Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 29, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118208761
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8118208761.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: Z. B., H.. X.X.XXXX, C.

N. XXXX/XX, XXX XX S., zastúpenej JUDr. Jánom Garajom, advokátom, Hlavná 137, 080 01 Prešov,
proti žalovaným: X. U. B., H.. XX.X.XXXX, E. XXXX/X, XXX XX S., B. X. R. B., H.. XX.X.XXXX, N. XXXX/
XX, XXX XX S., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e .

II. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného v 2. rade k nehnuteľnostiam pozemku C-KN
parcela číslo XXXX/X, o výmere 373 m2, druh pozemku záhrady a pozemku C-KN parcela číslo XXXX, o

výmere 477 m2, druh pozemku zastavaná plochy a nádvoria, ako aj ku stavbe vedenej ako rodinný dom
súpisné číslo XXXX, na pozemku C-KN parcela číslo XXXX, všetko zapísané na F. Č.. XXX katastrálne
územie Prešov, obec Prešov, okres Prešov, z r u š u j e .

III. Nehnuteľnosti pozemok C-KN parcela číslo XXXX/X o výmere 373 m2, druh pozemku záhrady a
pozemku C-KN parcela číslo XXXX, o výmere 477 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ako
aj ku stavbe vedenej ako rodinný dom súpisné číslo XXXX, na pozemku C-KN parcelné číslo XXXX,

všetko zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie Prešov, obec Prešov, okres Prešov p r i k a z u j e
do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1, ktorá sa tak stáva ich výlučným vlastníkom.

IV. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu 30.000,- Eur a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 1.8.2018 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové

spoluvlastníctvožalobkyneažalovanýchkpozemkuC-KNparcelačísloXXXX/X,ovýmere373m2,druh
pozemku záhrady a pozemku C-KN parcela číslo XXXX, o výmere 477 m2, druh pozemku zastavaná
plochy a nádvoria, ako aj ku stavbe vedenej ako rodinný dom súpisné číslo XXXX, na pozemku C-
KN parcela číslo XXXX, všetko zapísané na LV č. XXX katastrálne územie Prešov, obec Prešov, okres
Prešov (ďalej len „označené nehnuteľnosti“) tak, že tieto prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne s
povinnosťou žalobkyne zaplatiť každému zo žalovaných sumu zodpovedajúcu 1 všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom.

2. Žalobu odôvodnila tým, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností,
a to o nasledovných podieloch: žalobkyňa 1 k celku, žalovaný v 1. rade 1 k celku a žalovaný v 2.
rade 1 k celku. Uviedla, že predmet spoluvlastníctva je miestom trvalého pobytu žalobkyne už od jejnarodenia, pričom od osamostatnenia svojich bratov - žalovaných ho obýva spoločne s jej matkou D.
B., Q.. H., ktorá je aj matkou žalovaných. Podotkla, že v dome, ktorý je predmetom spoluvlastníctva,
má formálne evidovaný trvalý pobyt aj žalovaný v 2. rade, ktorý sa však dlhodobo zdržuje na území

Kanady. Na miesto predmetu spoluvlastníctva žalovaný v 2. rade prichádza priemerne len asi raz ročne
na niekoľko dní, pričom jeho návštevy sú sprevádzané konfliktami a slovnými a fyzickými útokmi na
adresu žalobkyne, ktoré boli zo strany žalobkyne nahlasované a následne riešené príslušnými orgánmi
na úseku prejednávania priestupkov. Aj z toho dôvodu je podľa žalobkyne pobyt žalovaného v 2.
rade v mieste predmetu spoluvlastníctva spojený s napätím, ktoré je pre žalobkyňu a jej matku ďalej

absolútne nežiaduce. Z uvedeného dôvodu preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom
zo dňa 13.3.2018 vyzvala žalovaných, aby sa zúčastnili rokovania o možnostiach ďalšieho užívania
predmetu spoluvlastníctva dňa 29.3.2018, ktoré však úspešné nebolo, k čomu uviedla niektoré tvrdenia
o vzájomnej komunikácii. Uzavrela, že využila všetky možnosti mimosúdneho rokovania o možnosti
vyporiadania a užívania predmetu spoluvlastníctva, a je nútená pristúpiť k vyporiadaniu predmetu
spoluvlastníctvasúdom,nakoľkožalovanínejaviazáujemnielenomožnosťvyporiadania,aleajužívania

predmetu spoluvlastníctva či podieľania sa na súvisiacich nákladoch. Navyše, žalobkyňa ako žena nie je
schopná brániť sa voči fyzickým, ako aj slovným útokom žalovaného v 2. rade, ktorý dlhodobo zneužíva
jej slabšie postavenie ženy. Dodala, že najhospodárnejším spôsobom vyporiadania je prikázanie celého
predmetu spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalobkyni s následnou povinnosťou vyplatenia sumy
vyrovnania žalovaným, ktorá bude závisieť od hodnoty predmetu spoluvlastníctva určenej znaleckým

posudkom. Žalobkyňa v predmete spoluvlastníctva býva dlhodobo, stará sa oň, pričom žalovaný v 1.
rade má vlastný byt a rodinu, a žalovaný v 2. rade žije svoj život v Kanade.

3. Žalovaný v 1. rade s návrhom nesúhlasil, uviedol vlastné tvrdenia o okolnostiach komunikácie, a
uzavrel, že celý predmetný spor je zapríčinený len spormi a konfliktami medzi žalobkyňou a žalovaným

v 2. rade, čo mu nemôže byť pričítané k tiaži s tým, že nechce prísť o svoj podiel iba z dôvodu nezhôd
jeho súrodencov.

4. Žalovaný v 2. rade uviedol vlastné tvrdenia o vzájomných rodinných vzťahoch a správaní žalobkyne
a navrhol rozhodnutie, aby súd nevyhovel žalobe v plnej miere a bral do úvahy starú ženu D. B.,

ktorá nechce žiadne zmeny v jej živote pokiaľ žije. Písomným podaním zo dňa 18.11.2019 neskôr
žalovanýv2.radedokonaniapredložilznaleckýposudokP..S.Z.,ktorývšeobecnúhodnotuoznačených
nehnuteľností určil na sumu 120.000,- Eur, a táto hodnota následne medzi stranami podľa ich zhodných
vyjadrení prednesených na pojednávaní dňa 29.11.2019 sporná nebola.

5. Písomným podaním zo dňa 23.1.2020 zobrala žalobkyňa späť žalobu vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade s poukazom na to, že došlo medzi ňou a žalovaným v 1. rade dňa 8.1.2020 k uzavretiu
kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej nadobudla vlastnícke právo na základe kúpy od žalovaného v 1. rade k
jeho spoluvlastníckemu podielu na označených nehnuteľnostiach 1 k celku za dohodnutú kúpnu cenu
30.000,-Eur.Následnepísomnýmpodanímzodňa27.1.2020žalobkyňanapreukázaniesvojejplatobnej

schopnosti predložila potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 24.1.2020 o tom, že v tento deň ako
ich klient má u nich vedený účet zriadený 28.1.2017, na ktorom bol k 24.1.2020 o 11:23 hod zostatok
vo výške 30.703,- Eur.

6. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorého pokračovanie sa žalovaní v 1. a

2. rade nedostavili. Žalovaný v 1. rade však v tejto súvislosti písomným podaním zo dňa 28.5.2020
doručeným súdu elektronicky vyjadril svoj súhlas so späťvzatím žaloby voči nemu. Žalovaný v 2. rade
bol na pojednávania predvolaný z korešpondenčnej adresy v Kanade, ktorú oznámil súdu vo svojom
predchádzajúcom podaní, a na ktorú mu boli zaslané aj podania protistrany, ďalej aj z adresy jeho
trvalého pobytu (podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky),

a termín pojednávania mu bol oznámený aj na jeho e-mailovú adresu cez ktorú so súdom predtým
komunikoval, svoju neúčasť však neospravedlnil a ani on nežiadal o odročenie pojednávania, a preto
súd vec v zmysle ust. § 180 CSP prejednal v neprítomnosti žalovaných, a prihliadol pritom na obsah
spisu a vykonané dôkazy.

7. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.8. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí.

9. V danom prípade žalobca zobral žalobu voči žalovanému v 1. rade späť, a keďže žalovaný v 1. rade
so späťvzatím žaloby voči nemu vyjadril súhlas, súd konane voči nemu postupom podľa § 145 ods. 2
CSP zastavil.

10. V zostávajúcej časti sa súd oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku

a obrany, ktoré strany sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými
listinnými dôkazmi, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na
pojednávaní osobitne nečítal, viď § 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení
rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP), vykonaných dôkazov, i s
prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, zistil tento podstatný skutkový stav:

11. V čase rozhodovania súdu boli žalobkyňa a žalovaný v 2. rade podielovými spoluvlastníkmi
označených nehnuteľností, na ktorých mala žalobkyňa spoluvlastnícky podiel 3 k celku, a žalovaný v 2.
rade1kcelku.Medzistranaminebolosporné,žežalobkyňaichvsúčasnostivyužívalanasvojebývaniea
žalovaný v 2. rade sa počas konania zdržiaval prevažne v Kanade, a že všeobecná hodnota označených
nehnuteľností je 120.000,- Eur. Zo vzájomných vyjadrení žalobkyne a žalovaného v 2. rade je zrejmé, že

sú medzi nimi konflikty, pričom k dohode o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní medzi
žalobkyňou a žalovaným v 2. rade nedošlo.

12.Podľa§141ods.1zák.č.40/1964ZbObčianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“)spoluvlastnícisamôžu
dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva

nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

13. Podľa § 142 (ods. 1) OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (ods. 2) Z dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a
rozdelením výťažku.

14. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje
zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.

15. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec

patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto
veci. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, pritom nie je viazaný
návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium".

16. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

17. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci
v právnom zmysle (pozri vysvetlivky k § 118) a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do
katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.).18. V danom prípade súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
označených nehnuteľností, pričom spoluvlastnícky podiel žalobkyne zodpovedá 3 k celku, a

spoluvlastnícky podiel žalovaného zodpovedá 1 k celku. Možnosť reálneho a účelného rozdelenia
označených nehnuteľností v takomto pomere pritom nikto netvrdil, a bez rozsiahlych stavebných
úprav (výraznej zmeny predmetu spoluvlastníctva) sa ani nedá predpokladať, a preto súd pri ich
vyporiadaníďalejuvažovalužlenoichprikázanídovýlučnéhovlastníctvaniektorémuzospoluvlastníkov.
Žalobkyňa pritom navrhla, aby súd označené nehnuteľnosti prikázal do jej výlučného vlastníctva

s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich spoluvlastníkov, a keďže akceptovala ocenenie nehnuteľností
predložené žalovaným v 2. rade, jej spoluvlastnícky podiel na označených nehnuteľnostiach je v
súčasnosti trojnásobne väčší ako spoluvlastnícky podiel žalovaného v 2. rade a označené nehnuteľnosti
aj v najväčšom rozsahu využíva na bývanie, súd taký spôsob vyporiadania považoval za najvhodnejší,
spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a vec prikázal v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne s
povinnosťou žalobkyne zaplatiť primeranú náhradu ustupujúcemu žalovanému v 2. rade. Pri určení jej

výšky pritom súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty označených nehnuteľností deklarovanej žalovaným
v 2. rade v sume 120.000,- Eur, ktorá medzi stranami sporná nebola, a jeho spoluvlastníckeho podielu
na nich vo výške 1/4, ktorému tak zodpovedá pomerná hodnota 30.000,- Eur.

19. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na

náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255
ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods.
1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Žalobkyňa bola v konaní, vzhľadom na jej pôvodné ocenenie ňou požadovaného podielu 1 (pri určení
súdneho poplatku) sumou 40.000,- Eur úspešná iba čiastočne. Okrem toho povinnosť žalovaných zrušiť
a vyporiadať ich podielové spoluvlastníctvo nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, a zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v záujme všetkých spoluvlastníkov, z toho dôvodu tak
nemožno hovoriť celkom ani o pomere úspechu vo veci, a preto súd náhradu trov konania stranám

nepriznal.

22. Súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že táto úvaha o trovách konania má podľa názoru súdu
miesto len vo vzťahu k doterajším trovám tohto konania, keďže každá zo strán, ktorá realizuje kroky
v občianskom súdnom konaní, by mala podľa všetkých okolností, a aj podľa doterajšieho priebehu

konania a vyjadrení protistrany zvážiť aj jeho ďalšie (zbytočné) predlžovanie, a preto by mala znášať aj
prípadné ďalšie dôsledky s tým spojené (plynúce z jej prípadného ďalšieho procesného neúspechu v
tomto konaní) spočívajúce v náhrade ďalších trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.