Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117218210
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117218210.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v spore žalobcu Z. H., X.. XX.X.XXXX,
L. S. XX, XXX XX J., právne zastúpenej Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Levočská
4703/89, Prešov, proti žalovanému Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina,
IČO: 31 575 951, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/172/2017-50 zo dňa 5.1.2018, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/172/2017-50 zo dňa 5.1.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že určuje, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX

- Pôžička, uzavretej dňa 29.1.2016 medzi žalobkyňou a žalovaným sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou 7 voči žalovanému domáha určenia, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je bezúročný a bez poplatkov. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v zmluve nie je určený deň splatnosti
prvej anuitnej splátky, ani presný dátum konečnej splatnosti. Zmluva teda neobsahuje termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

2. Žalovaný vo svojej procesnej obrane navrhoval žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že niektoré z
náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v
samotnomtextezmluvyaďalšienáležitostisúvOPaVOP.Výška,početatermínysplátokistinyaúrokov
sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania,
ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný.

3. Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že:

„ I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobkyňa nemá právo na náhradu trov
konania.“

4. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že že skutkovo mal za preukázané, že strany konania
uzatvorili dňa 29.1.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len ako
„zmluva“), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 2.800,- eur s mesačnou splátkou39,59 eura, ročnou úrokovou sadzbou 7,9% p.a., RPMN 9,24% a priemernou RPMN 15,55%. Podľa
zmluvy splatnosť úveru bola 8 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky, najneskôr 20.2.2024.

5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého medzi stranami bola uzatvorená zmluva,
na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 2.800,- eur. Podľa bodu 1.1. zmluvy súčasťou
zmluvy sú aj OP a VOP. Podľa bodu 2.5. zmluvy žalobkyňa vyhlásila, že prevzala a oboznámila sa
pred uzatvorením zmluvy s jej súčasťami a to okrem iných aj OP a VOP. Podľa zmluvy bola splatnosť
dohodnutá v 20. deň mesiaci, pričom podľa bod 3.7 OP prvú anuitnú splátku klient musí zaplatiť v

najbližšom termíne splatnosti anuitnej splátky po vyčerpaní Pôžičky. Ak však medzi vyčerpaním Pôžičky
a najbližším dňom splatnosti anuitnej splátky neuplynú ani tri Bankové dni, začne sa Pôžička splácať
anuitným spôsobom až v deň splatnosti anuitnej splátky v nasledujúcom mesiaci. Z toho je zrejmé, že
žalobkyňa sa k namietanej absencii splatnosti prvej splátky mohla bez problémov dopracovať. Údaje sú
v zmluve, prípadne v iných dokumentoch, ktoré boli žalobkyni predložené. Konečná splatnosť závisela
od toho, kedy bude žalobkyňa čerpať úver, a preto je táto v zmluve uvedená ako 8 rokov od splatnosti

prvej anuitnej splátky, najneskôr 20.2.2024. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora
EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C 42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, ktorý uviedol, že
nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňou napadané náležitosti

sa v zmluve nachádzajú, prípadne sa žalobkyňa k týmto môže jednoducho dopracovať, pričom tieto
údaje nemusia byť v zmluve uvedené konkrétnym dátumom. Súd poukazuje aj na vyjadrenie Slovenskej
republiky vo veci prejudiciálneho konania C - 42/15, kde zástupkyňa uviedla, že smernica 2008/48/
ES sa má vykladať tak, že nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala frekvenciu splátok vo forme
uvedenia presných dátumov splatnosti jednotlivých splátok, ale postačí, ak je tento údaj jednoducho

určiteľný na základe stručného a zrozumiteľného mechanizmu výpočtu v zmluve o úvere. Ako príklad
uviedla formuláciu „prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru“ alebo „dátum
splatnosti druhej splátky a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci“. Súd preto
dospel k záveru, že žalovaný si v tejto časti splnil povinnosti uložené zákonom o spotrebiteľských
úveroch. Pokiaľ ide o ďalšiu napadanú náležitosť a to výšku, počet a termíny splátok istiny, tak

podľa názoru súdu žiadnym spôsobom výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských
úveroch nemožno dospieť k záveru o nutnosti rozčlenenia splátky, ktorá bola dohodnutá v zmluve, ako
celková splátka zahŕňajúca istinu, úrok, prípadne poplatky, že by mala byť v zmluve v rámci danej
náležitosti zmluvy rozčlenená na jednotlivé jej zložky. Ak by zákonodarca mal túto snahu, nepochybne by
sporné ustanovenie naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v zmluve musí byť osobitne uvedená

splátka istiny, osobitne splátka úrokov a osobitne splátka poplatkov. Z formulácie citovaného zákonného
ustanovenia vyplýva to, že dohodnutá mesačná splátka zahŕňa všetky spomínané komponenty. Súd
poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016, keď na otázku súdu, či článok
10 ods. 2 písm. i/ v spojení s písm. h/ smernice 2008/48/ES sa má vykladať tak, že zmluva o úvere
nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie, aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku

istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky, súdny dvor uviedol, že daný článok sa má vykladať
tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa Európskeho súdu bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V odôvodnení rozhodnutia Súdny dvor uviedol, že

iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek odovzdať mu výpis vo forme
amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku 10 ods. 3 smernice. Z toho je teda
nepochybné, že zmluva nemusela obsahovať počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
a navyše žalobkyňa si môže bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy vyžiadať výpis
z účtu vo forme amortizačnej tabuľky (§ 9 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch). Súd taktiež

poukazuje aj vyjadrenie Slovenskej republiky vo veci prejudiciálneho konania C - 42/15, kde zástupkyňa
uviedla, že znenie zákona o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala
presné určenie, aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné
úroky a poplatky. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že v zmluve rozpis splátok na istinu, úroky
a poplatky nemusel byť a postačovalo uvedenie celkovej výšky splátky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere

vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C 42/15 nemusí byť vyhotovená ako jeden dokument, ale
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne a musia byť
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V tomto prípade je v zmluve uvedený jasný odkaz na OP a VOP, ktoré
boli skutočne odovzdané žalobkyni pred uzavretím zmluvy, čo vyplýva z bodu 2.5. zmluvy, a preto jepotrebné OP a VOP považovať za súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tvrdenia žalobkyne o tom,
že sa jedná o predtlačený neobstoja. V danom prípade sa nejedná o klasický predtlačený formulár,
pri ktorom spotrebiteľ musí súhlasiť so všetkými podmienkami. Potvrdzuje to napríklad bod 3.1., keď

žalobkyňa odmietla rozhodcovskú doložku. Navyše v zmluve je bod 2.5. zreteľne vyznačený, pričom až
v záverečnej reči právny zástupca žalobkyne namietol, že sa jedná o predtlač zmluvy. Žalobkyňa počas
konania a ani pred konaním (nebolo to tvrdené) nenamietala, aby OP a VOP neobdŕžala a sa s nimi
neoboznámila. OP a VOP sú riadne špecifikované, od kedy sú účinné, a preto sa súd nestotožnil ani
s namietanou neurčitosťou OP a VOP. Keďže žalobkyňa iné ustanovenia Zmluvy nenapadala a súd ex

offo iné dôvody pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť nezistil, súd žalobu zamietol.

6. Aplikoval ust. § 52, ods. 1, 2, 3, 4 OZ, § 9, ods. 2,3 zákona č. 129/2010 Z.z..

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 257 CSP tak, že úspešnému žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v majetkovej

situácii žalobkyne.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 24Co/53/2018 - 102 zo
dňa 25. septembra 2018 tak, že zmenil rozsudok tak, že určuje, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička, uzavretej dňa 29.1.2016 medzi žalobkyňou a žalovaným

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

9.Odvolacísúdvosvojomrozhodnutíuviedol,žežalobkyňatvrdí,ženiektorénáležitostiniesúuvedenév
zmluve, ale v OP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, odkazujú na ďalší dokument, a to Sadzobník

poplatkov a tieto je banka, ako je uvedené vo VOP, oprávnená zmeniť z dôvodov tam uvedených. V
tomto smere odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS
3512/11 cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba
od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat
ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často

nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro
spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například
rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si
v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“ Vo vzťahu k odvolacej
námietke poukazujúcej na závery SD EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a

i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.
1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave.“, odvolací súd poukázal na zákaz horizontálneho priameho účinku smernice spočívajúci v tom,

že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že
priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá
svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne
implementovanie smernice. (viď bod 13 vo veci Marshall C-152/84, bod 14 vo veci Faccini Dori, C-91/92,

bod 15 vo veci Pfeiffer C-397/01 až C-403/01).Vo vzťahu k záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15
odvolací súd poukázal aj na príspevok G.. E.. E., J..

10. Na základe podaného dovolania žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove uznesením
sp. zn. 7Cdo/101/2019 zo dňa 25. septembra 2019 bol Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozsudok

Krajského súdu v Prešove zrušený a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací
súd v citovanom uznesení poukázal na otázku interpretácie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona
č. 129/2010 v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Citované ustanovenie
zákonač.129/2010jepotrebnéinterpretovaťtak,žezmluvaospotrebiteľskomúverenemusínevyhnutne
obsahovať číselné vyjadrenie každej jednotlivej zložky anuitnej splátky (t.j. istiny, úrokov a iných

poplatkov). Takáto interpretácia uvedeného ustanovenia dovolacím súdom zodpovedá, tak ako je nižšie
uvedené, účelu Smernice, právnym záverom uvedeným v rozsudku ESD a tiež účelu samotného
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010. Pokiaľ uvedené ustanovenie hovorí o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné toto ustanovenie eurokonformnevykladať tak, že sa tým veriteľovi neustanovuje povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere
vyššie uvedené zákonom vyžadované údaje vo vzťahu ku každej jednotlivej zložke anuitnej splátky, ale
len vo vzťahu k anuitnej splátke ako celku. Z obsahu odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora Európskej

únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej z 9. novembra 2016 tiež vyplýva,
že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ
podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto
splátok (bod 50 Rozsudku). Podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a ods. 3 Smernice veriteľ je povinný

iba na žiadosť spotrebiteľa kedykoľvek a bezplatne počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis
vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom Smernica nestanovuje povinnosť veriteľa
zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o zmluvy patriace
do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto
smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria
tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle,

žezmluvaoúverenadobuurčitústanovujúcaamortizáciuistinyposebenasledujúcimisplátkaminemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 Rozsudku).Právny poriadok Slovenskej
republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ)

zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a
dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Rozsudok ESD konštatoval,
že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť
zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj
so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali)

pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice)
obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia“. Ako už bolo vyššie uvedené (bod 19), úmyslom zákonodarcu bolo transponovať Smernicu
v celom rozsahu. To je skutočnosť, na ktorú by mal vziať vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9
ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 vždy prihliadať. Eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2
písm. l/ zákona č. 129/2010 dospel dovolací súd k záveru, že citované ustanovenie neukladá veriteľom

povinnosť, aby v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok úveru po častiach (istina, úrok a poplatky). Pokiaľ je teda v
ustanovení § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 uvedené „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné uvedené ustanovenie vykladať
tak, že len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa. Zo spisu dovolací súd zistil, že na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 29. januára 2016 bol žalobkyni poskytnutý
úver vo výške 2.800,- € s mesačnou splátkou 39,59 €, ročnou úrokovou sadzbou 7,9 % p.a., RPMN
9,24 % a priemernou RPMN 15,55 %. Podľa zmluvy splatnosť úveru bola 8 rokov od splatnosti prvej
anuitnej splátky, najneskôr 20. februára 2024. Dovolací súd sa stotožnil s názorom žalovanej i názorom
súdu prvej inštancie, že v danom prípade uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere v bode 1.2. (č.l. 3

spisu)primeranýmspôsobomurčovalavýškuúveru,dátumprvejsplátky,dátumposlednejsplátky,termín
splatnosti splátky, úrokovú sadzbu, anuitnú splátku, poplatok za poskytnutie úveru, dátum uzatvorenia
zmluvy. Ďalšie otázky - či žalovaná preukázala, že žalobkyňa sa náležitým spôsobom oboznámila so
všeobecnými zmluvnými podmienkami, že ich pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere prevzala a
podpísala, sú otázky skutkové, ktorými sa dovolací súd nezaoberal. Vyššie uvedené základné pojmy

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzuje článok I. OP, fotokópia ktorých je v spise založená na č.l. 18,
ktoré tvoria súčasť zmluvy (podľa bodov 29 a 30 Rozsudku, zmluva o úvere nemusí byť uzatvorená „v
jedinomdokumente“).Pokiaľideoposúdeniesprávnostizáveruodvolaciehosúdu,žepredmetnázmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny a úrokov (tzv. iné
poplatky neboli v zmluve dohodnuté), a preto je potrebné úver na jej základe poskytnutý považovať za

úver bezúročný a bez poplatkov, tak je potrebné uviesť, že eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2
písm. l) zákona č. 129/2010 umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o
úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká
časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.Účelom predmetného ustanovenia nebolo to, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii
v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná)
pripadať na istinu, aká na úrok za poskytnutie úveru a aká na iné platby (poplatky). V uvedenej súvislosti

dovolací súd uvádza, že aj podľa záverov uvedených v predmetnom rozsudku ESD, zmluva o úvere
uzatvorená na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo
forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny
(viď bod 53 Rozsudku). Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na
žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej

tabuľky (bod 53 Rozsudku). Vzhľadom na opodstatnenosť námietky dovolateľky, že napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení v takej otázke (splnenia náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010), ktorá je
podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný [§ 11 ods. 1
písm. b) zákona č. 129/2010], najvyšší súd ako súd dovolací dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne
je nielen prípustné [§ 421 ods. 1 písm. a) CSP], ale aj dôvodné. So zreteľom na uvedené dovolací súd

dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil a podľa § 450 CSP
vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, aby viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455
CSP) opätovne vo veci rozhodol s tým, že v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa ustanovenia §
453 ods. 3 CSP aj o trovách dovolacieho konania.

11. Súd prvej inštancie vo vzťahu k právnemu posúdeniu, či v danom prípade bola splnená žalobkyňou
namietaná absencia náležitostí podľa § 9, ods. 2,písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. uviedol, že podľa
zmluvy bola splatnosť dohodnutá v 20. deň mesiaci, pričom podľa bod 3.7 OP prvú anuitnú splátku
klient musí zaplatiť v najbližšom termíne splatnosti anuitnej splátky po vyčerpaní Pôžičky. Ak však medzi
vyčerpaním Pôžičky a najbližším dňom splatnosti anuitnej splátky neuplynú ani tri Bankové dni, začne

sa Pôžička splácať anuitným spôsobom až v deň splatnosti anuitnej splátky v nasledujúcom mesiaci.
Z toho je zrejmé, že žalobkyňa sa k namietanej absencii splatnosti prvej splátky mohla bez problémov
dopracovať. Údaje sú v zmluve, prípadne v iných dokumentoch, ktoré boli žalobkyni predložené.
Konečná splatnosť závisela od toho, kedy bude žalobkyňa čerpať úver, a preto je táto v zmluve uvedená
ako 8 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky, najneskôr 20.2.2024. V tejto súvislosti súd poukazuje

na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C 42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti
Kláre Bíróovej, ktorý uviedol, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru,
že žalobkyňou napadané náležitosti sa v zmluve nachádzajú, pripadne sa žalobkyňa k týmto môže

jednoducho dopracovať, pričom tieto údaje nemusia byť v zmluve uvedené konkrétnym dátumom.
Súd poukazuje aj na vyjadrenie Slovenskej republiky vo veci prejudiciálneho konania C - 42/15, kde
zástupkyňa uviedla, že smernica 2008/48/ES sa má vykladať tak, že nevyžaduje, aby zmluva o úvere
obsahovala frekvenciu splátok vo forme uvedenia presných dátumov splatnosti jednotlivých splátok,
ale postačí, ak je tento údaj jednoducho určiteľný na základe stručného a zrozumiteľného mechanizmu

výpočtu v zmluve o úvere. Ako príklad uviedla formuláciu „prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu
poskytnutia úveru“ alebo „dátum splatnosti druhej splátky a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v
kalendárnom mesiaci“. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný si v tejto časti splnil povinnosti uložené
zákonom o spotrebiteľských úveroch.

12. K námietke žalovaného, že zmluva obsahuje termín končenej splatnosti úveru, odvolací súd má za
to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba tento údaj. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je tento
údaj obligatórnou náležitosťou zmluvy a musí byť v zmluve výslovne uvedený a nemožno ho vyvodzovať
z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu anuitných splátok úveru). Počet a výška splátok úveru
je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú súčasne nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o

konečnej splatnosti úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len
stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou uvedenou v ust. § 9
ods. 2 písm. k) ZoSÚ, kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou
splatnosťou úveru, a preto pri písmene f) citovaného zákona iný výklad než ten, že konečná splatnosť
úveru musí byť určená dátumovo neprichádza do úvahy.

13.Odvolací rovnako odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Sžo/61/2015:
„Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t.j. konkrétne termíny jednotlivých splátok,
výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok a termínkonečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi
preukázateľne doručený až po podpise zmluvy o úvere, je takáto obchodná praktika neprípustná a
odporujúcačestnejobchodnejpraxi.Nesúhlasilstvrdenímžalobcu,žeuvedenéinformácieboliobsahom

samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. Považoval za neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9
ods. 2 ZoSÚ, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky
a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou
a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný

súhlas druhej zmluvnej strany. Mal za to, že takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Krajský súd považoval tiež za neprípustné, aby spotrebiteľ vzal výšku úveru
len na vedomie a aby jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou
úveru. Odvolací súd v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods.
1 O.s.p. po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo
vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby

sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu
so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výrokunapadnutéhorozsudku.Senátodvolaciehosúdupovažujeprávneposúdeniepreskúmavanejveci
krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov

známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa
uvádza.“

14.Odvolací súd má za to, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje jednoznačným a
nezameniteľným spôsobom vymedzený termín konečnej splatnosti, ktorý musí byť vyjadrený presným

dátumom. Nie je postačujúce v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru vo vyjadrení „najneskôr“, ktorý vymedzenie konečnej splatnosti úveru relativizuje a robí
ho pre spotrebiteľa nejednoznačným. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to, že predmetná
zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru a preto poskytnutý úver sa v zmysle ust. § 11 ods.
1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15.Vzhľadom na vyššie uvedené, už len samotná skutočnosť, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej
splatnosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ, v predmetnom prípade je poskytnutý úver postihnutý
sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

16.Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 388 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil.

17.O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., tak
že úspešnej žalobkyni v konaní priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému
v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§262
ods. 2 C.s.p.).

18.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).