Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 29, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 38Cb/173/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118280573
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Antónia Ďuranová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6118280573.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Antóniou Ďuranovou v právnej veci žalobcu: Náhradné
vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného:
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom

Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 192,50 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 192,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 192,50 EUR od 11.04.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške

náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným upomínaciemu súdu dňa 22.05.2018, sa
žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 192,50 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 11.04.2018 do zaplatenia.

2.Naodôvodneniepodanéhonávrhuuviedol,žedňa21.02.2018došlovŽ.kdopravnejnehode,priktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky U. N. X, EČV: K.. Poškodeným bola spoločnosť T.-
V., F..E..D.., so sídlom XXX XX E. XXX, C.: XX XXX XXX. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou
motorového vozidla X. F., EČV: K., v tom čase povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený
nechal vykonať opravu motorového vozidla a u žalobcu si na základe Zmluvy o nájme dopravného
prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 08.03.2018 prenajal náhradné motorové vozidlo značky M. N., EČV:
K.. Po ukončení doby trvania nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2018036, splatnú dňa

21.03.2018, na sumu 305 EUR bez DPH, a to za 6 dní nájmu od 08.03.2018 do 13.03.2018 pri výške
denného nájomného 46,67 EUR bez DPH. Vo fakturovanej sume je zahrnutý aj jednorazový poplatok za
pristavenie,prevzatieačistenienáhradnéhovozidlavovýške25EURbezDPH.Dňa14.03.2018postúpil
poškodený svoju pohľadávku spočívajúcu v nároku na poistné plnenie titulom náhrady vynaložených
nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 305 EUR bez DPH spolu s jej príslušenstvom
a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil pohľadávku u žalovaného listom zo dňa

20.03.2018. Dňa 26.03.2018 došlo k skončeniu prešetrovania a k vybaveniu poistnej udalosti. Žalovaný
poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 112,50 EUR bez DPH. Poistné plnenie krátil tak, že určil
vlastnú dobu nájmu náhradného vozidla v rozsahu 3 dní a určil tiež vlastnú cenu nájmu náhradnéhovozidla vo výške 45 EUR s DPH /37,50 EUR bez DPH/. Poistné plnenie bolo tiež znížené o poplatok za
pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia rozdielu medzi
fakturovanou sumou 305 EUR bez DPH a poskytnutým poistným plnením 112,50 EUR bez DPH. Keďže

žalovaný bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť, od 11.04.2018 je v omeškaní. Preto si žalobca súčasne uplatňuje
aj úroky z omeškania.

3. Spolu s návrhom predložil žalobca tieto listinné dôkazné prostriedky:

- Zmluvu o nájme č. XX/XXXX zo dňa 08.03.2018
- Protokol o prenájme náhradného vozidla č. XX/XXXX
- faktúru č. 2018036 na sumu 305 EUR bez DPH
- Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14.03.2018
- čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 14.03.2018
- oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14.03.2018

- uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 20.3.2018
- doklad o úhrade sumy 112,50 EUR
- oznámenie o poistnom plnení zo dňa 27.03.2018.

4. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý bol v dôsledku podaného odporu zrušený a vec

bola po vyjadrení žalobcu postúpená tunajšiemu súdu.

5. Žalovaný v podanom odpore (č. l. 56 spisu) uviedol, že žalovaný nárok nevyplýva zo zákona č.
381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla /
ďalej len „ZoPZP“/, ani z Občianskeho zákonníka a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal pasívnu

vecnú legitimáciu žalovaného. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nepredložil všeobecné obchodné
podmienky, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o nájme. Taktiež nie je podľa neho zrejmé, kto
a kedy ručne dopísal do zmluvy o nájme dobu skončenia nájmu, pričom sa domnieva, že k realizácii
uvedeného došlo až po podpise zmluvy. Z predloženého protokolu o prenájme náhradného vozidla
nie je zrejmé na akom mieste došlo k jeho prevzatiu a odovzdaniu. Z predložených listín taktiež nie

je možné zistiť kto konal za poškodeného a či išlo o oprávnenú osobu. Podľa žalovaného žalobca
rovnako nepreukázal či poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo. Poukázal na to, že dôvod, ktorý
uviedol poškodený v čestnom prehlásení, že nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo počas opravy
havarovaného vozidla, nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný, ani preukázaný. Za účelovú
a ničím nepodloženú považuje žalovaný argumentáciu žalobcu, že vozidlo poškodeného muselo byť

umiestnené v autoservise až do vystavenia krycieho listu poisťovňou.

6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu (č. l. 74 spisu) uviedol, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu
odvodzuje z ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka. Postúpená pohľadávka mala charakter budúcej
pohľadávky.

K tvrdeniam žalovaného o jeho chýbajúcej pasívnej vecnej legitimácii uviedol, že nárok na náhradu
peňažnej sumy zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného
poistenia sa opiera o § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP je poškodený oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
K žalovaným namietanej rukou dopísanej dobe skončenia nájmu uviedol, že nájomný vzťah vzniká v

okamihu, keď sa zmluvné strany dohodli o podstatných zložkách zmluvy, ktorými sú predmet nájmu
a nájomného. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen
uvedením určitého časového obdobia, ale tiež tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať
na konkrétnym dátumom neurčiteľnú objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné zistiť kedy
sa nájomný pomer skončí. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na

podstatných náležitostiach zmluvy, predmete nájmu a výške nájomného. V tom čase zvyčajne nevedia
či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako
dlho sa bude vozidlo nachádzať v servise.
Žalobcom predložené listiny podpísala v mene poškodeného jeho konateľka U.. E. T., ktorá je oprávnená
v mene spoločnosti konať samostatne.

Za irelevantnú považoval žalobca námietku žalovaného o tom, či prenájom náhradného vozidla na
strane poškodeného bol vôbec nutný, keďže žalovaný tým spochybňuje samotnú potrebu využívania
motorového vozidla poškodeným. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové
vozidlo zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval primárne v súvislostiso zabezpečovaním svojich súkromných a pracovných potrieb. Nie je spravodlivé požadovať od
poškodeného, aby bol obmedzený v užívaní svojho vozidla a upustil od svojho zaužívaného spôsobu
fungovania.

Podľa žalobcu je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po
vydaníkrycieholistu,resp.poposkytnutípoistnéhoplneniapoisťovňou.Dĺžkanájmunáhradnéhovozidla
teda zodpovedá rýchlosti šetrenia škodovej udalosti a vydania krycieho listu, ako tomu bolo aj v tomto
prípade. Poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy vozidla, po vydaní
krycieho listu bol poškodený informovaný o možnosti prevziať si opravené vozidlo, čo aj bezodkladne

urobil a náhradné vozidlo vrátil.
K žalovaným uvedenej primeranej sadzbe denného nájomného 45,- EUR s DPH /37,50 EUR bez DPH/
žalovaný neposkytol vysvetlenie. Žalobca poukázal na cenovú ponuku spoločnosti MK Car s.r.o., z ktorej
vyplýva výška denného nájomného za vozidlo značky M. N. 58,80 EUR s DPH.
Poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla podľa žalobcu predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli
v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Ide o náklady spojené s prenájmom náhradného

vozidla.

7. Spolu s podaným odporom žalobca predložil svoj aktuálny cenník, cenovú ponuku spoločnosti MK
Car s.r.o. a svoje Všeobecné obchodné podmienky pre nájom osobných automobilov.

8. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 01.10.2018 (č. l. 116 spisu), v ktorom
vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina s odkazom na to, že podľa ZoPZP ani
iného zákona sa prenájom náhradného vozidla nepovažuje za škodu.
Ďalej v ňom uviedol, že žalobca od uplatňovaného nároku neodpočítal náklady, ktoré by poškodený inak
vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla.

Žalovaný taktiež namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s odôvodnením, že poškodený mal voči
žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený teda predstavoval subjekt, ktorý
bol dlžníkom žalobcu. Nakoľko bol poškodený dlžníkom žalobcu, nemohol s ním uzatvoriť platne
zmluvu o postúpení pohľadávky. Keďže pohľadávku pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil,
táto mu nevznikla. V prípade uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu záväzku

poškodeného. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu, z predloženej
zmluvy o postúpení pohľadávky totiž vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu
pohľadávky /neexistujúcej/ a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a
žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku
postúpiť na žalobcu.

9. Nariadeného pojednávania vo veci sa nezúčastnil právny zástupca žalovaného, ktorý svoju neúčasť,
akoajneúčasťžalovanéhoospravedlnilavyjadrilsúhlassprejednanímvecivjehoneprítomnosti.Právny
zástupca žalobcu sa pridržal svojich doterajších vyjadrení. Poukázal tiež na to, že žalovaný ohľadom
kráteniapoistnéhoplnenianeposkytolpodrobnejšievysvetlenieanineprodukovalžiadnedôkazy,ktorými

by podložil svoje tvrdenia, či už ide o výšku denného nájomného alebo o dobu trvania nájmu.

10. Podľa § 427 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, fyzické a právnické osoby
vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako
zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

12. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

13. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.14. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

15. Podľa § 581 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky,
pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej
pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno

započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len
„ZoPZP“/, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

17. Podľa § 4 ods. 1 ZoPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,

zničením, odcudzením alebo stratou veci.

19. Podľa § 4 ods. 4 ZoPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné
plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 11 ods. 6 ZoPZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

21. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo

po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

22. Podľa § 11 ods. 8 ZoPZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

24. Podľa § 517 veta prvá ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.26. Podanou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia poistného plnenia vo výške 192,50 EUR s
príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá vznikla poškodenému T.-V., F..E..D.. úhradou nájomného
za užívanie náhradného motorového vozidla. Poškodený pohľadávku postúpil na žalobcu.

27. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 21.02.2018 došlo v Ž. k dopravnej nehode, že poškodeným
bola spoločnosť T.-V., F..E..D.. a že škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla
poisteného v tom čase u žalovaného. Taktiež nebolo sporné, že poškodený užíval náhradné motorové
vozidlo. Spornou bola výška škody, ktorá v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla

poškodenému vznikla.

28. Medzi predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka patrí:
1/ udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,
2/ vznik škody a
3/ príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku

a vznikom škody.

29. Samotná existencia udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,
ako bolo uvedené, nebola medzi stranami sporná. Čo sa týka vzniku škody, škodou je ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a pod skutočnou škodou je nutné rozumieť zmenšenie majetku

poškodeného, prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Samotný vznik
škody, teda moment, kedy došlo k úbytku majetkových hodnôt na strane poškodeného, nastal úhradou
nájomného, pričom k úhrade došlo započítacím prejavom, ako to vyplýva zo Zmluvy o postúpení
pohľadávky. Nakoľko k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo v dôsledku toho, že počas vykonávanej
opravy poškodený nemohol užívať vlastné motorové vozidlo, existuje príčinná súvislosť medzi škodovou

udalosťou a vznikom škody na strane poškodeného.

30. Súd skúmal namietanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a dospel k záveru, že žalobca je aktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu mu zakladá predložená Zmluva o
postúpení pohľadávky zo dňa 14.03.2018. Nie je správne tvrdenie žalovaného, že Zmluvou o postúpení

pohľadávky došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, keďže tento bol dlžníkom žalobcu. Zmluvou o
postúpení pohľadávky poškodený postúpil svoju /budúcu/ pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, vo
vzťahu ku ktorému poškodený vystupoval ako veriteľ.

31. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva z § 15 ods. 1 ZoPZP. Postúpená pohľadávka je

pohľadávkou na náhradu škody v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorá je hradená v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. b/ ZoPZP z povinného zmluvného poistenia. Súd opakovane uvádza, že v konaní nebolo
sporné, že vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.

32. Podľa predloženej Zmluvy o nájme užíval poškodený náhradné motorové vozidlo v rozsahu 6 dní,

od 08.03.2018 do 13.03.2018, pričom bolo dojednané denné nájomné 56 EUR a zároveň poplatok za
pristavenieaprevzatievozidla30EUR.Zpredloženejfaktúryvyplýva,žepoškodenémubolofakturované
nájomné a poplatok v celkovej výške 366 EUR s DPH /305 EUR bez DPH/. Ako vyplýva z oznámenia
žalovaného o poistnom plnení, žalovaný priznal nájomné ako účelné iba v rozsahu 3 dní a vo výške
denného nájomného 45 EUR s DPH, spolu teda vo výške 112,50 EUR a túto sumu aj žalobcovi uhradil.

33. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.11.1990, sp. zn. 1 Cz 86/90 /R 7/1992/:
Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v
porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v
dôsledku poškodenia, je treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu

nutne a účelne vynaložených nákladov. V prípade nákladov za nájom náhradného motorového vozidla
musí teda ísť o náklady, ktoré sú nutne a účelne vynaložené.

34. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal nutnosť poškodeného užívať náhradné vozidlo. Z
predloženého čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že náhradné vozidlo mal prenajaté po

dobu 6 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo umiestnené v autoservise do vystavenia krycieho listu
poisťovňou. V tomto období poškodený podľa prehlásenia nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo
a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný. Nutnosť nákladov vynaložených za nájom
náhradného motorového vozidla tak vyplýva z čestného vyhlásenia poškodeného. Odhliadnuc od nehosúd konštatuje, že je zrejmé, že poškodený svoje motorové vozidlo užíval, keďže došlo k samotnej
škodovej udalosti. Na nutnosť prenajať si náhradné motorové vozidlo podľa názoru súdu nemožno
nazerať optikou existencie možnosti prepraviť sa aj inak, lebo v zásade sa poškodený vždy môže

prepraviť aj inak, ale treba naň nazerať ako na súčasť bežného spôsobu fungovania poškodeného.
Poškodený mal vlastné motorové vozidlo k dispozícii vždy, keď jeho použitie považoval za vhodné.
Nebolo by spravodlivé od neho požadovať, aby sa v dôsledku škodovej udalosti, ktorá mu bola vnútená
a stala sa nezávisle od jeho vôle a na ktorej nemal žiaden podiel, zmenil svoje zaužívané spôsoby a
ubral zo svojho komfortu či flexibility. Preto súd nájom náhradného motorového vozidla považuje bez

ďalšieho za nutne vynaložené náklady na strane poškodeného.

35. Čo sa týka účelnosti vynaložených nákladov, z predloženej Zmluvy o nájme a z faktúry vystavenej
po skončení nájmu má súd jednoznačne preukázané, že výška nákladov titulom nájomného a poplatku
predstavovala spolu sumu 305 EUR bez DPH. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, že
za primeranú výšku denného prenájmu považuje sumu 45 EUR na deň. Výšku tejto sumy však či

už v samotnom oznámení o poistnom plnení, alebo v konaní nijako bližšie nezdôvodnil. Ak žalovaný
vychádzalztoho,žeuplatnenénákladyniesúúčelnevynaloženýminákladmi,bolojehopovinnosťoutúto
skutočnosť aj preukázať. Keďže žalovaný vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia neprodukoval žiadne
tvrdenia ani dôkazy a žalobca preukázal, že poškodenému vznikla škoda titulom nájmu náhradného
vozidla vo výške 305 EUR bez DPH, ktorá po odpočítaní uhradenej sumy 112,50 EUR predstavuje sumu

192,50 EUR, dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je v časti uplatnenej istiny dôvodný.

36. Vo vzťahu k ďalším námietkam vzneseným žalovaným v priebehu konania súd uvádza nasledovné:
Žalovaný namietal aj to, že dátum skončenia nájmu bol do Zmluvy o nájme zrejme dopísaný až po jej
podpise.VtejtosúvislostisúdpoukazujenaČlánokVIIVšeobecnýchobchodnýchpodmienokžalobcu(č.

l. 84), podľa ktorého sa dobou nájmu rozumie doba opravy poškodeného vozidla nájomcu, ktorá uplynie
dňom vydania opraveného vozidlo autoservisom; v prípade neekonomickej opravy doba do oznámenia
poisťovateľa o totálnej škode. Je teda zrejmé, že nájom bol dojednaný na dobu určitú, pričom deň
skončenia nájmu bol vopred dohodnutý, hoci neistý. Tento bol následne do zmluvy dopísaný. Námietka
žalovaného preto neobstojí.

37. Ďalej žalovaný namietal, že z protokolu o prenájme nevyplýva kde došlo k prevzatiu a pristaveniu
motorového vozidla. Vo vzťahu k žalovanému nároku považoval súd túto námietku za irelevantnú.

38. Taktiež žalovaný namietal, že z predložených listín nemožno zistiť kto konal za poškodeného a

či išlo o osobu oprávnenú za neho konať. V prvom rade súd konštatuje, že žalovaný netvrdil, že by
v mene poškodeného konala neoprávnená osoba. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že v mene
poškodeného konala U.. E. T. a toto skutkové tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel.

39. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že vozidlo muselo byť umiestnené v autoservise

do vystavenia krycieho listu poisťovňou, súd konštatuje, že skutočnosť, že poškodený si mohol vozidlo
prebrať z autoservisu skôr a v prevyšujúcom rozsahu nešlo o účelnú dĺžku trvania nájmu, mal preukázať
žalovaný, čo však neučinil.

40. Žalovaným vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti vyhodnotil súd ako nedôvodnú s poukazom

na § 19 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého, popri všeobecnom
súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá
zakladá právo na náhradu škody.

41. Ak žalovaný namietal, že žalobca neodpočítal z uplatneného nároku náklady, ktoré by poškodený

inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, súd konštatuje, že žalovaný nijako
nešpecifikoval o aké náklady a v akej výške by malo ísť, preto túto námietku nebolo možné zohľadniť.

42.Žalobcasaokremistinydomáhalajzaplateniaúrokovzomeškaniavovýške5%ročneod11.04.2018
do zaplatenia.

43. Otázka nároku poškodeného na úroky z omeškania v prípade neposkytnutia poistného plnenia
v uplatnenej (a neskôr súdom priznanej) výške je súdmi riešená rozdielne. V rozsudku sp. zn.
3Cdo/145/2017zodňa22.11.2018NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvyslovilprávnyzáver,žepovinnosťpoisťovateľa zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná výlučne na
nesplnenie jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 ZoPZP (skončiť šetrenie poistnej udalosti do
troch mesiacov od oznámenia poškodeného, oznámiť mu výšku poistného plnenia, prípadne vysvetliť

dôvody jeho zníženia). V prípade, že si poisťovateľ svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 ZoPZP splní,
nie je povinný uhradiť poškodenému úroky z omeškania a do omeškania sa môže dostať až vtedy,
ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody túto v lehote neuhradil (§
11 ods. 7 ZoPZP). Správnosť záveru poisťovateľa vo vysvetlení podľa § 11 ods. 6 ZoPZP z akého
dôvodu odmietol poskytnúť plnenie je podľa názoru najvyššieho súdu irelevantný, nakoľko poisťovateľ

je povinný podľa § 11 ods. 6 ZoPZP poskytnúť len písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému.
Ak poisťovateľ neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno to
vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnil vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto
povinnosti sa poisťovateľ dostal v zmysle § 11 ods. 8 ZoPZP do omeškania.

44. V prípade uvedeného právneho záveru najvyššieho súdu nateraz (podľa vedomosti konajúceho

súdu) nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

45. Primárne súd uvádza, že je nepochybné, že ustanovenie § 11 ods. 8 ZoPZP sa vzťahuje výlučne
k nepeňažnej povinnosti poisťovateľa uvedenej v § 11 ods. 6 ZoPZP. Toto však nevylučuje povinnosť
poisťovateľa platiť úroky z omeškania v prípade, že sa dostane do omeškania s plnením peňažnej

povinnosti. Podľa § 1 ods. 2 ZoPZP sa v prípade, že ZoPZP neustanovuje inak, vzťahujú na poistenie
zodpovednosti osobitné predpisy, pričom jedným z nich je aj Občiansky zákonník. Keďže ZoPZP
špeciálnu úpravu ohľadom omeškania s poistným (peňažným) plnením neobsahuje, na povinnosť platiť
úroky z omeškania sa aplikuje § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Otázkou teda ostáva len to, kedy
sa poisťovateľ dostane do omeškania s platením poistného plnenia v prípade, že si síce povinnosť podľa

§ 11 ods. 6 ZoPZP splnil, avšak uplatnenú a preukázanú náhradu krátil a v následnom súdnom konaní
bol zaviazaný na jej zaplatenie.

46. Súd pri posudzovaní tejto otázky hľadal a zvolil taký výklad ustanovenia § 11 ods. 7 ZoPZP, ktorý
považoval za ústavne konformný. Vychádzal pritom z princípu rovnosti subjektov súkromnoprávnych

vzťahov a z princípu konzistentnosti právneho poriadku v otázke nazerania na inštitút úrokov z
omeškania. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP je splatnosť poistného plnenia viazaná na skončenie prešetrovania
alebo na doručenie právoplatného rozhodnutia súdu poisťovateľovi. Hoci v tomto prípade o výške
poistného plnenia rozhoduje súd, súd zastáva názor, že omeškanie poisťovateľa by sa malo odvíjať už
od skončenia prešetrovania. V zmysle ustanovení ZoPZP má poškodený nárok na náhradu uplatnených

a preukázaných nárokov na náhradu škody. Ak poisťovateľ poškodenému tieto nároky neoprávnene
kráti, nie je podľa názoru súdu dôvod, aby poisťovateľ ako každý iný dlžník nebol sankcionovaný
v podobe úroku z omeškania, keďže svoj záväzok nesplnil riadne a včas. Súd predsa posudzuje
dôvodnosť nárokov poškodeného podľa rovnakých kritérií ako ich mal posudzovať poisťovateľ. Upretie
práva na úroky z omeškania poškodenému by umožnilo poisťovateľovi úspešne sa vyhýbať plneniu

jeho povinností bez akejkoľvek sankcie a v konečnom dôsledku by sťažovalo vymáhateľnosť práva
poškodených.

47. Žalovaný sa teda dostal s neoprávnene kráteným poistným plnením do omeškania uplynutím 15-tich
dní od skončenia prešetrenia. O splatnosti poistného plnenia odvíjajúcej sa od doručenia právoplatného

rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi možno podľa názoru súdu uvažovať napr.
v prípade, že nárok na náhradu škody je uplatnený výlučne voči škodcovi, alebo v prípade náhrady
nemajetkovej ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla spočívajúcej v zásahu do osobnostných
práv /R 61/2018/, povinnosť na náhradu ktorej vzniká až na základe súdneho rozhodnutia /R 45/2000/.

48. Otázka splatnosti poistného plnenia, ako je aktuálne upravená v § 11 ods. 7 ZoPZP, bola obdobne
riešená aj vo vyhláške Ministerstva financií SR č. 423/1991 Zb., ktorá upravovala zákonné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel pred účinnosťou ZoPZP. Podľa
§ 9 ods. 1 tejto vyhlášky: Poisťovňa je povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia nevyhnutného
na zistenie jej povinnosti plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody.

Vyšetrenie je skončené, len čo so súhlasom poisťovne alebo s jej dodatočným schválením bola
dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody. Aj toto ustanovenie viazalo splatnosť poistného plnenia
alebo na skončenie šetrenia alebo na doručenie právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody.
Zásadný rozdiel medzi vtedajšou a aktuálnou právnou úpravou je však ten, že vtedajšia právnaúprava nezakladala (okrem výnimiek) poškodenému priamy nárok voči poisťovateľovi. V prípade, že sa
poškodený s poisťovateľom nedohodol na výške náhrady škody, bol poškodený nútený žalovať škodcu.
Preto splatnosť poistného plnenia viazaná na „obdržanie právoplatného rozhodnutia o výške náhrady

škody“ dávala v kontexte uvedenej právnej úpravy zmysel. ZoPZP uvedenú formuláciu napriek zásadnej
zmene právnej úpravy prevzal, čím sa ustanovenie § 11 ods. 7 ZoPZP stalo menej zrozumiteľnejším.

49. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca má nárok aj na úroky z omeškania. Z
oznámenia o poskytnutí poistného plnenia vyplýva, že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa

26.03.2018. Posledným dňom 15-dňovej lehoty na poskytnutie poistného plnenia teda bolo 10.04.2018.
Dňom 11.04.2018 sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania. Výška
uplatneného úroku z omeškania 5 % ročne zodpovedá aktuálnej výške úroku z omeškania podľa
predpisov občianskeho práva.

50. Súd teda priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 192,50 EUR od

11.04.2018 do zaplatenia

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak strana mala vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo. Keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal mu súd voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške priznaného nároku rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).