Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 20, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710210530
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3710210530.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: UNICHOV s.r.o. so sídlom
038 12 Necpaly 226, Vráble, IČO: 35 953 624, právne zastúpeného T.. L. F., advokátom, AK so sídlom
G. XX, P. M. F. proti žalovanému: 1/ VK-stroj s.r.o. so sídlom Sverepec 320, Sverepec,
IČO: 45 259 763, právne zastúpenému: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o.,

so sídlom Štúrova 42, Šaľa, IČO: 36 866 296, 2/ Eko Strada s.r.o. so sídlom Sverepec 381, Považská
Bystrica, IČO: 43 966 292, právne zastúpenému: T.. D. N., advokát
so sídlom K. XX/XX, U. Q., v spore o odporovateľnosť právnych úkonov,
o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 9Cb/253/2010-183
zo dňa 30. novembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania proti žalovaným

1/, 2/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o predaji časti podniku - organizačnej
zložky - závod strojárskej výroby, uzatvorená dňa 22.12.2009 medzi spoločnosťou P. spol. s r.o., M.. A.
W. XX/XX, XXX XX U. Q.,
I.: XX XXX XXX a žalovaným v 1/ rade a zmluva o predaji časti podniku - organizačnej zložky - stredisko
dopravy, uzatvorená dňa 22.12.2009 medzi spoločnosťou P. spol.

s r.o., M.. A. W. XX/XX, XXX XX U. Q., I.: XX XXX XXX a žalovaným
v 2/ rade, sú voči žalobcovi právne neúčinné. Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 199,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 829,26 Eur , na účet právneho
zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Z dokazovania vykonaného oboznámením sa s obsahom žaloby, zmluvy o predaji časti podniku
uzavretej medzi spoločnosťou P. a žalovaným v 1/ rade dňa 22.12.2009 a jej prílohami, zmluvy o predaji
časti podniku uzavretej medzi spoločnosťou P.

a žalovaným v 2/ rade dňa 22.12.2009 a jej prílohami, vyjadrením žalovaných v 1/ a 2/ rade zo dňa
13.07.2011, oboznámením správy Exekútorského úradu v Michalovciach zo dňa 26.09.2011, výpoveďou
žalobcu, žalovaných 1/, 2/, výsluchom svedka I.. L. P., oboznámením správy nezávislého auditora zo
dňa 18.06.2010, súvahy spoločnosti P. za rok 2009, knihy záväzkov spoločnosti P., vyjadrenia žalobcu
zo dňa 04.10.2011 a oboznámením obsahu pripojených spisov tamojšieho súdu sp. zn. 9Rob/13/2010,
9Cb/76/2010, mal za preukázané, že sú splnené podmienky pre určenie odporovateľnosti vyššie

uvedených právnych úkonov podľa § 42a ods. 1, 4 Obč. zák. Platobným rozkazom vydaným tamojším
súdom dňa 17.02.2010 pod č.k. 9Rob 13/2010-42, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2010, bola
obchodná spoločnosť P. spol.s r.o. zaviazaná k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 105.246,54 Eur s príslušenstvom
z dôvodu neuhradených faktúr, splatných v roku 2009, ktorými žalobca vyfakturoval spoločnosti P. spol.
s r.o. kúpnu cenu za dodané jatočné ošípané. Spoločnosť P. spol. s r.o. a spoločnosť VK-stroj s.r.o.

uzatvorili dňa 22.12.2009 zmluvu o predaji časti podniku v zmysle § 487 a nasl. OBZ, predmetom ktorej
bol predaj organizačnej zložky
v spoločnosti P. spol. s.r.o. v k.ú. P., vedenej účtovne ako závod strojárskej výroby, pozostávajúci zo
strediska - povrchová úprava, kovovýroba CNC. Kúpna cena bola určená v čl. III tejto dohody na sumu
1,- Eur . Zmluvu podpisovali za spoločnosť P. spol. s.r.o. jej konatelia I.. L. P., I.. L. J. a za kupujúceho

I.. F. B., syn jedného z konateľov spoločnosti P. spol. s.r.o. (I.. F. B.). Spoločnosť P. spol. s.r.o. a spol.
EKO Strada s.r.o. uzatvorili dňa 22.12.2009 zmluvu o predaji časti podniku v zmysle § 487 a nasl. OBZ,
predmetom ktorej bol predaj organizačnej zložky v spoločnosti P. spol. s.r.o. v k.ú. W. L., vedenej účtovne
akostrediskodopravy. Kúpnacenabolaurčenávčl.IIItejtodohodynasumu1Eur o.Zmluvupodpisovali
za spoločnosť P. spol. s.r.o. jej konatelia I.. F. B.
a I.. L. J. a za kupujúceho I.. L. P.. Z výpisu z obchodného registra žalovaného 1/ - spoločnosti VK-

stroj s.r.o., IČO: 45 259 763, vyplynulo, že spoločníkmi tejto spoločnosti sú od jej založenia I.. F. B., syn
konateľa spoločnosti P. s.r.o. a od 09.10.2010 L. B.. Konateľom tejto spoločnosti je od jej založenia I.. F.
B., syn konateľa spoločnosti P., s.r.o. a I.. F. B. od 29.1.2010, ktorý je zároveň aj konateľom spoločnosti
P., s.r.o. Z výpisu
z Obchodného registra žalovaného 2/ spoločnosti EKO Strada, s.r.o. IČO: 43 966 292 vyplynulo, že

spoločníkmi v tejto spoločnosti sú od jej založenia I.. L. P., a to od 12.02.2008 do 13.06.2011, A. P. od
27.06.2009 do 07.01.2010,
I.. R. P. od 19.07.2011, I.. A. W. od 14.06.2011 do 18.07.2011. Konateľmi spoločnosti boli I.. L. P. od
12.02.2008do13.06.2011,A.P.od27.06.2009do07.01.2010,I..A.W.od14.06.2011do18.07.2011aI..
R.P.od19.07.2011.ZvýpisuzObchodnéhoregistraspoločnostiP.spol.s.r.o.,I.:XXXXXXXXvyplynulo,

že spoločníkmi v tejto spoločnosti boli I.. J. J. od 14.06.1991 do 25.05.2005, I.. T. Q. od 14.06.1991 do
08.02.2010, I.. P. W. od 14.06.1991 do 17.08.1995, I.. F. B. od 14.06.1991 do súčasnosti, I.. L. P. od
14.06.1991 do súčasnosti. Podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra sú spoločníkmi R. Q. od
09.02.2010, I.. F. B., I.. L. P. a I.. L. J. od 26.05.2005. Konateľmi spoločnosti boli I.. J. J. od 14.06.1991
do 25.05.2005, I.. T. Q. od 20.01.1995 do 10.11.2009, I.. P. W. od 14.06.1991 do 17.08.1995, I.. F. B. od

12.11.1992 do súčastnosti, I.. L. P. od 20.01.1995 do súčasnosti. Podľa aktuálneho výpisu z obchodného
registra sú konateľmi spoločnosti I.. F. B. , I.. L. P. a L. J. od 11.11.2009. Vzhľadom na uvedené zistenia
a s poukazom na výpoveď svedka I.. L. P., na obsah správy Exekútorského úradu v Michalovciach Mgr.
Marcely Zummerovej zo dňa 06.09.2010 o stave majetku spoločnosti P. spol. s r.o. v exekučnej veci
oprávneného UNICHOV s.r.o. proti povinnému P. s.r.o. o vymoženie 105.206,54 Eur s prísl., ako aj

na obsah správy nezávislého auditora I.. J. U. zo dňa 18.06.2010 o hospodárení spoločnosti P. spol. s
r.o. mal súd prvého stupňa za nepochybne preukázané, že pôvodní spoločníci a konatelia spoločnosti
P. spol. s r.o., vedomí si nepriaznivej finančnej situácie pôvodnej spoločnosti, túto rozdelili a previedli
zmluvami o predaji časti podniku časť aktív pôvodnej spoločnosti a časť jej majetku na žalovaných v
1. a 2. rade za symbolickú cenu 1 Eur o. Spoločne s aktívami prevzali len niektoré záväzky pôvodnej

spoločnosti, za ktorých splnenie naviac spoločnosť P., s.r.o. ručila priamo zo zákona. Štatutári
a konatelia dlžníka žalobcu - spoločnosti P., s.r.o. - I.. F. B. a I.. L. P. v čase uzatvárania zmlúv o
predaji častí podniku mali vedomosť o stave spoločnosti P. s.r.o.. I.. L. P. bol v čase uzatvárania zmluvy
zároveň aj konateľom
a spoločníkom spoločnosti EKO Strada, s.r.o.. I.. F. B. bol v čase uzatvárania zmluvy konateľom

spoločnosti P. s.r.o., pričom spoločníkom a konateľom spoločnosti VK- stroj s.r.o. bol jeho syn -
teda blízka osoba; naviac krátko po uzatvorení tejto zmluvy sa stal konateľom uvedenej spoločnosti.
Prvostupňový súd konštatoval, že I.. F. B. a I.. L. P. v spoločnosti P., s.r.o. pôsobili dlhodobo, mali
vedomosť o jej zložitej finančnej situácii a dlhoch, ako aj o tom, že práve bitúnok, teda časť majetku,
ktorá zostala v spoločnosti P., s.r.o., mala vysoké nedobytné pohľadávky. Rovnako mali vedomosť o dlhu

žalobcu voči spoločnosti P., s.r.o. Museli si byť ako štatutári
a spoločníci spoločností vedomí, že prevodom častí podniku sa zúži majetkový substrát pôvodnej
spoločnosti, sťaží sa vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu a žalobca nebude môcť uspokojiť svoju
pohľadávku z majetku žalovaných. Súd mal za to, že toto konanie je potrebné kvalifikovať ako konanie
s úmyslom ukrátiť veriteľa, dôkazom čoho je aj skutočnosť, že štatutári rokovali o predaji častí podniku

len s niektorými veriteľmi, teda len
s tými, ktorých súhlas na vykonanie úkonov potrebovali. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o predaji
častí podniku podpisovali tri osoby - I.. B., I.. P. a I.. J.v postavení konateľov za predávajúceho a následne aj kupujúceho, alebo zmluvu podpisovali ich blízke
osoby /syn I.. F. B./, mohli a aj poznali, pri náležitej starostlivosti, úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Z
výpisov z obchodného registra žalovaných jednoznačne vyplýva že ide o tzv. „rodinné firmy“ jednotlivých

spoločníkovakonateľovspoločnostiP.,s.r.o.Naviaczosprávyauditoravyplýva,žetietoúkonysmerovali
k utlmeniu činnosti spoločnosti P., s.r.o. Z výpovedí svedkov, ako aj konateľov žalovaných 1/, 2/
jednoznačne vyplynulo, že sa snažili rozdelením spoločnosti pokračovať
v jednotlivých činnostiach. V tomto prípade však ide o úkony, ktoré zmenšili majetkovú podstatu
dlžníka na úkor veriteľa. Pohľadávky žalobcu boli priznané právoplatným rozhodnutím súdu. Je však

potrebné zdôrazniť, že napriek skutočnosti, že nárok žalobcu bol priznaný jedným súdnym rozhodnutím,
nič to nemení na skutočnosti, že predmetom žaloby bolo zaplatenie 19 samostatných faktúr - teda
samostatných záväzkových vzťahov. Preto nemožno konštatovať, že došlo k čiastočnému uspokojeniu
pohľadávky žalobcu, keď zo sumy 105.246,54 Eur bolo vymožených k 6.9.2010 - 7.825,77 Eur. Možno
len konštatovať, že boli uhradené niektoré z pôvodne žalovaných faktúr. Zvyšok faktúr ostal neuhradený
a podľa správy exekútorského úradu majetok a pohľadávky spoločnosti P., s.r.o. sú zaťažené ťarchami.

Preto súd uzavrel, že v tomto prípade predajom častí podniku došlo k takému skráteniu majetku dlžníka,
ktorébrániuspokojeniupohľadávkyžalobcuatietoúkonyboliurobenésúmyslomukrátiťveriteľa,pričom
tento úmysel bol druhým stranám známy.
Z uvedených dôvodov vyslovil neúčinnosť vyššie uvedených zmlúv o predaji časti podniku podľa § 42a
ods. 1, 4 Obč. zák. a úspešnému žalobcovi priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov účelne

vynaložených, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 199,- Eur a v odmene advokáta
za poskytnuté právne služby vo výške 829,26 Eur.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/, 2/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhli, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby

ho zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť im trovy celého konania. Uviedli,
že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu, v dôsledku čoho neúplne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne
posúdil. Boli názoru, že rozhodnutie prvostupňového súdu bez vykonania znaleckého dokazovania,
ktorým by sa objektívne a odborne zistil rozsah možného skrátenia majetku dlžníka a s tým súvisiaceho

ukrátenia veriteľa, je predčasné a nepodložené relevantnými dôkazmi. Znaleckým dokazovaním, na
potrebu vykonania ktorého oni poukazovali už na prvom pojednávaní, by sa totiž preukázalo, že reálna
hodnota častí podniku zodpovedala kúpnym cenám 1 Eur o, a že k zmenšeniu majetku spoločnosti P.
s.r.o. preto nedošlo. Predmetom zmlúv o predaji častí podniku boli totiž nielen aktíva, ale aj pasíva,
teda súbor aktív a pasív, preto konštatovanie prvostupňového súdu o tom, že predajom častí podniku

bol skrátený majetok dlžníka a zabránilo sa tým uspokojeniu pohľadávky žalobcu, je neopodstatnené.
Súdu prvého stupňa vytýkali, že vec nesprávne právne posúdil, keď odporovateľnosť právnych úkonov
posúdil podľa § 42a Obč. zák. Uviedli, že toto ustanovenie sa na predmetné zmluvy nemôže aplikovať,
lebo zmluvy o predaji podniku nie sú takými právnymi úkonmi, ktorým by bolo možné odporovať podľa
citovaného ustanovenia. V danom prípade pasíva predávaných častí podniku boli vyššie ako aktíva - išlo

totiž o nebonitné časti podniku, takže kúpna cena zodpovedala ich účtovnej hodnote. Kupujúci kúpou
predmetných častí podniku teda prevzali na seba viac pasív než aktív, pričom s úmyslom zachovať
a ozdraviť prevádzku spoločnosti P. s.r.o. prevzali aj záväzky netýkajúce sa prevádzaných častí podniku
- napríklad záväzky z hypotekárnych úverov, a to so súhlasom bánk. Popreli, že predmetom prevodu by
boli len vybrané pohľadávky a záväzky. Pravdou je, že predajom častí podniku sa hodnota spoločnosti

P. spol. s r.o. zvýšila, lebo kupujúci ju zbavili záväzkov, ktoré by spoločnosť nezvládla uhradiť. Musela
by prepustiť svojich zamestnancov a vyplatiť im odstupné vo výške cca 60.000,- Eur a pre platobnú
neschopnosť by zanikli aj leasingové vzťahy, kde by došlo ku škode vo výške cca 190.000,- Eur len
v prípade jednej leasingovej zmluvy. Predajom častí podniku sa teda predišlo vzniku uvedených
škôd a spoločnosť P. spol. s r.o. ďalej mohla prevádzkovať svoj podnik. Okrem toho poukázali na

skutočnosť, že predajom častí podniku rozhodne nebolo zmarené uspokojenie žalobcovej pohľadávky,
lebo z dlžnej sumy spoločnosť P. spol. s r.o. žalobcovi uhradila už 17.282,85 Eur a platí aj ďalším
veriteľom. Z uvedeného vyplýva, že ide o bonitnú spoločnosť a je zrejmé, že aj z tohto dôvodu zmluvy
o predaji častí podniku nemôžu byť odporovateľnými právnymi úkonmi. Pokiaľ ide o samotný dôsledok
úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu, poukázali tiež na to, že v rámci prípadnej exekúcie bude

môcť konajúci exekútor uskutočňovať výkon rozhodnutia len predajom časti podniku ako súboru vecí,
nie predajom samostatných vecí, čo môže vzhľadom na nulovú hodnotu časti podniku znamenať
neúspešnosť exekučného konania. V priebehu odvolacieho konania, dňa 13.12.2012, doručili žalovaní1/, 2/ odvolaciemu súdu znalecký posudok č. 5/2012, vyhotovený na ich objednávku dňa 12.12.2012
znalkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Štrbáňovou.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť
ako vecne správny. Uviedol, že tvrdenia žalovaných 1/, 2/ sú účelové
a zavádzajúce, pretože v priebehu konania na súde prvého stupňa nepredložili relevantné dôkazy o tom,
že nedošlo k zmenšeniu majetku spoločnosti P. spol. s r.o., a že táto spoločnosť disponuje majetkom na
uspokojenie pohľadávky veriteľov. Zdôraznil, že

v skutočnosti je ekonomická situácia spoločnosti P. spol. s r.o. nepriaznivá
a spoločnosť si neplní svoje záväzky, dôkazom čoho je správa súdnej exekútorky
Mgr. Marcely Zummerovej o stave exekučného konania, podľa ktorej nie je reálky predpoklad
uspokojenia jeho pohľadávky. V konaní bolo nepochybne preukázané, že zmluvy o predaji častí podniku
boli pre spoločnosť P. spol. s r.o. veľmi nevýhodné, lebo majetok tejto spoločnosti bol prevedený na
blízke osoby podľa §§ 116 a 117 Obč. zák. za neprimerane nízku cenu. Zo svedeckej výpovede I.. L. P.

a z výpovede konateľa žalovaného 1/ I.. F. B. vyplynulo to, čo on, žalobca, tvrdil počas celého súdneho
konania, a to že dôvodom uzavretia zmlúv o predaji časti podniku nebola diferenciácia podnikateľských
aktivít, ale preskupenie majetku a bonitných aktív na iné spriaznené spoločnosti za nápadne nízku
nadobúdaciu cenu a prenechanie pasív, nedobytných pohľadávok a nefungujúcich zložiek spoločnosti
P. spol. s r.o. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/

v odvolaní namietali, že súd prvého stupňa i napriek ich návrhom nevykonal znalecké dokazovanie,
žalobca zdôraznil, že žalovaní vykonanie znaleckého dokazovania nenavrhli, hoci súd prvého stupňa ich
poučil o možnosti navrhovať a produkovať dôkazy. V skutočnosti právny zástupca žalovaných na prvom
pojednávaní uviedol len to, že k hodnote podniku sa vie vyjadriť znalec, avšak bez toho, aby aj navrhol
vykonať také dokazovanie. Žalobca poukázal na znenie ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a zdôraznil, že na listiny

a dôkazy predložené žalovanými 1/, 2/ v odvolacom konaní už nie je možné prihliadať. Zároveň si uplatnil
a vyčíslil trovy odvolacieho konania.

4. Odvolací súd o odvolaní žalovaných 1/, 2/ rozhodol dňa 16. apríla 2013 rozsudkom
č. k. 8Cob/5/2012-216 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,58 Eur, spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací
súd skonštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku a s právnym záverom o odporovateľnosti
označených zmlúv o predaji častí podniku podľa § 42a ods. 1, 4 Obč. zák. sa plne stotožnil. Poukázal na
to, že správy súdnej exekútorky Mgr. Marcely Zummerovej a nezávislej auditorky I.. J. U. nenasvedčujú

tvrdeniam žalovaných o prosperite a o platobnej schopnosti spoločnosti P. spol. s r.o. - dlžníka žalobcu.
Konštatoval,žetvrdeniežalovanýchotom,žeúčelomprevodučastípodnikuboloozdraveniespoločnosti
P. spol. s r.o., nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože spoločnosť P. spol. s r.o. stále nie je
schopná uhradiť svoje niekoľkoročné splatné záväzky. Spoločnosť P. spol. s r.o. žalobcovi neplnila
dlh ani od podania návrhu, takže tvrdenie žalovaných 1/, 2/ o tom, že spoločnosť P. spol. s r.o. je

hodnotná a bonitná firma, neobstojí. V odôvodnení ďalej uviedol, že napriek poučeniu o práve navrhovať
a produkovať dôkazy v zmysle ust. § 120 O.s.p. na pojednávaní dňa 16.11.2011 návrhy na doplnenie
dokazovania žalovaní 1/, 2/ nemali. Vykonanie znaleckého dokazovania týkajúce sa zistenia reálnej
hodnoty predaných častí podniku v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nenavrhli a až v
odvolacom konaní predložili súdu na základe objednávky žalovaných vyhotovený znalecký posudok,

na ktorý však ako na listinný dôkaz odvolací súd s poukazom na ust. § 205a ods. 1 O.s.p. nemohol
prihliadnuť.

5. Na základe dovolania podaného žalovanými 1/, 2/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací
súd uznesením zo dňa 15. decembra 2015 č. k. 2Obdo/77/2014-259 zrušil rozsudok Krajského súdu v

Trenčíne zo dňa 16. apríla 2013 č. k. 8Cob/5/2012-216 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ žalovaní 1/, 2/ tvrdili, že im bola
odňatá možnosť konať pred súdom tým, že odvolací súd nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom
predloženým v odvolacom konaní, z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaní v podanom odvolaní neuvideli

žiadne nové dôkazy v zmysle § 205a O.s.p. ako dôvod odvolania, preto táto dovolacia námietka
žalovaných o odňatí možnosti konať pred súdom z dôvodu predloženia ďalšieho dôkazu neobstojí.
Dovolací súd poukázal v tejto súvislosti na právnu úpravu ust. § 120 ods. 1, 4 a na ust. § 205 ods.
3 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania prvoinštančného a odvolacieho súdu a na obsahzápisnice z pojednávania zo dňa 16.04.2013, na ktorom bolo dokazovanie skončené a na ktorom
bol vyhlásený rozsudok s tým, že súd prvej inštancie poučil strany sporu podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
avšak strany návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Pokiaľ však žalovaní 1/, 2/ v dovolaní namietali

porušenie práva princípu rovnosti zbraní a tvrdili, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom tým,
že odvolací súd im nedoručil vyjadrenie žalobcu k ich odvolaniu, čím im znemožnil realizovať právo
vyjadriť sa k procesnému úkonu protistrany, teda zaujať k nemu stanovisko a so svojim stanoviskom
oboznámiť odvolací súd, dovolací súd s poukazom na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky i Európskeho súdu pre ľudské práva konštatoval, že nakoľko písomné vyjadrenie žalobcu zo

dňa 03.01.2014 k odvolaniu žalovaných nebolo žalovaným 1/, 2/ doručené, žalovaným tým bola odňatá
možnosť konať pred súdom, pretože im nebola vytvorená reálna možnosť na zaujatie stanoviska k
vyjadreniu žalobcu k ich odvolaniu a s týmto stanoviskom oboznámiť odvolací súd tak, aby naň bolo
možné prípadne vziať zreteľ pri rozhodovaní o odvolaní.

7. Odvolací súd, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, postupoval po zrušení rozsudku zo

dňa 16. apríla 2013 č. k. 8Cob/5/2012-216 v intenciách jeho rozhodnutia a vyjadrenie žalobcu zo dňa
03.01.2012 k odvolaniu žalovaných doručil právnemu zástupcovi žalovaného 1/ i právnemu zástupcovi
žalovaného 2/, čím žalovaným 1/, 2/ vytvoril reálnu možnosť na zaujatie stanoviska k vyjadreniu žalobcu
k ich odvolaniu. Právny zástupca žalovaného 1/ prevzal vyjadrenie žalobcu dňa 29.11.2017, právnemu
zástupcovi žalovaného 2/ bolo vyjadrenie žalobcu doručené dňa 13.11.2017. Z obsahu spisu vyplýva,

že žalovaní 1/, 2/ k vyjadreniu žalobcu písomné stanovisko nezaujali.

8. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len O.s.p.).

9. V danom prípade podali žalovaní 1/, 2/ odvolanie dňa 14.12.2011. Podľa prechodného ustanovenia §
470 ods. 1 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 CSP v rozsahu podaného odvolania, pričom posudzoval
splnenieprocesnýchpodmienok,zaktorýchboloodvolaniepodané,podľapríslušnýchustanoveníO.s.p.
Dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nie je možné vyhovieť, a že napadnutý rozsudok je potrebné
potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Žalovaní 1/, 2/ založili dôvody svojho odvolania na tvrdení, že bez riadne vykonaného
znaleckého dokazovania o reálnej hodnote predaných častí podniku je záver prvostupňového súdu o
odporovateľnosti zmlúv o predaji častí podniku nepodložený relevantnými dôkazmi, že v skutočnosti
na kupujúcich prešlo viac pasív ako aktív, čím sa dlžník - spoločnosť P. spol. s r.o. vlastne ozdravil a

že táto spoločnosť je v súčasnosti bonitná, schopná splácať svoje záväzky. Z obsahu spisu odvolací
súd zistil, že žalovaní 1/, 2/, napriek poučeniu o práve navrhovať a produkovať dôkazy na pojednávaní
dňa 16.11.2011, návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne
reálnej hodnoty predaných častí podniku v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nenavrhli, a až
v odvolacom konaní predložili súdu na základe ich objednávky vyhotovený znalecký posudok č. 5/2012

zo dňa 12.12.2012 znalkyňou z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo
JUDr. Ing. Gabriely Štrbáňovej, posudzujúci primeranosť kúpnej ceny predávaných častí podniku a stav
majetku spoločnosti P. spol. s r.o.

12. Odvolací súd však vzhľadom k zásade koncentrácie konania obsiahnutej v ust. § 120 ods. 4 O.s.p.

platného a účinného v čase konania na súde prvej inštancie i v čase podania odvolania a s poukazom na
ustanovenie § 205a O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 na predložený znalecký posudok
ako listinný dôkaz nemohol prihliadnuť, lebo tento dôkaz žalovaní 1/, 2/ predložili až v odvolacom konaní,
hoci o potrebe označenia a predloženia dôkazov boli riadne poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. súdom
prvej inštancie pred vyhlásením dokazovania za skončené a pred vyhlásením napadnutého rozsudku,

čo vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.11.2011.

13. Pokiaľ žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa
15.03.2017 žiadal, aby odvolací súd predložený znalecký posudok č. 5/2012 zo dňa 12.12.2012 akoprávne významný dôkaz akceptoval a vyhodnotil ho pri svojom rozhodnutí vzhľadom na novú právnu
úpravu obsiahnutú v ust. § 366 písm. c) CSP, odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle vyššie citovaného
prechodného ust. § 470 ods. 2 CSP je potrebné posudzovať právne účinky úkonov podľa právneho

stavu účinného ku dňu podania odvolania, resp. ku dňu rozhodovania prvoinštančného súdu, teda podľa
príslušných ustanovení O.s.p. Bez ohľadu na uvedené je však potrebné zdôrazniť, že ani platná právna
úprava podľa CSP by v danom prípade neumožňovala odvolaciemu súdu prihliadnuť na predmetný
znalecký posudok ako listinný dôkaz. Z ust. § 384 ods. 2 CSP vyplýva, že odvolací súd môže doplniť
dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie,

hociichstrananavrhla.Vzmysleods.3citovanéhoustanovenia,odvolacísúdmôžedoplniťdokazovanie
za podmienok uvedených v § 366. Z ust. § 366 CSP vyplýva, že prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných
podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie. Právna úprava obsiahnutá v citovanom ustanovení, konkrétne v §
366 písm. c) CSP, je v zásade obsahovo totožná s predchádzajúcou právnou úpravou obsiahnutou v ust.
§ 205a písm. b) O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016. Žalovaní 1/, 2/ však netvrdili, že predmetným
znaleckým posudkom má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám (a k akým vadám), ktoré by mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

14. Keďže v zmysle § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní, a keďže v prejednávanej veci
bol skutkový stav zistený prvoinštančným súdom na základe riadneho vykonaného dokazovania so

zachovaním procesných práv žalobcu i žalovaných, odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre postup
podľa § 384 ods. 2, 3 CSP.

15. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a s právnym záverom o
odporovateľnosti vyššie označených zmlúv o predaji častí podniku podľa § 42a ods. 1, 4 Obč. zák.

sa plne stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, predajom častí podniku spoločnosti P. spol. s
r.o. za symbolickú kúpnu cenu 1 euro spoločnostiam žalovaného 1/, 2/, personálne prepojených so
spoločnosťou P. spol. s r.o., došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka (spoločnosti P. spol. s r.o.), ktoré
bráni uspokojeniu pohľadávok žalobcu, pričom tieto úkony boli urobené s úmyslom ukrátiť veriteľa a
tento úmysel bol druhým stranám známy. Správy súdnej exekútorky Mgr. Marcely Zummerovej

a nezávislej auditorky I.. J. U. vôbec nenasvedčujú tvrdeniam žalovaných
o prosperite a o platobnej schopnosti spoločnosti P. spol. s r.o. - dlžníka žalobcu. Naopak, ako správne
vo vyjadrení k odvolaniu podotkol žalobca, nielen z týchto listinných dôkazov, ale aj z výpovedí svedka
I.. L. P. a konateľa žalovaného I.. F. B., je zrejmé, že účelom uzatvorenia zmlúv o predaji častí podniku
za symbolickú kúpnu cenu 1 euro bolo prevedenie bonitnej časti majetku a aktív, teda prosperujúcich

zložiek podniku, na spriaznené spoločnosti a ponechanie
tzv. neperspektívnych zložiek podniku, záväzkov a nedobytných pohľadávok v spoločnosti dlžníka.
Tvrdenie žalovaných o tom, že účelom prevodu častí podniku bolo ozdravenie spoločnosti P. spol. s r.o.,
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, lebo naproti tomu, čo žalovaní 1/, 2/ aj po nadobudnutí podľa
ich tvrdení stratových častí podniku od spoločnosti P. spol. s r.o. plnia svoje povinnosti, splácajú úvery a

leasingové splátky, „tzv. ozdravená“, podľa ich vyjadrení zložitých záväzkov zbavená spoločnosť P. spol.
sr.o.stáleniejeschopnáuhradiťsvojeniekoľkoročnesplatnézáväzky.Pokiaľžalovaní1/,2/poukazovali
naskutočnosť,žespoločnosťP.spol.sr.o.splácasvojezáväzkyvočižalobcovi,odvolacísúdzdôrazňuje,
že posledná úhrada časti záväzku bola vykonaná 6 mesiacov pred podaním odporovacej žaloby, teda
dňa 21.04.2010. Vykonanie ďalších úhrad spoločnosťou P. spol. s r.o. v priebehu sporu nebolo tvrdené

ani preukázané, takže argumentácia žalovaných 1/, 2/ o tom, že spoločnosť P. spol. s r.o. je hodnotná
a bonitná firma, z ktorého dôvodu mala byť žaloba o odporovateľnosť právnych úkonov podľa ich
názoru zamietnutá, neobstojí. Žalovaní 1/, 2/ hoci namietali, že im nebol vytvorený priestor na zaujatie
stanoviska k vyjadreniu žalobcu k ich odvolaniu, k tomuto vyjadreniu žalobca žiadne písomné stanovisko
nezaujal.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami
§ 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 a odvolací súd sa jeho odôvodnením stotožňuje akonštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie zistil skutkový stav na základe riadne
vykonaného dokazovania a jeho právne posúdenie má oporu v aplikácii správnych právnych predpisov.

17. Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

18. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania proti žalovaným 1/, 2/ rozhodol
odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol vo veci plne úspešný, má nárok na

ich náhradu v rozsahu 100 %.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).