Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 28, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 21Pc/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319205256
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1319205256.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci

navrhovateľa:G..G.X.,nar.XX.XX.XXXX,bytomU.XXXX/XX,T.D.-U.Í.,zast.JUDr.PavlomTorňošom,
advokátom, Tomášikova 50/D, Bratislava, proti manželke: G.. B.A. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXXX/XX, T. D. - U., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov G.. G. X. a G.. B. X., rod. X. uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu W. - X. P. vo zväzku 50, ročník XXXX, strana 238, pod poradovým číslom
343 r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.09.2019 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s manželkou
z dôvodu, že ich manželstvo je formálne, už neplní dlhodobo svoj spoločenský účel, je vážne rozvrátené
bez nádeje na jeho obnovu.
2. Manželka žiadala návrh zamietnuť z dôvodu, že toto je schopné plniť svoj spoločenský účel a nie je
trvale a vážne rozvrátené, podľa nej je reálna nádej na obnovenie manželského spolužitia účastníkov.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinným dokladom:
sobášnym listom účastníkov, pričom zistil nasledovný skutkový stav :

4. Navrhovateľ s manželkou uzavreli v roku XXXX manželstvo po desaťročnej známosti z lásky. Obaja
sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti SR. U oboch sa jedná o prvé manželstvo, z ktorého sa
narodili dve, t.č. plnoleté deti : F.. F.I. X., nar. XX.XX.XXXX a Q. X., nar. XX.XX.XXXX.
Spočiatku bolo manželstvo účastníkov dobré a usporiadané, obaja sa zameriavali prevažne na finančné
zabezpečenie rodiny, bývanie. Prvé nezhody vážnejšieho charakteru začali medzi účastníkmi vznikať v
roku 2016, kedy navrhovateľ začal manželku upodozrievať z nevery s ich rodinným známym a súčasne
bývalým spolužiakom oboch manželov. Ako uviedla manželka, aj ona podozrievala navrhovateľa z

nevery ešte v roku 2011, kedy nastúpil na nové pracovisko a vymenil pôvodnú staršiu asistentku za
mladšiu,avšaktietoneveryprehliadalazdôvoduzachovaniafungujúcehomanželstva,ktorúneveruvšak
navrhovateľ poprel. V roku 2016 z dôvodu sporov podozrievania navrhovateľa manželky z nevery sa
táto odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojej matke, ako sama tvrdila aj z dôvodu, že navrhovateľ
ju fyzicky napadol. V roku 2017 manželia obnovili manželské spolužitie, avšak ako tvrdila manželka,
navrhovateľ neustále na ňu vyvíjal fyzický aj psychický nátlak z neustáleho podozrievania z nevery s ich
spoločným známym, s ktorým sa stretávala často kvôli správaniu sa navrhovateľa, a to s cieľom „vyštvať“

ju z rodinného domu. V roku 2017 manželka prvý krát podala návrh na rozvod ich manželstva, ktoré
konanie však bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. K vyvrcholeniu krízy v ich manželstve
došlo na Vianoce 2019, kedy navrhovateľ po vplyvom alkoholu začal byť voči manželke agresívny, z
ktorého dôvodu táto privolala políciu a manželka opätovne odišla k svojej matke. V januári 2020 sa do ichrodinného domu vrátila, avšak vzťah medzi manželmi sa nezmenil, obaja komunikujú výlučne ohľadne
záležitostí týkajúcich sa ich spoločného podnikania a každý si žije vlastným životom. Podľa manželky je
podaný návrh na rozvod navrhovateľom len účelový v snahe „obrať“ ju o jej podiel na rodinnom dome a

prístupovej ceste k nemu, nakoľko zistila, že na liste vlastníctva je nehnuteľnosť zapísaná vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľa a v prípade, ak by bola rozvedená, nebude sa môcť domáhať určenia svojho
práva k nehnuteľnostiam. Práve z týchto dôvodov nesúhlasí s rozvodom. Obaja manželia však stratili k
sebe akýkoľvek citový vzťah a ani jeden z nich nemieni obnoviť manželské spolužitie. Aj napriek tomu,
že žijú v spoločnej domácnosti, od roku 2019 spolu nehospodária a od roku 2018 ich manželstvo neplní

ani biologický účel.
5.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí .
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, s úd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 .8.
6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov sa dlhšiu dobu nachádza
v hlbokej a trvalej kríze, ktorá vyvrcholila tým, že účastníci hoci žijú v spoločnej domácnosti, spolu

nehospodária a ich manželstvo neplní svoj biologický účel. S poukazom na nezáujem oboch o
obnovenie manželského spolužitia a stratu citového vzťahu jedného k druhému, súd nevidel predpoklad,
žeby toto manželstvo mohlo byť v budúcnosti funkčné, a preto ho v zmysle § 23 Zákona a rodine
rozviedol. Aj napriek tomu, že manželka nesúhlasila s rozvodom manželstva účastníkov predovšetkým
z dôvodu, že ako rozvedená nebude môcť adekvátne riešiť ich majetkové záležitosti, súd nemohol

takýto argument akceptovať. S poukazom na rezolútne odmietanie navrhovateľa obnoviť manželské
spolužitie s manželkou a jeho pevné rozhodnutie ukončiť ich manželstvo rozvodom, súd prihliadnuc
na manželstvo ako „slobodný“ zväzok dvoch osôb, nemôže navrhovateľa nútiť zotrvať v manželstve s
manželkou, preto ich manželstvo ako nefunkčné a formálne rozviedol v súlade s § 23 ods. 1,2 zákona
o rodine.

7. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd ustálil žiarlivostné povahy oboch manželov.
8.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1CSP. v spojení s
§362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.