Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119210117
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119210117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: Bc. P. H., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v J., na ul. P. č. XXXX/XX, proti žalovanému: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v J., na
ul. H. X. č. XXXX/X, právne zastúpenému Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom, so sídlom v Prešove,
na ul. Metodovej č. 3331/12, o zaplatenie sumy 7.500 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 11.02.2020 č.k. 16C 23/2019-45 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
7.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 01.06.2016 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania
a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila dňa 16.03.2016
zmluvu o pôžičke na sumu 7.500 eur. Žalovaný mal požičanú sumu vrátiť do 31.05.2016. Žalovaný

doposiaľ žalobkyni žiadne finančné prostriedky nevrátil.

3. Z výpovedí svedkov O. H. a H. K., ako aj z predložených listinných dôkazov (bankových potvrdení)
vyplynulo, že svedok H. K. previedol prostredníctvom banky na účet syna žalobkyne O. H. v troch
tranžiach celkovo sumu 7.400 eur. Podľa svedka H.a K. išlo o platbu za žalovaného v prospech účtu syna
žalobkyne. O. H. poprel, aby išlo o vrátenie sumy z predmetnej pôžičky medzi žalobkyňou a žalovaným.
Na druhej strane svedok H. K. uviedol, že aj on mal sám finančné záväzky vo vzťahu k O. H.ovi, ktorý

to potvrdil. Za daného skutkového stavu preto nie je možné ustáliť, že 3 platby spolu v sume 7.400 eur,
ktoré uhradil svedok H. K. O. H.ovi, by boli platbami za žalovaného, zvlášť za stavu, kedy pri účele platby
nie je uvedený dôvod platby (napr. vrátenie pôžičky, splatenie pôžičky a pod.).

4. Podstatnou otázkou v prejednávanom spore je teda okrem iného hodnotenie súkromnej listiny, teda
zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 16.03.2016, pričom v tejto zmluve je
konštatované, že dlžník pred podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie peňažnej sumy 7.500 eur.

To, či obsah listiny zodpovedá skutočnosti, teda či táto je pravdivá, posúdi súd na základe výsledkov
dokazovania, a to spravidla nepriamo. Nedokazuje sa totiž pravdivosť listiny, ale právne významné
skutočnosti, o ktorých existencii svedčí i listina. Ak by žalovaný tvrdil, že skutočnosti uvedené v listinenie sú pravdivé, je na ňom, aby toto tvrdenie, z ktorého vyvodzuje pre seba nepriaznivé následky, taktiež
dokázal, pričom v tejto sporovej veci žalovaný nespochybňoval samotnú zmluvu o pôžičke.

5. Žalobkyňa tým, že predložila originál zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi ňou a žalovaným s
osvedčeným podpisom dlžníka, vychádzajúc zo všeobecných pravidiel o dôkaznom bremene, dôkazné
bremeno aj uniesla. Všeobecná skúsenosť je taká, že čo je písané, je dané, pričom by odporovalo bežnej
skúsenosti, ak by niekto podpísal písomnosť s právne záväzným obsahom, ktorý navyše môže mať pre
neho nepriaznivé následky, keby obsah takejto listiny nebol pravdivý. Vzhľadom k tomu, že k plneniu

dochádza spravidla bez svedkov, predstavovalo by uloženie dôkazného bremena strane, ktorá sa listiny
dovoláva, vo väčšine prípadov nesplniteľnú úlohu.

6. Žalovaný mal plniť žalobkyni, na jej účet, pričom tomu tak bezpochyby nedošlo. Žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnosti, že splnil záväzok žalobkyni, s ktorou mal zmluvný vzťah.
Napokon opäť to nebol žalovaný, ktorý by plnil synovi žalobkyne, ale z obrany žalovaného a výpovede

svedka H.a K. vyplynulo, že táto tretia osoba plnila synovi žalobkyne, teda ani nie veriteľovi zo zmluvy,
t.j. žalobkyni.

7. Podľa ust. § 531 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh,
nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému

dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou
formou.

8. Nebolo preukázané, aby svedok H. K. po súhlase žalobkyne nastúpil na miesto dlžníka a rovnako tak
nebola v konaní preukázaná existencia písomnej zmluvy o prevzatí dlhu. S prihliadnutím na uvedené

súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

9. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 C.s.p.

10. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola v celom
rozsahu zamietnutá. Alternatívne požadoval rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že pôžička bola síce poskytnutá zo strany žalobkyne, ale finančné
prostriedky patrili synovi žalobkyne, a to O. H.ovi, ktorý bol známym žalovaného. Syn žalobkyne
finančné prostriedky zaslal na bankový účet žalobkyne a táto následne ich odovzdala žalovanému. Dňa

11.11.2019 žalovaný prostredníctvom svojho priateľa H.a K. uhradil pôžičku na účet syna žalobkyne
a tiež v hotovosti a to v štyroch splátkach vo výške 2.000 eur, 4.400 eur, 1.000 eur a 100 eur,
pričom poskytnutá pôžička je v celom rozsahu splatená a nárok žalobkyne neopodstatnený. Uvedené
bolo preukázané potvrdeniami o úhrade a taktiež výpoveďou žalovaného a svedka H.a K.. Samotný
prvoinštančný súd v bode 11. rozsudku uvádza, že v skutočnosti išlo o zmluvný vzťah medzi synom

žalobkyne pánom H.om a žalovaným prostredníctvom matky pána H.. V danom prípade uzatvorenú
zmluvu o pôžičke možno považovať za neplatný právny úkon, keďže od počiatku si žalobkyňa bola
vedomá, že finančné prostriedky neposkytuje ona, ale jej syn žalovanému, čo súd prvej inštancie
nezobral do úvahy pri posudzovaní uplatneného nároku a nezohľadnil skutočnosť, že predmetná
pôžička bola následne uhradená synovi žalobkyne, nakoľko išlo o jeho peňažné prostriedky poskytnuté

žalovanému.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v jeho vyhovujúcej časti je potrebné poukázať
na ust. § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkoviveci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

14. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka,
alebo odovzdaním krátkou cestou. Z obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 16.03.2016 (č.l. 4 spisu)
nepochybne vyplýva, že žalobkyňa poskytla žalovanému finančnú čiastku vo výške 7.500 eur, ktorú aj
prevzalazaviazalsapôžičkuvcelostivrátiťžalobkynivlehotedo31.05.2016.Jedináobranažalovaného

vo vzťahu k takto poskytnutej pôžičke spočívala v tom, že išlo o finančné prostriedky, ktoré žalobkyni
zaslal jej syn v konaní vypočutý svedok O. H.. Táto skutočnosť, aj za predpokladu potvrdenia jej
pravdivosti, však nemohla ovplyvniť povinnosť žalovaného vrátiť poskytnuté finančné prostriedky osobe,
ktorá ich poskytla, teda žalobkyni. Právny vzťah vzniknutý medzi svedkom O. H.om a jeho matkou, t.j.
žalobkyňou, je osobitným samostatným vzťahom nezávislým na uzatvorenej zmluve o pôžičke, z ktorého
pre žalovaného žiadne oprávnenie umožňujúce mu vrátiť dlh z poskytnutej pôžičky inej osobe ako

žalobkyni za podmienok uvedených v zmluve o pôžičke nevzniklo. V zmluve o pôžičke bolo jednoznačne
určené, komu má byť poskytnutá pôžička uhradená a akým spôsobom. Žalovaný svoj dlh z poskytnutej
pôžičky na účet uvedený žalobkyňou doposiaľ neuhradil.

15. Za takúto úhradu nemožno považovať ani poukázanie sumy 7.400 eur na účet syna žalobkyne O.

H.. Suma 7.400 eur bola zrealizovaná v troch platbách, pri ktorých vôbec nie je uvedený účel platby.
Navyše tieto platby nezrealizoval žalovaný, ale v konaní vypočutý svedok H. K.. Tento svedok pritom
na pojednávaní konanom dňa 14.01.2019 potvrdil, že aj on sám mal nejaké zmluvné vzťahy a pôžičky
so synom žalobkyne O. H.om. Čo sa týka sumy 100 eur, táto mala byť podľa svedka H.a K. uhradená
v hotovosti v nejakom bare. Na rozdiel od svedka H.a K., svedok O. H., syn žalobkyne, poprel, aby

finančné prostriedky poskytnuté žalovanému na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalobkyňou
boli vrátené. Vo vzťahu k úhradám realizovaným zo strany svedka H.a K. uviedol, že tieto sa týkali
zmluvných vzťahov medzi ním a H.om K.om, ktorému dlhé roky požičiaval peniaze, keď pracoval v C..
Žalovaný teda hodnoverným spôsobom nepreukázal, aby platby realizované H.om K.om na účet syna
žalobkyne sa týkali práve pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 16.03.2016.

16. Navyše z výpovedí žalovaného a svedka H.a K. vyplýva ďalšia právne významná skutočnosť, a to,
že svedok H. K., teda osoba odlišná od žalovaného ako dlžníka, plnila inej osobe ako žalobkyni, ktorá
o takejto dohode ani vedomosť nemala.

17. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 531 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá
veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi alebo tomu, kto dlh prevzal. Zmluva
o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

18.Kplatnémuprevzatiudlhumôžedôjsťnazákladepísomnejzmluvyuzavretejmedzidlžníkomatreťou
osobou (novým dlžníkom), na čo je vždy potrebný súhlas veriteľa. Súhlas veriteľa ako jednostranný
právny úkon môže byť adresovaný buď pôvodnému dlžníkovi alebo novému dlžníkovi, pričom nie je
rozhodujúce v akej forme bol súhlas udelený. Musí však spĺňať podmienky uvedené v ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Prevzatie dlhu nebolo urobené zákonom vyžadovanou písomnou formou a

žalobkyňa ako veriteľka k takémuto prevzatiu dlhu súhlas nedala. Nedodržanie zákonom predpísanej
písomnej formy spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

19. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok v jeho
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1
C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnej žalobkyni v súvislosti s odvolacím
konaním žiadne trovy nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).