Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 13, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512205466
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8512205466.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa
so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa, so sídlom Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa,
proti povinnému: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B. XXX/XX, XXX XX V., o vymoženie 675,96 Eur s
prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2Er/536/2012 -15

zo dňa 23.03.2020, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením sp.zn. 2Er/536/2012-33 zo dňa 09.02.2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o vymoženie
675, 96 Eur s prísl., na podklade exekučného titulu - rozhodnutia č. 700-3110672912-GC04/12 zo dňa
09.08.2012 ktorý vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 31.08.2012 a vykonateľnosť dňa 31.08.2012 rozhodol tak, že výrokom I. exekúciu zastavil,
výrokom II. oprávnenému náhradu trov konania nepriznal a výrokom III. priznal trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi Mgr. B. J., Exekútorský úrad so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad vo výške
43,91 Eur a uložil oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 9a, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, §
199, 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 3, § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku; § 166 ods.
1, § 166a ods. 1 písm. a), § 166e ods. 2, § 167a ods. 3, § 167e ods. 1, § 167f ods. 1, 2, § 199 ods. 9
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii; § 256 ods. 1, § 257 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“); 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25, § 30 vyhlášky MS
SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Uviedol, že dňa 27.12.2019 bol prvoinštančnému súdu doručený návrh povinného na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že na jeho majetok bol uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 2OdK/513/2019
zo dňa 10.07.2019 vyhlásený konkurz. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.
153/2019 dňa 16.07.2019. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 43,91 Eur.

4. Jedným z účinkov oddlženia platobne neschopnej fyzickej osoby formou vyhlásenia konkurzu na jej
majetok je, v zmysle ustanovenia § 167f ods. 1, 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákaz začatia a
vedenia exekučného alebo iného obdobného vykonávacieho konania na majetok podliehajúci konkurzu
a povinnosť príslušného orgánu rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá
môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.

5. V predmetom exekučnom konaní bolo zrejmé, že vymáhaná pohľadávka povinného vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t. j. pred 17.07.2019, čo je dátum, kedy nastaliúčinky vyhlásenia konkurzu na majetok povinného), a teda je možné uspokojiť ju len vo vyhlásenom
konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetom konaní bol na majetok povinného vyhlásený konkurz
a vymáhaná pohľadávka povinného vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený
konkurz na jeho majetok, súd v zmysle citovaného ustanovenia § 167f ods. 2 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 31.03. 2017 rozhodol
o zastavení exekúcie.

7. Súd prvej inštancie mal za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh
voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v
priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom
zastavenia exekúcie je však skutočnosť spočívajúca vo vyhlásení konkurzu na majetok povinného a
úhrada trov konania oprávneného by z jeho strany prichádzala do úvahy len s veľkými ťažkosťami. Súd

prvej inštancie preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil majetkové pomery povinného a
dospel k záveru o úplnom nepriznaní trov konania oprávnenému.

8. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 43,91 Eur.
Tieto trovy pozostávali z odmeny exekútora (§ 14 a § 15 cit. vyhl.) vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových

výdavkov (§ 22 cit .vyhl.) vo výške 3,40 Eur. K základnej odmene prvoinštančný súd prirátal 20 % DPH
vo výške 7,32 Eur.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že dňa
01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č.233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní.

Postup pri ukončení starých exekúcií bol delegovaný na súdnych exekútorov, ktorí v zmysle uvedeného
zákona majú povinnosť vydať Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a doručiť ho oprávnenému
v lehote 180 dní od zastavenia exekúcie. V predmetnej exekúcii súdna exekútorka doručila dňa
17.02.2020 oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie a vyzvala oprávneného na úhradu
paušálnych trov konania vo výške 42,- Eur. Exekučné konanie tak bolo zastavené zo zákona dňa

01.01.2020, t.j. nadobudnutím účinnosti zákona o ukončení exekúcií a nebolo možné v zmysle právnych
predpisov zastaviť konanie, ktoré už bolo zastavené. Ak by bol prvoinštančný súd rozhodoval do
31.12.2019, tak v týchto prípadoch malo dôjsť k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. l písm. g).
Exekučného poriadku, voči ktorému bolo možné podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku podať
odvolanie. Vzhľadom k tomu, že prvoinštančný súd nepostupoval podľa platných a účinných právnych

predpisov v čase vydania uznesenia a aplikoval v uvedenom uznesení nesprávne ustanovenie zákona
(§ 57 ods. 2), zároveň tým v zmysle nesprávneho poučenia o opravnom prostriedky odňal účastníkovi
konania možnosť použitia opravného prostriedku voči výroku č. I. predmetného uznesenia: Voči výroku
o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. l písm. a), b), f) až h), k) až m) bolo možné podľa Exekučného
poriadku účinného do 31.12.2019 odvolať a to aj voči uzneseniam, ktoré zakladali právnu podstatu

zastavenia spočívajúcu vo vyhlásení konkurzu oddlžením, nakoľko sa oprávnený mohol domáhať
pokračovania v exekúcii, ak by išlo o pohľadávku nedotknutú podľa § 166c ZKR. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

10. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal
napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379

a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

12. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.14. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií na majetok podliehajúci
konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie

konanie. Odsek 2 § 167f zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií stanovuje, že ak bol
vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v
ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za
nevymáhateľnú.

15. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
01. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

16. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak:
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom

alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

17. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa ods. 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o:
a) vymoženie pohľadávky na výživnom,
b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú
vymáhané v tom istom exekučnom konaní,

c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a
Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,
d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel
hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,

f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa
tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- Eur,
g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať
podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

18. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak
§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

19. Podľa § 4 ods. 2 ZoUNEK, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o:
a) námietkach proti starej exekúcii,
b) zastavení starej exekúcie,
c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí,
d) vylúčení veci zo starej exekúcie,

e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka
exekučného konania povolí,
f) schválení príklepu,
g) schválení rozvrhu výťažku.

20. Oprávnený v podanom odvolaní zastával názor, že nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z.
z. ZoUNEK bola exekúcia dňa 01.01.2020 zastavená priamo zo zákona, preto napadnuté uznesenie v
časti zastavenia exekúcie považoval za nezákonné rozhodnutie.

21. Je nutné uviesť, že v tomto prípade bol vyhlásený konkurz na majetok povinného uznesením

Okresného súdu Prešov 2OdK/513/2019 zo dňa 10.07.2019, teda pred účinnosťou ZoUNEK. Platí, že
ak nastal dôvod na zastavenie exekúcie pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, nemožno mať za to,
že bola zastavená vznikom dôvodu na jej zastavenie, okrem prípadu spadajúceho do dôvodu podľa § 2ods. 1 písm. a) ZoUNEK, teda okrem skupiny starých exekúcii, ktoré sa zastavujú dňom nadobudnutia
účinnosti ZoUNEK z dôvodu uplynutia rozhodnej doby 5 rokov.

22. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, podľa ktorého rozhodná
doba (5 rokov) podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak
súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie. Vzhľadom
na skutočnosť, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie ešte pred účinnosťou tohto zákona, k
zastaveniu exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK z dôvodu uplynutia rozhodnej doby nemôže

dôjsť skôr, ako uplynie 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie.

23. Na tomto základe nemožno akceptovať námietky oprávneného, že táto exekúcia sa zastavila zo
zákona, a to dňom nadobudnutia účinnosti ZoUNEK, teda dňom 01.01.2020.

24. Odvolací súd má za to, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených

skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

25. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení

exekúcie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.