X01
až XXX S. zákonníka.

J. § 13 ods. 1 B., prevádzkovateľ po splnení účelu spracúvania zabezpečí bezodkladne likvidáciu
osobných údajov.

Podľa § 13 ods. X B., úschovné lehoty písomných, obrazových, zvukových a iných záznamov, ktoré
obsahujú osobné údaje a sú zaradené do predarchívnej starostlivosti, možno stanoviť len na dobu

nevyhnutnú na uplatnenie práv alebo povinností ustanovených zákonom - odkaz na § 101 až XXX S.
zákonníka.XX. Podľa Čl. V - R. a záverečné ustanovenia - bod 3. B. o pôžičke, zmluvné strany vyhlasujú,
že výšku dohodnutých poplatkov a zmluvných pokút považujú za obvyklú a primeranú povahe nimi
zabezpečovaného záväzku.

R. danú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 1 S. zákonníka. J. spotrebiteľ ako
jedna zo zmluvných strán, nie je znalý toho, aké zmluvné pokuty a poplatky sa považujú za obvyklé a
primeranépovahenimizabezpečovanéhozáväzkuatedavyhlásiť,žeichzataképovažuje.Y.sitakýmito
predformulovanými podmienkami vynucuje súhlas spotrebiteľa s týmito zmluvnými podmienkami. V.

zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a teda je neprijateľná.

XX. Z vyššie uvedených dôvodov, s poukazom na ustanovenie § 41 S. zákonníka, je predmetná zmluva
o pôžičke ako zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná v celom rozsahu a to pre celý rad neprijateľných
podmienok a neplatných zmluvných dojednaní pre rozpor so zákonom, nakoľko ako celok podľa názoru

súdu nie je možné udržať ju v platnosti. R. preto v tejto časti žalobe vyhovel a určil, že zmluva o pôžičke
uzatvorená dňa XX.XX.XXXX je neplatná.

II. X. na zaplatenie sumy XXX,- eur.

XX. J. § 774 S. zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať
záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť
odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

J. § 775 S. zákonníka, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v

súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

XX.J.§642zákonač.XXX/XXXXZb.S.zákonníka(ďalejlen,,S.zákonník“),zmluvouosprostredkovaní
sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť
uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu

(províziu).

Podľa § 644 S. zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá
je predmetom sprostredkovania.

XX. Je zrejmé, že predmetný spor vznikol zo zmluvy uzatvorenej medzi obchodníkom pri výkone jeho
obchodnej činnosti a spotrebiteľom jeho služby. A. o spotrebiteľskú zmluvu a sporný vzťah je potrebné
posúdiť podľa ust. § 52 a nasl. S. zákonníka, upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv. Podľa
tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. N. o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. S. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

B. mala byť uzavretá podľa § 642 a nasl. S. zákonníka V. zmluvu tak ako už súd uviedol uzatvárala

žalobkyňa ako spotrebiteľka, teda sa nejedná o zmluvu sprostredkovaní podľa S. zákonníka, ale o
sprostredkovateľskú zmluvu v zmysle vyššie uvedených ustanovení S. zákonníka.

XX. Sprostredkovateľská zmluva uzatvorená v zmysle § 774 a nasl. S. zákonníka je neformálnou
zmluvou, uzaviera sa medzi sprostredkovateľom a záujemcom o

sprostredkovanie zmluvy, jej pojmové znaky vyplývajú jednak zo základných práv a
povinností účastníkov upravených v § 774 OZ a z ďalších práv a povinností upravených v § 775 a §
77X, ktoré sú tiež charakteristické pre obsah tejto zmluvy. J. zmluvy je obstaranie uzavretia zmluvy
pre záujemcu. J. znakom tejto zmluvy je však skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť
odmenu sprostredkovateľovi len vtedy, keď bol výsledok (teda uzavretie sledovanej zmluvy) dosiahnutý

pričinením sprostredkovateľa. V tom spočíva rozdiel oproti úprave vzťahov strán sporu S. zákonníkom
(§ X45), ktorá priznáva sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.XX. Účelom zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade bolo vytvoriť
pre žalobkyňu ako záujemcu príležitosť pre uzavretie zmluvy na poskytnutie sumy 6 XXX,- eur s treťou
osobou. B. sa zaviazala žalovanému v prípade uzatvorenia takejto zmluvy a vyplatenia finančných

prostriedkovzaplatiťodmenuvovýškeXXX,-eur.Vdanomprípadedošlokuzatvoreniuzmluvyopôžičke
na sumu 6 XXX,- eur a finančné prostriedky z tejto zmluvy boli žalobkyni aj vyplatené. R. sa riadne
dohodli na predmete zmluvy ako aj na odmene pre sprostredkovateľa, ktorá mu mala byť vyplatená po
splnení v zmluve stanovených podmienok.

B. v 2. rade splnil v zmluve dojednané podmienky a teda mu vznikol aj nárok na vyplatenie odmeny.

XX. Žalovaný v 2. rade tiež v konaní v rámci obrany namietal, že žalobkyňa nepreukázala, že mu sumu
XXX,- eur uhradila.

V tejto časti uplatneného nároku, pokiaľ sa jedná o preukázanie zaplatenia sumy XXX,- eur žalovanému

v 2. rade zo strany žalobkyne nedošlo k uneseniu dôkazného bremena. B. vo svojej výpovedi v konaní
uviedla, že momentálne dokladom na zaplatenia tejto sumy nedisponuje, ale že ho súdu predloží.
R. žalobkyni poskytol časový priestor na preukázanie tejto skutočnosti, avšak žalobkyňa do času
vyhlásenia dokazovania za skončeného v danom spore, tento doklad súdu nepredložila.

G. bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané
jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. B. dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. XX. B. má v prvom
rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 M. je žalobca povinný

označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k
žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.

M. dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie. X. dôkaznej povinnosti prináša zo sebou

také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
konania v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju
dôkaznú povinnosť. R. dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. G.
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany konania za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy

vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na
procesné postavenie strany. B. uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení
reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú
všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá
jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v

situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane konania, na ktorej predovšetkým podľa predpisov
hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z
hľadiska hmotného práva.

A.. N. vlastníckeho práva.

XX.J.§80písm.c)zákonač.XX/XXXXZb.S.súdnehoporiadku(ďalejlen,,O.s.p.“)platnéhoaúčinného
do XX.XX.XXXX, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä, o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

J. § XX6 ods. X S. zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

J. § 552 S. zákonníka, pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. C. sa zabezpečuje
pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

J. § 55X ods. X S. zákonníka, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka
alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). J. zabezpečovacomprevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných
ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou.

J. § 553 ods. 3 S. zákonníka, uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho,
kto ho previedol.

J. § 553a ods. X a X S. zákonníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť
písomne. B. o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku

a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy
k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch,
spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak
sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať
aj označenie dlžníka.

J. § 553c ods. X S. zákonníka, dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si
natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.

J. § 37 ods. X S. zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

J. § 39 S. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu,
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
J. § 41a ods. 1 S. zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je
platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

Podľa § 41a ods. 2 S. zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný
úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. X. takého právneho úkonu
sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

XX. Keďže žalobný návrh bol podaný pred 1. júlom I., podmienky jeho prípustnosti je nutné posúdiť
podľa právneho stavu existujúceho v čase jeho podania.

J. skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, či sa ňou môže dosiahnuť

odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom prípadne bude
musieť nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie.

R. prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov)
k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť

zosúladenie evidovaného a právneho stavu. V. právny záver zaujal X. súd R. republiky napríklad v
rozhodnutí sp. zn. X M. XX/I. publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. XX/XXXX, v
ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti,
žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.

XX. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení jej vlastníckeho práva.
Na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa ako predávajúca odpredala žalovanému
v 4. rade ako kupujúcemu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom určenia vlastníckeho práva. X. kúpnou
zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 4. rade ako predávajúci odpredal žalovanému v 6.
rade ako kupujúcemu predmetné nehnuteľnosti. V súčasnosti je žalovaný v 6. rade zapísaný ako výlučný

týchto nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XX, k.ú. V.Ľ.. B. napáda platnosť zmluvy uzatvorenej
dňa XX.XX.XXXX pre jej rozpor so zákonom.

XX. Súd sa v ďalšom ako predbežnou otázkou v tomto konaní zaoberal platnosťou kúpnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX a v spojení s ňou aj platnosťou kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

XX. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že titulom nesplácania zmluvy o pôžičke
uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, ktorej splnenie zo strany
žalobkyne bolo zabezpečené záložným právom na predmetné nehnuteľnosti, veriteľ začal s výkonomzáložného práva formou dobrovoľnej dražby. B., aby predišla takému spôsobu výkonu záložného práva,
sa snažila získať finančné prostriedky na zaplatenie celého dlhu. J. svojho manžela oslovila p. Č.,
konateľa žalovaného v 4. rade s tým, aby jej požičal finančné prostriedky za uvedeným účelom. G. k

rokovaniam medzi nimi, bol oslovený H.. K. F. za účelom vypracovania zmluvy, na základe ktorej by
žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky na zaplatenie dlžnej sumy. J. rokovaní bola požiadavka
žalobkyne na požičanie finančných prostriedkov s tým, že na zabezpečenie ich vrátenia žalobkyňa
poskytla nehnuteľnosti v jej vlastníctve. X. preukázané, žeby žalobkyňa mala v úmysle natrvalo previesť
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

Na základe dokazovania preto dospel k záveru, že nehnuteľnosti mali slúžiť ako záloh zabezpečujúci
splnenie záväzku žalobkyne zo zmluvy o pôžičke. B. si chcela požičať peniaze, a nie predať
nehnuteľnosti. S. žalovaný v 4. rade jej chcel peniaze požičať, a nie kúpiť od nej dom a priľahlé pozemky.
B. teda obaja neuzavreli vážne. G. toho je jej absolútna neplatnosť (§ 39 S. zákonníka).

XX. Súd v tejto časti považuje za potrebné poukázať aj na pasivitu žalovaného v 4. rade, ktorý sa vo veci
vôbec nevyjadril. X. na výzvy súdu, na pojednávania sa neustanovil, hoci bol riadne a včas predvolaný.
X. žalobkyňou tvrdené skutočnosti ohľadom jej úmyslu finančné prostriedky si iba požičať, pričom z
vykonaných dôkazov, jednak listinných a tiež výpovedi, súd mal za preukázané, že žalobkyňa za účelom
zabezpečenia si finančných prostriedkov na vyplatenie dlžnej sumy veriteľovi - žalovanému v 1. rade

zo zmluvy o pôžičke, tieto si chcela zabezpečiť ich požičaním od žalovaného v 4. rade, pričom nebolo
sporné, že s konateľom žalovaného v 4. rade tieto veci prejednávali a riešili manžel žalobkyne a jej syn.

Aj následné konanie žalobkyne a tiež jej syna svedčí o tom, že nehnuteľnosti chceli naspäť nadobudnúť
do rodiny žalobkyne, pričom aj v dôsledku pôvodnej dohody, ktorá nebola v konaní sporná, do splatenia

sumy žalovanému v 4. rade, ten mal v predmetnom dome ponechať bývať syna žalobkyne. X. preto
vyhodnotiť konanie syna žalovanej, ktorý následne za účelom spätného prevodu vlastníckeho práva, sa
snažil získať úver, podpísal so žalovaným v 4. rade aj kúpne zmluvy na predmetné nehnuteľnosti, ako
konanie, ktoré by svedčilo v prospech žalovaného v 4. rade, t.j. že žalobkyňa na neho chcela natrvalo
previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

XX. Súd poukazuje, že konanie ,,in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto chová podľa
práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. I keď zákonu
neodporovalo samo uzavretie kúpnej zmluvy, predsa len išlo o rozpor s ním, lebo účastníkmi bol v danom
prípade dohodnutý tzv. prepadný záloh s úmyslom obísť kogentnú úpravu záložného práva. V tomto

smere súd poukazuje na rozhodnutie na R XX/I..

K obdobnému záveru dospel X. súd R. republiky v rozhodnutí sp. zn. I./X/I. publikovanom v časopise
Zo súdnej praxe pod č. XX/XXXX: ,,G., ktorej skutočným zmyslom je - bez ohľadu na jej označenie
dojednanie tzv. prepadného zálohu (uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa tým, že mu pripadne

záloh do vlastníctva), je v rozpore s účelom záložného práva a v dôsledku toho neplatná pre rozpor so
zákonom (§ 39 S. zákonníka).

XX. J. právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 4Xa ods. X veta prvá S. zákonníka). Z uvedeného

potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv. simulovaným
právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny
úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých
prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli
subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný

právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 S. zákonníka).

XX. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 S.
zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti

neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle
patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony.XX. Disimulované zmluvné dojednanie žalobkyne a žalovaného v 4. rade, účelom ktorého bolo, aby
pohľadávka veriteľa bola uspokojená tak, že na neho prejde vlastnícke právo k veci slúžiacej (podľa
ich skutočnej vôle ako záloh) na zabezpečenie pohľadávky, predstavuje dojednanie spôsobu realizácie

záložného práva spôsobom, ktorý nie je zákonom dovolený a prieči sa § 552 S. zákonníka v spojení s
§ 151a až XXXj S. zákonníka.

XX. V danom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania teda preukázané, že účastníci kúpnej
zmluvyzodňaXX.XX.XXXXlenpredstieraliuzatvoreniekúpnejzmluvy,pretože vskutočnostimali

vôľu zabezpečiť pohľadávku žalovaného v 4. rade zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril so žalobkyňou. F.
predmetná kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden
prvok vôle - vážnosť), je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 S. zákonníka absolútne neplatná. A.
disimulovaný právny úkon by mohol byť platný, iba ak by spĺňal všetky náležitosti iného právneho úkonu.
C. však už súd vyššie, ani disimulovaný právny úkon, ktorý predstavuje dojednanie spôsobu realizácie
záložného práva spôsobom, ktorý nie je zákonom dovolený a prieči sa § 552 S. zákonníka v spojení s

§ 151a až XXXj S. zákonníka, nemožno považovať za platný právny úkon pre jeho rozpor so zákonom.

Už prvý nadobúdateľ - žalovaný v 4. rade sa preto nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností. Y. zo
zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, dospel súd k názoru o neplatnosti aj
nasledujúcej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou mal nehnuteľnosti nadobudnúť žalovaný v 6.

rade. X. preukázaná ani dobrá viera žalovaného v 6. rade, nakoľko H.. K. F., ako konateľ žalovaného v
6. rade a zároveň osoba, ktorá pripravila aj kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, mal vedomosť o tom,
že žalobkyňa mala v úmysle si iba požičať finančné prostriedky a že nikdy nemala v úmysle natrvalo
previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. G. skutočnosť vyplýva aj z jeho výpovede v
trestnom konaní.

R. preto dospel k záveru, že uzatvorená kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným v 4. rade je
absolútne neplatným právnym úkon, neplatným právnym úkonom je preto aj kúpna zmluva uzatvorená
dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným v 4. a 6. rade.

R. preto žalobe v časti o určenie vlastníckeho práva žalobkyne ako dôvodnej vyhovel.

IV. X. na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia.

XX. Podľa § 3 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona R. národnej

rady č. XXX/XXXX o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,B. o ochrane spotrebiteľa“), proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. B. sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj
vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým

súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
R., ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

J. § X písm. a) B. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo
povolania.

J. § X ods. 3 B. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

J. § 4 ods. 2 B. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie, ukladať povinnosti bez právneho dôvodu,
upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách.

XX. V zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. X B. o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenejzákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. N. právo nie je možné zamieňať s právom
na vydanie bezdôvodného obohatenia. J. pre priznanie nároku je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ

uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. XXX/XXXX
Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti S. zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch. N. práva
však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana
spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.

R. rozhodnutia už ustálili, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo
vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, nerovnomernosti znalostí
a ekonomickej neúmernosti zdrojov. R. ochrany zavedený R. č. XX/XX/EHS, ktorý bol prebratý aj do S.
zákonníka vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu
alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho vyjednávacej sily, z hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie
k tomu, že pristúpi na podmienky vopred vytvorené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby

mohol ovplyvniť ich obsah. V týchto vzťahoch je práve dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení,
pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje.

V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd
poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí X. súdu R. republiky sp.zn. X S. XX/I. zo

dňa XX. júna XXXX, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa
ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

XX. Ujma v zmysle ustanovenia § 3 ods. X posledná veta B. o ochrane spotrebiteľa nie je kvalifikačným
znakom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. J., že spotrebiteľ úspešne uplatnil na

súde porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. J. priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia je teda podstatné to, že k porušeniu práva došlo.

XX. V danej právnej veci došlo k porušeniu práva žalobkyne ako spotrebiteľky, vznikla jej ujma v
nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného v 1. rade jej privodilo ujmu vo sfére jeho rodinného,

súkromného a spoločenského života. V. znášala stav právnej neistoty, obávala sa o výšku dlhu a jeho
neustále narastanie, keď si žalovaný v 1. rade voči nej uplatňoval nároky, pozostávajúce zo súm, na
ktoré mu nárok nevznikol. B. bola nedôvodne vystavená psychickému vypätiu zo strany žalovaného v 1.
rade. V dôsledku konania žalovaného v 1. rade bol začatý aj výkon záložného práva formou dobrovoľnej
dražby. B. čelila stresu a hrozbe straty vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré zdedila po svojich

predchodcoch. Za účelom odvrátenia tejto hrozby bola nútená iným spôsobom zabezpečiť si finančné
prostriedky, pričom v konečnom dôsledku aj o založené nehnuteľnosti prišla. Na dosiahnutie stavu
relatívnej právnej istoty musela aj iniciovať súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských práv,
pričom samotné súdne konanie je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúci priznanie finančného
zadosťučinenia.

XX. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobkyne ako spotrebiteľa zo strany žalovaného v 1.
rade, intenzity zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným v 1. rade,
dĺžky trvania závadného stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne
dôsledky v súkromnom a rodinnom živote žalobkyne, považoval súd právny základ nároku na finančné

zadosťučinenie voči žalovanému v 1. rade za plne dôvodný.

Y. žalovanému v 2. rade považoval nárok za nedôvodný. Z jeho strany nedošlo k žiadnemu
neoprávnenému zásahu do práv žalobkyne ako spotrebiteľky.

XX. V ďalšom sa súd zaoberal výškou primeraného finančného zadosťučinenia. V tomto smere súd
poukazuje, že výška primeraného finančného zadosťučinenia nemusí byť v každom jednom prípade
totožná s výškou bezdôvodného obohatenia. B. hovorí o primeranom finančnom zadosťučinení, čo
umožňuje súdu posúdiť a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne skutkové
okolnosti prípadu. R. povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame finančné

vyčíslenie, keďže má vyjadrovať satisfakciu za stav, keď sa spotrebiteľ musel obrátiť na súd a
žiadať o ochranu svojich práv. J. finančné zadosťučinenie je chápané ako nástroj k odstráneniu ujmy
nemateriálneho charakteru, nie ako náhrada za spôsobenú materiálnu škodu. O to viac nemožno chápať
primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu škody, ktorá žalobkyni hrozila. J. preto, že v prípadeprimeraného finančného zadosťučinenia ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu, ktorá však musí
byť podložená konkrétnymi skutkovými okolnosťami, je potrebné vychádzať z povinnosti žalobkyne
tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočnosti, ktoré ju viedli k uplatneniu primeraného finančného

zadosťučinenia práve v požadovanej výške.

XX. Suma X XXX,- eur zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni satisfakciu a odradzuje
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľa. A. primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť
na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale musí zostať na

úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

I. poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné
nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný,
znevýhodňovaný, diskriminovaný. J. zadosťučinenia nie je sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej
zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý.

Z týchto dôvodov súd uložil žalovanému v X. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu X XXX,- eur a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Y. žalovanému v 2. rade žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol
v celom rozsahu.

V. V. konania.

XX. J. § 255 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. M. sporového poriadku ( ďalej len ,,M.“), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 M., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci vzhľadom na jednotlivé nároky žalobkyne uplatňované voči jednotlivým žalovaným,
súd o trovách konania rozhodol samostatne podľa týchto nárokov.

V časti konania o neplatnosť zmluvy o pôžičke a v konaní o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bola žalobkyňa v plnom rozsahu úspešná preto jej
súd priznal voči žalovanému v 1. rade nárok na plnú náhradu trov konania, a v konaní o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia z priznanej sumy. V danej právnej veci predmetom konania bol

nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenie, výška ktorého závisela od úvahy súdu. U
takéhoto nároku sa strana sporu považuje za plne úspešnú vtedy, ak je úspešná čo do základu nároku.
X. je totiž možné zaťažiť žalobcu procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu. V takomto
prípade má žalobkyňa právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak pri určovaní výšky trov
konania sa bude vychádzať z prisúdenej sumy. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti konania o zaplatenie sumy XXX,- eur súd žalobu zamietol a preto žalovanému v 2. rade
voči žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V danom spore súd konanie voči žalovaným v 4. a 6. rade v časti o určenie neplatnosti kúpnych
zmlúv zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, kde v tejto časti z procesného hľadiska zavila zastavenie
konania žalobkyňa. V časti o určenie vlastníckeho práva súd žalobe vyhovel. Teda medzi žalobkyňou a
žalovanými v 4. a 6. rade každá zo strán sporu mala v konaní pomerne rovnaký úspech aj neúspech,

preto medzi nimi súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich
náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.