Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 49P/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219204878
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Mužilová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1219204878.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou v právnej veci manželky: Z.. Z.

F.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomE.XX,C.,protimanželovi:R.K.,H..XX.XX.XXXX,trvalebytomE.XX,
C., toho času K. XX, C., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva
k maloletej Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania Z.. Z. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a R. K., nar. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Z. E., vo zväzku X, ročník
XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Maloleté dieťa Z. F., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Z. každý kalendárny týždeň v pondelok a štvrtok od 08.00
hod. do 08.15 hod., kedy dieťa odvezie do predškolského zariadenia, v utorok, stredu a piatok od 15.30
hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. 18.30 hod. a v nedeľu od
10.00 hod. do 18.00 hod.

Miestom prevzatia maloletého dieťaťa počas pracovných dní okrem pondelka a štvrtka je predškolské
resp. školské zariadenie, ktoré dieťa navštevuje, inak je miestom prevzatia dieťaťa a miestom
odovzdania miesto bydliska dieťaťa.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Z. F., H.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100,-
eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o
rozvode manželstva.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 11.09.2019 sa manželka domáha rozvodu manželstva a úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z., kedy navrhuje súdu, aby zveril maloletú Z. do
jej starostlivosti, zaviazal otca platiť výživné vo výške 200,- eur mesačne a určil, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý utorok, štvrtok a sobotu v týždni a to v čase od 16.00 hod. do 19.30 hod.2. Manželka návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorila po krátkej známosti z lásky. Napriek
predsudkom a obavám jej rodiny sa snažila byť manželovi oporou so snahou mu pomôcť pri adaptácii
sa na nové prostredie a podmienky v intenciách plnohodnotného začlenenia sa do spoločnosti. Okrem

prvotných problémov, považuje ich spolužitie za harmonické a to až do času pokiaľ neotehotnela. Od
uvedeného obdobia začal byť ich vzťah problematický a postupne dochádzalo k názorovým stretom.
Spočiatku sa snažila nájsť rozumný kompromis a riešiť vzájomné nezhody s uvážením a pokojnou
cestou. Aktuálne približne rok spätne je pre ňu už situácia neúnosná. Ako osoba je pod neustálym
psychickým tlakom, žije v obavách. Správanie a konanie manžela je nepredvídateľné, sprevádzané

verbálnym vyhrážaním a zastrašovaním, ničením vecí osobnej potreby a vybavenia bytu. Vplyvom
takéhoto konania došlo z jej strany k absolútnemu odcudzeniu voči manželovi. Aktuálne jeho osobu
vníma ako otca jej dieťaťa s rešpektom. Jej postoj k manželovi vyústil do odporu, ktorý v jeho blízkosti
pociťuje rovnako, ako búšenie srdca, strach a úzkosť. Pod ťarchou situácie, v ktorej sa nachádza
vyhľadala pomoc psychológa. Rovnako vníma situáciu i vo vzťahu k ich dcére, myslí že aj napriek jej
nízkemu veku túto situáciu vníma negatívne a má dôvodné obavy o jej priaznivý vývin. Z jej strany nie

je žiadny predpoklad obnovenia ich spolužitia. S manželom aktuálne nežijú v spoločnej domácnosti a
vzhľadom na ich situáciu spôsobenú dlhodobým rozvratom vzájomných vzťahov, nevidí iné východisko
ako je rozvod manželstva. Vo vzťahu k maloletej Z. plne rešpektuje jej práva a aj práva otca. Napriek
tomu, že v tomto čase nežijú v spoločnej domácnosti, snaží sa poskytovať priestor manželovi, tak aby sa
s Z. mohol stretávať. Všetku starostlivosť o Z. doposiaľ v prevažnej miere vykonávala sama, aj keď otec

maloletejvykonávalobčasnýdozor,ktorýsúviselsvýkonomjejpráce.MaloletáZ.máotcarada,vnímato
pozitívne a do budúcna chce aby sa ich vzťah vyvíjal v tomto duchu. Vo vzťahu k majetkovým pomerom
matka uviedla uviesť, že je riadne zamestnaná a dosahuje príjem 1.700,- eur brutto, manželov príjem je
800,- eur brutto. Ich výdavky spojené s chodom domácnosti, nákladmi na bývanie, stravou, ošatením,
lekárskou starostlivosťou a návštevou predškolského zariadeniu sú vyčíslené na čiastku 1.340,- eur, z

čoho výdavky na dieťa predstavujú sumu 665,- eur.

3. Manžel v písomnom podaní doručenom súdu dňa 01.10.2019 uviedol, že s návrhom na rozvod
manželstva absolútne nesúhlasí.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom manželky, manžela, kolízneho opatrovníka, oboznámil
sa s listinnými dôkazmi doloženými manželom ako aj manželkou, a to najmä: sobášnym listom, rodným
listom maloletého dieťaťa, prehľadom výdavkov a príjmov oboch rodičov, správami Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny zo šetrenia v domácnosti matky aj otca ako aj s ostatným obsahom spisu a
zistil nasledovný skutkový stav:

5. Manželka aj manžel sú slovenskí štátni občania. Manžel má indickú národnosť. U oboch manželov ide
o prvé manželstvo, pričom z manželstva rodičov sa narodila maloletá Z. F., H.. XX.XX.XXXX. Miestna
príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva v čase podania návrhu bola
daná podľa prvej vety § 92 Civilného sporového poriadku, keďže posledné spoločné bydlisko manželov

bolo v C., na V. E.Š. XX, C., v územnom obvode Okresného súdu Bratislava II a manželka mala v čase
podania návrhu bydlisko na uvedenej adrese.

6. Manželka zotrvala na podanom návrhu. Obnovu manželského spolužitia absolútne vylúčila . S
manželom sa poznajú od roku 2003, manželstvo uzavreli v roku XXXX. Spoznali sa v čase, keď manžel

podával žiadosť o azyl. Manželovi sa snažila vytvoriť všetky podmienky pre začlenenie. Postupne však
medzi nimi začali vznikať nezhody. Najprv to vnímala, že je to z dôvodu kultúrnej inakosti. Pre udržanie
manželstva urobila všetko, o čom svedčí aj to, že sa jej manželstvo podarilo udržať skoro 17 rokov. Pre
rodinu musela zabezpečovať všetko, pracovala aj počas materskej dovolenky. Vzťah s manželom nebol
rovnocenný. Nie je pre ňu osobou, na ktorú sa môže spoľahnúť. V manželstve žila pod psychickým

tlakom. Ich vzájomné odlúčenie ako aj stretnutia u mediátora priniesli určitý pokrok. Otcovi nebráni v
stretávaní sa s dcérou, keďže ona sama vytvára podmienky na ich stretávanie. Z. s otcom rada trávi
čas. Matka navrhla, aby súd zveril dieťa do jej starostlivosti a obaja s otcom by dcéru zastupovali, otec
by sa s dcérou stretával v pondelok, utorok, streda, štvrtok od 15.30 hod. do 18.00 hod. a v párnom
týždni buď v sobotu alebo v nedeľu od 10.00 hodiny do 14.00 hodiny. V časti výživného matka upravila

návrh a žiadala určiť výživné vo výške 100,- eur mesačne. K svojím majetkovým pomerom uviedla, že
pracuje ako manažér v ZSE s približným príjmom 1.300,- eur netto, iný príjem nemá. Poberá rodičovský
príspevok a súčasne si uplatňuje daňový bonus na dieťa. S manželom majú v BSM byt na E. XX. Na
kúpu bol čerpaný úver, splátka hypotéky je 525,- eur. Hypotéku spláca celý čas ona. Iné nehnuteľnostinevlastní, rovnako nevlastní ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Jej zdravotný stav je dobrý. Náklady na
dieťa sú asi vo výške 299,- eur mesačne, sú primerané veku dieťaťa. Dieťa chodí do štátnej škôlky,
nemá zdravotné problémy, navštevuje kurz plávania ( 3 mesiace/100,- eur). Platby v škôlke sú vyššie

ako uvádza manžel. Do škôlky platí sumu asi 100,- eur ( strava je 48,- eur, škôlke 24,- eur a zvyšok je
ZRPŠ). Suma výživného, ktorú navrhuje otec vo výške 30,- eur absolútne nezodpovedá nákladom na
dieťa. Hoci manžel uvádza, že má príjmy aj z inej spoločnosti, toto tvrdenie nie je pravdivé. Vo firme ktorú
uvádza manžel nemá žiadnu majetkovú účasť, nie je tam ani konateľkou a nemá z nej ani žiadny príjem.

7. Manžel spočiatku s návrhom manželky nesúhlasil. Podľa neho by obnova manželského spolužitia
bola možná. S manželkou bol v dobrom aj v zlom. Je veľmi veriaci človek, od odchodu zo spoločnej
domácnosti nikoho iného nemal. Stále nevie dôvod, prečo sa chce manželka rozviesť. To, čo popisuje
pre neho nie sú žiadne dôvody. Celý rozvod bude mať hrozný dopad na ich dcéru. Navrhol, aby dcéra
mala striedavú osobnú starostlivosť bez presného určenia. V priebehu konania otec navrhol, že by sa
s dcérou chcel stretávať každý deň v týždni od pondelka do piatku od 15.30 hod. do 19.00 hod. v čase

zimy, keď bude letný čas tak by to bolo do 20.00 hod. Okrem toho by bol s dcérou každý víkend, t.j. v
sobotu od 09.00 hod. do 14.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 19.00 hod. V časti výživného poukázal
na to, že má množstvo dokladov, že si riadne plnil vyživovaciu povinnosť. Dcére kupoval darčeky k
sviatkom, oblečenie aj hračky. Hoci spočiatku súhlasil s výživným vo výške 100,- eur, ktoré navrhla
matka, neskôr navrhol určiť výživné vo výške 30,- eur mesačne. Má problém s tým, že výživné má platiť

matke, v prípade, že to pôjde dcére nemá problém prispievať výživným 100,- eur. Vie aké sú náklady
na dieťa, v škôlke sa platí iba strava 24,-eur, strava doma je 100,- eur, na oblečenie je to max. 50,- eur,
zdrav. starostlivosť je asi 10,- eur a niečo je bývanie. Nemá problém s tým, aby mu matka povedala, čo
treba dcére kúpiť, on to zabezpečí. Celý návrh manželky je voči nemu nefér. Dva roky sa o všetkých
staral, robil všetkým raňajky, bol na materskej dovolenke a o dcéru sa staral sám 4-6 hodín. Chce, aby

si súd vyžiadal od zamestnávateľa matky dochádzkový kalendár od 07/2017 do 06/2019. V čase kedy
sa matka venovala kariére, on sa staral o všetko. Manžel uviedol, že pracuje ako štatutár v X..T.. X.
- na dobrovoľnej báze, nepoberá za to žiadnu odmenu. Príjem má z práce v e-K. M. E., A. R. G.-K.
ktorý prevádzkuje o.z. X., tam pracuje ako manažér s príjmom. cca 473,- eur netto. Iný príjem nemá.
V priebehu konania došlo k zmene jeho zamestnania a od 01.10.2020 prešiel na živnosť. Jeho príjem

je od 650-750,- eur. Musel si zabezpečiť podnájom, ktorý platí vo výške 450,- eur. Lieči sa na astmu a
alergie. Občas máva problémy pri záchvate. Okrem spoločnej hypotéky, ktorú čerpali s manželkou na
kúpu bytu na E. XX, má ešte pôžičku z Tatra banky, platí ju vo výške 52,- eur mesačne, bola čerpaná
na finančnú pomoc pre jeho rodinu ako bežné potreby rodiny asi vo výške 5.000,- eur (zostatok 2.200,-
eur). Otec poukázal na to, že príjem matky je vyšší ako uviedla na súde. Matka pôsobila v roku 2013

vo firme B. L. K..Q..X.., túto firmu však v roku 2019 previedla na brata, z tejto firmy matka mesačne
inkasuje sumu 3.800,- eur.

8. Kolízny opatrovník navrhol schváliť rodičovskú dohodu v časti zverenia, zastupovania maloletého
dieťaťa a úprave styku. V časti výživného navrhol určiť výživné v rozmedzí 100 až 150,- eur. Suma, ktorá

je navrhnutá vo výške 100,- eur pokrýva len nevyhnutné náklady dieťaťa.

9. Z manželkou doložených listinných dôkazov vyplýva nasledovné:

- podľapotvrdeniaopríjmeT.G.B..K..zaobdobieod1/2019-12/2019predstavovalpriemernýmesačný

príjem matky sumu 1.249,89 eur netto a za obdobie od 1/2020 - 10/2020 bol priemerný mesačný príjem
vo výške 1.482,97 eur netto

- aktuálne mesačné náklady matka vyčíslila na sumu 971,59 eur, z toho náklady na maloletú vo výške
299,- eur: materská škola 24,- eur, stravné 25,- eur, krúžky a aktivity 100,- eur, ošatenie, strava a hygiena

v sume 150,- eur. Mesačné náklady na domácnosť matka vyčíslila v sume 672,59 eur: splátka hypotéky
522,29, eur, nájomné 73,90 eur, plyn 40,- eur, elektrina 26,5 eur a internet 9,90 eur.

- z výpisu listu vlastníctva č. XXXX okres - C. P., obec- C., Z. Č. Q., E. Ú. - H. N., že matka má v
bezpodielovom spoluvlastníctve s manželom byt č. X na adrese E. XX, C..

10. Z manželom doložených listinných dôkazov vyplýva nasledovné:- podľa potvrdenia o príjme v spoločnosti X. X.. T.. priemerný príjem manžela bol za obdobie od 01/2019
do 06/2019 vo výške 779,03 eur netto. Čistý príjem manžela bol za obdobie 01/2020 vo výške 525,85
eur, za obdobie 02/2020 bol jeho čistý príjem vo výške 609,76 eur a za obdobie od 03/2020 do 07/2020

bol manželov čistý príjem v sume 473,23 eur.

- na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 26.07.2019 číslo: XXX-XXXXXX-L. bol otcovi
počnúc dňom 01.07.2019 priznaný nárok na materské vo výške 19,72 eur na deň.

- mesačné náklady manžela sú: nájomné 450,- eur, potraviny 100,- eur, hygiena a lieky spolu 50,-
eur, splátka pôžičky 52,08 eur, bankové poplatky 5,50 eur, peniaze pre rodičov od 50,- eur do 70,- eur
mesačne, peniaze pre dcéru 100,- eur mesačne.

- podľa dohody o skončení pracovného pomeru medzi zamestnávateľom X., X.. T.. B. otcom mal. Z.
došlo k ukončeniu pracovného pomeru ku dňu 30.09.2020, kedy následne otec ku dňu 01.10.2020 získal

živnostenské oprávnené na vykonávanie živnosti.

11. Zo šetrenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 15.10.2020 vyplýva, že úrad vykonal
šetrenie na adrese E. XX, C., kde sa zdržiava matka s maloletou Z.. Matka a maloletá bývajú v
dvojizbovom byte. Byt je priestranný plne funkčný. Maloletá má vytvorený priestor na hranie a trávenie

voľného času. Maloletá navštevuje MŠ Velehradská, v zdravotnej starostlivosti je u Z.. K. Q.. Matka
počasšetreniauviedla,žepopojednávaníprišielotecmaloletejsdohodou,akosibudúmaloletústriedať.
S dcérou je 3 až 4 krát do týždňa cca 2 hodiny. Otec Z. vyzdvihuje zo škôlky na striedačku. Dcéru
vyzdvihuje zo škôlky o 15.30 hod. a do 18.00 hod. sú spolu. Počas víkendu je s dcérou maximálne
4 hodiny. Zmena je aj v tom, že jej otec napíše e-mail, kedy príde s dcérou domov. Na maloletú jej

posiela 100,- eur. Úrad práce ďalej uviedol, že pohovor s maloletou sa nepodarilo uskutočniť, nakoľko
sa maloletá hanbila a na otázky odpovedala cez mamu. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava zo dňa 13.11.2020 bolo dňa 13.11.2020 vykonané šetrenie v domácnosti manžela
na adrese K. XX, C.. Otec maloletej býva v 1 izbovom byte, kde dcéra užíva spoločnú izbu s otcom.
Maloletá má vytvorený priestor na odpočinok a trávenie voľného času. Otec maloletej uviedol, že je

veriaci človek, nechce sa rozviesť a pre záchranu manželstva je ochotný navštevovať aj manželskú
poradňu. Ďalej uviedol, že na striedavej osobnej starostlivosti už netrvá, čo sa týka prespávania jeho
dcéry v noci, tak chce jej dať priestor, aby sa sama rozhodla, keď bude pripravená. Konštatoval, že čo
sa týka poobedného odpočinku, tak maloletá u neho doma už viackrát prespala.

12. Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

14. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

15. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

16. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

17. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

18. Podľa § 24 ods.1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

19. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

20. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

22.Podľa§28ods.1,2Zákonaorodinesúčasťourodičovskýchprávapovinnostísúnajmäa)sústavnáa
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku
podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990,
ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49
ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to,
abysauznalazásada,žeobajarodičiamajúspoločnúzodpovednosťzavýchovuavývojdieťaťa.Rodičia

alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a
vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

30. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené
a trvalo rozvrátené. Manžel spočiatku s rozvodom manželstva nesúhlasil, avšak súd ma z vyjadrení

manželky za to, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií vyžadovanú zákonom o rodine, teda
neplní funkciu sociálnu, biologickú, výchovnú a ekonomickú, rovnako neplní svoj spoločenský účel,
ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo
vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. V zmysle
vyššie citovaných zákonných ustanovení ako i v súlade s vykonaným dokazovaním súd mal v konaní

za preukázané, že účastníci konania v súčasnej dobe nežijú spolu ako manželia, nehospodária spolu a
citovosaodcudzili.Manželianevedúspoločnúdomácnosťavzhľadomnapriebehmanželstvaaintenzitu
rozvratuvzťahovmedziúčastníkmi,akoajvzhľadomnavyjadreniaobochúčastníkov,jesúdtohonázoru,
že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia a dôjde k obnoveniu ich
manželského spolužitia. Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil na strane oboch manželov v názorových
nezhodách a rozdielnosti pováh, čo viedlo k citovému odcudzeniu sa.

32. S konaním o rozvod manželstva je v súlade s § 100 Civilného mimosporového poriadku spojené
aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. V rámci
realizácie pilotného projektu Ministerstva spravodlivosti SR "Vhodné podmienky na súde pre rodinno-
právnu agendu", Okresný súd Bratislava II ako pilotný súd projektu označeného ako "Cochemský

model - Cochemská prax" sa za pomoci koordinátora súdu, mediátora a napokon aj intervenciou
súdu priamo na pojednávaní pokúsil o nastavenie a prirodzenú akceptáciu pravidiel v starostlivosti o
maloleté dieťa v jeho najlepšom záujme. V priebehu konania rodičia dospeli k dohode ohľadom zverenia
maloletého dieťaťa a úprave styku tak, že maloletá Z. na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstvarodičovzverujedoosobnejstarostlivostimatky,obajarodičiabudúmaloletédieťazastupovať

a spravovať jeho majetok a otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý kalendárny
týždeňvpondelokaštvrtokod08.00hod.do08.15hod.kedydieťaodveziedopredškolskéhozariadenia,
v utorok, stredu a piatok od 15.30 hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v sobotu od
10.00 hod. 18.30 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že miestom prevzatia maloletého
dieťaťa počas pracovných dní okrem pondelka a štvrtka je predškolské resp. školské zariadenie, ktoré

dieťa navštevuje, inak je miestom prevzatia dieťaťa a miestom odovzdania miesto bydliska dieťaťa. V
časti výživného sa rodičom k dohode nepodarilo dospieť a toto ponechali na autoritatívne rozhodnutie
súdu. Takúto rodičovskú dohodu súd v celom rozsahu schválil, majúc za to, že je jednoznačne v záujme
maloletého dieťaťa.

33. Spornou otázkou, pri ktorej nedošlo k dohode rodičov bola otázka vyživovacej povinnosti. Kým
matka navrhovala určiť výživné vo výške 100,- eur, otec s tým nesúhlasil a navrhol určiť výživné vo
výške 30,- eur. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého dieťaťa, ale i
z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých

druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia
§ 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej
životnej úrovne rodičov a detí. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok,

ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať
možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami
podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor,
prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na
trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že

obaja rodičia sú zamestnaní, pričom priemerný mesačný príjem matky sa pohybuje medzi 1.200-1.300,-
eur netto a priemerný mesačný príjem otca ( podľa jeho vlastného vyjadrenia) sa pohybuje medzi 650 -
750,- eur. ( v minulosti v období od 01-06/2019 bol otcov príjem cca 779,- eur netto. Žiadny z rodičov
nemá zdravotné problémy, ktoré by obmedzovali jeho pracovnú schopnosť, resp. ani jeden z nich túto
skutočnosť neosvedčil. Ani jeden z rodičov nemá okrem maloletej dcéry inú vyživovaciu povinnosť.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal teda nielen z potrieb maloletého dieťaťa ale i z možností,
schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti
ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady
potencionality,prihliadnucna odôvodnenépotrebydieťaťa dospelkzáveru,ževreálnychmožnostiachaschopnostiachotcajeplatiťvýživnénamaloletúZ.vovýške 100,-eur,ktorénazákladepôvodnejdohody
s matkou aj dlhodobo uhrádzal. Súd sa absolútne nestotožnil s návrhom otca na určenie výživného
vo výške 30,- eur. Je zrejmé, že otcom navrhované výživné nepokrýva ani odôvodnené náklady na

maloleté dieťa, ale nevychádza ani z možností a schopností otca. V konečnom dôsledku je úplne
zrejmé, že takto určené výživné otec dokáže uhrádzať a len pre vzťahové problémy s matkou odmieta
výživné poukazovať matke, hoci s plnením v prospech dcéry nemá až taký problém. Je nutné podotknúť,
že výživné vo výške 100,- eur pokrýva iba náklady maloletého dieťaťa na návštevu predškolského
zariadenia, a je teda určené na spodnej hranici, zohľadňujúc aj iné vecné plnenia ktoré otec poskytuje.

Súd určením výživného 100,- eur tak ponechal otcovi priestor, aby sa mohol podieľal na osobnom
zabezpečení potrieb maloletej aj iným spôsobom, ako len výživným. K argumentom otca o tom, že matka
nie je odkázaná na výživné vzhľadom na jej pomery, je nutné povedať, že táto skutočnosť nemôže
znamenať oklieštenie vyživovacej povinnosti otca. Obaja rodičia sú povinní zabezpečovať riadnu výživu
pre svoje maloleté dieťa a lepšia životná úroveň jedného rodiča v tomto prípade matky, neznamená,
že okrem osobnej starostlivosti preberie na seba aj kompletné plnenie vyživovacej povinnosti za oboch

rodičov. Z uvedených dôvodov súd ustálil výšku výživného na 100,- eur, prihliadajúc tak na rozsah
vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne
dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, prihliadajúc na vek dieťaťa a jeho
potreby a zabezpečenie pravidelných mesačných platieb pre maloleté dieťa.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie manželky a kolízneho opatrovníka nie je prípustné, nakoľko sa tohto
práva po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní.

Manžel môže podať voči I. III. a IV. bodu tohto rozsudku odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.