Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžk/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200024
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1018200024.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: OZ Naša Rodinka, so sídlom Istrijská 19, 841
07 Bratislava, IČO: 42 256 755, právne zastúpený spol. JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom
Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Devínska
Nová Ves, so sídlom Novoveská 17/A, 843 10 Bratislava, za účasti: 1. Q. W., O. H. XXXX/XX, XXX XX
O., 2. Andrea Smelíková, bytom Istrijská 5067/19, 841 07 Bratislava, 4. V.. U.. Q.. Ľ. J., O. H. XX, XXX

XX O., 5. U.. Q.. Q. J., O. H. XX, XXX XX O., 6. E. Z., O. H. XX, XXX XX O., 7. X. Z.Á., O. H. XX, XXX
XX O., 8. U. O., O. Q. XX, XXX XX O., 9. R. O., O. Q. XX, XXX XX O., účastníci v 6. - 9. rade právne
zastúpení advokátkou JUDr. Zuzanou Reguli, so sídlom kancelárie Jašíková 2, 821 04 Bratislava, a 10.
HlavnémestoSRBratislava,sosídlommestskéhoúraduPrimaciálnenám.1,81499Bratislava,ožalobe
opomenutého účastníka a o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.
k. 6S/5/2018-94 zo 6. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1
písm. g) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) odmietol žalobu
žalobcu ako opomenutého účastníka o uloženie povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi písomnosť -
upovedomenie o zrejmej nesprávnosti číslo: 2017-10/789/O/1/Šo/oprava/TH zo 4. januára 2017 (ďalej
len „upovedomenie“). O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

2. Správny súd v odôvodnení uznesenia v prvom rade poukázal na skutočnosť, že žalobca je
občianske združenie (právnická osoba), ktoré založili Q. W. vystupujúci ako jeho predseda a U.
W.Í. - členka žalobcu, ktorí sú zároveň pôvodnými stavebníkmi a vlastníkmi stavby, ktorej časť sa
nachádza na pozemku p. č. 1673 a bola im rozhodnutím žalovaného nariadená odstrániť. V pokračovaní
odôvodnenia uviedol, že účelom a zmyslom inštitútu opomenutého účastníka je, aby sa takýto účastník

administratívneho konania dozvedel o existencii rozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného v
dotknutom konaní, ktoré mu malo byť doručované a v prípade, ak nemal o vydaní takéhoto rozhodnutia
vedomosť (neprevzal ho), nebolo mu doručované, aby mal možnosť sa s obsahom takéhoto rozhodnutia
oboznámiť a následne v zákonných lehotách sa domôcť jeho preskúmania druhostupňovým orgánom
verejnej správy riadnym opravným prostriedkom. V danom prípade však celkom zjavne nenastala
situácia kedy by žalobca reálne nemal vedomosť o existencii a obsahu Upovedomenia, ktorého

doručenia sa domáha žalobca v tomto súdnom konaní. Účelom každého doručovania písomnosti v
administratívnom konaní je, aby sa účastník konania dozvedel o existencii a obsahu doručovanejpísomnosti a toto bolo postupom žalovaného v danom prípade naplnené. Z obsahu administratívneho
spisu mal správny súd za preukázané, že Upovedomenie bolo doručované a osobne aj prevzaté tak
štatutárnym zástupcom žalobcu (Q. W.) ako aj členkou žalobcu (U. W.), ktorá podala voči rozhodnutiu

žalovaného o odstránenie stavby riadny opravný prostriedok - odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté
druhostupňovým orgánom verejnej správy (Krajský stavebný úrad Bratislava) a jej riadne podané
odvolanie bolo zamietnuté. Taktiež treba poukázať na skutočnosť, že rozhodnutie o odstránenie stavby
ako aj druhostupňové rozhodnutie vydané v danej veci bolo predmetom súdneho prieskumu a tak
Krajský súd v Bratislave ako aj Najvyšší súd SR zamietol žalobu, ktorou sa žalobca, Q. W. a U. W. (ako

žalobcovia v 1., 2. a 3. rade v súdnom konaní) domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia týchto
rozhodnutí (o odstránenie stavby).

3.Podľasprávnehosúduniejenamieste,abybolomožnéžalobcuponímaťakoopomenutéhoúčastníka,
ktorému Upovedomenie nebolo doručené, t. j. že by nemal vedomosť o jeho existencii a obsahu.
Upovedomenie bolo žalobcovi doručené, prevzal ho jeho štatutárny zástupca - Q. W. a členka - U. W..

Skutočnosť, že žalobca nebol ako adresát označený pri doručovaní Upovedomenia vzhľadom na to, že
bolo doručované a prevzaté jeho zástupcom nie je dôvodom pre záver, že žalobca nemal vedomosť o
Upovedomení a že ho neprevzal. Ani v prípade, ak by bolo Upovedomenie doručované priamo žalobcovi
nikto iní ako Q. W. a U. W. by ho ani nemohli prevziať, a to s poukazom na právnu úpravu doručovania
písomností právnickým osobám a Upovedomenie by tiež muselo byť doručované na rovnakú adresu

akú majú tieto fyzické osoby (§ 25 S.s.p. v spojení s § 106 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok), keďže má na tejto adrese svoje sídlo. Podanie predmetnej žaloby
sa správnemu súdu javí ako výsostne účelové a špekulatívne predstavujúce snahu žalobcu oddialiť
realizáciu právoplatného rozhodnutia stavebného úradu (žalovaného) o odstránenie stavby, nadôvažok,
toto rozhodnutie už bolo predmetom súdneho prieskumu správnym súdom a Najvyšším súdom SR,

ktoré potvrdili jeho zákonnosť. Namiesto toho, aby v dlhoročnom administratívnom konaní o odstránenie
stavby žalobca ako aktuálne povinná osoba - právny nástupca pôvodných stavebníkov (Q. W. a U.
W.) pristúpil k realizácii právoplatného rozhodnutia o odstránení stavby snaží sa aj takýmto postupom
oddialiť túto svoju povinnosť. Správny súd ďalej uviedol, že ani prípadný ďalší iniciovaný súdny prieskum
rozhodnutia o odstránení stavby by podľa správneho súdu nemohol byť úspešný, keďže tomu bráni

prekážka rozhodnutej veci a takéto žaloba by musela byť odmietnutá.

4. V kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností správny súd uzavrel, že v danom prípade
neboli splnené zákonné podmienky na uskutočnenie súdneho prieskumu Upovedomenia, ktoré nie
je rozhodnutím/opatrením podliehajúcim súdnemu prieskumu, t. j. nejde o individuálny akt orgánu

verejnej správy, ktorý by mohol mať za následok ujmu (ukrátenie) na subjektívnych právach, právom
chránených záujmoch žalobcu, ktorého zároveň nie je možné pokladať za opomenutého účastníka,
ktorému Upovedomenie nebolo doručené.

5. Proti rozhodnutiu správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť

podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. h) a písm. j) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, že sa odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, a že podanie bolo nezákonne odmietnuté. Navrhoval,

aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. V odôvodnení kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že správny súd sa mu umožnil vyjadriť len
k písomným podaniam Q. W. a Hlavného mesto SR Bratislava, hoci z bodov 16 až 21 odôvodnenia
napadnutého uznesenia je jednoznačne zrejmé, že sa vyjadrili aj ďalší účastníci. Správny súd nielenže

neposkytol žalobcovi možnosť podať k týmto vyjadreniam stanovisko, ale ani len neupovedomil žalobcu
o tom, že sa títo účastníci vo veci vyjadrili (tzn. ich podanie/podania mu neboli zaslané ani len na
vedomie). V nadväznosti na uvedené sťažovateľ namietal zmätočnosť rozhodnutia, keď správny súd
sa pri rozhodovaní a zdôvodňovaní nesprávne zorientoval v účastníctve a vyjadreniach jednotlivých
účastníkov.

7. V pokračovaní kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie prípustnosti
správneho súdneho prieskumu Upovedomenia, keď po vykonaní neformálnej „opravy zrejmej
nesprávnosti“ jednoznačne nastali také právne účinky, ktoré pred jej vykonaním neexistovali, pričomtieto nové účinky zásadným spôsobom zmenili pôvodné rozhodnutie, keď inak definovali jeho samotný
predmet. Vo vzťahu k účastníkom zmenili, resp. vytvorili úplne nové práva a povinnosti, keďže
rozhodnutie správneho orgánu v znení jeho neformálnej zmeny ukladá úplne novú povinnosť, ktorá

predtým neexistovala. Význam tejto zmeny bol potom reflektovaný aj v rámci exekučného konania, kde
sa navrhoval výkon pôvodného rozhodnutia, ktoré však z dôvodu faktickej a právnej nevykonateľnosti
musel oprávnený zmeniť, pričom sa tento zásadný nedostatok rozhodol účelovo zmeniť spomenutým
neformálnym postupom opravy „zrejmej“ nesprávnosti. Aj exekučný súd však vyhodnotil takúto zásadnú
zmenu v predmete konania ako za neprípustnú, v dôsledku čoho konanie zastavil, čo sťažovateľ

preukazoval priloženým uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 15Er/3130/2016-126 z 25.
októbra 2019. Na podporu argumentácie o neprípustnosti opravy rozhodnutia v rozsahu definovanom
v Upovedomení, sťažovateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach a sp. zn.
7Sž/142/2001, sp. zn. 8Sžo/167/2010, sp. zn. 6Sžo/163/2009 a na rozhodnutie zverejnené v zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod R 45/2002.

8. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že správny súd posudzoval aktívnu legitimáciu
žalobcu s ohľadom na to, či ho možno považovať za účastníka administratívneho konania, ktorému by
nebolo predmetné upovedomenie doručené, hoci by mu doručované malo byť. Zjednodušene možno
skonštatovať, že správny súd konštatoval, že žalovaný sa o upovedomení musel dozvedieť, keďže jeho
predseda - Q. W. a členka U. W., ktorí boli samostatne taktiež účastníkmi administratívnoprávneho

konania, toto upovedomenie dostali, keďže im bolo doručované. Správny súd ďalej poukázal na to,
že zmyslom tohto konania je to, aby sa opomenutý účastník o rozhodnutí/opatrení dozvedel, čo v
danom prípade správny súd vyvodil, že bolo splnené, keďže o upovedomení mali vedomosti členovia
žalovaného, ktorým bolo doručené. Takýto výklad je však absolútnym nepochopením tohto typu konania,
keďže vo svojej podstate jeho zmysel popiera. Na to, aby niekto ako opomenutý účastník inicioval tento

typ konania, je absolútne nevyhnutným predpokladom to, že má subjektívnu vedomosť o existencii
nejakého správneho aktu, ktorý mu však v rozpore so zákonom nebol doručovaný (ani doručený). Ide
teda o situáciu, kedy sa účastník nejakým iným spôsobom, než právne účinným doručením, dozvie o
existencii správneho aktu. Podstata tohto konania je teda v náprave stavu, kedy nedošlo k doručeniu
rozhodnutiaaleboopatreniaúčastníkovi,niestavu,kedyoňomopomenutýúčastníkaninemávedomosť,

pretože v takom prípade ani objektívne nevie, že by mohol vo vzťahu k nejakému správnemu aktu
využiť takéto konanie. Je absolútne legitímne, ak sa žalobca dozvedel o existencii upovedomenia
sprostredkovane, cez svojho predsedu alebo člena a následne sa domáha toho, aby bolo takéto
upovedomenie doručené aj jemu. Správnemu súdu a ani účastníkom konania dokonca neprináleží
uvažovať o tom, ako po účinnom doručení naloží so svojimi právami takýto opomenutý účastník, tzn.

či je alebo nie je možné podať správnu žalobu alebo opravný prostriedok, príp. či tieto využije. Záver o
neexistencii aktívnej legitimácie žalobcu je teda jednoznačne nesprávny. Zmyslom žaloby opomenutého
účastníka teda nie je to, aby sa o správnom akte dozvedel (keďže subjektívna vedomosť získaná inak
ako účinným doručením je nevyhnutným predpokladom uplatnenia práva na podanie takejto žaloby) ale
to, aby došlo k jeho účinnému doručeniu tomu, kto mal byť, resp. bol účastníkom administratívneho

konania. Správny súd v tomto konaní má v zmysle zákona skúmať iba dve veci, a to preverenie tvrdenia
žalobcu o jeho opomenutí a existenciu namietaného rozhodnutia alebo opatrenia, od ktorého vydania
neuplynuli tri roky. Pritom v danom konaní sú uvedené predpoklady splnené, takže nie je dôvod na iné
rozhodnutie, než je vyhovenie žalobe v plnom rozsahu.

9. Účastníci 6/ - 9/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti nesúhlasili s námietkami sťažovateľa, napadnuté
právne závery správneho súdu považovali za správne a vyčerpávajúco odôvodnené a navrhli, aby
kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo ,,kasačný súd“) ako súd kasačný

(§ 11 písm. g) S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná (§
461 S.s.p.).

11. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému

rozhodnutiu správneho súdu preskúmal uznesenie správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie mu
predchádzajúcenajmäztohopohľadu,čisasprávnysúdvysporiadalsovšetkýmizásadnýminámietkamiuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil, či žalobcovi svedčí postavenie
opomenutého účastníka podľa § 179 S.s.p..

12.1. Podľa § 179 ods. 1 S.s.p. ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný

doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

12.2. Podľa § 179 ods. 7 S.s.p. ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo
veci ďalej koná.

12.3. Podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) chyby v písaní,

v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj
bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

13. V prvom rade sa kasačný súd zaoberal záverom správneho súdu, že v prípade sťažovateľa sa
nejedná o opomenutého účastníka administratívneho konania vedeného Mestskou časťou Bratislava

Devínska nová Ves pod sp. zn. DNV 2010-09/789/O/1/Šo, resp. Krajským stavebným úradom v
Bratislave pod sp. zn. A/2012/2229/MRV. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného je zrejmé,
že do okruhu účastníkov administratívneho konania v čase jeho ukončenia (6. augusta 2012, kedy
rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa č. A/2012/2229/MRV z 23. júla 2012 nadobudlo
právoplatnosť) sťažovateľ nepatril, a to bez ohľadu na to, že na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej

30. decembra 2011 pod č. V 28833/11 sťažovateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam. Sťažovateľ ako nový vlastník predmetnej nehnuteľnosti spolu s pôvodnými vlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti, iniciovali správny súdny prieskum predmetného rozhodnutia, ktorá žaloba
bola rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/316/2012-94 z 29. októbra 2014 v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/102/2015 z 19. novembra 2015, zamietnutá. Pri vydávaní

Upovedomenia žalovaný vychádzal z okruhu účastníkov administratívneho konania v čase jeho
skončenia, tzn. 6. augusta 2012, kedy rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa č. A/2012/2229/
MRV z 23. júla 2012 nadobudlo právoplatnosť. Zmena vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
nemá na uvedené vplyv.

14. Zmena vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom administratívneho konania podľa
stavebného zákona zakladá dôvod na prehodnotenie okruhu účastníkov, avšak iba v prípade, ak k
tejto zmene dôjde v priebehu administratívneho konania. Akékoľvek zmeny, ktoré nastanú po skončení
konania, už nemajú na okruh účastníkov žiaden vplyv a je úlohou účastníkov, ako scudzovateľov,
informovať nového vlastníka o všetkých relevantných právach a povinnostiach, ktoré sa na scudzovanú

nehnuteľnosť viažu. Špecifikom prejednávanej veci je, že k scudzeniu predmetnej nehnuteľnosti došlo
v priebehu odvolacieho konania, pričom odvolací správny orgán zmenu nezohľadnil, pravdepodobne
o nej nemal vedomosť. Je však na mieste reflektovať, že sťažovateľ uvedenú skutočnosť individuálne
nenamietal, avšak pristúpil, spolu s pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti, k iniciovaniu správneho
súdneho prieskumu predmetného rozhodnutia. Žalovaný teda nemal dôvod prehodnocovať okruh

účastníkov v čase jeho ukončenia a pri vydaní Upovedomenia postupoval v zmysle ust. § 47 ods. 6
správneho poriadku a opravil chybu v písaní, resp. inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení
rozhodnutia a upovedomil o tom účastníkov ukončeného konania, medzi ktorých sťažovateľ nepatril.
Žalovaný teda nemal povinnosť doručovať Upovedomenie aj sťažovateľovi, ale bolo úlohou účastníkov
1. a 2., ako scudziteľov predmetnej nehnuteľnosti, informovať sťažovateľa o vydaní Upovedomenia, ktorí

následne mohol voči predmetnému Upovedomeniu uplatniť prípustné prostriedky nápravy. Kasačný súd
teda zhodne ako správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci sťažovateľovi nesvedčí postavenie
opomenutého účastníka, ergo tento nemal v spore podľa § 179 S.s.p. aktívnu vecnú legitimáciu.

15. Pokiaľ v pokračovaní kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal závery správneho súdu ohľadne

spôsobilosti Upovedomenia byť spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu na základe
všeobecnej správnej žaloby, a s tým súvisiace námietky neprípustnosti opravy rozhodnutia v rozsahu,
v akom bolo rozhodnutie Upovedomením opravené, kasačný súd sa týmito námietkami nezaoberal,nakoľkotietosamíňajúpredmetukonania.Účelomžalobyopomenutéhoúčastníkaniejepreskúmavanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu vyjmúc jeho doručovanie.

16. Záverom, k námietkam procesného charakteru, kasačný súd uvádza, že nie každý nesprávny
procesný postup zakladá sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., ale len taký nesprávny
procesný postup, ktorým správny súd znemožní účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva až v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z obsahu spisového
materiálu je síce zrejmé, že podanie účastníkov 6/ - 9/ z 20. marca 2019 (č. l. 80 - 81) skutočne nebolo

sťažovateľovi doručené, avšak vzhľadom na procesný spôsob rozhodnutia o žalobe z dôvodov, na ktoré
vyjadrenia ďalších účastníkov nemali vplyv, kasačný súd vyhodnotil toto procesné pochybenie ako nie
natoľko závažné, že by bolo spôsobilé znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva až v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Správny súd
doručí (na vedomie) sťažovateľovi predmetné podanie dodatočne.

17. Námietka zmätočnosti rozhodnutia správneho súdu rovnako nie je dôvodná, keď správny súd síce
nesprávne označil účastníkov v konštatačnej časti svojho rozhodnutia, avšak z obsahu sťažovateľovi
doručených podaní a z obsahu rozhodnutia správneho súdu je evidentné, že sa jedná o zjavnú
nesprávnosť v označení účastníkov, ktorú ale nebol problém, a to ani pre sťažovateľa, identifikovať. Ani
uvedené procesné pochybenie správneho súdu nebolo spôsobilé znemožniť účastníkovi konania, aby

uskutočnil jemu patriace procesné práva až v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

17. Po preskúmaní uznesenia správneho súdu v medziach sťažnostných bodov dospel kasačný súd k
záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju postupom podľa § 461 S.s.p. zamietol.

18. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167
ods. 1, 168 a 169 S.s.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania,
pretože žalobca nebol v kasačnom konaní úspešný, žalovaný a účastníci 1. - 5. a 10. zostali v kasačnom
konaní nečinní a ďalší účastníci 6. - 9. si nárok na náhradu trov kasačného konania neuplatnili.

19. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 k § 147 ods. 2 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.