Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201309
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5820201309.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T.: Z.,
nar. X.X.XXXX, O., nar. XX.X.XXXX a D., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyNámestovo,detirodičov:matka-V.T.,rod.A.,nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom H., Z. XXX/XX, toho času A. - Z., A. XX, právne zastúpená advokátom JUDr.

Matúšom Lemešom, so sídlom G., G. XX; a otec - O. T. nar. X.X.XXXX, bytom H. Z. XXX/XX, právne
zastúpený advokátom JUDr. Martinom Benickým, so sídlom v P. A. XX, o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, na základe odvolania matky proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.
k. 4P/55/2020-26 zo dňa 22.7.2020 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu o neodkladnom opatrení m e n í tak, že maloleté deti T.: Z., nar. X.X.XXXX,
O., nar. XX.X.XXXX a D., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Otec je o p r á v n e n ý telefonicky komunikovať s maloletou Z. každú stredu o 18.00 hod. Matka
je p o v i n n á otcovi oznámiť telefónne číslo, na ktorom sa bude telefonický kontakt uskutočňovať a
zabezpečiť prítomnosť maloletej Z. v určenom čase na predmetnom telefónnom čísle.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými O. a D. každý párny týždeň v čase od piatku
od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že maloleté deti v určenom čase prevezme v mieste ich

bydliska a v určenom čase ich na rovnakom mieste odovzdá. Matka je povinná deti na stretnutia s otcom
riadne pripraviť.

Dočasná úprava nariadená týmto neodkladným opatrením platí do právoplatného skončenia konania
o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode v rámci konania o rozvod
manželstva rodičov aktuálne vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 3P/28/2020.

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
v otázke výživného otca k maloletým deťom na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd neodkladným opatrením dočasne upravil styk otca s maloletými
Z., O. a D. tak, že otec je oprávnený až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej sa stretávať s deťmi
každý párny týždeň od piatku 16.00 hod. do nedele 16.00 hod. s tým, že ich prevezme v určenom čase v

mieste ich bydliska, kde ich matke aj odovzdá. Matke uložil povinnosť deti na stretnutia s otcom náležite
a včas pripraviť. Vychádzal z návrhu otca a dospel k záveru, že nezhody rodičov, ktoré vyústili až do
podania návrhu na rozvod manželstva, nemôžu byť dôvodom na to, aby otec nemohol byť s deťmi v
pravidelnom kontakte. Nadväzne okresný súd uzavrel, že je potrebné dočasne upraviť stretnutia otca s
deťmi, aby nedošlo k narušeniu ich vzájomných väzieb. Dodal, že ním vydané uznesenie je vykonateľné
dňom jeho vyhotovenia (§ 367 ods. 3 CMP).2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, ktorá sa alternatívne
domáhala jeho zrušenia a postúpenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Prešov,
alebo jeho zmeny tak, že maloleté deti budú zverené dočasne do osobnej starostlivosti matky a otcovi

bude uložená povinnosť mesačne platiť výživné na maloletých Z. a O. po 120 eur a na maloletú D. 80
eur. Namietala miestnu (ne)príslušnosť Okresného súdu Námestovo, keďže maloleté deti majú bydlisko
v obvode Okresného súdu Prešov. Tvrdila, že otec od odsťahovania sa matky s deťmi do Prešova
(15.4.2020) do podania návrhu na neodkladné opatrenie (23.6.2020) deti a ani matku nekontaktoval;
„bol voči nim absolútne pasívny“. Vzhľadom na to, že otec bol uzrozumený so zmenou bydliska detí, kde

sa tieto i adaptovali, mal by byť vo veci činný Okresný súd Prešov.
3. Matka nesúhlasila s tým, že by otcovi bránila v kontakte s deťmi. Otec však musí rešpektovať potreby
detí, a nie ultimatívne uplatňovať len vlastné požiadavky. Bola to ona, ktorá iniciovala stretnutie detí
s otcom. Domnievala sa, že prvotné stretnutia by mali prebehnúť za jej prítomnosti. Celkovo mala za
to, že neexistuje naliehavá potreba na úpravu styku otca s deťmi vo forme neodkladného opatrenia.
Matka popierala, že by detí aktuálne bývali v nevhodnom prostredí. Bytové pomery, ktoré boli i riadne

prešetrené, sú primerané a na rozdiel od starej matky zo strany otca majú maloleté deti k rodičom matky
pozitívny vzťah.
4. Matka bližšie popisovala (manželské) spolužitie s otcom, ktoré bolo opakovane prerušené a obnovené
po otcových prísľuboch zmeny v jeho správaní; ku ktorej však reálne nedošlo. Zdôrazňovala, že odchod
zo spoločnej domácnosti nebol skratovým konaním, ale vyústením dlhodobej situácie, keď opakovane

zažívala ponižovanie a znevažovanie svojej osoby otcom i jeho matkou (starou matkou maloletých
detí). Správanie otca vyvrcholilo fyzickým atakom matky dňa 8.3.2020. Negatívnu atmosféru v plnej
miere vnímali tiež deti a v danej súvislosti bola matka nútená s maloletou Z. vyhľadať odbornú pomoc.
Z vyjadrenia psychologičky je zrejmá prítomnosť strachu, napätia a sociálneho utiahnutia v prejavoch
maloletej Z..

5. Otec žiadal, aby odvolanie matky bolo „v celom rozsahu odmietnuté a uznesenie okresného súdu v
celom rozsahu potvrdené“. Zotrval na tom, že k presťahovaniu detí došlo bez akéhokoľvek jeho súhlasu.
Matkin popis priebehu manželstva označoval len za snahu o jeho očiernenie. Rozhodne popieral, že by
voči matke maloletých detí použil fyzické násilie. Otec poukazoval na to, že hoci napadnuté uznesenie je

predbežne vykonateľné, matka ho opakovane nedodržuje (3 krát zbytočne vycestoval do A.); ku ktorému
faktickému stavu značne prispieva aj nečinnosť orgánov polície v A..
6. Opakovane uvádzal, že maloleté deti sú pre neho všetkým, pričom matka mu bráni v akomkoľvek
kontakte s nimi. Mal za to, že matka nie je oprávnená sama a svojvoľne rozhodovať v otázkach detí.
Do pozornosti dával aj súvisiacu sms komunikáciu a tiež vyjadrenie matky, že „na súde sa rozplače a

neexistuje sudca, ktorý by jej neuveril“. Doplnil, že pokiaľ maloletá Z. žila v spoločnej domácnosti v H.,
psychológa nepotrebovala a po odchode do A. musela absolvovať hneď takéto vyšetrenie.

7. Kolízny opatrovník odporučil uznesenie potvrdiť a „rozšíriť úpravu“ o zverenie maloletých do osobnej
starostlivosti matky, určenie výživného a úpravu stretnutí otca s deťmi aj počas školských prázdnin, resp.

počas sviatkov. Konštatoval, že deti sa od odchodu zo spoločnej domácnosti (v danom čase takmer 5
mesiacov) s otcom nestretávali. Matka sa v rámci pohovoru vyjadrila, že nie je proti stretnutiam s tým,
že prvé kontakty (jedno, či dve stretnutia) by prebehli za jej prítomnosti.

8.Vnáslednejreakciimatkatrvalanasvojomodvolaní,vrátanepodstatnejčastisúvisiacejargumentácie.

Mala za to, že otec nepreukázal viaceré svoje tvrdenia; je zbytočne domýšľavý a celú záležitosť berie
viac ako spor o to, „ktorý z rodičov vyhrá“.
9. K dotknutému podaniu sa už otec a ani kolízny opatrovník nevyjadrili.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a §

66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) zmenil napadnuté uznesenie
podľa § 388 CSP tak, ako je konštatované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a v otázkach výživného
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 písm. c/ CSP v
spojení s § 35 CMP a § 391 ods. 1 CSP.

11. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti práve pre ich špecifickú povahu a spoločensky
zdôrazňovanú nevyhnutnú ingerenciu štátu do predmetných vzťahov je okamžitosť/včasnosť zásahu
súdu ešte výraznejšia. Z daného titulu je povinnosťou súdu zisťovať (v štádiu konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenie minimálne osvedčiť) skutočný stav veci a konať z úradnej mociurčujúca a fakticky vylučuje aplikovateľnosť § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého je pre neodkladné opatrenie
rozhodujúcim stav v čase vydania uznesenia okresného súdu. Bolo by úplne neúčelné rozhodovať
vyložene formálne podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak z obsahu súdneho spisu

je zrejmá „zmena pomerov“, ktorá by súčasne s takýmto rozhodnutím si vyžadovala aj vydanie (ex offo)
ďalšieho rozhodnutia súdu.

12. Je nepochybné, že odchod maloletých detí zo spoločnej domácnosti rodičov v H. (obvod Okresného
súdu Námestovo) bol vyložene matkiným individuálnym rozhodnutím bez akejkoľvek (predchádzajúcej

či následnej) akceptácie zo strany otca. Ani krátkodobé (niekoľkotýždňové) nereagovanie otca na
predmetné konanie matky rozhodne nemožno považovať za jeho (konkludentný) súhlas so zmenou
bydliska detí. Osobitne, ak z posudzovaného (na danú udalosť priamo nadväzujúceho) návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia je viac ako zrejmý zásadný nesúhlas s postupom matky.
13. V štádiu prvoinštančného konania tak bola miestna príslušnosť Okresného súdu Námestovo
jednoznačne daná a súvisiaca odvolacia námietka matky nie je dôvodná.

14. Na druhej strane, vzhľadom (aj) na otcom tvrdený skutkový stav, nebolo zo strany okresného súdu
postačujúce uspokojiť sa len s úpravou styku, ale bolo žiaduce otázku starostlivosti o maloleté deti
riešiť dočasnou úpravou komplexnejšie; t.j. vrátane (minimálne) rozhodnutia o osobnej starostlivosti. V
tomto smere z vyjadrení otca, či kolízneho opatrovníka nevyplývajú žiadne konkrétne skutkové okolnosti

odôvodňujúce inú alternatívu riešenia, ako je zverenie maloletých Z., O. a D. do (dočasnej) osobnej
starostlivosti matky. Z daného titulu krajský súd zmenil (vo svojej podstate doplnil) napadnuté uznesenie
a maloleté deti do právoplatného skončenia konania o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom
na čas po rozvode, ktoré konanie je obligatórne spojené s konaním o rozvod manželstva (§ 100 CMP),
zveril do osobnej starostlivosti matky.

15. S poukazom na minimum podkladových informácií a zároveň nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy
ostatných (osobnej starostlivosti a úpravy styku) súvislostí, v otázke výživného nemohol odvolací
súd bezprostredne už v tomto štádiu rozhodnúť o „nevyhnutnej miere“ výživného otca k jednotlivým
maloletým deťom. Nadväzne uložil okresnému súdu vykonať osvedčenie potrebných skutkových

okolností (k čomu je možné využiť i šetrenia už realizované v konaní o rozvod manželstva sp. zn.
tamojšieho súdu 3P/28/2020) a o tejto otázke rozhodnúť.
16. Hoci v preskúmavanom uznesení predmetný výrok absentoval, z formulačného hľadiska bolo (pre
zjednodušenie) použité obvyklé konštatovanie o zrušení uznesenia okresného súdu a vrátení veci na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nerozhodnutie o danej otázke starostlivosti o maloleté deti bolo totiž

dôsledkom nesprávnych záverov okresného súdu.

17. Bez ohľadu na nerozhodovanie o výživnom v užšom slova zmysle krajský súd dodáva, že otcova
vyživovacia povinnosť má zákonný charakter, z ktorého titulu „nemusí čakať“ až na rozhodnutie súdu a
túto svoju povinnosť (ktorej podstatou je prirodzená ľudská snaha o zabezpečenie vlastných potomkov)

môže a má plniť aj dobrovoľne. Rovnako úplne prirodzenou má/musí byť aktivita otca v rámci získania
relevantného zdroja príjmov, a nie „uchyľovanie sa“ k plneniu vyživovacej povinnosti v minimálnej výške.
18. Súčasne je však pri určovaní výšky výživného potrebné zohľadniť aj výdavky, ktoré otec
bude vynakladať v súvislosti s realizáciou (vymedzeného) stretávania sa s maloletými deťmi.
Predmetné náklady síce nemajú bezprostrednú povahu finančného plnenia poskytnutého deťom, ale sú

súčasťou (svojim spôsobom až podmienkou) naplnenia potreby emocionálneho kontaktu detí s oboma
biologickými rodičmi. Zároveň dotknuté výdavky nepochybne ovplyvňujú majetkovú sféru toho rodiča,
ktorý ich musí pri zabezpečení stretnutí vynakladať (v súdenom prípade otec).

19. V rámci úpravy stretnutí s maloletými deťmi krajský súd prihliadol na závery psychologického

vyšetrenia maloletej Z., z ktorého sú dostatočne osvedčené významné skutkové okolnosti (dominuje
u nej úzkosť a strach z otca). Nadväzne krajský súd akceptoval odporúčanie klinickej psychologičky
a dočasne upravil kontakty otca s najstaršou dcérou len vo forme telefonického rozhovoru jeden krát
týždenne; vždy v stredu o 18.00 hod.
20. Vzhľadom na dočasnosť úpravy krajský súd nestanovil striktné trvanie telefonického rozhovoru.

Je prirodzené, že úvodné telefonáty budú kratšie a budú vyžadovať od otca náležitú prípravu i určité
komunikačné zručnosti. Pokiaľ však maloleté deti sú pre neho všetkým, o úprimnosti ktorého tvrdenia
otca niet zatiaľ dôvod pochybovať, krajský súd je presvedčený, že otec dotknutú formu komunikácie
zvládne a v jej rámci vzbudí u maloletej Z. záujem i o osobné stretnutia.21. V procese dotknutej komunikácie je zároveň nezastupiteľná aj úloha matky, ktorá musí podnetne
vplývať na maloleté dieťa a napriek určitej (aktuálne až) animozite voči otcovi, deti na kontakty s otcom

pripraviť. Uvedené platí tak o príprave na telefonický kontakt, ako aj o príprave na štandardné osobné
stretnutia. V danej spojitosti krajský súd považuje za potrebné uviesť, že hoci matka deklaruje (či už
v rámci podaní na súd alebo vo vyjadreniach pred kolíznym opatrovníkom) ochotu umožniť otcovi
kontakty s deťmi, jej faktická činnosť vyznieva v nemalej miere opačne. Ide najmä o nerešpektovanie
vykonateľného neodkladného opatrenia, o obsah sms komunikácie, či napokon i o odvolací návrh na

zmenu neodkladného opatrenia bez úpravy stretnutí otca s maloletými deťmi.

22.Rozhodnepritomneobstojítvrdeniematky,ženaúpravekontaktovotcasdeťminiejedanánaliehavá
potreba. Už samotný fakt niekoľkomesačného trvania obdobia, kedy kontakt prebieha skutočne len
veľmi sporadicky, či skôr vôbec, je dôvodom na nariadenie predmetnej úpravy. Nemožno akceptovať
ani matkino tvrdenie (nie je podstatné či prezentované cielene alebo nevedome), že deti samé sa musia

rozhodnúť o tom, či sa s otcom chcú stretávať.
23. Rola rodiča, ktorému sú deti zverené do osobnej starostlivosti (aktuálne už i formálnym - hoci
dočasným-súdnymrozhodnutím),jeoveľazásadnejšia.Jehopovinnosťoujedetinastykpripraviťnielen
vo „fyzickej forme“ - dovedenie detí v určený čas na určené miesto, s nevyhnutým oblečením, či inými
potrebami - ale predovšetkým deti na stretnutie s druhým rodičom pripraviť duševne a emocionálne.

Schopnosť rodiča vytvoriť reálne podmienky pre naplnenie stretávania sa s druhým (biologickým)
rodičom je pritom významná i z hľadiska spôsobilosti daného rodiča byť tým, kto má zodpovednosť
za bezprostrednú a každodennú starostlivosť o deti. Inými slovami, byť určujúcim v procese celkového
osobnostného vývinu detí. Nedostatky v tejto spôsobilosti môžu v konečnom dôsledku viesť až ku zmene
rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté deti (§ 25 ods. 4 Zákona o rodine). Tieto všetky súvislosti

si matka zatiaľ dostatočne neuvedomuje.

24. Pokiaľ ide o úpravu stretnutí s maloletými O. a D., krajský súd ju upravil zhodne s okresným súdom,
hoci v záujme prehľadnosti rozhodnutia uvedené konštatoval v rámci zmeňujúceho výroku. Maloleté
deti až do odchodu z H. (realizovanom výlučne na základe rozhodnutia matky) vyrastali v spoločnej

domácnosti s otcom a boli s ním v štandardnom pravidelnom kontakte. Ani z vyjadrení matky nevyplývajú
takéokolnosti,ktorébyotcadiskvalifikovalizosobnejstarostlivostivužšomslovazmysle(bezprostrednej
starostlivosti o deti počas stretnutí s nimi).
25. Vzhľadom na výrazné narušenie vzťahov medzi rodičmi (minimálne v súčasnosti) sa nejaví vhodným
ani realizovanie úvodných stretnutí za prítomností matky. Tenzia vo vzťahoch medzi rodičmi je tak

vysoká, že ich vzájomné interakcie by úplne potlačili význam takéhoto (adaptačného) stretnutia otca s
maloletými deťmi. Navyše, úvodné kontakty medzi otcom a deťmi (z rozoberaného pohľadu prioritne O.
a D.) už vykonané boli.

26. S poukazom na to, že obaja rodičia jednoznačne deklarujú „záujem na ukončení ich manželstva“,

je viac ako pravdepodobné, že manželstvo bude rozvedené. Pokiaľ však súvisiace konanie o úpravu
pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode by prebiehalo dlhšiu dobu, nie je vylúčená
(vzhľadom na eventualitu zmeny v skutkových okolnostiach) ďalšia/iná úprava v otázkach starostlivosti
o maloleté deti vo forme neodkladného opatrenia. Napríklad aj v otázke stretávania otca s maloletými
počas prázdnin, resp. počas sviatkov, ktorú okolnosť aktuálne odvolací súd nepovažoval za nevyhnutnú.

Prioritné bolo stanoviť základné rámce vzťahov otca s maloletými deťmi, aby sa vytvorila elementárna
platforma pre stabilizáciu ich vzájomných väzieb.

27. Napriek tomu, že - ako už bolo opakovane uvedené - vzťahy medzi rodičmi sú značne rozvrátené a je
viac ako zrejmé, že už nedôjde k obnoveniu ich manželského/partnerského spolužitia, musia si obidvaja

uvedomiť, že naďalej budú rodičmi maloletých detí. Je predovšetkým na nich, aby zvládli výchovu
detí (vrátane akceptácie role druhého rodiča) tak, že tieto nezvratný fakt rozpadu ich doterajšej rodiny
budú pociťovať čo najmenej. V tomto smere obidvom rodičom určite prospeje väčšia miera kritickosti
k vlastnému konaniu a zároveň určitá dávka zhovievavosti ku konaniu druhého rodiča. Nedostatok
takéhoto prístupu je zrejmý aj z vyjadrení rodičov v súdenej veci, keď na „nepríjemné“ okolnosti dotknutý

rodič vo svojich podaniach takmer vôbec nereaguje; či keď každý z rodičov sa snaží prezentovať výlučne
v pozitívnom svetle so súčasným (takmer absolútnym) spochybňovaním a negovaním všetkých aktivít
druhého rodiča.28. Krajský súd dodáva, že výrazne väčšiu mieru snahy po konsenzuálnosti je nutné prejaviť i v činnosti
advokátov. V súdenej veci rozhodne nejde o „súboj“ medzi rodičmi o to, kto z nich bude úspešnejší;
ale o záujem maloletých detí. Zároveň vzhľadom na osobitosti konania o starostlivosti o maloleté deti je

samotná právna argumentácia skôr druhoradá a prioritnou ambíciou oboch právnych zástupcov má byť
usporiadanie pomerov spôsobom (aspoň rámcovo) akceptovateľným pre každého z rodičov. Uvedené
určite vyžaduje aj nemalý vplyv na klienta, čiastočne (až) v rozpore s jeho prvotnými predstavami. Aspoň
sčasti konsenzuálne vyriešenie veci je však základom pre nevyhnutnú mieru stability nielen vo vzťahoch
medzi rodičmi navzájom, ale prioritne vo vzťahoch medzi rodičmi a maloletými deťmi pochádzajúcimi

z ich manželstva.

29. Na záver krajský súd dodáva, že okresný súd si rozhodovanie v súdenej veci „neprimerane zľahčil“.
Uvedené sa týka nielen už vyššie spomínanej faktickej rezignácie na náležitú (komplexnú) úpravu
práv a povinností rodičov, ale aj strohého až formulárového odôvodnenia napadnutého uznesenia.
Nesprávnym bolo i právne východisko (§ 367 ods. 1 CMP) a nadväzné konštatovanie o vykonateľnosti

preskúmavaného rozhodnutia jeho vhotovenia (§ 367 ods. 3 CMP). V súdenej veci sa nejedná o
špeciálne neodkladné opatrenie v zmysle § 367 CMP, ale o štandardnú (všeobecnú) dočasnú úpravu
pomerov - § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 324 a nasl. CSP.

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e dovolanie proti prípustné.