Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 6, 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117216886
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7117216886.11

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: N., nar. X.X.XXXX, bytom L., zastúpená Mgr.
Tomášom Čermákom, advokátom so sídlom Šancová 58, 812 86 Bratislava, proti žalovaným: 1/ K., nar.
X.XX.XXXX, bytom E., 2/ Q., nar. X.X.XXXX, bytom E., 3/ K.i, nar. XX.XX.XXXX, bytom A., prechodne
bytom P., v spore o zaplatenie 1.100,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažalobouzodňa15.3.2017,ktorábolasúdudoručenádňa22.06.2017,domáhalavydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade na zaplatenie sumy 1.100,- Eur spoločne
a nerozdielne s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy odo dňa 1.5.2016 do zaplatenia.

Zároveň žiadala súd, aby jej priznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zo dňa 21.6.2018 zaviazal žalovaných v 1. až v 3. rade zaplatiť
spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 1.100 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne odo
dňa 1.5.2016 do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobkyni priznal aj náhradu trov
konania vo výške 100 % (výrok II.).

3.Rozsudoksúduprvejinštancienapadlivčaspodanýmodvolanímžalovanív1.a2.radenavrhujúc,aby
Krajský súd v Košiciach tento v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie.

4. Predmetný rozsudok súdu prvej inštancie v zákonnej lehote napadol aj žalovaný v 3. rade popierajúc

doručenie predvolania na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 21.6.2018. V odvolaní dôvodil, že
predvolanie naň mu nikdy nebolo doručované a pojednávania sa tak objektívne nemohol zúčastniť.
Nemohol tak na svoju obranu predkladať prostriedky procesnej obrany, hoci predtým zásielky zo súdu
riadne preberal. Navyše žalovaní v 1. a 2. rade oznámili súdu na pojednávaní dňa 21.6.2018, že sa
nezdržiava na adrese, kam mu boli zásielky doručované, ale že sa zdržiava na inej presne označenej
adrese. Z jeho pohľadu tak súdu nič nebránilo pokúsiť sa doručovať mu zásielku opätovne na inú známu

adresu a tak mu umožniť uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Podľa jeho mienky mal súd prvej
inštancie rovnako pristúpiť k navrhovanému výsluchu tak, ako to požadovali žalovaní v 1. a 2. rade
priamo na pojednávaní dňa 21.6.2018.

5. Krajský súd v Košiciach svojím uznesením zo dňa 17.2.2020 vydaným pod č.k. 2Co/169/2019 - 135
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom uznesení

okrem iného skonštatoval porušenie práva na spravodlivý proces a uložil súdu prvej inštancie po
vrátení veci postupovať v konaní v súlade s procesným predpisom a ústavnými zásadami tak, aby bolazabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán, uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť
žalovanými v 1. a 2. rade navrhnuté dôkazy, uložil súdu pokúsiť sa o vykonanie dôkazu výsluchom
žalovaného v 3. rade, predvolávajúc ho z adresy označenej žalovanými v 1. a 2. rade a zistiť všetky

rozhodujúce (právne významné) skutočnosti potrebné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.

6. Po vrátení veci tunajšiemu súdu odvolacím súdom žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 4.2.2021
vzala žalobu v celom rozsahu späť. Ako dôvod späťvzatia žaloby uviedla prieťahy spôsobované v spore
žalovaným v 3. rade, ktorý sa bez ospravedlnenia opakovane nedostavil na pojednávanie a znemožnil

tak riadny priebeh súdneho konania bez zbytočných prieťahov. V podaní poukázala na skutočnosť, že v
dôsledku neodôvodnených prieťahov v konaní spôsobených žalovaným v 3. rade jej vznikli neprimerané
náklady, ktoré ju zaťažujú, a nie je schopná ich ďalej znášať. Žiadala, aby súd konanie zastavil a o
trovách zastaveného konania rozhodol tak, že žalovaní v 1. až 3. rade nemajú nárok na náhradu trov
konania.

7. Na základe výzvy súdu žalovaní v 1. až 3. rade zhodne oznámili súdu, že súhlasia so späťvzatím
žaloby a nepriznaním náhrady trov konania žiadnej strane sporu.

8. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

10. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

11. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je a skutočnosť že
žalovaní v 1. až 3. rade so späťvzatím žaloby súhlasili, súd rozhodol tak, že konanie zastavil.

12. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa Čl. 4 ods. 1, ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna
vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa
posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu

najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu
vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

15. Podľa Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

16. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.

17. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo
o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beerproti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.
76809/01).

18. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil.
Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane

žalobcu, aj na strane žalovaného.
Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Akniejevkonanípreukázané,žespäťvzatiežalobyboloodôvodnenéneskoršímsprávanímžalovaného,
ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť

dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k
žalobnej požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného,
pretože po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania
procesne zavinil žalovaný. Možno tak ustáliť, že ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo
bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať

žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

19. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje tak zodpovednosť za zavinenie
sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje
len z procesného hľadiska.

20. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie
žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového
konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná.
Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca v podaní, ktorým vezme žalobu späť, uviedol dôvod

späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných predpisov.

21. V danom prípade súd zastavil konanie pre späťvzatie žaloby žalobkyňou, teda na základe jej
dispozičného úkonu. Ak žalobkyňa ako dôvod späťvzatia žaloby uviedla cielenú nečinnosť žalovaného v
3. rade, možno konštatovať, že v danom prípade nejde tak o reakciu na správanie žalovaných v 1. až 3.

rade, a teda nie je možné procesné zavinenie na zastavení konania pričítať žalovaným v 1. až 3. rade,
a teda ich trovy by mala znášať žalobkyňa. Žalovaní v 1. a 2. rade sa výslovne vzdali svojho práva na
náhradu trov konania podaním zo dňa 3.5.2021, žalovaný v 3. rade tak urobil podaním zo dňa 9.2.2021.

22. V nadväznosti na uvedené súd uvádza, že Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak

strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov
neprejavila záujem. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného
sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris.)

23. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že
princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného
z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity
vyplývajúceho z Čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2
CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu

trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť
nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť
druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné
a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k
nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,17

185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius).
Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení
povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje
autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“24. Súd preto s použitím Základných princípov Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku aplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov

konania žalovaných v 1. až 3. rade rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní,
ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 Základných princípov
Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok
na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. § 262 Civilného

sporového poriadku o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov
konania, za situácie, keď oprávnená strana neprejavila o trovy záujem, resp. oprávnenej strane žiadne
trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho sporu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018, sp. zn.
7Cdo/14/2018.)

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že
konanie zastavil a žalovaným v 1. až 3 rade náhradu trov zastaveného konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice
I v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.