Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 24, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221200761
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1221200761.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova
7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: U.. L. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, Q., t.č. bytom L.
XX, Q., zastúpená Advokátskou kanceláriou GARAJ & Partners, s.r.o., so sídlom T. X, Q. a otca: I.. U.
R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, Q., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného

opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Otec je povinný platiť na maloletú F. R., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 150,- eur mesačne, vždy
k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou uznesenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom,doručenýmtunajšiemusúdudňa03.02.2021,samatkadomáhalanariadenianeodkladného
opatrenia, ktorým by súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej výživným v sume 1.600,- EUR
mesačne k rukám matky, vždy vopred do 15. dňa kalendárneho mesiaca, a to až do právoplatnosti

rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov a úprave práv a povinností rodičov k maloletej na čas po
rozvode manželstva.

2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že prakticky od narodenia
maloletej otec nejavil o ňu záujem. Starostlivosť o dcéru mu vždy spôsobovala diskomfort a zaťažovala
ho. Uvedené skutočnosti viedli k hádkam medzi matkou a otcom, čo v konečnom dôsledku vyústilo

do toho, že v mesiaci september 2019 otec opustil spoločnú domácnosť. Odvtedy otec s matkou
prakticky nekomunikuje, nestretáva sa s maloletou, nezabezpečuje jej starostlivosť a ani výživu, a ani
nemá záujem o informácie týkajúce sa maloletej, napr. jej zdravotného stavu. Od momentu opustenia
spoločnej domácnosti sa otec v minimálnom rozsahu a nie pravidelne podieľa na nákladoch súvisiacich
s domácnosťou, kde sa maloletá zdržuje a v minimálnom rozsahu a nie pravidelne prispieva na výživu
maloletej. Maloletá zostala v starostlivosti matky, ktorá sa o ňu nepretržite stará, t.j. zabezpečuje jej

kompletnústarostlivosť,výchovuavýživu.Otecnemázáujemomaloletú,nestarásaoňu,smaloletousa
nestretáva a ani si riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči nej. Otec nemá záujem upraviť pomery
dohodou, a to i napriek snahám matky, preto musela pristúpiť k podaniu tohto návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Od septembra 2019 otec prispieval primárne na poplatky spojené s bytom, v
ktorom má maloletá bydlisko a spoločne aj na výživu maloletej v sume cca 200 - 300,- EUR mesačne.
Od augusta 2020 však otec neprispel na chod domácnosti a ani na výživu maloletej žiadnou sumou,

iba v decembri 2020 zaslal 250,- EUR, ktoré matka použila na výživu maloletej. Otec nie je schopný i
napriek svojím zvýhodneným majetkovým pomerom prispievať dobrovoľne na výživu maloletej. Matkaaktuálne nie je zárobkovo činná, ani nemá možnosť sa zamestnať, nakoľko je s maloletou na rodičovskej
dovolenke. Matka poberá len rodičovský príspevok a prídavky na dieťa v celkovej výške 394,95 EUR, a
preto je v podstate istým spôsobom odkázaná na finančnú výpomoc svojej rodiny, mamy a sestry, ktoré

de facto suplujú otcovu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére. Matka je výlučnou vlastníčkou dvoch
bytov, a to garsónky v Petržalke, ktorú aktuálne neprenajíma, dočasne ju užíva jej teta, ktorá platí všetky
náklady súvisiace s bývaním a tiež 2-izbového bytu v D., ktorý matka prenajíma tretím osobám, pričom
výška nájomného pokrýva pravidelné mesačné úhrady hypotekárneho úveru na tento byt. Matka býva
spoločne s maloletou dcérou v 3-izbovom byte v Ružinove, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov a znáša náklady na spoločné bývanie, ktoré sú vo výške cca 211,- EUR mesačne (poplatok za
správu bytu, zálohové platby za energie, dane z nehnuteľnosti, poplatok za internet, televíziu a mobilný
telefón), ale aj ďalšie náklady na potrebné opravy, zariadenie bytu či na čistiace prostriedky. Pravidelné
splátky hypotekárneho úveru, ktorým je byt financovaný, neboli splácané asi 8 mesiacov, a to z dôvodu
povoleného odkladu splátok zo strany banky na žiadosť otca. Tieto splátky však bude potrebné opätovne
uhrádzaťužvmesiacifebruár2021.Matkajetiežvlastníčkoumotorovéhovozidla,pričomvšetkynáklady

s ním spojené znáša sama. Otec maloletej je zamestnaný ako manažér a riaditeľ úseku a dosahuje
príjem vo výške približne 55.000 - 66.000 EUR ročne, preto otec môže dosahovať príjem približne vo
výške 3.800 EUR mesačne (čistá mzda). Otec je výlučným vlastníkom trojizbového bytu v Dúbravke,
ktorý v minulosti prenajímal a v súčasnosti v ňom zrejme sám býva a tiež vlastníkom trojizbového bytu
v B. F., ktorý prenajímal za cca 700-800 EUR mesačne. Maloletá F. vzhľadom na svoj vek má potreby,

ktoré sa neustále menia. Základné a najnevyhnutnejšie náklady maloletej sú vo výške približne 620
EUR mesačne a pozostávajú najmä z týchto položiek: bývanie (cca 105 EUR), strava (cca 350 EUR),
lieky (25 EUR), detská kozmetika (30 EUR), oblečenie (minimálne 60 EUR), plienky (50 EUR). Okrem
základných potrieb má maloletá aj ďalšie potreby spojené so zdravým vývojom a vývinom. S tým súvisí
nákup detských hračiek, knižiek, rôznych edukačných pomôcok, elektroniky (napr. tablet), športových

pomôcok (napr. detské odrážadlo) a nákladov spojených s výletmi (napr. ZOO, kúpaliská, sánkovanie v
prírode). Tieto položky predstavujú nemalú finančnú čiastku, ktorá fakticky zaťažuje iba matku. Maloletá
v prípade priaznivej situácie navštevuje kurzy plávania (100 EUR/mesiac) a po tom, ako sa zmiernia
protipandemické opatrenia bude navštevovať interaktívne kurzy anglického jazyka (80 EUR/mesiac). V
aktuálnej epidemiologickej situácii matka dbá na to, aby s maloletou čo možno najčastejšie chodili do

prírody, podľa možností s malým výskytom ďalších ľudí, čo je taktiež spojené s nemalými mesačnými
nákladmi (cca 100 EUR/mesiac len na benzín). Matka trávi s maloletou čas, ak je to dovolené, aj
v rodičovskom dome matky mimo Q., pričom náklady predstavujú výšku cca 150 EUR/mesiac (tieto
náklady znáša primárne stará matka maloletej). Otec sa nepodieľa ani na kúpe darčekov pre maloletú,
a to či už na narodeniny, meniny alebo Vianoce. Všetky darčeky zabezpečuje matka alebo stará mama

či krstná mama (teta) maloletej. Otec neposkytuje maloletej osobnú starostlivosť od mesiaca september
2019,apretotátoskutočnosťmusíbyťzohľadnenápriurčovanívýškyvýživného.Majetkovépomeryotca
sú viac ako nadštandardné. Znamená to, že čím má otec vyššiu životnú úroveň, tým vyšším výživným
by mal prispievať svojej dcére. Otec si navyše za posledných päť mesiacov neplnil svoju vyživovaciu
povinnosťanisčasti.Dohodasotcomohľadomvýškyvýživnéhopremaloletúniejemožná,apretomatka

nemá inú možnosť ako dočasne upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej neodkladným opatrením,
a to do času, kým súd právoplatne nerozhodne o rozvode manželstva a o úprave rodičovských práv a
povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva, kde bude zahrnuté aj zročné výživné.

3. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie pod sp. zn. XXP/XX/XXXX konanie o návrhu otca na rozvod

manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej F. na čas po rozvode. Z návrhu
otca v danej veci vyplýva, že otec pracuje ako manažér s mesačným príjmom vo výške 3.050,- eur netto
+ 350,- eur bonusy. Okrem toho má príjmy z prenájmu nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve vo
výške 350,- eur, ktorými spláca hypotekárny úver na danú nehnuteľnosť. Svoje mesačné výdavky otec
vyčíslil celkovo na sumu 2.230,- eur, zahŕňajúcu tiež náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti matkou

a príspevku na maloleté dieťa vo výške 550,- eur mesačne. Svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej
dcére na čas po rozvode manželstva otec navrhoval určiť vo výške 250,- eur mesačne. Toto konanie
zatiaľ nie je právoplatne skončené.

4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

11. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

12. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu

nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter.
V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník
osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať
len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu

maloletého dieťaťa.

13. Z návrhu matky mal súd za osvedčené, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Otec
si svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére neplní. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške
výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným

Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť
výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie
povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím
upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba
zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v

konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností
povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných
životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo
väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú
existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k

maloletému,pričomsúdpriurčeníjejvýškyvychádzalzosumyživotnéhominimaurčenéhonaneplnoleté
nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a zároveň bral do úvahy
aj tú skutočnosť, že matka je toho času na rodičovskej dovolenke a jej možnosti získania príjmu sú
obmedzené. Podľa vyššie uvedeného považoval súd za primeranú výšku výživného 150,- eur, ktorú
bude otec povinný predbežne platiť a táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené

potreby maloletej. V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol, nakoľko
suma ktorú požadovala matka t.j. 1.600 eur mesačne nezodpovedá výživnému v nevyhnutnej miere. Až
dokazovaním v konaní o veci samej môžu byť spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov
maloletého dieťaťa, na základe čoho by malo byť stanovené výživné v konečnej výške.14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.