Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 13, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204252
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8316204252.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zast. Advokátska kancelária KRAJŇÁK & PARTNERS, s.r.o., Drieňová
34, 821 02 Bratislava, IČO: 47 233 427, pracovisko Laborecká 17, 066 01 Humenné proti žalovanej: R.
V., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX Y., v konaní o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 21C/131/2016-228 zo dňa
19.06.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti:
rodinný dom s príslušenstvom, súp. č. XXX, postavený na pozemku, parc. KNC č. XXX/X, v podiele X/X,
pozemok, parc. KNC č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, v podiele X/X, pozemok,
parc. KNC č. XXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, v podiele X/X, pozemok, parc. KNC č. XXX/X, trvalé
trávne porasty o výmere XXX m2, v podiele X/X, pozemok, parc. KNC č. XXX/X, trvalé trávne porasty

o výmere XX m2, v podiele X/X, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Y.,
Katastrálny odbor, pre okres Y., obec E., k. ú. E..

2. Rozhodol tak po tom, čo jeho prvšie rozhodnutie č. k. 21C/131/2016-173 zo dňa 16.11.2018 bolo
zrušené uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/53/2019-201 zo dňa 23.10.2019.

3. Súd prvej inštancie rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva

ku nehnuteľnostiam, ktoré v petite špecifikoval. Žalobu odôvodnil tým, že jeho priateľ C. C. si chcel
kúpiť pozemky v k. ú. E., na ktorých si chcel postaviť rodinný dom. Keďže bola voči nemu vedená
exekúcia, pozemky zakúpil na meno žalobcu. Následne na pozemku KNC č. XXX/X si C. C. postavil
rodinný dom, ktorému bolo pridelené súpisné číslo XXX a žalobca sa stal jeho vlastníkom. Dohodli
sa, že uvedené nehnuteľnosti žalobca dočasne bezodplatne prevedie na vtedajšiu priateľku C. C., a
to žalovanú. Uvedené bolo zrealizované kúpnou zmluvou zo dňa 20.08.2012, vyhotovenou vo forme
notárskej zápisnice, a to za kúpnu cenu 500 eur. Žalobca, žalovaná a C. C. sa pri uzatváraní kúpnej

zmluvy dohodli, že po skončení exekučného konania, vedeného voči C. C., žalovaná nehnuteľnosti
bezodplatne prevedie na svojho priateľa C. C.. Keďže strany sporu nemali v úmysle odplatne previesť
uvedené nehnuteľnosti na žalovanú, tento právny úkon je neplatný.4. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť tvrdiac, že rodinný dom postavili spolu s C., s ktorým dom aj
spolu užívali. Tvrdila, že nezaplatenie kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy nerobí kúpnu zmluvu neplatnou.
Tiež tvrdila, že skutočnosti uvádzané žalobcom nie sú pravdivé. Rodinný dom od začiatku išla stavať

žalovaná spolu s pánom C., ktorý bol jej priateľom.

5. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 37 ods. 1; § 40 ods. 1; § 41a ods. 1,
2 a § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka zistil, že kúpnou zmluvou z 09.03.2011 predávajúci E. A. a
manželka E. odpredali kupujúcemu, teraz žalobcovi E. C. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat.

úz. E., za kúpnu cenu 600 eur. Z kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX
zo dňa 20.8.2012 vyplýva, že žalobca ako predávajúci odpredal žalovanej ako kupujúcej nehnuteľnosti
zapísanénaLV.č.XXXk.ú.E.,ktorésúpredmetomtohtosúdnehosporuzakúpnucenu500,-Eurpričom
kúpna cena mala byť vyplatená pred podpísaním tejto zmluvy. Predávajúci potvrdil prevzatie kúpnej
ceny v plnej výške svojím podpisom v závere tejto zmluvy. Z listu vlastníctva č. XXX k. ú. E. vyplýva, že
žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemkov KNC č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a rodinného domu

súpisné číslo XXX postaveného na parcele KNC č. XXX/X.

6. Z uznesenia Okresného súdu Humenné zo dňa 10. júna 2014, sp. zn. 12Er/417/2007, právoplatného
dňa 17.7.2014 vyplýva, že súd exekúciu proti povinnému C. C. vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.
Rozhodnutím obce E. zo 04.06.2012, č. XXXX/XX bolo vydané dodatočné povolenie pre žalobcu na

stavbu rodinný dom - novostavba s tým, že sa povoľuje užívanie tejto dokončenej stavby. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 09.07.2012. Z listiny o určení súpisného čísla zo dňa 04.06.2012 vyplýva, že
na stavbu postavenú žalobcom v obci E. sa určuje súpisné číslo č. XXX.

7. Prvoinštančný súd z vykonaného dokazovania, a to z listinných dôkazov a výpovedí strán sporu

a svedkov zistil skutkový stav tvrdený v žalobe, a to že žalobca odkúpil pozemky kúpnou zmluvou z
09.03.2011 od predávajúcich E. A. a jeho manželky E.. Bolo to z dôvodu, že voči C. C. v tom čase
bolo vedené exekučné konanie, a teda nemohol mať pozemky napísané na svoje meno, preto sa strany
dohodli,žepozemkysanapíšunažalobcu.NáslednenatýchtopozemkochzačalC.C.spoluspriateľkou
žalovanou stavať záhradnú chatu, neskôr rodinný dom, ktorý bol aj postavený v roku 2012, kedy bol

aj skolaudovaný a bolo mu pridelené súpisné číslo. Na základe podnetu žalobcu, ktorý chcel odísť do
zahraničia, požiadal p. C., aby tieto pozemky a dom boli prepísané naňho, čo nebolo zrealizované,
lebo exekúcia voči p. C. naďalej trvala. Zo zhodných výpovedí vyplynulo, že za prítomnosti žalobcu,
žalovanej, p. C. a p. T. sa v uvedenom rodinnom dome dohodli, že tento dom sa prepíše darovacou
zmluvou na žalovanú, ktorá bola v tom čase priateľkou p. C. a táto ho následne po skončení exekúcie

prepíše bezodplatne naspäť na p. C.. K tomu však nedošlo.

8. Z výpovedí žalobcu, p. C., p. T., ale aj z výpovedí žalovanej vyplýva, že uvedenú kúpnu zmluvu dala
vyhotoviť u notára práve žalovaná, a to aj napriek dohode, že sa nehnuteľnosti prevedenú bezodplatne,
teda darovacou zmluvou. O tejto skutočnosti svedčí predovšetkým objektívna skutočnosť preukázaná z

výpovedí strán, a to že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve z 20.08.2012 reálne vyplatená nebola,
hoci v kúpnej zmluve sa píše, že bola vyplatená pri podpísaní kúpnej zmluvy. Avšak samotná žalovaná,
žalobca a p. C. potvrdili, že kúpna cena nikdy zo strany žalovanej žalobcovi vyplatená nebola. To
potvrdzuje fakt, že celá kúpna zmluva je simulovaný právny úkon, a teda je absolútne neplatná. Chýba
teda vážnosť prejavu vôle zmluvných strán. Kúpnu zmluvu nechceli uzavrieť a ide o simulovaný právny

úkon. Keďže tento simulovaný právny úkon nemá náležitosti inej zmluvy, a to ani darovacej zmluvy nie
je platný ani tento zastretý právny úkon. V zmluve chýba podstatná náležitosť darovacej zmluvy a to
prejav bezodplatnosti. Na posúdení veci nič nemenia skutočnosti ohľadom financovania stavby či už
žalobcom, žalovanou alebo p. C.. Z výpovedí strán konania a svedkov vyplynulo, že výstavbu domu,
jeho financovanie, vybavovanie všetkých záležitostí mal na starosti p. C., ktorý dom aj svojpomocne

staval. Z výpovedí žalovanej vyplýva, že p. C. rozhodoval o osude domu, pozemkov a o nakladaní s nimi.
V dome aj býva od jeho postavenia. Neplatnosť tohto právneho úkonu vyplýva priamo z občianskeho
zákonníka, z vyššie uvedených ustanovení, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pretože
žalobca preukázal svoje tvrdenia. Naopak žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, aby
kúpna zmluva bola uzavretá platne a nepreukázala, aby sa strany dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy,

nepreukázala vyplatenie kúpnej ceny. Jej výpoveď priamo vyvracajú žalobca ako predávajúci, p. C. a
p. T.. K výpovedi svedkyne S. V., ktorá uviedla, že pred uzavretím kúpnej zmluvy strany prišli ku nej na
kávu do obchodu a bavili sa o kúpnej zmluve uviedol, že z výpovede p. C. a výpovede žalobcu je zrejmé,že strany konania a p. C. prišli do obchodu vo E. až po uzavretí kúpnej zmluvy, teda po tom ako vedeli,
že bola uzavretá kúpna zmluva.

9. Súd prvej inštancie tak dospel tak k záveru, že kúpna zmluva je simulovaný právny úkon a je neplatná
v zmysle uvádzaných právnych predpisov, pretože strany ju v skutočnosti nechceli uzatvoriť a nemienili
dosiahnuť účinky, ktoré sú spojené s takýmto právnym úkonom. O tom svedčí výpoveď oboch strán a
výpoveď svedka C., z ktorých je okrem iného zrejmé, že kupujúca žalovaná nikdy ani nechcela zaplatiť
dohodnutú kúpnu cenu a ani ju nezaplatila a naopak žalobca ako predávajúci nikdy ani nechcel obdržať

túto kúpnu cenu, resp. ju vymáhať. Okrem tejto skutočnosti o tom svedčí aj objektívny dôkaz a fakt, že
v kúpnej zmluve dohodnutá kúpna cena je neprimerane nízka ku skutočnej hodnote rodinného domu a
pozemkov, ktoré mali byť predmetom prevodu.

10. Prvoinštančný súd sa zaoberal skutočnosťou, či je platne uzavretý disimulovaný právny úkon, pričom
v tomto prípade prichádza do úvahy len darovacia zmluva uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, ktorá

keďže sa týka nehnuteľností, musí byť uzavretá v písomnej forme, inak je neplatná. V tomto prípade súd
v celom rozsahu sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu a to, že Občiansky zákonník vyžaduje v kogentných
právnych normách písomnú formu darovacej zmluvy a to aj ohľadom bezodplatného prevodu a toto
nie je možné nahradiť. Uvedená kúpna zmluva ako simulovaný právny úkon však neobsahuje v sebe
písomné uvedenie bezodplatnosti prevodu týchto nehnuteľností. Túto bezodplatnosť a písomný prejav

tohto právneho úkonu, čo je podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy, nemôže nahradiť ani ústna
dohoda strán konania, a to z dôvodu, že Občiansky zákonník vyžaduje písomnú formu a nemôže to
nahradiť ani právny úkon urobený vo forme konania, resp. nekonania (vyplatenie, nevyplatenie kúpnej
ceny), pretože Občiansky zákonník v kogentných právnych normách stanovuje písomnú formu. Z týchto
dôvodov ani disimulovaný právny úkon - darovacia zmluva nemá splnené náležitosti podľa Občianskeho

zákonníka v písomnej forme a preto je aj tento právny úkon neplatný. Z týchto dôvodov súd žalobe
vyhovel.

11. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

12. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, a to podľa
§ 355 a z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP. Za hlavný nedostatok napadnutého
rozhodnutia považovala jeho nedostatočné odôvodnenie a nedostatočné vysporiadanie sa so zisteným

skutkovým stavom a nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdila, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Vyslovila svoj nesúhlas s právnym názorom súdu, že ide o disimulovaný právny
úkon, keď mala byť uzatvorená darovacia zmluva. Tvrdila, že mala byť uzavretá kúpnopredajná zmluva,
lebo to bolo vôľou všetkých strán. Skutočnosť, že nebola vyplatená kúpna cena neznamená, že je
zmluva absolútne neplatná, čo dáva možnosť stranám od zmluvy odstúpiť. S poukazom na rozhodnutie

Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/131/2016 uviedla, že v prípade, ak jedna strana chce zmluvu
uzavrieť a byť jej obsahom viazaná, zatiaľ čo druhá strana koná „na oko“, bez toho, aby to druhej strane
muselo byť zrejmé, ide u strany konajúcej „nevážne“ len o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv
na platnosť právneho úkonu. Žalobca bol upovedomený katastrálnym odborom o povolení vkladu na
základe kúpnej zmluvy, teda vôľa žalobcu nesmerovala k uzavretiu darovacej zmluvy. Vedel, že podpísal

kúpnu zmluvu na notárskom úrade, za ktorú ona zaplatila 200 eur. Notár oboznámil účastníkov zmluvy
s jej obsahom, preto opakovane tvrdila, že vôľa obidvoch strán bola uzatvoriť kúpnu a nie darovaciu
zmluvu. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, aj keď je dohodnutá kúpna cena
nízka, je na vôli zmluvných strán jej výšku dohodnúť. Ani neprimerane nízka cena sama o sebe nemôže
viesť k neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Tiež namietala,

že v rozhodnutí absentuje odôvodnenie právneho predpisu, podľa ktorého by kúpna zmluva mala byť
neplatným právnym úkonom. Poukázala na rozsudok NS SR z 27.07.2019 sp. zn. 3Cdo/244/2018, v
ktorom bola riešená otázka nízkej kúpnej ceny ako rozporu s dobrými mravmi. Z uvedeného vyplýva
právny záver, že nie je právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny. Preto, ak
účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu, nepredstavuje to rozpor v zmysle § 39 OZ, keď

v najvyšším súdom prejednávanej veci išlo o 1 euro a v danej veci ide o 500 eur za prevod. Nevyplatenie
kúpnej ceny nezakladá neplatnosť právneho úkonu, ale možnosť strany odstúpiť od zmluvy podľa §
517 ods. 1 OZ. Tiež namietala, že súd sa nezaoberal naliehavým právnym záujmom pri rozhodovaní
v danej veci. S poukazom na § 137 písm. c) CSP v prípade jeho nepreukázania musí súd zamietnuťurčovací návrh. Tiež uviedla, že neboli vyriešené všetky práva a povinnosti vyplývajúce z tohto vzťahu,
a to hlavne jej finančné prostriedky, ktoré boli ňou vložené do domu. Poukázala, že svedkyňa pani V.
ako predavačka nemala bližší vzťah k žiadnej zo strán, preto jej výpoveď mal súd vziať do úvahy, keď

tvrdila, že boli u nej zmluvné strany pred uzavretím kúpnej zmluvy. Nemal preto súd vziať do úvahy
tvrdenie svedka pána C., že do obchodu k uvedenej svedkyni prišli po uzavretí zmluvy. Rodinný dom
začala žalovaná stavať s pánom C. od konca roku 2008, keď žili ako druh a družka. Elektrická prípojka
je od začiatku napísaná na jej meno. Výstavbu domu financovala predovšetkým ona za pomoci svojich
detí, bola zamestnaná a zároveň poberala vdovský dôchodok a finančne prispievali aj jej syn a dcéra.

V roku 2012 postavili prístavbu k domu, na čo zobrala úver 14.000 eur a následne na dokončenie domu
zobrala úver 15.120 eur. Financovanie domu žalovanou potvrdil aj pán C. v konaní o znížení výživného
na syna K., keď tvrdil, že nemá žiadne finančné prostriedky, lebo je nezamestnaný. Pán C. mal aj
jej platobnú kartu, ktorú používal a mal na starosti všetky financie. Nikdy nepripustila ani neuviedla,
že mala byť uzatvorená darovacia zmluva, to došlo iba k preklepu pri písaní prvšieho odvolania. Vo
vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu rozsudku poukázala na uznesenie NS SR z 31.01.2019, sp.

zn. 6Cdo/98/2017 so záverom, že nedostatočným odôvodnením dochádza k odňatiu možnosti náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo
mimoriadnych obranných prostriedkov. Navrhla preto napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a
priznať jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to aj trov odvolacieho konania.

13. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca tak, že ho považuje účelové a nedôvodné. Prvoinštančný
súd pri rozhodovaní vychádzal zo zhodných výpovedí, že žalobca a žalovaná, pán C. a pani T. sa
v rodinnom dome dohodli, že tento sa prepíše darovacou zmluvou na žalovanú, ktorá bola v tom
čase priateľkou pána C. a táto ho po skončení exekúcie prepíše bezodplatne naspäť na pána C..
Kúpnu zmluvu u notára dala vyhotoviť žalovaná, a to napriek tomu, že malo ísť o bezodplatný prevod

darovacou zmluvou. Uvedené potvrdzuje vyjadrenie žalovanej v odvolaní, že za zmluvu na notárskom
úrade zaplatila približne 200 eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej
zmluve zo dňa 20.08.2012 reálne vyplatená nebola, hoci sa v nej píše, že bola vyplatená pri podpise
kúpnej zmluvy, čo potvrdzuje záver súdu prvej inštancie, že celá kúpna zmluva je simulovaný právny
úkon a je absolútne neplatná. Uvedená kúpna zmluva je neplatná nielen z dôvodu nevyplatenia kúpnej

ceny, ale z dôvodu, že nezaplatenie kúpnej ceny je jedným z dôkazov preukazujúcich, že kúpna zmluva
v skutočnosti bola simulovaným právnym úkonom. Z vykonaného dokazovania ohľadom okolnosti, za
ktorých bola predmetná kúpna zmluva uzatvorená, ako aj ohľadne vyplatenia kúpnej ceny vyplýva,
že strany sporu ako účastníci kúpnej zmluvy zo dňa 20.08.2012 len predstierali uzatvorenie kúpnej
zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu uzatvoriť zmluvu darovaciu. Ani upovedomenie Katastrálneho

odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej nie je preukázaním toho, že
skutočná vôľa žalobcu a žalovanej smerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy. Ani skutočnosť, že zmluva
bola spísaná u notára nie je preukázaním skutočnej vôle žalobcu a žalovanej, že táto smerovala k
uzavretiu kúpnej zmluvy. Nie je tým ani tvrdenie odvolateľky, že žalobca vie čítať a písať a nie je
obmedzený na právnych úkonoch. Tvrdenie žalovanej, že vôľa obidvoch strán bola uzatvoriť kúpnu

zmluvu a nie darovaciu zmluvu je účelové a nepravdivé. Poukázal na to, že kúpna zmluva uzavretá
medzi žalobcom a žalovanou dňa 20.08.2012 nebola uzavretá vážne, a preto absentuje jeden prvok
vôle (vážnosť vôle). Išlo o simulovaný dvojstranný právny úkon, ktorým zmluvné strany len predstierali
uzatvorenie kúpnej zmluvy, lebo mali záujem o bezodplatný prevod vlastníckeho práva zo žalobcu
na žalovanú. Preto v zmysle § 37 ods. 1 OZ je predmetná kúpna zmluva absolútne neplatná. Kúpna

zmluva nie je neplatná z dôvodu nízkej ceny, ale skutočnosť, že v nej bola uvedená neprimerane
nízka cena 500 eur je ďalšou skutočnosťou preukazujúcou to, že úmyslom zmluvných strán nebolo
uzavrieť kúpnu zmluvu, ale že zmluvné strany chceli uzavrieť bezodplatný prevod nehnuteľnosti. K tomu
upriamil pozornosť na názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení s poukazom na kúpnu
cenu 500 eur, z čoho sa dá predpokladať úmysel strán sporu a účastníkov zmluvy, že či chceli alebo

nechceli uzavrieť bezodplatný prevod nehnuteľnosti. Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/244/2018 je pre
uvedené konanie bezpredmetný. Úmyslom zmluvných strán nebolo uzavrieť kúpnu zmluvu, ale zmluvné
strany chceli uzavrieť bezodplatný prevod nehnuteľnosti. Iba nezaplatenie kúpnej ceny nerobí kúpnu
zmluvu neplatnou, čo konštatuje aj odvolací súd. Tiež je nutné vyhodnotiť aj výšku kúpnej ceny za
nehnuteľnosti, t.j. dom a pozemky vo výške 500 eur. Je nedôvodnou odvolacia námietka žalovanej,

že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje odôvodnenie, na základe akého právneho predpisu
súd rozhodol, lebo je to uvedené v bode 9 napadnutého rozsudku. Vyjadrenie žalovanej, že základným
argumentom súdu je skutočnosť, že v kúpnej zmluve je uvedená cena príliš nízka a nedošlo k jej
vyplateniu je účelové vytrhovanie jednotlivých viet z podrobného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvejinštancie. Vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu uviedol, že tento bol v žalobe podrobne
odôvodnený. Nakoľko súd prvej inštancie rozhodol o opodstatnenosti určovacej žaloby je zrejmé, že
dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný. Predmetom konania je

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a nie vyporiadanie finančných prostriedkov, ktoré mala
žalovanáúdajneinvestovaťdodomu,čovšaknedoložilažiadnymdôkazom.AnisvedkyňaV.nepotvrdila,
aby medzi sporovými stranami mala byť uzatvorená kúpna zmluva, ale vypovedala, že strany sporu jej
povedali, že idú prepisovať dom na žalovanú na 2 - 3 roky s tým, že sa vôbec nebavili o financiách.
K tvrdeniu žalovanej, že ona a jej deti financovali výstavbu domu uviedol, že v tom čase pracovala

v spoločnosti M. s. r. o. za minimálnu mzdu a predtým bola nezamestnaná. Iný príjem nemala, preto
nemohla disponovať finančnými prostriedkami na výstavbu rodinného domu. Vdovský dôchodok jej mal
byť priznaný až od roku 2015. Prvý úver, ktorý podľa žalovanej mala zobrať vo výške 14.000 eur jej
bol poskytnutý už keď bol dom postavený a podľa svedka C. tieto peniaze boli použité na interiérové
zariadenie domu a úpravy okolia, ktorý úver následne bol vyplatený z príjmu tohto svedka za jeho byt,
ktorý poukázal na účet žalovanej a druhý úver vo výške 15.120 eur nemohol byť použitý na dokončenie

domu a navyše svedok C. sa o ňom dozvedel až v roku 2015, keď zistil, že dom je zaťažený hypotékou.
K tvrdeniu, že svedok C. uviedol, že nemá žiadne finančné prostriedky aj v konaní o zníženie výživného
pre jeho syna K. uviedol, že bolo to v čase, keď bol živnostník a nepracoval, ale mal úspory a pôžičku,
z ktorej financoval stavbu. Odvolanie žalovanej preto považuje za účelové a skutočnosti tam tvrdené za
nepravdivé a nepreukázané. Rovnako nedôvodné sú námietky žalovanej, že napadnuté rozhodnutie je

nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

14. K replike žalobcu k odvolaniu žalovanej sa táto už nevyjadrila.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s
tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke

Krajskému súdu v Prešove dňa 05.05.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

16. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ
domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen
vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok

odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).
17. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný (§ 37 ods. 1

OZ).Akprávnyúkonnebolurobenývoforme,ktorúvyžadujezákonalebodohodaúčastníkov,jeneplatný
(§ 40 ods. 1 OZ). Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno
sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť
zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky
jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolať voči účastníkovi, ktorý ho

považuje za nezastretý (§ 41a ods. 1, 2 OZ). Písomnú formu musia mať zmluvy o prevode nehnuteľnosti,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov (§ 46 ods. 1 OZ).

18. Podľa § 41a ods. 1 OZ právny úkon, ktorý nemá všetky zákonom alebo zmluvou vyžadované
náležitosti je neplatný, ak však jeho obsah má náležitosti iného právneho úkonu, platí tento iný úkon.

Úkon tak možno zhojiť, ak má náležitosti iného právneho úkonu, ak ten, kto je neplatnosťou úkonu
dotknutý sa neplatnosti dovolá a ak vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Toto však neplatí, ak konajúci
o neplatnosti právneho úkonu vedel od začiatku. Ak sú splnené všetky predpoklady, dochádza ku
konverzii právneho úkonu s účinkami ex tunc. Vtedy platí (inak neplatný) právny úkon, ktorý bol prejavom
konajúcej osoby a ktorý má podstatné náležitosti iného právneho úkonu. V uvedenom § v ods. 2

je riešená problematika úkonu, ktorý je predstieraný - simulovaný, a tým zastiera iný právny úkon
(disimulovaný). Simulovaný právny úkon je pre absenciu vôle konajúcich neplatný. Môže však platiť
zastretý (disimulovaný) právny úkon. Ten platí vtedy, ak uskutočneným právnym úkonom má byť zastretý
iný úkon, zastretý právny úkon zodpovedá vôli konajúceho, a to s naplnením všetkých podstatnýchnáležitostí zastretého právneho úkonu. Ak má byť právnym úkonom zastretý iný právny úkon, platí tento
iný právny úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý (viď

rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/2621/2006).
19. Ak má neplatný právny úkon náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň
odvolať, ak je z okolnosti zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby, čo vyplýva z ust. § 41a OZ. Ak
má byť právny úkon zastretý iným právnym úkonom, platí tento iný právny úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemôže

dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Ak má byť určitým právnym úkonom,
t.j. konkrétne právnym predstieraním - urobením na oko (tzv. simulovaný právny úkon) - zastretý iným
právnym úkonom (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej
vôle subjektov ho uzavrieť neplatný. Zásadne preto platí tento iný, t.j. zastretý právny úkon. Podmienkou
však je, že zastretý právny úkon zodpovedá vôli subjektov a ďalej, že sú u neho splnené aj všetky
ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (porovnaj právnu teóriu Jehlička, O. Švestka,

Škárová a kol.: Občiansky zákonník, komentár, 8. vydanie, C.H. Beck Praha, 2003, str. 217). Z dikcie
ods. 2 citovaného ustanovenia a z vyššie uvedeného výkladu je potom nepochybné, že musí byť daná
totožnosť účastníkov predstieraného a skrytého právneho úkonu a musí obsahovať všetky zákonné
náležitosti (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo/440/2004).

20. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, preto vo veci
správne rozhodol. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vôľou strán sporu nebolo uzavrieť kúpnu zmluvu,
ale darovaciu, ktorá však nemohla byť ako platná, vyhodnotená pre chýbajúce náležitosti tak, ako to
vyhodnotil aj prvoinštančný súd. S odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd v súlade
s § 387 ods. 2 CSP stotožňuje a poukazuje naň. Iba na zvýraznenie správnosti, ako aj k odvolacím

dôvodom uvádza ešte nasledovné.

21. Prvoinštančný súd správne vyhodnotil kúpnu zmluvu uzavretú medzi stranami sporu dňa 20.08.2012
ako absolútne neplatný právny úkon. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že strany sporu
mali v úmysle previesť bezodplatne na žalovanú predmetné nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX,

Okresného úradu Y., Katastrálneho odboru pre okres Y., obec E. v kat. úz. E.. Významným pre takéto
rozhodnutie bolo vyhodnotenie svedeckej výpovede C. T., kamarátky oboch strán sporu, ktorá bola pri
jednaní v dome vo E., kde žalobca, žalovaná a pán C. sa dohodli, že na návrh žalovanej dom na ňu
prevedú. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť či to malo byť kúpnou alebo darovacou zmluvou. Rovnako
ďalšia svedkyňa V., ktorá pozná strany sporu uviedla, že na žalovanú mal byť prepísaný dom na

2 - 3 roky. Aj skutočnosť, že bola dohodnutá veľmi nízka kúpna cena, a to 500 eur za predmetné
nehnuteľnosti, pričom ani táto nebola žalovanou vyplatená, je ďalším dôkazom toho, že úmyslom strán
sporu nebolo uzavrieť kúpnu zmluvu. Nesprávne odvolateľka v odvolaní tvrdí, že dôvodom úspechu
žaloby bolo to, že bola dohodnutá nízka kúpna cena. Dôvodom bolo to, že na základe vykonaného
dokazovania prvoinštančný súd vyhodnotil, že predmetná kúpna zmluva je neplatná absolútne, a to

pre nedostatok vôle zmluvných strán. Tento nedostatok vôle zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu je
odvodený tiež z toho, že žiadna kúpna cena, teda ani 500 eur kupujúcou nebola vyplatená. Rovnako
nie je správne tvrdenie odvolateľky, že pre nevyplatenie kúpnej ceny je možné od predmetnej kúpnej
zmluvy odstúpiť. Odstúpiť totiž je možné iba od platne uzavretej zmluvy, pričom predmetná kúpna
zmluva bola vyhodnotená ako absolútne neplatný právny úkon. Na veci nemôže zmeniť nič ani to,

že zmluva bola uzavretá u notára, lebo ani to nepreukazuje skutočnú vôľu zmluvných strán uzavrieť
kúpnu zmluvu. Správne sa však konštatuje, že iba nízka kúpna cena nevedie k neplatnosti právneho
úkonu. K ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa tvrdenia žalovanej, že do domu investovala svoje
finančné prostriedky treba uviesť, že predmetom tohto konania bolo určenie vlastníckeho práva žalobcu
k predmetným nehnuteľnostiam. Prípadné investície žalovanej do cudzieho majetku môže žalovaná

požadovať či už mimosúdne, resp. aj súdne. V predmetnom konaní žalovaná uvedené iba konštatovala,
nebolo to predmetom konania. Na veci nemôže zmeniť nič ani tvrdenie odvolateľky, že svedkyňa V. mala
uviesť,žestranysporuboliunejnakávepreduzavretímzmluvy.Právetátosvedkyňapotvrdila,žestrany
idú „prepisovať“ dom na 2 - 3 r. na žalovanú, lebo na p. C. pre jeho exekúciu to nemôže byť „prepísané“.
Ako nedôvodné odvolací súd považoval tiež tvrdenie odvolateľky, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je

dostatočne odôvodnený. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je možné zistiť myšlienkové pochody
súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného
v konaní na základe dôkazov uplatnených stranami sporu. Právne posúdenie danej veci súd prvejinštancie uviedol v bode 9 napadnutého rozsudku. Preto ani ďalšia odvolacia námietka o nedostatočnom
právnom posúdení veci nie je dôvodná.

23. K odvolacej námietke týkajúcej sa naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe odvolací súd
uvádza, že ak súd prvej inštancie vo veci kladne rozhodol znamená to, že vzhliadol v konaní existenciu
naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam.
Je nutné zdôrazniť, že naliehavý právny záujem žalobca odôvodnil už v podanej žalobe. Odvolací súd
má preto za to, že v danom prípade boli naplnené podmienky ust. § 137 písm. c) CSP, že v predmetnej

veci naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobcu ku konkrétnym nehnuteľnostiam
bol preukázaný.

24. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-111; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92 Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-1:
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

25. Odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou
Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie

neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II.ÚS/44/03, III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013).
Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť

analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015
zo dňa 17.04.2016). Odvolací súd tak dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanovisko strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,

ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do základu veci samej vytknúť nedostatky. Do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. IV.ÚS/252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom

úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS
SR sp. zn. I.ÚS/50/04).

26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok sudu prvej inštancie v celom jeho rozsahu
podľa § 387 ods. 1 CSP, a to aj so správnym výrokom o trovách konania.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada
trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením súdom prvej inštancie, ktoré vydá súd úradník po právoplatnosti tohto

rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).