Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 20, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820200287
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3820200287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Mesto Prievidza, Námestie slobody 14,
Prievidza, IČO: 318442 proti žalovanému: Akzent BigBoard, a.s., IČO: 44 540 957, so sídlom Bratislava,
Ivanská cesta 2D, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o odstránenie reklamnej stavby, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. novembra 2020, č. k. 18C/2/2020-78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh na prerušenie zamietol. Výrokom II.
žalovanému uložil povinnosť odstrániť na vlastné náklady z časti pozemku vo vlastníctve žalobcu z
parcely registra C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, v rozsahu výmery 12 m2, zapísané na
LV č. X Okresného úradu Prievidza katastrálneho odboru, v k.ú. W. reklamné stavby a to obojstranné
reklamné zariadenia - dva billboardy (reklamné plochy spolu s ich konštrukciami) o rozmeroch 510 cm x
240 cm vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúce sa v W. na ulici V. slovenskej oproti OD T. pri oplotení
parkoviska do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že

žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na Čl. 20 veta prvá
a druhá Ústavy SR, § 123, § 126 ods. 1, 2, § 135c ods. 1, § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka §
255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 251, § 232 ods. 3 CSP. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou,
podanou na súd dňa 23.01.2020 domáhal voči žalovanému vypratania nehnuteľností v katastrálnom
území Prievidza, a to pozemku parc. reg. C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere

3033m2, zapísanej na LV č. X. Žalovaný je vlastníkom 2 ks obojstranných reklamných zariadení -
billboardov o rozmeroch 510cm x 240cm, umiestnených na vyššie uvedenom pozemku vo vlastníctve
žalobcu, na Ul. V. slovenskej oproti OD Rozvoj pri oplotení parkoviska, tieto reklamné zariadenia sú
stavby, ktoré nie sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva a nemajú pridelené súpisné
číslo. Na základe písomnej žiadosti žalovaného z 26.04.2018, doručenej žalobcovi dňa 28.05.2018
požiadal žalovaný o nájom nehnuteľností - časti pozemku pod reklamnými stavbami, následne bola
uzavretá Nájomná zmluva č. 38/18 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom,

na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému do nájmu pozemok, vypratania ktorého sa žalobca
v tomto spore domáha. Nájom nehnuteľností bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v
Prievidzi č.413/18 zo dňa 24.09.2018, nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú 01.11.2018 do
31.12.2019. Žalovaný listom z 10.10.2019 požiadal žalobcu o predĺženie nájomného vzťahu. Dňa09.12.2019 bola žiadosť predmetom rokovania Mestského zastupiteľstva v Prievidzi a uznesením
č.412/19 nebolo schválené predĺženie dohodnutej doby nájmu. Uvedenú skutočnosť žalobca oznámil
žalovanému listom z 11.12.2019, doručeným žalovanému dňa 16.12.2019. Žalovaný užíva predmetnú

nehnuteľnosti aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu. Po ukončení nájmu žalobca vykonal obhliadku
predmetného pozemku so zistením, že nehnuteľnosti neboli vypratané. Žalovaný užíva pozemok vo
vlastníctve žalobcu naďalej a neoprávnene. Žalobca sa preto domáha proti žalovanému ochrany
vlastníckeho práva uložením povinnosti vypratať časť pozemku parc.reg. c KN č. 3256/84, zastavaná
plocha a nádvorie v rozsahu výmery 12m2, na ktorom sú umiestnené reklamné stavby v počte 2 ks vo

vlastníctve žalovaného. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na trovy konania. Podaním z 18.02.2020,
doručeným súdu 25.02.2020 žalobca v konaní podal návrh na pripustenie zmeny žaloby v zmysle §
139 a nasl. CSP. Doplnil skutkový stav o tvrdenie, že žalobca a žalovaný sa nedohodli na predĺžení
doby nájmu a žalovaný napriek tomu užíva predmetnú nehnuteľnosť aj po uplynutí dohodnutej doby
nájmu. S poukazom na novelu stavebného zákona s účinnosťou od 02.01.2015 reklamné stavby
získali štatút nehnuteľnosti (§ 43 ods. 2 a 3 stavebného zákona). Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo 108/2008 žalobca sa nemôže domáhať ochrany žalobou
na vypratanie nehnuteľnosti ale žalobou na odstránenie stavby z predmetného pozemku žalobcu a
žiadať tak ochranu proti neoprávnenému zásahu zo strany žalovaného, ktorý ruší žalobcu ako vlastníka
pozemku vo výkone jeho vlastníckeho práva. Žalobca tak mení petit žaloby a domáha sa aby súd

uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady odstrániť z pozemku žalobcu reklamné stavby - 2
ks billboardov vo vlastníctve žalovaného v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť
žalobcovi trovy konania. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním,
doručeným do sporu 25.05.2020. Uviedol, že s výnimkou oznámenia žalobcu o neschválení predĺženia
Nájomnej zmluvy č. 39/18 zo dňa 11.12.2019 žalovaný nemal vedomosť o žiadnych krokoch žalobcu,

ktoré by smerovali k podaniu žaloby. Žalovaný má eminentný záujem na predĺžení nájmu a z uvedeného
dôvodu opätovne osloví žalobcu ako vlastníka pozemku so žiadosťou o uzatvorenie novej nájomnej
zmluvy. Úmyslom žalovaného je zmierlivé ukončenie súdneho sporu t.j. uzavretie dohody so žalobcom,
predmetom ktorej bude dohoda o predmete súdneho sporu. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol súdu
v súlade s § 163 CSP prerušenie konania za účelom dosiahnutia mimosúdnej dohody so žalobcom. V

prípade, ak nedôjde k prerušeniu konania a ukončeniu súdneho konania zmierlivou cestou, žalovaný
navrhoval zamietnuť žalobu v celom rozsahu. V Replike zo dňa 09.06.2020, doručenej do sporu dňa
11.06.2020 žalobca potvrdil pravdivosť tvrdenia žalovaného, že bol opätovne požiadaný žalovaným
o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Žalobca však nemá záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy
so žalovaným, mesto Prievidza pokračuje v snahe bojovať proti vizuálnemu smogu, ktorý vo veľkej

miere spôsobujú nelegálne umiestnené reklamy na území mesta. Žalobca na podanej žalobe trvá. V
Duplike zo dňa 17.07.2020, doručenej do sporu dňa 22.07.2020 žalovaný uviedol, že oslovil žalobcu
so žiadosťou o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, nedostal od neho žiadnu odpoveď. Ak sa žalobca
vyjadril, že bojuje proti vizuálnemu smogu, ktorý v značnej miere spôsobujú nelegálne umiestnené
reklamy na území mesta, žalovaný sa vyhradzuje voči takémuto tvrdeniu vo vzťahu k jeho osobe.

Na území Mesta Prievidza má umiestnených len niekoľko reklamných stavieb a tieto rozhodne nie sú
nepovolené, nenachádzajú sa v pamiatkovej, ale v obchodnej zóne, kde sú umiestnené aj reklamné
stavby iných subjektov, naviac žalovaný poukazuje na tom, že si svoje finančné záväzky z existujúcich
nájomných vzťahov voči žalobcovi vždy riadne plnil. Dôvody, ktoré uvádza žalobca nebránia zmierlivému
vyriešeniu sporu s poukazom na čl.7 ods. 2 CSP. Žalovaný zároveň navrhol v súlade s ust. § 163

CSP prerušenie konania za účelom dosiahnutia mimosúdnej dohody so žalobcom. Žalobca na dupliku
zareagovaleštepodanímz04.08.2020,doručenýmdosporu04.08.2020.Potvrdil,žežalovanýopätovne
žalobcu požiadal o uzatvorenie novej Nájomnej zmluvy žiadosťou, doručenou žalobcovi 04.06.2020,
žalobca však nemá záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným, čo mu oznámil listom z
09.06.2020. Keďže podaniu žaloby predchádzalo neschválenie predĺženia dohodnutej doby nájmu v

Nájomnej zmluve č. 38/18 Mestským zastupiteľstvom v Prievidzi, žalobca nemá záujem o uzatvorenie
novej nájomnej zmluvy a trval na podanej žalobe a žiadal, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
Žalobca nesúhlasil s prerušením súdneho konania a žiadal súd, aby tejto žiadosti o prerušenie konania
súd nevyhovel a pokračoval v súdnom konaní.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav tak, ako ho tvrdil žalobca, zistil, že
na základe žiadosti žalovaného z 26.04.2018 o uzatvorenie nájomnej zmluvy dňa 31.10.2018 žalobca
ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli Nájomnú zmluvu č. 38/18. Prenajímateľ je vlastníkom
nehnuteľností k. ú. W. a to pozemku parc. reg. C KN č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie ovýmere 3033 m2, zapísanej na LV č. X, predmetom nájmu je dočasne prebytočný majetok mesta a
to časť pozemku z parc.reg. C KN č. XXXX/XX v rozsahu výmery 12m2 za účelom umiestnenia 2
ks reklamného zariadenia na L. V. slovenskej v W. oproti OD Rozvoj - parkovisko. Nájomná zmluva

bola uzavretá od 01.11.2018 na dobu určitú do 31.12.2019- V čl. II bod 2 písm. b) bolo ako spôsob
zániku nájomnej zmluvy dohodnuté uplynutie dohodnutej doby, pričom zmluvné strany sa dohodli na
vylúčeníaplikácie§676ods.2Občianskehozákonníkanatútozmluvu,t.j.žedobanájmusaautomaticky
nepredlžuje po skončení doby nájmu. Podľa čl. IV. časť A bod 8 si zmluvné strany dohodli, že nájomca
je povinný po skončení nájmu uviesť na svoje náklady prenajatú nehnuteľnosť do pôvodného stavu.

Žiadosťou z 10.10.2019 žalovaný požiadal žalobcu o predĺženie nájomného vzťahu. Z výpisu uznesenia
Mestského zastupiteľstva v Prievidzi č. 412/19 zo dňa 09.12.2019 je zrejmé, že žalobca neschválil
zámer mesta Prievidza prenechať do nájmu dočasne prebytočný majetok mesta Prievidza, uvedenú
skutočnosť následne žalobca žalovanému oznámil listom z 11.12.2019 v oznámení o neschválení
predĺženia Nájomnej zmluvy. Z predmetného oznámenia vyplýva, že na základe žiadosti žalovaného
z 14.11.2019 bolo na zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Prievidzi konanom dňa 09.12.2019

schválené uznesenie č. 412/19, ktorým nebolo schválené predĺženie dohodnutej doby nájmu. Nájom
končí uplynutím dohodnutej doby t.j. 31.12.2019. Žalobca preto požiadal žalovaného o odstránenie
reklamných stavieb z pozemkov vo vlastníctve žalobcu a odovzdanie prenajatých pozemkov do konca
doby nájmu. Žiadosťou zo dňa 02.06.2020 žalovaný opätovne požiadal žalobcu o uzatvorenie novej
Nájomnej zmluvy so začiatkom nájmu od 01.01.2020, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 04.06.2020.

Keďže žalobca nemal záujem o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy a žiadosti žalovaného z 02.06.2020
už predtým predchádzalo neschválenie predĺženia dohodnutej doby nájmu v Nájomnej zmluve č. 38/18
Mestským zastupiteľstvom v Prievidzi zotrval na podanej žalobe Zástupca žalobcu na pojednávaní
dňa 25.11.2020 v spore uviedol, že na podanej žalobe o odstránenie reklamných stavieb v celom
rozsahu trvá, žalobca nemá záujem so žalovaným uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Právny zástupca

žalovanéhonapojednávanídňa25.11.2020vsporeuviedol,ženaďalejmázáujemsožalobcomuzavrieť
novú nájomnú zmluvu, namietol, že jeho opätovná žiadosť nebola prerokovaná na mestskej rade a na
mestskom zastupiteľstve žalobcu, a podľa neho prerokovaná byť mala. K čomu žalobca uviedol, že to by
bolo len umelé predlžovanie celého sporu, pretože uznesenie č.412/19 bolo mestským zastupiteľstvom
prijaté jednohlasne, nie je zrušené a nie je ani cieľom žalobcu takéto zmluvy predlžovať. Žalobca v

obdobných žiadostiach prijal záver, že ak je uznesenie, ktorým nebolo schválené predĺženie dohodnutej
doby nájmu prijaté, už nie je dôvod, aby opätovne o tom mestské zastupiteľstvo na základe opätovnej
žiadosti rozhodovalo.

4. O návrhu žalovaného na prerušenie konania súd rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej ( § 162

ods. 3 CSP), návrhu nevyhovel z dôvodu, že žalovaný sa domáhal prerušenia predmetného súdneho
konania v záujme mimosúdneho vyriešenia veci a uzavretia novej nájomnej zmluvy, z dokazovania však
vyplynulo, že žalobca nemá o vedenie mimosúdnych rokovaní s cieľom uzavretia novej nájomnej zmluvy
ani o uzavretie samotnej novej nájomnej zmluvy so žalovaným záujem.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaný ako
vlastník stavby reklamného zariadenia nemá k pozemku, na ktorom sú 2 ks jeho reklamných zariadení
umiestnené zmluvné alebo vecné užívacie právo. Existencia stavby na pozemku žalobcu znemožňuje
žalobcovi účelné užívanie pozemku ako predmetu vlastníctva. V konaní nastal stav, že stavba bola
postavená so súhlasom vlastníka pozemku inou osobou na základe práva stavby (užívania pozemku

na základe nájomnej zmluvy č. 38/18 zo dňa 31.10.2018), avšak uplynutím času nájmu dojednaného
od 01.11.2018 do 31.12.2018 takéto právo zaniklo, preto išlo o režim dočasnej stavby. Z dôvodu,
že billboard je reklamnou stavbou so štatútom nehnuteľnosti, vlastník pozemku sa nemôže v zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ( sp. zn. 4Cdo/105/2008) domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva
žalobou o vypratanie nehnuteľnosti, preto sa žalobca dôvodne domáha ochrany svojho vlastníckeho

právažalobouoodstráneniereklamnejstavby.Súdvecposúdilanalogickypodľaust.§853Občianskeho
zákonníka v zmysle následnej aplikácie ust. § 135c Občianskeho zákonníka, nakoľko stavba bola
zriadená oprávnene na základe Nájomnej zmluvy č. 38/18, avšak aktuálne už nejestvuje žiaden titul
a právo na jej existenciu na pozemku žalobcu, ktorý s jej ďalšou existenciou na ňom nesúhlasí. Na
posúdenie právnych vzťahov súd použil analógiu a právnu úpravu upravujúcu vzťahy účelom najbližšie,

v tomto prípade ust. § 135c Občianskeho zákonníka a rozhodol o dočasnej stavbe na cudzom pozemku,
ku ktorej v čase vyhlásenia rozsudku nejestvuje žiadne právo, či už vecné alebo zmluvné, odôvodňujúcu
existenciustavbyžalovanéhonapozemkužalobcu.Nakoľkoexistenciareklamnejstavby,jejumiestnenie
nie je medzi stranami sporu sporné, je definované aj umiestnením stavby do priestoru fotografiami, jezrejmá žalobcovi aj žalovanému a jej poloha je určiteľná (nie je zameniteľná s inou stavbou žalovaného
na takomto pozemku), súd osobitné zameranie stavieb znaleckým posudkom nepovažoval za potrebné.
Žalobcasadomáhaochranysvojhovlastníckehopráva,ktoréjeobmedzovanéexistencioucudzejstavby

na jeho pozemku, t.j. bez právneho dôvodu dôvodne. Ak sa v procesnej obrane žalovaný bránil tvrdením,
že jeho druhá žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy z 02.06.2020 nebola riadne prerokovaná Mestským
zastupiteľstvom žalobcu, ide o skutočnosť bez právnej relevancie pre rozhodnutie vo veci, ak nie je
sporným, že k takémuto prerokovaniu žiadosti došlo Mestským zastupiteľstvom cca pol roka predtým,
konkrétne dňa 09.12.2019 uznesením č. 412/19 s tým výsledkom, že bolo jednohlasne schválené

uznesenie č. 412/19, ktorým nebolo schválené predĺženie dohodnutej doby nájmu. Žiadne z tvrdení
žalobcu žalovaný nerozporoval. Súd poukázal na to, že nikoho nemožno nútiť, aby bez právneho dôvodu
trpel zásah do svojho vlastníckeho práva, ak bez pochybností nájomný vzťah uplynutím dohodnutej
doby skončil a jedna zmluvná strana už nemá záujem na predĺžení tohto nájomného vzťahu. Na základe
všetkého hore uvedeného súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a uložil žalovanému povinnosť odstrániť na
vlastné náklady z časti pozemku vo vlastníctve žalobcu z parcely registra C KN č. XXXX/XX reklamné

stavby a to obojstranné reklamné zariadenia - dva billboardy (reklamné plochy spolu s ich konštrukciami)
o rozmeroch 510 cm x 240 cm vo vlastníctve žalovaného v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že počas konania, v záujme
zmierlivého ukončenia súdneho sporu, oslovil žalobcu so žiadosťou o uzatvorenie novej nájomnej
zmluvy. Do vydania rozhodnutia žalobca žiadne vyjadrenie k predmetnej žiadosti neposkytol. Zástupca
žalobcu na pojednávaní dňa 25.11.2020 uviedol, že predmetnou žiadosťou sa nezaoberal. Žalobca je

právnickou osobou, nakladanie s majetkom upravujú osobitné právne predpisy, najmä avšak nielen
zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a Zásady hospodárenia s majetkom mesta Prievidza. Pre
nakladanie s majetkom, ktorý bol predmetom tohto súdneho konania možno použiť ustanovenia Zásad
hospodárenia s majetkom mesta Prievidza, a to ČI. V bod 5.2.1., ČI. V bod 5.2.2., ČI. V bod 5.2.3 písm.
c), najmä Čl. V bod 5.1.5, na základe, ktorých malo dôjsť v prípade žiadosti žalovaného minimálne

k predloženiu žiadosti na rokovanie MsR a MsZ. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že žalobca
nepostupoval v zmysle predmetných ustanovení a vedome ich porušil. Zástupca žalobcu tento postup
zdôvodnil vlastnou politikou reklamných stavieb v rámci mesta Prievidza. Právna regulácia nakladania s
majetkom obcí a to vrátane internej má slúžiť na to, aby s majetkom obcí bolo nakladané transparentne,
bol zveľaďovaný a zhodnocovaný v záujme mesta a to bez ohľadu na aktuálne vedenie a/alebo jeho

politické ciele. Politické rozhodnutie nemôže rozporovať právnej regulácii. Aj keď zástupca žalovaného
( správne má byť žalobcu ) zúčastnený na pojednávaní sa vyjadril, že žalobca nemá záujem na predĺžení
nájmu, nie je zrejmé, či je splnomocnený vyjadrovať sa k opätovnému nájmu nehnuteľností. Má zato, že
v prejednávanej veci nebol náležíte zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci a zistenia mohli viesť
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Z dôvodov uvedených

vyššie navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zmenil a žalobu zamietol, a súčasne, aby
mu priznal náhradu trov konania.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s tvrdeniami žalovaného
uvedenými v odvolaní nesúhlasí, nakoľko o nepredĺžení doby nájmu dohodnutej na dobu určitú do

31.12.2019, bol žalovaný včas oboznámený. Opätovne poukazuje na to, že nebol povinný vykonať
žiadne iné ďalšie kroky. Keďže žalobca nemal záujem o predĺženie doby nájmu, bol povinný postupovať
v súlade s ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, aby sa zmluva neobnovila zo zákona za tých istých
podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Vzhľadom k tomu, že okresný súd vo veci úplne zistil
skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne

právne posúdil, navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu pridŕža svojho
vyjadrenia uvedeného v odvolaní voči rozsudku. Tak ako už uviedol v odvolaní, žalobca nepostupoval
v súlade s internými predpismi, čo potvrdil samotný zástupca žalobcu na pojednávaní (str. 3 zápisnice).

Žalobca je právnickou osobou, nakladanie s majetkom ktorej upravujú osobitné právne predpisy, najmä
avšak nielen zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a Zásady hospodárenia s majetkom mesta Prievidza.
Právna regulácia nakladania s majetkom obcí a to vrátane internej má slúžiť na to, aby s majetkom obcí
bolo nakladané transparentne, bol zveľaďovaný a zhodnocovaný v záujme mesta a to bez ohľadu naaktuálne vedenie a/alebo jeho politické ciele. Aj keď zástupca žalovaného (správne má byť žalobcu)
zúčastnený na pojednávaní sa vyjadril, že žalobca nemá záujem na predlžení nájmu, nie je zrejmé, či je
splnomocnený vyjadrovať sa ku opätovnému nájmu nehnuteľností. Z uvedených dôvodov má zato, že

v prejednávanej veci nebol náležite zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci a zistenia mohli viesť
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Z dôvodov uvedených
vyššie navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zmenil a žalobu zamietol, a súčasne, aby
mu priznal náhradu trov konania.

9. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

10. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané

alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne
vo veci rozhodol, keď žalovanému uložil povinnosť odstrániť na vlastné náklady z časti pozemku vo
vlastníctve žalobcu z parcely registra C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, v rozsahu výmery

12 m2, zapísané na LV č. 1 Okresného úradu Prievidza katastrálneho odboru, v k.ú. Prievidza reklamné
stavby a to obojstranné reklamné zariadenia - dva billboardy (reklamné plochy spolu s ich konštrukciami)
o rozmeroch 510 cm x 240 cm vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúce sa v Prievidzi na ulici V.
slovenskej oproti OD Rozvoj pri oplotení parkoviska do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

12. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že
z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobca
sa po zmene žaloby domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť na vlastné náklady odstrániť z
pozemku žalobcu reklamné stavby - 2 ks billboardov vo vlastníctve žalovaného v lehote do 30 dní

od právoplatnosti rozsudku. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací
súd za preukázané, že na základe žiadosti žalovaného z 26.04.2018 o uzatvorenie nájomnej zmluvy
dňa 31.10.2018 žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli Nájomnú zmluvu č. 38/18.
Prenajímateľ je vlastníkom nehnuteľností k. ú. Prievidza a to pozemku parc. reg. C KN č. XXXX/XX
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3033 m2, zapísanej na LV č. X, predmetom nájmu je dočasne

prebytočný majetok mesta a to časť pozemku z parc.reg. C KN č. XXXX/XX v rozsahu výmery 12m2
za účelom umiestnenia 2 ks reklamného zariadenia na L. V. slovenskej v Prievidzi oproti OD Rozvoj -
parkovisko. Nájomná zmluva bola uzavretá od 01.11.2018 na dobu určitú do 31.12.2019- V čl. II bod
2 písm. b) bolo ako spôsob zániku nájomnej zmluvy dohodnuté uplynutie dohodnutej doby, pričom
zmluvné strany sa dohodli na vylúčení aplikácie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka na túto zmluvu,

t.j. že doba nájmu sa automaticky nepredlžuje po skončení doby nájmu. Podľa čl. IV. časť A bod 8 si
zmluvné strany dohodli, že nájomca je povinný po skončení nájmu uviesť na svoje náklady prenajatú
nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Ďalej bolo preukázané, že žiadosťou z 10.10.2019 žalovaný požiadal
žalobcu o predĺženie nájomného vzťahu. Z výpisu uznesenia Mestského zastupiteľstva v Prievidzi č.
412/19 zo dňa 09.12.2019 je zrejmé, že žalobca neschválil zámer mesta Prievidza prenechať do nájmu

dočasne prebytočný majetok mesta Prievidza, uvedenú skutočnosť následne žalobca žalovanému
oznámil listom z 11.12.2019 v oznámení o neschválení predĺženia Nájomnej zmluvy. Z predmetného
oznámenia vyplýva, že na základe žiadosti žalovaného z 14.11.2019 bolo na zasadnutí Mestského
zastupiteľstva v Prievidzi konanom dňa 09.12.2019 schválené uznesenie č. 412/19, ktorým nebolo
schválené predĺženie dohodnutej doby nájmu. Nájom končí uplynutím dohodnutej doby t.j. 31.12.2019.

Žalobcapretopožiadalžalovanéhooodstráneniereklamnýchstaviebzpozemkovvovlastníctvežalobcu
a odovzdanie prenajatých pozemkov do konca doby nájmu. Žiadosťou zo dňa 02.06.2020 žalovaný
opätovne požiadal žalobcu o uzatvorenie novej Nájomnej zmluvy so začiatkom nájmu od 01.01.2020,
ktorá bola žalobcovi doručená dňa 04.06.2020. Žalobca nemal záujem o uzatvorenie novej nájomnejzmluvy so žalovaným, čo mu oznámil listom z 09.06.2020. Vzhľadom na vyššie uvedené mal odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie za preukázané, že žalovaný ako vlastník stavby reklamného
zariadenia nemá k pozemku, na ktorom sú 2 ks jeho reklamných zariadení umiestnené zmluvné alebo

vecné užívacie právo. Existencia stavby na pozemku žalobcu znemožňuje žalobcovi účelné užívanie
pozemku ako predmetu vlastníctva. V konaní nastal stav, že stavba bola postavená so súhlasom
vlastníka pozemku inou osobou na základe práva stavby (užívania pozemku na základe nájomnej
zmluvy č. 38/18 zo dňa 31.10.2018), avšak uplynutím času nájmu dojednaného od 01.11.2018 do
31.12.2019 takéto právo zaniklo, preto išlo o režim dočasnej stavby. Súd prvej inštancie správne vec

posúdil analogicky podľa ust. § 853 Občianskeho zákonníka v zmysle následnej aplikácie ust. § 135c
Občianskehozákonníka,nakoľkostavbabolazriadenáoprávnenenazákladeNájomnejzmluvyč.38/18,
avšak aktuálne už nejestvuje žiaden titul a právo na jej existenciu na pozemku žalobcu, ktorý s jej ďalšou
existenciou na ňom nesúhlasí. Na posúdenie právnych vzťahov súd prvej inštancie teda použil správne
analógiu a právnu úpravu upravujúcu vzťahy účelom najbližšie, v tomto prípade ust. § 135c Občianskeho
zákonníka a rozhodol o dočasnej stavbe na cudzom pozemku, ku ktorej v čase vyhlásenia rozsudku

nejestvuje žiadne právo, či už vecné alebo zmluvné, odôvodňujúcu existenciu stavby žalovaného na
pozemku žalobcu. Žalobca sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva, ktoré je obmedzované
existenciou cudzej stavby na jeho pozemku, t.j. bez právneho dôvodu aj podľa odvolacieho súdu
dôvodne. Čo sa týka námietky žalovaného uvádzanej tak pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom
odvolaní, že jeho druhá žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy z 02.06.2020 nebola riadne prerokovaná

Mestským zastupiteľstvom žalobcu, ide aj podľa odvolacieho súdu o skutočnosť bez právnej relevancie
pre rozhodnutie vo veci, ak nie je sporným, že k takémuto prerokovaniu žiadosti došlo Mestským
zastupiteľstvom cca pol roka predtým, konkrétne dňa 09.12.2019 uznesením č. 412/19 s tým výsledkom,
že bolo jednohlasne schválené uznesenie č. 412/19, ktorým nebolo schválené predĺženie dohodnutej
doby nájmu. Žiadne z tvrdení žalobcu žalovaný pritom nerozporoval. Súd prvej inštancie správne

poukázal na to, že nikoho nemožno nútiť, aby bez právneho dôvodu trpel zásah do svojho vlastníckeho
práva, ak bez pochybností nájomný vzťah uplynutím dohodnutej doby skončil a jedna zmluvná strana už
nemá záujem na predĺžení tohto nájomného vzťahu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie
správne žalobe ako dôvodnej vyhovel a správne uložil žalovanému povinnosť odstrániť na vlastné
náklady z časti pozemku vo vlastníctve žalobcu z parcely registra C KN č. 3256/84 reklamné stavby

a to obojstranné reklamné zariadenia - dva billboardy (reklamné plochy spolu s ich konštrukciami) o
rozmeroch 510 cm x 240 cm vo vlastníctve žalovaného v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd námietky

žalovaného uvádzané v odvolaní nepovažoval za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).