Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Frederika Zozuľáková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/105/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201890491
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7201890491.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného: Sun Chemical,
spol. s r.o., so sídlom Cesta VI. Clementisa 63, Prievidza, IČO: 31 696 392, zastúpený: JUDr. Jaroslav
Sidor, advokát so sídlom Advokátskej kancelárie v Poprade, Zdravotnícka 6, proti povinnému: OLYMPIA,
a.s., IČO: 36 177 067, ex offo vymazaná, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, so
sídlom Exekútorského úradu v Poprade, Námestie sv. Egídia 95, pod sp. zn.. Ex 751/2001, v konaní o
vymoženie 1.510,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného
súdu Košice II č.k. 1Er/3254/2001-15 zo dňa 6.6.2019 takto
r o z h o d o l :
O d m i e t a odvolanie proti napadnutému výroku o trovách exekúcie.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením uvedeným v záhlaví exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju. Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora
súd dňa 6.9.2001 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky v sume
1.510,66 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný
platobný rozkaz Okresného súdu Košice II č.k. 1RoB/319/2001-8 zo dňa 28.3.2001. Dňa 18.4.2016
súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinný bol vymazaný
z obchodného registra. Súd prvej inštancie v odôvodnení citoval ustanovenia §9a ods. 1, § 57 ods. 1
písm.g), § 235 ods. 2, § 243h Exekučného poriadku a § 61, § 62, §161 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a uviedol, že lustráciou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka
č.2857/B zistil, že povinný bol dňa 29.1.2013 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho
nástupcu. Pričom za neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania treba jednoznačne
pokladať nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle § 61 CSP. V uvedenej veci povinný
stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože došlo k jeho výmazu z Obchodného registra a zániku
bez právneho nástupcu, preto súd exekúciu v zmysle § 57 ods. písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju.
3. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 196, § 200 ods. 1, §197
ods. 1 § 203 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania a konštatoval,
že nakoľko exekučné konanie začalo dňa 27.7.2001, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval
podľa prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa konania začaté
do 1.2.2002 dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných do 31.1.2002. Podľa
Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 v zásade trovy exekúcie znáša povinný, pričom výnimkou
je aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, kedy môže súd uložiť náhradu trov exekúcieoprávnenému, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V danom prípade
mal súd za to, že oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný bude ex offo
vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu. Oprávneného teda nemožno na základe
žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 zaviazať na náhradu trov
exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd tak dospel k záveru, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy
exekúcie súdnemu exekútorovi ani povinnému, preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi nepriznal.
4. V zákonom stanovenej lehote podal súdny exekútor odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie,
proti výroku o nepriznaní trov exekúcie. Odvolanie odôvodnil tým, že exekučné konanie sa začalo
na návrh oprávneného dňa 26.7.2001. Dňa 29.1.2013 bol povinný vymazaný z obchodného registra
na základe čoho podal podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, na zastavenie exekúcie a na
rozhodnutie o trovách exekúcie, ktoré súdu predložil dňa 18.4.2016, pričom výšku trov vyčíslil na 41,80
Eur. Súdny exekútor má za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí
a rozhodnutím mu bola spôsobená škoda. Nepriznanie náhrady trov je zásahom do jeho Ústavou
SR garantovaného práva, a to porušenie čl. 20 Ústavy SR. Súdny exekútor v odvolaní poukázal na
ustanovenia § 196 ods. 1, § 197 ods. 1, 200 ods. 1, §203 Exekučného poriadku. Súdny exekútor navrhol,
aby odvolací súd zaviazal oprávneného na úhradu ním vyčíslených trov exekúcie.
5. Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.
6. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015Z.z. Civilného sporovéhoporiadku,ďalejlen„CSP“),skôr,akopristúpilkvecnémuprejednaniu
odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý
je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora
je potrebné odmietnuť podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP.
7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.
10. Z obsahu odvolania vyplýva, že výrok uznesenia súdu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a zastavení exekúcie nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol
predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 3 CSP).
11. Súdny exekútor nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov
exekúcie.
12. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14.Civilnýsporovýporiadokv§355stanovuje,žeodvolaniemožnopodaťlenprotitýmuzneseniam,proti
ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho poriadkuúčinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, proti ktorým odvolanie nebolo
prípustné. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v ustanovení
§ 357 CSP zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť ani pod §
357 písm. m) CSP. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (v
zmysle § 251 CSP), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu
jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku). Pritom od 01.07.2016
(od novely účinnej súčasne s účinnosťou CSP) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré
by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok.
15. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie niektorým z dôvodov
uvedených v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným
podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o
trovách exekúcie.
16. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom potrebné takéto odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti
výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
18. Preto odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti predmetnému uzneseniu odmietol podľa §
386 písm. c) CSP.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože súdny exekútor
nemal v tomto konaní úspech a oprávnenému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
20.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.