Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 19, 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/323/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7199890525
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7199890525.4

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: EDMA s.r.o., Hlavná
20, 040 01 Košice, IČO: 36 217 239, proti povinným: P. X. G. L. R., G.. R., B.. XX.X.XXXX, V. X, W.N.,
P. X. G. Q. W., B.. XX.X.XXXX, V. XX, W., Z.. XX.XX.XXXX, P. X. G. C. X., B.. XX.X.XXXX, V. XXXX/XX,
W., Z.. X.X.XXXX, o vymoženie 78,34 € s prísl., trov predchádzajúceho konania 8,23 € a trov exekúcie,
vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Lenka Borovská, Exekútorský úrad so sídlom Kováčska 32,

040 01 Košice, náhradník JUDr. Ing. Slavomíra Borovského, pod č. EX 36/1999, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu
exekútorovi dňa 27.1.1999 a poverenia na vykonanie exekúcie K. vydaného Okresným súdom Košice I
dňa 23.2.1999 bol výkonom predmetnej exekúcie poverený súdny exekútor Ing. Slavomír Borovský.

2. Dňa 24.3.2020 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote.

3. Tunajší súd konajúci vyšším súdnym úradníkom, uznesením č. k. 0Er/323/1999-59 zo dňa 7.10.2020
námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol.

4. Oprávnený odôvodnil námietky proti exekúcii tým, že pohľadávka, ktorá bola predmetom vymáhania v
tomto exekučnom konaní bola dňa 12.12.2019 postúpená na základe Notárskej zápisnice N 2461/2019,
Nz 55111/2019, NCRls 56004/2019 o Zmluve o postúpení pohľadávok (ďalej ako „Notárska zápisnica“ )
uzavretej medzi EDMA, s.r.o. ako postupcom a Firenzana s.r.o. so sídlom Vojtešská 211/6, Nové
Město, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 084 28 671 vedená u Městského soudu v Praze pod

číslom C 318893 (ako postupníkom, ďalej ako „Nový oprávnený“). Ide o pohľadávku uvedenú na strane
28 Notárskej zápisnice, označenú ako XXXX B XXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a postúpenie vyššie
špecifikovanej pohľadávky bolo súdnemu exekútorovi oznamované elektronicky dňa 13.12.2019 v
súladesoznenímustanovenia§37zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(ďalej ako „Exekučný poriadok“). Oprávnený argumentoval, že v prípade postúpenia pohľadávky v rámci
exekučného konania začatého do 1.2.2002 bol možný výlučne postup podľa § 37 Exekučného poriadku

účinného do 31.1.2002, podľa ktorého na všetky dovtedy začaté exekúcie platilo, že: „ Účastníkmi
exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom
vlastníctve manželov, účastníkmi konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného. Proti inému
než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v
rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla
povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41). Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len

listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu“. Pri
prechode práva sa právny nástupca pôvodného oprávneného stáva priamo oprávneným a v exekúciisa pokračuje bez akéhokoľvek rozhodovania o tomto prechode a teda Exekučný poriadok v konaniach
začatých do 1.2.2002 vôbec nepredpokladal rozhodovanie súdu o zmene oprávneného v exekučnom
konaní. V tejto súvislosti dáva oprávnený do pozornosti ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku,

podľa ktorého platí, že exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002 sa dokončia podľa
doterajších predpisov. Súdny exekútor mal teda bez toho, aby súd rozhodol o zmene na strane
oprávneného doručiť upovedomenie o zastavení starej exekúcie novému oprávnenému. Oprávnený
považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že určité prechodné ustanovenia v Exekučnom
poriadku určujú použitie doterajších právnych predpisov pre dokončenie začatých exekúcii v skoršom

období. Napr. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku (exekúcie do roku 2002), resp. § 243b Exekučného
poriadku (exekúcie začaté do 1.11.2013) alebo § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (exekúcie začaté
do 1.4.2017). Exekučné konania začaté pred týmito dátumami sa majú dokončiť podľa dovtedajších
predpisov. Nie je teda možné použiť zákonné ustanovenie limitujúce trovy exekúcie na 35,-EUR, ktoré
je účinné od 1.1.2020, nakoľko samotný Exekučný poriadok v prechodných ustanoveniach v rokoch
2002 a 2013, resp. 2017 vylúčil aplikáciu neskôr prijatej platnej úpravy pre prípady týchto exekúcii. Trovy

prípadne zastavených exekučných konaní musia byť určené podľa predchádzajúcej právnej úpravy.
Podľa názoru oprávneného ide navyše o starú exekúciu, ktorá nebola ku dňu určenému Exekučným
poriadkom, teda k 30.6.2016 zapísaná v Centrálnom registri exekúcii a teda nárok exekútora na náhradu
trov nevznikol.

5. Proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. 0Er/323/1999-59 zo dňa 7.10.2020 podal oprávnený
sťažnosť. V sťažnosti oprávnený uviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne; vyšší súdny
úradník sa nesprávne vysporiadal s podstatnou námietkou oprávnenej, ktorá sa týkala prechodného ust.
§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku a jeho správnej aplikácie na túto exekučnú vec. Vyšší súdny úradník
opomína, že exekučné konanie sa nezačalo pred 01.09.2005, ale ešte pred 01.02.2002. Konkrétne,

exekučné konanie v tejto veci začalo v roku 1999. Exekučný súd nemôže predmetnú vec právne
posudzovaťpodľaustanoveníExekučnéhoporiadkuvzneníúčinnommedzirokmi2002a2005aneskôr,
ako to nesprávne urobil vyšší súdny úradník, nakoľko exekučné konanie sa začalo v roku 1999 a
teda je potrebné vec právne posudzovať podľa znenia Exekučného poriadku účinného v čase začatia
exekučného konania (rok 1999) a ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorých sa tieto konania

dokončia podľa predpisov účinných do 01.02.2002 nie je možné ignorovať. Oprávnený predložením
dotknutej listiny súdnemu exekútorovi splnil všetky podmienky, ktoré od neho exekučný poriadok
požadoval na to, aby došlo ku efektívnej procesnej zmene účastníka na strane oprávneného podľa
exekučného poriadku. Ako je z citácie predmetných ustanovení zrejmé, na to, aby sa hmotnoprávny
prevod alebo prechod pretavil do roviny procesnej, nebol potrebný žiaden ďalší úkon zo strany

oprávneného, ani osobitné rozhodnutie súdu. Berúc do úvahy uvedené, s prihliadnutím ku zákonu č.
233/2019 Z.z., mal súdny exekútor adresovať upovedomenie o zastavení starej exekúcie už novému
oprávnenému, a to spoločnosti Firenzana s.r.o.

6. Ďalej oprávnený poukázal na to, že vo vzťahu ku zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra

exekúcií poznamenáva, že z odseku 5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aký
presne dôkaz predložil súdny exekútor vo vzťahu ku tomuto zápisu. Jediným relevantným dôkazom v
tejto súvislosti je výlučne potvrdenie zo strany Slovenskej komory exekútorov. Oprávnený upriamuje
pozornosť aj na zrejmý rozpor povinnosti oprávneného hradiť paušálne trovy exekúcie (ust. § 6 ods.
2 zákona č. 233/2019 Z.z. ), ako aj nemožnosť podať námietky proti paušálnym trovám (ust. § 7 ods.

1 zákona č 233/2019 Z.z. ) najmä s čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Prenos úhrady paušálnych trov starej exekúcie na oprávneného je v priamom rozpore s čl.
20 a 46 Ústavy Slovenskej republiky, keďže uvedenými ustanoveniami je obmedzené vlastnícke právo
oprávneného; pri starej exekúcii nie je v možnostiach oprávneného vôbec zvažovať, či exekúcia bude
alebo nebude bezvýsledná. Vlastníckemu právu oprávneného, do ktorého bolo protiústavne zasiahnuté

zákonom č. 233/2019 Z.z., nie je poskytnutá rovnaká ochrana ako vlastníckemu právu oprávnených, do
ktorých práva nebolo zasiahnuté zákonom č. 233/2019 Z.z., ktorým je paušálna úhrada trov bezdôvodne
prenášaná na oprávneného. Oprávnený má za to, že vo vzťahu ku paušálnej náhrade trov starej
exekúcie mala byť náhrada trov posudzovaná tak, ako je to upravené v Civilnom sporovom poriadku, kde
sa v prípade bezvýslednosti, rozhoduje podľa procesného zavinenia. Vzhľadom ku charakteru námietok,

ktoré sú prezentované v tejto časti sťažnosti, navrhuje oprávnený exekučnému súdu, aby využil svoje
oprávnenie v zmysle ust. § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a obrátil sa na Ústavný súd
Slovenskej republiky s návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa článku 125 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor ust. § 6 ods. 2 a ust. § 7 ods. 1 veta druhá zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 233/2019 Z.z. s čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl.46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Na základe uvedeného navrhol oprávnený, aby bolo uznesenie Okresného súdu Košice I,

sp.zn. 0Er 323/1999 EX 36/1999 zo dňa 7.10.2020 zrušené.

7.Prípustnosťsťažnostijeviazanánaformurozhodnutia(uznesenie),nato,ktorýsúdhovydal(súdprvej
inštancie) a kto ho vydal (súdny úradník) a musí ísť o uznesenie súdneho úradníka, ktoré sa doručuje.
Sťažnosťjeprípustnápredovšetkýmprotiprocesnýmuzneseniam,ktorévydásúdnyúradníkzpoverenia

sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo
uznesenie vydané a sťažnostná lehota je normatívne zakotvená na 15 dní. Sťažnosť sa podáva na súde,
ktorý napadnuté uznesenie vydal. Týmto súdom je súd prvej inštancie.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším súdnym
úradníkom. V preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie, ktorým súdny úradník rozhodol o námietkach

proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Toto rozhodnutie je súdny úradník oprávnený vydať na
základe zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Sťažnosť bola podaná včas. Sťažnosť bola
podaná osobou oprávnenou.

9. Okruh účastníkov exekučného konania je vymedzený v ustanovení § 37 ods. 1 Exekučného poriadku,

podľa ktorého sú účastníkmi konania oprávnený a povinný. V praxi však nemožno vylúčiť prechod alebo
prevod práva, resp. povinnosti z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu.

10.Podľa§37zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.1.2002, účastníkmi exekučného

konania sú oprávnený a povinný. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného. Proti inému než tomu, kto
je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený
ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo
z exekučného titulu (§ 41). Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo

overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.

11. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, sa konania začaté
pred 1. septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje

inak.

12. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, sa ustanovenia §
34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, §

145 ods. 1 použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

13. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017.

14. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku.

15. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak po začatí
konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o
ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného

vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.16. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

17. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie

(ďalej len "opätovný návrh").

18. Podľa § 239 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného súdnym úradníkom, ktoré treba
doručiť, je prípustná sťažnosť.

19. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

20. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

21. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením, spravidla bez nariadenia
pojednávania.

22. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

23. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení. V
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

24. Z toho dôvodu o sťažnosti oprávneného rozhodoval sudca.

25. Sudca po oboznámení sa s celým spisovým materiálom, ako aj s námietkami a sťažnosťou
oprávneného, dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

26. Právna úprava Exekučného poriadku prešla značným vývojom, kedy boli viaceré ustanovenia (aj
opakovane) menené, rušené a dopĺňané. Pre vedenie exekučného konania a aj pre zmenu účastníka
exekučného konania je potrebné mať vždy na vedomí, akú právnu úpravu resp. jej časové znenie je
potrebnévdanejexekučnejveciaplikovať.Vovšeobecnostiplatí,žeprocesnéprávnenormysúokamžite

aplikovateľné, a teda po zmene procesných ustanovení je potrebné v konaní pokračovať podľa nových
procesných ustanovení. Oprávnený v námietkach a sťažnosti argumentuje tým, že pohľadávka, ktorá
bola predmetom vymáhania v tomto exekučnom konaní bola dňa 12.12.2019 postúpená na iný subjekt
(nový oprávnený), že oprávnený postúpenie pohľadávky súdnemu exekútorovi oznámil dňa 13.12.2019
a že Exekučný poriadok v konaniach začatých do 1.2.2002 vôbec nepredpokladal rozhodovanie súdu

o zmene oprávneného a teda súdny exekútor mal bez toho, aby súd rozhodoval o zmene na strane
oprávneného doručiť upovedomenie o zastavení starej exekúcie novému oprávnenému. Súd sa s
uvedenou argumentáciou oprávneného nestotožňuje. Podľa názoru súdu len súd môže posúdiť, či
okolnosti uvedené v oznámení, sú spôsobilé privodiť prevod alebo prechod práv alebo povinností z
exekučného titulu a či predložené listiny sukcesiu do práv a povinností oprávneného alebo povinného

aj preukazujú. V prípade, ak by bol súdu preukázaný prevod alebo prechod práv alebo povinností z
exekučného titulu, súd by mal rozhodnúť uznesením o zmene oprávneného aplikujúc ustanovenia § 9a
Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 a § 80 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. V danom
prípade však súd uznesením nerozhodol o zmene oprávneného.

27. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“) proti
inému než tomu. kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto
je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho
prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých
základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu,

sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.
Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinnosti.
Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo
dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením.Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule,
a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. Pokiaľ ide všeobecne o účastníctvo v
civilnom súdnom konaní, ktorého súčasťou je exekučné konanie, súdna prax sa zhoduje v názore, že

za situácie, keď dôjde k hmotnoprávnemu prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, ktorých sa
konanie týka, z doterajšieho účastníka konania (resp. strany) na iný subjekt, hmotnoprávny prevod alebo
prechod neznamená bez ďalšieho priamu zmenu v rovine procesnej. K zmene účastníkov konania,
vrátane konania exekučného, dochádza až na základe rozhodnutia súdu o pripustení takejto zmeny a
to okamihom nadobudnutia jeho právoplatnosti. Je nevyhnutné zdôrazniť, že Exekučný poriadok v §

37 obsahuje, a to aj po prijatí nových procesných kódexov, osobitnú úpravu účastníctva v exekučnom
konaní, vrátane procesného postupu, ktorý je nevyhnutné dodržať pri rozhodovaní o zmene účastníka
v prípade zmeny nositeľa práv alebo povinností, ktoré sú predmetom exekučného konania, t.j. upravuje
procesné nástupníctvo. Z vyššie citovaného ustanovenia § 37 ods. 3 EP je zrejmé, že v prípade, ak
dôjde k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, k zmene účastníka
exekučného konania v procesnej rovine dôjde až na základe právoplatného rozhodnutia exekučného

súdu o pripustení takejto zmeny účastníka. Súdny exekútor ako aktívne legitimovaná osoba podáva
návrh na pripustenie zmeny účastníka výlučne na základe oznámenia účastníka exekučného konania o
skutočnostiach, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich
z exekučného titulu. Návrhu súdneho exekútora na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania
preto môže byť súdom vyhovené len vtedy, ak je podaný na základe oznámenia príslušných skutočností

účastníkom exekučného konania. Prevod alebo prechod je preto potrebné v každom prípade procesné
deklarovať rozhodnutím exekučného súdu, ktoré sa stáva podkladom pre súdneho exekútora (spolu s
udeleným poverením) na pokračovanie v exekúcii.

28. Účastníkmi exekučného konania a exekúcie sú iba tie subjekty, ktorým toto postavenie priznáva

Exekučnýporiadok.Jednýmztýchtosubjektovjeoprávnený,ktorýmjeten,ktopodalnávrhnavykonanie
exekúcie, pričom exekúciu možno vykonať iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu
právo naplnenie (aktívna exekučná legitimácia). Po začatí exekučného konania však môže dôjsť k
prevodu práva z exekučného titulu v dôsledku postúpenia vymáhanej pohľadávky. Pri prevode práva z
exekučného titulu nedochádza automaticky aj k zmene účastníka v exekučnom konaní, ale ustanovenie

§ 37 ods.3 EP predpokladá, že účastník konania (oprávnený) bez zbytočného odkladu oznámi a
preukáže súdnemu exekútorovi, že došlo k prevodu práva z exekučného titulu a súdny exekútor na
základe toho predloží súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, ktorý o návrhu rozhodne.
Subjekt, ktorému bolo právo z exekučného titulu prevedené, sa stáva účastníkom exekučného konania
(oprávneným) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bola pripustená zmena účastníka

exekučného konania na strane oprávneného.

29. Súd konštatuje, že kontrolou spisového materiálu zistil, že mu návrh na pripustenie zmeny účastníka
konania na strane oprávneného doručený nebol, v dôsledku čoho súd nerozhodol o zmene účastníka
konanianastraneoprávneného,tzn.upovedomenieozastavenístarejexekúciesadoručujepôvodnému

oprávnenému. V exekučnom konaní nebolo do 01.01.2020, teda ku dňu, ku ktorému bola exekúcia
ex lege zastavená, rozhodnuté o zmene účastníka konania na strane oprávneného, t. j. neexistuje
rozhodnutie súdu o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného. Kým súdny exekútor
nedisponuje rozhodnutím súdu o pripustení zmeny účastníka konania, koná s pôvodným oprávneným.
Vzhľadom na to, že súdny exekútor je viazaný procesným stavom ku dňu zastavenia exekúcie, správne

vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie voči oprávnenému. Pre úplnosť súd dodáva, že v
prípade, ak bola postúpená pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii na iného oprávneného a nedošlo k
zmene účastníka konania na strane oprávneného, t.j. neexistuje rozhodnutie súdu o pripustení zmeny
účastníka konania na strane oprávneného, upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa doručuje
pôvodnému oprávnenému. Keďže doposiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie exekučného súdu, na

základe ktorého by ako oprávneného do konania pripustil akýkoľvek iný subjekt, účastníkom konania
na strane oprávneného je toho času oprávnený, t.j. EDMA s.r.o., Hlavná 20, 040 01 Košice, IČO: 36
217 239.

30. Súdny exekútor mal na základe Oznámenia a Notárskej zápisnice predložiť súdu v lehote 14 dní

návrh na pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného. Avšak dňa 1.1.2020 nadobudol účinnosť
zákon ZoUNEK, v zmysle ktorého došlo k zastaveniu starých exekúcii za predpokladu, že sa na nich
nevzťahovali absolútne alebo relatívne výnimky zo zákona. Preto súdny exekútor už súdu nepredložil
návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného, pretože 1.1.2020 došlo zo zákona kzastaveniu predmetnej exekúcie v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 ZoUNEK. Súdny exekútor vydal dňa
3.03.2020 Upovedomenie o zastavení starej exekúcie pod č. EX 36/1999-S-53 GS v zmysle ustanovenia
§ 5 ods. 1 ZoUNEK, čím deklaroval, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Spolu s upovedomením

súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu paušálnych trov exekúcie v zmysle ustanovenia § 6 ods.
2 ZoUNEK.

31. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej
doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci ku dňu vydania

upovedomenia uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu
exekútorovi a súčasne nebolo zistené, že ide o exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje
a ani neboli preukázané dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predĺžila (§
4 ZoUNEK). Až do zastavenia exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK nebolo vo veci
právoplatne rozhodnuté o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, preto procesne
oprávneným v tomto exekučnom konaní naďalej zostal oprávnený, ktorého súdny exekútor správne

označil za oprávneného v upovedomení o zastavení starej exekúcie a aj mu upovedomenie doručil.

32. Zákon č. 233/2019 Z.z. upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1) zo
zákona,t.j.priznávaniektorýmskutkovýmokolnostiamodôvodňujúcimzastaveniestarejexekúcieúčinky
priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá

sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t.j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia
zastavuje) a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať
vplyv na vedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania. Súd názor oprávneného nezdieľa, a
preto v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP nebude podávať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR
o súlade právnych predpisov, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť, ak súd pred rozhodnutím vo

veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou,
so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá Ústavnému
súduSlovenskejrepublikynávrhnazačatiekonanie,nieakktakémutozáverudospejeúčastníkkonania.
Napadnutý zákon č. 233/2019 Z.z. podľa názoru súdu nie je dokonalým zákonom a vytvára viaceré
výkladové problémy, avšak jeho účel odbremenenia všeobecných súdov od exekučnej agendy je zrejmý

a ten tento zákon jednoznačne napĺňa. Ak je oprávnený presvedčený o reálnej vymožiteľnosti svojej
pohľadávky, tak o túto neprichádza, len sa presunie na vecne príslušný súd. Na všeobecných súdoch
sa tak postupne vytvorí väčší priestor (materiálny aj personálny) na riešenie iných druhov agendy, čím
sa potenciálne zrýchli súdne konanie ako také. Toto bola základná predstava zákonodarcu pri prijímaní
predmetného zákona a s touto sa zároveň exekučný súd v plnom rozsahu stotožňuje. Navyše obsahom

práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka
súdneho konania. Z tohto dôvodu súd nevidí dôvod na podávanie návrhu na začatie konania o súlade
právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky a to najmä vychádzajúc z vyššie spomínaných
skutočností a na okolnosť, že konanie je ex lege v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. zastavené.

33. Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).