Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Csp/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817205634
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817205634.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobkyne: X. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom V., P. P. XXX/X, zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Hlohovec,
Železničná č. 4/A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č.
25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Kubániho č. 16, o zaplatenie 1.052,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 170,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 170,55 eur od 2.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,60%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou na súd dňa 24.3.2017 si voči žalovanému uplatnila nárok na zaplatenie
sumy 1.052,80 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne od 2.12.2016 do zaplatenia, a náhradu trov
konania. Žalobu zdôvodnila tým, že dňa 5.9.2008 uzavrela so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8400010649 (ďalej aj len „Zmluva“ alebo „zmluva“). Uviedla, že v zmluve vystupuje ako spotrebiteľ,
keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ide teda o spotrebiteľskú zmluvu podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a na žalobkyňu sa preto vzťahujú právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je naopak osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyni bol žalovaným poskytnutý úver
stoutošpecifikáciou: celkovávýškaúveru27.000Sk(896,24eur),výškaúrokovejsadzby79,15%ročne,
RPMN 75,25%, výška splátky 1.631 Sk (54,14 eur), počet mesačných splátok 36, celková čiastka
splatná dlžníkom 58.716 Sk (1.949,02 eur). Uvedená zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany

spotrebiteľa a so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a s ďalšími predpismi
slovenského právneho poriadku. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva
v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia
alebo prípadne nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s
uvedeným zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi:
nesprávne uvedená výška RPMN, ktorá je uvedená nejasným a nezrozumiteľným spôsobom, pretože

v bode 5. zmluvy je RPMN uvedená v inej výške ako v bode 6. Uvedené rozdielne výšky RPMN boli
pre žalobcu ako spotrebiteľa nejasné a zmätočné, keďže neboli definitívne. Žalobkyňa sa nemohla
kvalifikovane rozhodnúť, či do zmluvného vzťahu vstúpi, alebo nie. V zmluve uvedená RPMN tak
žalobkyňu uviedla do omylu a vyvolala u nej domnienku výhodnosti úveru, čím narušila jej ekonomickésprávanie. O nesprávnosti údajov uvedených v zmluve svedčí aj fakt, že ročná úroková sadzba je
vyššia ako údaj o RPMN, čo nemôže zodpovedať realite. V zmluve nie je uvedená takisto výška splátok
istiny, úrokov a poplatkov. Žalovaný v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu,

úroky a poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne
informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe jej započítania na istinu, úroky a prípadné
poplatky. V zmluve táto náležitosť chýba. Zo zmlúv, ktoré nečlenia splátky na splátky istiny, úroky a iné
poplatky, má spotrebiteľ plniť úver v jednotlivých splátkach, ale od samotného počiatku nevie, koľko má
hradiť na istinu úveru a koľko na odplatu veriteľa, úroky úveru a poplatky úveru. Veriteľ to od samého

začiatku veľmi dobre vie a má o tom vedomosť, ale takúto informáciu spotrebiteľovi neposkytuje. Je
to teda veriteľ, kto svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká časť sa
použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa (úrokov a poplatkov), pričom spotrebiteľ
nemá žiadnu moc kontrolovať, podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Má za to, že nakoľko veriteľ musí
mať vedomosť o tom, ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom, a ako k istine od počiatku, vo
svojich zmluvách musí túto skutočnosť spotrebiteľovi oznámiť, inak sa bude jednať o nekalú obchodnú

praktiku v zmysle ust. § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Právny
zástupca žalobkyne v žalobe namietol takisto neplatnosť revolvingového úveru, pretože uzatvorenie
tohto úveru nevyjadruje skutočnú vôľu žalobkyne uzatvoriť ďalší úverový vzťah, ale je prejavom vôle
veriteľa ako výlučného zostavovateľa zmluvy. Zámerom žalobcu nebolo uzatvorenie revolvingového
úveru, no jeho uzatvorenie jej bolo vnútené, predpísané formou zmluvy o revolvingového úveru. Takisto

namietol absenciu termínu konečnej splatnosti úveru. Tiež poukázal na neplatnosť dojednania RPMN v
predmetnej zmluve. Úverová zmluva ako ktorákoľvek iná zmluva je dvojstranný právny úkon na základe
ktorého dochádza k vzniku, k zmene alebo k zániku súkromnoprávnych vzťahov. Zmluva vzniká na
základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Dvojstranná zmluva vzniká na základe návrhu
na uzavretie zmluvy a prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Pokiaľ návrh na uzavretie zmluvy a jej

prijatie zodpovedajú náležitostiam vyžadovaných zákonom a zodpovedajú skutočnej vôli konajúcich
osôb, dochádza k platnému vzniku k dojednaniu o RPMN v skutočnosti nedošlo, keďže v danom
prípadeibabezvýhradnáakceptácianávrhuazmluvnémukonsenzumedzizmluvnýmistranaminedošlo.
Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
spotrebiteľský úver tak treba považovať za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Uviedol tiež, že

výška úrokovej sadzby viac ako 6-násobne prevyšuje mieru úrokových sadzieb z úverov obchodných
bánk v čase uzavretie predmetnej zmluvy a teda ide v tejto časti o neplatný právny úkon. A teda
dohodu o výške úrokovej sadzby je potrebné vnímať v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“) ako priečiacu sa dobrým mravom a teda absolútne neplatnú. Zmluva tak neobsahuje určenie
výšky úrokovej sadzby. Pre zrejmý nesúlad zmluvy so zákonom sa žalobkyňa pokúsila so žalovaným

vec riešiť mimosúdnou cestou (predsporová výzva zo dňa 11.11.2016), avšak bezvýsledne (odpoveď
žalovanéhozodňa2.12.2016).Nazákladevyššieuvedenéhojezmluvaneplatná,eventuálneposkytnutý
úver zo zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa mala tak povinnosť splatiť úver len do výšky
skutočnej istiny, ktorá sa rovná výške požičanej sumy úveru, teda 896,24 eur. Žalobkyňa do podania
žaloby zaplatila všetky záväzky zo zmluvy na účet žalovaného vo výške minimálne 1.949,04 eur, teda

o 1.052,80 eur viac, ako jej bolo poskytnuté. Preplatok vo výške 1.052,80 eur tak zakladá bezdôvodné
obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne podľa § 451 ods. 2 OZ. Žalobkyňa požaduje vrátiť preplatok
späť z titulu bezdôvodného obohatenie spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 1.052,80 eur od 2.12. 2016, kedy žalovaný vyhotovil odpoveď na predsporovú výzvu (t.j. najneskôr
v tento deň už žalovaný vedel o bezdôvodnom obohatení a mal možnosť ho zaplatiť na účet žalobkyne),

až do zaplatenia. Zároveň žalobkyňa žiadala, aby súd vyzval žalovaného na predloženie úplného výpisu
splácania úveru zo strany žalobcu, z ktorého bude zrejmé, v akej výške bol žalobkyni poskytnutý úver,
stav splátok, v akej výške bol úver žalobkyňou splatený, vrátane spôsobu započítania jednotlivých úhrad
na istinu, alebo príslušenstvo istiny.

2. Súd priznal žalobkyni ňou v konaní uplatnený nárok platobným rozkazom č.k. 12Csp/52/2017-16, zo
dňa 29.3.2017, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.

3. V odpore podanom žalovaným, dňa 12.4.2017, žalovaný uviedol, že vzhľadom na charakter úveru -
revolvingový úver - sa údaj o RPMN v zmysle žiadneho zákona dohodnúť nedá. Ani zákon č. 258/2001

Z.z. neurčuje, že pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ. Tento zákon určuje aj to, kedy sa
tento údaj má vypočítať, v čase uzavretia zmluvy o úvere. V bode 5. formuláru - žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru sa uvádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je vzhľadom na údaje uvedené v žiadosti
predpokladaná RPMN za úver. Presný údaj o RPMN je uvedený v bode 6. ako RPMN za úver. Rozdielmedzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN
schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Táto hodnota je v bode 6. Zmluvy uvedená
presne.PrevýpočetRPMNmajútotižvýznamtietoúdaje:sumaúveru,celkovénáklady,dátumsplatnosti

prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní žiadosti o úver údaj
po dátume vyplatenia úveru nie je známy. Ten sa stane známym až po schválení úveru, z dôvodu ktorého
tento údaj sa môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu; napokon žiadateľ o úver nenavrhuje
žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený. Žalovaný takisto poprel tvrdenia žalobcu o
výške úrokovej sadzby, zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohody

o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné
prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov, a záväzok dlžníka peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky. Samotné dojednanie o výške úrokov nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere.
V čase uzavretia úverovej zmluvy bola v § 502 Obchodného zákonníka dohodnutá maximálna odplata
za poskytnutý úver, ak by táto bola prekročená, nešlo by o neplatný právny úkon. Dlžník z takejto
zmluvybynebolpovinnýplatiťlenúrokvrozsahuprevyšujúcomnajvyššiuprípustnúhodnotu.Maximálna

hodnota odplaty k dátumu uzatvorenia zmluvy bola vo výške 98,44%. Odplata za úver dohodnutá medzi
stranami nebola vyššia, ako uvedená maximálna výška. Pritom nie je možné z hľadiska racionálnej
prijateľnosti a akceptovateľnosti tvrdiť, že podstatne nižšia odplata je absolútne neplatná a v rozpore
s dobrými mravmi. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver ako bol dohodnutý na
základe zmluvy o revolvingovom úvere, bola prvýkrát regulovaná dňa 1.7.2008 vo výške 112,52%.

Výška odplaty stanovená na základe dohodnutých celkových nákladov a ich dohodnutej výške v zmluve
o revolvingovom úvere neprevyšuje tú maximálnu odplatu, akú právna úprava relevantná v časovo
najbližšom období pripúšťala. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (1.631 Sk), termín
splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - 20. deň v mesiaci) a počet splátok (36), teda aj náležitosť
podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z.. Poprel takisto pravdivosť tvrdení žalobkyne o absencii

údaja o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ ide o údaj o dobe trvania
zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, ako podstatnú skutočnosť je potrebné zdôrazniť, že zmluva
o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie
spotrebiteľského úveru, ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré sú v zmysle článku 13 neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Z ust. článku 4 ods. 4.6

zmluvnýchdojednanívyplývadeňsplatnostiposlednejsplátkyúveru,resp.revolvingu,podľaposledného
splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ust. článku 9 ods. 9.1 zmluvných dojednaní
vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční
zapodmienokstanovenýchtoutozmluvouorevolvingovomúvere,deňsplatnostiposlednejsplátkyúveru
je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z

uvedeného zákonného ustanovenia. Termínom konečnej splatnosti úveru je dátum 23.9.2011, a tento
vyplýva z oznámenia o schválení úveru zaslanom dlžníkovi. Predmetné oznámenie takisto obsahuje
aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Žalobkyňa bez akéhokoľvek odôvodnenia, založeného na
konkrétnych skutočnostiach, spochybňuje vlastný prejav vôle. Ani z podanej žaloby nevyplýva, že by
pred podpisom zmluvy nevedela, akú zmluvu uzatvára, čo je jej obsahom. Žalobkyňa obsah zmluvy

ani následne nespochybňovala. Je nelogické prejaviť nespokojnosť až so značným odstupom času, ak
navyše pri uzatváraní zmluvy a následne pri jej splácaní podmienky zmluvnej strane vyhovovali. Keďže
žalobkyni boli poskytnuté celkovo 2 revolvingy, ktoré nereklamovala a ani nevrátila, jej konštatovanie
stráca reálny význam. Žalobkyňa nemá žiaden nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodu
ktorého žiadal žalobu zamietnuť.

4. Na pojednávanie sa neustanovila žalobkyňa a ani právna zástupkyňa žalovaného. Neúčasť na
pojednávaní ospravedlnili. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pojednával súd vo veci v ich neprítomnosti.

5. Po vykonanom dokazovaní na pojednávaní, oboznámením obsahu spisu, zmluvou o revolvingovom
úvere č. 8400010649 zo dňa 5.9.2008, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere
žalovaného, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere
č. 8400010649 zo dňa 5.9.2008, predsporovou výzvou zo dňa 11.11.2016, listom žalovaného
adresovaného právnemu zástupcovi žalobkyne zo dňa 2.12.2016, oznámením žalovaného zo dňa

14.6.2016, formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.9.2008,
kartou klienta na meno X. B., výpisom z účtu Slovenskej sporiteľne (č.l. 62), potvrdenka transakcie
s výpisom účtu (č.l. 63), stanoviskom žalovaného adresované žalobkyni zo dňa 27.10.2015 a s
výpismi z účtu - vklady (č.l. 64), ako i písomnými podaniami strán sporu, po zistení skutkovéhostavu veci uvedeného v bodoch 6 až 17 odôvodnenia tohto rozhodnutia, súd vo veci rozsudkom č.k.
12Csp/52/2017-71 zo dňa 29.6.2017 žalobe vyhovel, a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 1052,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1052,80 eur od 2.12.2016

do zaplatenia a náhradu trov konania v rozsahu 100%, potom, čo zistil tento skutkový stav veci:

6. Dňa 3.9.2008 podala žalobkyňa žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru v sume 30.000 Sk za
podmienok splácania úveru v 36 mesačných splátkach vo výške splátky 1.812 Sk pri splatnosti prvej
splátky k 23. dňu v mesiaci. V zmluve v bode 5. sa ďalej uvádza zmluvná odmena vo výške 35.232 Sk,

predpokladaná RPMN za úver 79,49%, ročná úroková sadzba úveru 79,49%, priemerná RPMN za úver
61,36%, poskytnutá čiastka revolvingu 18.265 Sk, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 25.223
Sk, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 66,45%, ročná úroková sadzba revolvingu
72,23%. V bode 6 zmluvy sú uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere do zmluvy doplnené
žalovaným dňa 5.9.2008 nasledovne: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 27.000 Sk (896,24 eur),
počet splátok 36, deň splatnosti splátok 23. deň v mesiaci, mesačná splátka (vrátane úrokov) 1.631 Sk

(54,14 eur), zmluvná odmena 31.716 Sk (1.054,78 eur), RPMN 75,27%, ročná úroková sadzba 89,15%,
priemerná RPMN 61,36%, poskytnutá čiastka revolvingu 16.440 Sk (545,71 eur), zmluvná odmena za
poskytnutie revolvingu 22.704 Sk (753,63 eur), predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
66,97%, ročná úroková sadzba revolvingu 72,24%. Vyššie uvedenú zmluvu žalobkyňa podpísala dňa
3.9. 2008 a žalovaný dňa 5.9. 2008.

7. Žalobkyňa dňa 3.9. 2008 podpísala aj Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, v ktorom v bode 2 je uvedená základná charakteristika spotrebiteľského úveru: celková výška
30.000 Sk (995,82 eur), výška mesačnej splátky 1.812 Sk (60,15 eur), počet splátok 36 a termín splátok
úveru 23. deň v mesiaci. V bode 3 formuláru sú uvedené náklady úveru: celkové náklady spotrebiteľa

35.232 Sk (1.169,49 eur), ročná úroková sadzba 79,49%, ročná percentuálna miera nákladov 79,49%
a priemerná ročná percentuálna miera nákladov 61,36%.

8. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingu spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o., ktoré bližšie konkretizujú jednotlivé ustanovenia zmluvy o úvere.

9. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8400010649
žalovaný žalobkyni oznámil údaje o schválenom úvere: schválená výška úveru 27.000 Sk (896,24 eur),
splatnosť úveru 36 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 1.631 Sk (54,14 eur), dátum splatnosti
prvej splátky úveru 23.10. 2008, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 23.9. 2011, dátum splatnosti

splátky v mesiaci 23. deň, celková výška úveru 27.000 Sk (896,24 eur), RPMN úveru 75,27%, priemerná
hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluva o RÚ 61,36%, schválená výška revolvingu 16.440
Sk (545,71 eur), zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 16.440 Sk (545,71 eur),
výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 1.631 Sk (54,14 eur), RPMN po vykonaní
revolvingu (predpokladaná výška) 66,49%, úverový limit 27.000 Sk (896,24 eur), zmluvná odmena za

poskytnutie úveru 31.716 Sk (1052,78 eur), ročná úroková sadzba úveru 79,51%, zmluvná odmena
za poskytnutie každého revolvingu 22.704 Sk (753,63 eur), ročná úroková sadzba revolvingu 72,24%,
dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere 5.9. 2008.

10. Predsporovou výzvou zo dňa 11.11. 2016 vyzývala žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu

žalovaného, k vydaniu bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov.

11. Listom zo dňa 14.6. 2016 žalovaný žalobkyni oznámil, že z dôvodu úhrady jej záväzkov zo Zmluvy
má považovať zmluvný vzťah so žalovaným za ukončený.

12. V písomnom podaní zo dňa 17.5. 2017 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem
iného poukázala na spotrebiteľský zmluvný charakter sporu a z toho vyplývajúcu miestnu príslušnosť
tunajšieho súdu (§ 19 písm. d/ CSP). Takisto poukázala na to, že žalovaný jej návrh na uzavretie zmluvy
v celom rozsahu neakceptoval, naopak, v Zmluve po jej podpise žalobkyňou uviedol nové náležitosti

zmluvy z dôvodu ktorého Zmluva nebola platne uzavretá. Poukázala tiež na nesprávny výpočet RPMN
žalovaného v Zmluve, pričom RPMN je v skutočnosti vyššia, a tiež na to, že úroková sadzba uvedená
v Zmluve bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi a preto v tejto časti je Zmluva podľa § 39
Občianskeho zákonníka neplatná. Opakovane namietala neuvedenie údajov o výške úroku, poplatku aistiny v jednotlivej splátke, tak ako to vyžaduje platné zákonné ustanovenie, neuvedenie údaja o dobe
trvaniaZmluvyatermínekonečnejsplatnostiúveru.Nesúhlasilastvrdenímopremlčaníňouuplatneného
nároku v konaní.

13. Právna zástupkyňa žalovaného v písomnom podaní zo dňa 19.6. 2017 zotrvala na predchádzajúcich
tvrdeniach uvedených v odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Tvrdila, že Zmluva obsahuje
všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a preto úver
poskytnutý žalobkyni nie je bezúročný a bez poplatkov. Zotrvala na vznesenej námietke premlčania

nároku uplatnenom žalobkyňou.

14. Listom zo dňa 27.10. 2015 žalovaný žalobkyni oznámil, že celkové vyčíslenie pohľadávky
žalovaného voči žalobkyni ku dňu 15.11. 2015 je vo výške 1.639,56 eur.

15. Sumu 1.639,56 eur zaplatila žalobkyňa žalovanému dňa 13.11. 2015 (potvrdenka transakcie z výpisu

z účtu - č. l. 63).

16. Z karty klienta na meno Jaroslava Šišková mal súd zistené, že žalobkyňa v období od 23.10. 2008
do 23.5. 2009 vrátila žalovanému z poskytnutého úveru spolu sumu 379,14 eur.

17.ZdokladovvystavenýchžalobkyniČeskoslovenskouobchodnoubankou,a.s.,sosídlomvBratislave,
za obdobie od 30.9. 2010 do 14.8. 2014 (č. l. 63 a 64), mal súd zistené, že za vyššie uvedené obdobie
vrátila žalobkyňa žalovanému z poskytnutého úveru spolu sumu 1.485 eur.

18. Aplikujúc ust. § 52 ods. 1 OZ, § 54 ods. 1 a 2 OZ, § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. a § 2

písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka,
súd prvej inštancie pôvodne dospel k záveru, že nárok žalobcu je podaný dôvodne (viď rozsudok č.
k. 12Csp/52/2017-71). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že považuje dojednanú zmluvnú
odmenu za poskytnutie úveru vo výške 1.052,78 eur vo vzťahu k skutočne poskytnutej čiastke 896,24
eur za neplatné zmluvné dojednanie, pretože takáto odmena za poskytnutie úveru, ktorá by mohla plniť

funkciu odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov - úroku, je neprimerane vysoká a je v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ, pretože predstavuje viac ako 100% z celkovo poskytnutej
čiastky. V prepočte na dobu splácania 3 roky ide o ročný úrok vyšší ako 70%. Dohoda o výške úrokov
alebo odmeny za poskytnutie úveru i napriek tomu, že výška úrokov alebo odmeny nie je zákonom
stanovená a tieto sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu,

nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je neplatná v zmysle § 39 OZ (napr. uznesenie NS SR 1MCdo
1/2009 z 31.7. 2009). I keď bolo splácanie pôvodne poskytnutého úveru dojednané na dobu 3 roky, nie
je možné akceptovať takúto výšku odmeny. Ako ďalší dôvod pre vyhovenie žalobe súd prvej inštancie
prijal záver, že vôbec nedošlo k uzavretiu Zmluvy, poukazujúc na ust. § 37 ods. 1 OZ a §§ 43a a nasl.
OZ. Návrh žalobkyne na uzatvorenie úverovej zmluvy nebol zo strany žalovaného v celom rozsahu

akceptovaný, pretože v bode 6 Zmluvy - „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, uviedol žalovaný
okrem iného aj inú výšku istiny úveru, než pôvodne navrhla žalobkyňa a teda žalovaný v skutočnosti v
zmysleust.§44ods.2OZnávrhžalobkynenauzatvorenieZmluvyodmietolanaopakpredložilžalobkyni
nový návrh na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý žalobkyňa neakceptovala, čo je zrejmé
z toho, že úverovú zmluvu opätovne nepodpísala. Napokon, aj v prípade, že by Zmluva bola uzatvorená

platne a účinne, neobsahuje podľa súdu prvej inštancie podstatnú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g/, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z dôvodu
ktorého by v zmysle ust. § 4 ods. 3 vyššie citovaného zákona, bolo potrebné predmetný úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobkyňa by sa v tom prípade mohla takisto z tohto dôvodu od
žalovaného domáhať zaplatenia sumy, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne na účet žalobkyne obohatil (§

456 OZ). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP.

19. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, na podklade
ktoréhoKrajskýsúdvTrenčíneuznesenímč.k.17Co/373/2017-95zodňa27.9.2018rozsudoksúduprvej
inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia

Krajský súd v Trenčíne okrem iného uviedol, že závery súdu prvej inštancie o nedostatkoch procesu
vzniku zmluvy a absencii termínu konečnej splatnosti nie sú správne a záver o rozpore odplaty za
úver s dobrými mravmi nie je úplne právne posúdený a dostatočne skutkovo podložený. Vo svojom
rozhodnutí Krajský súd v Trenčíne ďalej uviedol, že záver súdu prvej inštancie o nedostatkoch procesuvzniku zmluvy nie je správny, pretože ako vyplýva z listiny úverovej zmluvy, táto je označená ako
„Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“. Bod 5. je označený „Údaje
o požadovanom revolvingovom úvere v SKK“. Ďalej obsahuje text „Dlžník žiada spoločnosť PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok“ a ako prvú obsahuje položku
„Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit). Bod 6. Je označený ako „Údaje o schválenom revolvingovom
úvere“. Z uvedeného je zrejmé, že proces vzniku zmluvy prebieha tak, že žiadateľ o úver (dlžník)
vyplní parametre ním požadovaného úveru a následne veriteľ uvedie, parametre úveru, ktorý je ochotný
poskytnúť dlžníkovi. Z hľadiska ustanovení § 43 a nasl. OZ o procese vzniku zmluvy je pre vznik

zmluvy nevyhnutné, aby ponuka jednej zmluvnej strany (tu žiadosť dlžníka) bola akceptovaná druhou
zmluvnou stranou (tu schválenie žiadosti veriteľom). Tiež platí, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje zmeny,
je odmietnutím návrhu a pre vznik zmluvy je potrebné, aby druhá strana zmeny akceptovala (§ 44
ods. 2 OZ). Súd prvej inštancie však pri posudzovaní žiadosti o úver a jej schválenia nezohľadnil,
že dlžníkom požadovaný úver je z hľadiska čiastky poskytnutého úveru vymedzený ako úverový limit.
Dlžník teda nežiada výlučne úver v ním uvedenej čiastke (v tomto prípade 30.000 Sk), ale úver do tejto

výšky. Pokiaľ teda veriteľ „schváli“ výšku úveru, ktorá túto čiastku neprekročí, nevybočil z medzí návrhu
zmluvy (v tomto prípade schválil 27.000 Sk). Obdobne pri schválení nižšieho úveru ako žiadaného, budú
riadne dohodnuté aj splátky, keď nebudú presne zodpovedať žiadosti o úver, ale budú zohľadňovať
nižšiu výšku poskytnutého úveru (akceptovaných bolo 36 navrhnutých splátok so splatnosťou 23. deň
v mesiaci a znížená bola ich výška z navrhovanej 1.812 Sk na 1.631 Sk). Všeobecne možno prijať

záver, že v prípade návrhu dlžníka na uzavretie úverovej zmluvy, ktorý vymedzuje požadovaný úver ako
úverový limit, je riadnym prijatím takéhoto návrhu, ak je úver veriteľom odsúhlasený nielen vo výške
limitu, ale aj vo výške nižšej ako požadovaný úverový limit. Pokiaľ sa týka prípadného rozdielu v údaji
o RPMN (i keď toto nebolo východiskom napadnutého rozhodnutia, ale východiskom žaloby), tento
údaj nie je parametrom úveru, ktorý si môžu zmluvné strany dohodnúť, ale je vypočítaným údajom a z

hľadiska návrhu zmluvy a jeho prijatia je bez významu. Rozdiel v RPMN uvádzanej v žiadosti o úver a
RPMN uvádzanej v schválení úveru teda nemá žiaden vplyv na riadny proces vzniku zmluvy o úvere z
hľadiska ust. § 43 a nasl. OZ. Súčasne nebol správny ani záver súdu prvej inštancie, že úverová zmluva
neobsahuje termín konečnej splatnosti. Tento bol v zmluve vyjadrený počtom mesačných splátok 36
so splatnosťou v 23. deň v mesiaci. Z uvedeného je úplne zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť

aj bez toho, aby bol tento okamih vyjadrený presným dátumom. Prípustnosť takto vyjadrenej konečnej
splatnosti vyplýva aj z vyhlášky MF SR č. 620/2007 Z.z. (Príloha bod 2C) o ustanovení vzoru formulára
o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere platnej v čase vzniku zmluvy, ktorá výslovne
konečnú splatnosť vyjadrenú počtom mesiacov uvádza ako jednu z možných alternatív jej vyjadrenia.
Napokon tretí záver, na ktorom je založené napadnuté rozhodnutie, a to rozpor dohodnutej odplaty za

úver s dobrými mravmi neobstojí pre neúplnosť právneho posúdenia tejto otázky a neúplnosť zistenia
skutkového stavu. Súd prvej inštancie nachádza rozpor s dobrými mravmi v skutočnosti, že odplata za
úver predstavuje viac ako 100 % z celkovo poskytnutej čiastky. V prepočte na dobu splácania 3 roky
ide o ročný úrok vyšší ako 70 %. Jedná sa teda len o parametre samotného úveru bez ich zasadenia
do reality vonkajšieho sveta. Pritom iba v porovnaní s ňou je možné prijatie záveru o existencii, či

neexistencii rozporu s dobrými mravmi. Vyhodnocovať súlad konkrétneho konania s dobrými mravmi
možno iba zasadením daného konania do celkového relevantného spoločenského kontextu. A to
relevantného najmä z hľadiska vecného, časového a miestneho. V danom prípade typicky s porovnaním
úrokových sadzieb za obdobné produkty poskytované relevantnou časťou zvyšku trhu v danom mieste
a čase takéto zasadenie posudzovaného úveru do reality vonkajšieho sveta v napadnutom rozhodnutí

absentovalo. V danom prípade je však pre prípadné posúdenie odplaty úveru z hľadiska dobrých mravov
zásadnou mierou významná existencia právnej úpravy odkazovanej žalovaným, ktorá v čase uzavretia
zmluvy(5.9.2008) upravovalavýškumaximálneprípustnejodplatyúveruakoajdôsledkyjejprekročenia.

20. Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí ďalej citoval ust. § 53 ods. 6 OZ, § 3 ods. 10 a

11 zákona č. 258/2001 Z.z. a uviedol, že posudzovanie odplaty za úver z hľadiska dobrých mravov
nebolo možné bez zohľadnenia vyššie uvedenej právnej úpravy a to ani bez zohľadnenia skutkových
okolností významných z hľadiska citovaných ustanovení. Pre uvedené nesprávne právne posúdenie a s
tým spojený nedostatočne zistený skutkový stav veci, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil
na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť aplikovať vyššie uvedené ustanovenia o výške

odplaty za úver a v ich svetle posúdiť žalobcom tvrdený rozpor úverovej zmluvy s dobrými mravmi.

21. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie, uvedeným v citovanom
uznesení (bod 19 odôvodnenia tohto rozhodnutia), opätovne vykonal dokazovanie vypočutím právnehozástupcu žalobkyne a oboznámením obsahu spisu, pričom mal zistený skutkový stav uvedený v bodoch
6 až 17 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

22.Vzmysle§497ods.1Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o

revolvingovom úvere), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy), zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

25. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy), v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. V zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

27. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

28. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak je v spotrebiteľskej zmluve
predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu
znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd
rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo
väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu

vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej
odplaty.

29. Podľa § 3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením

vlády.

30. Podľa § 3 ods. 11 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata
za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa

odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto
zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.

31.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

32. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

33. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.34. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

35. Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
zmluvou označenou ako "Zmluva o revolvingovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 OZ.
Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia Zmluvy uvádza,
že predmetnú zmluvu, uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným, možno podriadiť režimu zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy. Zároveň je potrebné
uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo
vzťahu k OZ lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne
v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené
zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia OZ, vrátane všeobecných
ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti OZ. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa

§ 52 až 60 OZ je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do OZ aplikovať všeobecné
ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 OZ, veta druhá, podľa
ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri
aplikácii ustanovení OZ ako celku. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, účinného ku dňu uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

OZ, použijú sa primerane ustanovenia OZ. Aj táto, v čase uzavretia zmluvy platná a účinná norma, viedla
za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka sa vzťahujú príslušné ustanovenia OZ (nie
Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení OZ v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od

všeobecných ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní).

36. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia z
dôvodu, že úver poskytnutý jej žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov a teda žalovaný má nárok len
na vrátenie peňažných prostriedkov žalobkyni poskytnutých, pričom žalovaná suma predstavuje rozdiel

medzi žalobkyňou uhradenej sumy žalovanému a sumy, ktorú jej z úveru poskytol žalovaný. Pretože
však žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania nároku, ktorého sa žalobkyňa v konaní
domáhala, súd predovšetkým skúmal, či nárok žalobkyne je, resp. nie je premlčaný.

37. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

38. K bezdôvodnému obohateniu, získanému plnením bez právneho dôvodu (§ 452 OZ), ak právny
dôvodneexistovalodzačiatku,dochádzaokamihomposkytnutiaplnenia.Týmtookamihomjetiežurčený
začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa
postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil.

39. Je síce pravda, že posledná splátka úveru mala byť žalobkyňou podľa Zmluvy, berúc do úvahy 36
dohodnutých splátok a splatnosť splátky vždy do 23. dňa kalendárneho mesiaca, zaplatená do 23.8.
2011. Žalobkyňa však z poskytnutých peňazí žalovanému do 25.5. 2009 vrátila len sumu 379,14 eur,
následne za obdobie od 30.9. 2010 do 14.8. 2014 sumu 1.485 eur a následne ešte dňa 13.11. 2015
sumu 1.639,56 eur. Keďže žaloba na súd bola podaná dňa 24.3. 2017 a žalobkyňa sa voči žalovanému

domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume nižšej, než dňa 13.11. 2015 zaplatila žalovanému,
je zrejmé, že jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol premlčaný v trojročnej objektívnej
dobe (§ 107 ods. 2 OZ), ale ani v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 OZ).

40. Súd skúmal samotnú „Zmluvu o revolvingovom úvere“ zo dňa 5.9. 2008, ktorá vytvára právny

rámec vzťahu medzi veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah
založený zmluvou označenou ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom
úvere“ je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Podľa právneho názoru
odvolaciehosúdu,uvedenéhovuzneseníč.k.17Co/373/2017-95zodňa27.9.2018,ktorýmbolsúdprvejinštancie viazaný, ako vyplýva z listiny úverovej zmluvy, táto je označená ako „Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“. Bod 5. je označený „Údaje o požadovanom
revolvingovom úvere v SKK“. Ďalej obsahuje text „Dlžník žiada spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok“ a ako prvú obsahuje položku „Poskytnutá čiastka
úveru (úverový limit). Bod 6. Je označený ako „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“. Z uvedeného
je zrejmé, že proces vzniku zmluvy prebieha tak, že žiadateľ o úver (dlžník) vyplní parametre ním
požadovaného úveru a následne veriteľ uvedie parametre úveru, ktorý je ochotný poskytnúť dlžníkovi.
Z hľadiska ustanovení § 43 a nasl. OZ o procese vzniku zmluvy je pre vznik zmluvy nevyhnutné,

aby ponuka jednej zmluvnej strany (tu žiadosť dlžníka) bola akceptovaná druhou zmluvnou stranou
(tu schválenie žiadosti veriteľom). Tiež platí, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje zmeny, je odmietnutím
návrhu a pre vznik zmluvy je potrebné, aby druhá strana zmeny akceptovala (§ 44 ods. 2 OZ). Dlžníkom
požadovaný úver je z hľadiska čiastky poskytnutého úveru vymedzený ako úverový limit. Dlžník teda
nežiada výlučne úver v ním uvedenej čiastke (v tomto prípade 30.000 Sk), ale úver do tejto výšky. Pokiaľ
teda veriteľ „schváli“ výšku úveru, ktorá túto čiastku neprekročí, nevybočil z medzí návrhu zmluvy (v

tomto prípade schválil 27.000 Sk). Obdobne pri schválení nižšieho úveru ako žiadaného, budú riadne
dohodnuté aj splátky, keď nebudú presne zodpovedať žiadosti o úver, ale budú zohľadňovať nižšiu
výškuposkytnutéhoúveru(akceptovanýchbolo36navrhnutýchsplátoksosplatnosťou23.deňvmesiaci
a znížená bola ich výška z navrhovanej 1.812 Sk na 1.631 Sk). Všeobecne možno prijať záver, že v
prípade návrhu dlžníka na uzavretie úverovej zmluvy, ktorý vymedzuje požadovaný úver ako úverový

limit, je riadnym prijatím takéhoto návrhu, ak je úver veriteľom odsúhlasený nielen vo výške limitu, ale aj
vo výške nižšej ako požadovaný úverový limit. Pokiaľ sa týka prípadného rozdielu v údaji o RPMN, tento
údaj nie je parametrom úveru, ktorý si môžu zmluvné strany dohodnúť, ale je vypočítaným údajom a z
hľadiska návrhu zmluvy a jeho prijatia je bez významu. Rozdiel v RPMN, uvádzaný v žiadosti o úver a
RPMN uvádzaný v schválení úveru teda nemá žiaden vplyv na riadny proces vzniku zmluvy o úvere z

hľadiska ust. § 43 a nasl. OZ. Úverová zmluva obsahuje aj termín konečnej splatnosti. Tento bol v zmluve
vyjadrený počtom mesačných splátok 36 so splatnosťou v 23. deň v mesiaci. Z uvedeného je úplne
zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť aj bez toho, aby bol tento okamih vyjadrený presným dátumom.
Prípustnosť takto vyjadrenej konečnej splatnosti vyplýva aj z vyhlášky MF SR č. 620/2007 Z.z. (Príloha
bod2C)oustanovenívzoruformuláraozmluvnýchpodmienkachzmluvyospotrebiteľskomúvereplatnej

v čase vzniku zmluvy, ktorá výslovne konečnú splatnosť vyjadrenú počtom mesiacov uvádza ako jednu
z možných alternatív jej vyjadrenia. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahovala teda aj napriek
námietkamžalobkynevšetkyzákonompožadovanénáležitostipodľa§4zákonač.258/2001Z.z.,pričom
predmetná zmluva bola platne dojednaná.

41. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyni bola žalovaným vyplatená titulom úveru
spolu suma 896,24 eur, pričom však žalobkyňa žalovanému uhradila spolu sumu 3.503,70 eur, teda o
2.607,46 eur viac ako jej žalovaný poskytol.

42. V ďalšom priebehu konania bolo potrebné skúmať, či stranami sporu v Zmluve dojednaná odplata

za poskytnutie úveru, bola v súlade s dobrými mravmi. V danom prípade je pre posúdenie odplaty úveru
z hľadiska dobrých mravov zásadnou mierou významná existencia právnej úpravy § 53 ods. 6 OZ, §
3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z., ktorá v čase uzavretia zmluvy (5.9.2008) upravovala výšku
maximálne prípustnej odplaty úveru ako aj dôsledky jej prekročenia.

43. Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, vypočítaná zo súhrnných údajov
novo poskytnutých spotrebných úverov za druhý štvrťrok 2008 podľa nariadenia Vlády Slovenskej
republiky, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prekročiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského
úveru, bola vo výške 98,44% (platné v prípade uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy v období od 16.8.2008
do 15.11.2008).

44. V zmysle vyššie uvedeného považuje súd dojednanú zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo
výške 1.052,78 eur vo vzťahu k skutočne poskytnutej čiastke 896,24 eur za neprimerane vysokú a
preto ju znížil na sumu 98,44% výšky žalovaným žalobkyni poskytnutého úveru, teda na sumu 882,25
eur, tak ako to vyplýva z § 53 ods. 6 OZ, § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z., majúc za to, že takáto

výška odplaty za poskytnutý úver môže plniť funkciu odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov
- úroku a v prevyšujúcej časti je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ. Žalobkyňa by
preto mala povinnosť splácať len úver v časti poskytnutej úverovej istiny, a to vo výške 896,24 eur
a odplaty za poskytnutie úveru vo výške 882,25 eur.45. Pretože žalobkyňa v postavení dlžníka si svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému v postavení
veriteľa zo zmluvného vzťahu splnila (zaplatila z titulu poskytnutého jej úveru vo výške 896,24 eur sumu

1.949,04 eur pozostávajúcu z istiny úveru vo výške 896,24 eur a odmeny za poskytnutie úveru vo výške
1.052,80 eur), pričom výška dohodnutej odplaty za poskytnutý úver bola 1.052,78 eur, pričom dôvodná
bola len vo výške 882,25 eur, rozdiel, sumu 170,55 eur uložil súd žalovanému žalobkyni zaplatiť.

46. Žalobkyňa si podľa právneho názoru súdu dôvodne, podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z., uplatnila v konaní aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5% ročne avšak len z
prisúdenej jej istiny vo výške 170,55 eur, dňom nasledujúcom po dni, kedy žalovaný svojou odpoveďou
adresovanou žalobkyni zo dňa 2.12. 2016 vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu danej veci so
žalobkyňou mimosúdnou cestou a preto súd uložil žalovanému takisto povinnosť zaplatiť žalobkyni aj
úroky z omeškania vo výške 5% ročne z prisúdenej sumy 170,55 eur od 3.12. 2016 do zaplatenia, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

47. Pokiaľ sa žalobkyňa v konaní domáhala zaplatenia vyššej sumy istiny a k nej patriacich úrokov
z omeškania, než v súdom prisúdenej výške, súd v prevyšujúcej časti jej žalobný návrh zamietol (vo
výške 882,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 170,55 eur od 2.12.2016
do zaplatenia).

48. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v
istine vo výške 882,25 eur a neúspešný v istine vo výške 170,55 eur. Pomer úspechu k neúspechu u
žalovanéhobolvpomere83,8%:16,2%.Čistýúspechžalovanéhovsporetakpredstavuje67,60%,preto
súd rozhodol o náhrade trov konania strán tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov

konaniavrozsahu67,60%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.