Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 25, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžk/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200259
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:8018200259.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci žalobcu: Investičná správcovská,
s.r.o., Popradská 56, Košice, IČO: 44 484 011, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor výstavby
a bytovej politiky, Námestie mieru 3, Prešov, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ ENTO s.r.o.,
Jesenského 6, Košice, IČO: 31 656 552, 2/ DELTA trade ZH s.r.o., Záhradnícka 46, Bratislava, právne
zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, sťažovateľa (pôvodne ďalšieho

účastníka 3/) Národná diaľničná spoločnosť a.s, Dúbravská cesta 14, Bratislava, právne zastúpený:
GARAJ & Partners s.r.o., Jozefská 3, Bratislava, 4/ PROJEKT INVESTMENT s.r.o., Dukelských hrdinov
17, Žiar nad Hronom, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, 5/ K.
N., K., 6/ S. N., L., 7/ S. Z., L. 8/ M. N., K., 9/ S. N., O., 10/ K. N., L., 11/ F. N., L., 12/ L. N., L., 13/ F. X.,
L., 14/ doc. Z. O. RNDr., CSc., P., 15/ S. V., K., 16/ O. X., K., 17/ Ing. Peter Tegza i2f s.r.o., Opatovská
cesta 10, Košice, 18/ SPINEA, s.r.o., Okrajová 33, Prešov, právne zastúpený: JUDr. Marián Prievozník,

PhD., advokát, Krmanova 1, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-
OVBP2-2018/9908/23133/ŠSS-KK zo dňa 1. marca 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa
proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/36/2018-262 zo dňa 25. júna 2019 v časti výroku o
trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/36/2018-262 zo dňa 25.

júna 2019 z r u š u j e vo výroku o trovách konania a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove podľa § 99 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (,,SSP“) zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-PO-OVBP2-2018/9908/23133/ŠSS-KK zo dňa 1. marca 2018, pretože žalobca dňa 24.6.2019
podaním doručeným súdu elektronicky zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť.
Napadnutým uznesením v zmysle § 170 písm. b) SSP nepriznal právo na náhradu trov žiadnemu z

účastníkov.

2. Voči napadnutému uzneseniu podali kasačnú sťažnosť ďalší účastníci 2/ a 4/, pričom krajský súd
uznesením č. k. 6S/36/2018-327 zo dňa 8. júla 2020 konanie o kasačnej sťažnosti účastníkov 2/ a 4/
zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť.

3. Sťažovateľ zastúpený advokátskou kanceláriou podal včas kasačnú sťažnosť, ktorá smerovala voči
časti výroku o trovách napadnutého uznesenia. Namietal, že krajský súd v časti výroku o trovách konania
v napadnutom uznesení rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na
princípy aplikované pri náhrade trov v rámci správneho súdnictva, in concreto princíp úspechu žalobcu v
zmysle § 167 SSP, záujmový princíp v zmysle § 170 SSP a princíp zavinenia v zmysle § 171 SSP. Podľa
sťažovateľa krajský súd uplatnil záujmový princíp, v zmysle ktorého žiadny z účastníkov konania nemá

nárok na náhradu trov v prípade, ak bolo konanie zastavené, pričom však namietal, že z tohto princípu
existuje zákonná výnimka v podobe princípu zavinenia podľa § 171 SSP, ktorý má byť aplikovanýprednostneakošpeciálnevprípade,oakýidevovecisamej,tedavprípadekdesúkumulovanépodklady
pre aplikáciu oboch týchto princípov. Uviedol, že na strane žalobcu existuje procesné zavinenie najmä
pri späťvzatí žaloby bez dôvodu, resp. z dôvodu, ktorý nemožno pričítať žalovanému, čo však krajský

súd podľa sťažovateľa nezohľadnil. Ďalej poukázal na to, že ďalší účastník má právo na náhradu trov,
ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, pričom v tejto súvislosti uviedol, že bol v konaní aktívny
výlučne na pokyn správneho súdu. Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského
súdu v časti výroku o trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Ďalší účastník 18/ sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s jej obsahom a navrhol, aby v
prípade zrušenia napadnutého uznesenia krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania bola
priznaná náhrada trov konania aj jemu, pričom poukázal na to, že náhradu trov konania žiadal aj vo
svojich vyjadreniach a to aj v prípade ak bude žaloba zamietnutá.

5. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že vo vzťahu k výroku napadnutého uznesenia

krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania, ponecháva rozhodnutie o priznaní náhrady trov
na rozhodnutí konajúceho súdu.

6. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti s touto nestotožnil a uviedol, že žalobu vzal späť
podaním, ktoré bolo doručené prostredníctvom e-mailu aj právnym zástupcom ďalších účastníkov

konania, pričom taktiež boli zo strany žalobcu kontaktovaní telefonicky, v dôsledku čoho boli o späťvzatí
riadne vopred oboznámení a teda na pojednávanie dňa 25.06.2019 sa nemali dôvod dostaviť. Navrhol,
aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

7. Kasačnému súdu bolo dňa 19.11.2020 doručené vyjadrenie sťažovateľa k vyjadreniu žalobcu ku

kasačnej sťažnosti. V tomto vyjadrení sťažovateľ sa vyjadril, že sa s argumentmi žalobcu vo vyjadrení
ku kasačnej sťažnosti nestotožňuje. Poukázal na to, že e-mail ohľadom späťvzatia žaloby žalobca zaslal
až večer (dňa 24.06.2019 o 18:36 hod.), len niekoľko hodín pred pojednávaním, ktoré bolo nariadené na
25.06.2019,11:00hod.Zdôvodutermínuamiestapojednávaniaprávnyzástupcasťažovateľabolnútený
cestudoPrešovaabsolvovaťuždňa24.06.2019.Sťažovateľuviedol,žemunebolodoručenéoznámenie

o odročení resp. zrušení termínu pojednávania a nebol zo strany súdu žiadnym spôsobom kontaktovaný
vtomsmere,abysanapojednávanínezúčastnil.Poukázalnato,žekonaniebolozastavenénepochybne
z dôvodov na strane žalobcu - späťvzatie, pričom žalobca mohol tento svoj dispozičný úkon realizovať
v dostatočnom časovom predstihu, tak aby bolo nariadené pojednávanie zrušené a táto skutočnosť zo
strany súdu riadne oznámená aj ostatným účastníkom konania. Keďže žalobca tak neučinil a procesne

zavinil zastavenie konania, je povinný niesť za svoje konanie zodpovednosť a nahradiť ostatným
účastníkom trovy, ktoré im vznikli. Opätovne, tak ako v kasačnej sťažnosti poukázal na § 171 ods. 1
SSP, ktoré reflektuje zásadu zavinenia a na to, že citované ustanovenie predstavuje výnimku z pravidla
v § 170 písm. b), podľa ktorého sa v prípade zastavenia konania nepriznávajú trovy konania žiadnemu
z účastníkov a ktoré sa podľa sťažovateľa aplikuje len v prípade, kedy žiadny z účastníkov procesne

nezavinil zastavenie konania. V súvislosti s aplikáciou zásady zavinenia podľa § 171 ods. 1 SSP
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/5/2019 a uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 10Sžfk/75/2018, sp. zn. 10Sžsk/16/2017 a sp. zn. 1Sžsk/3/2017. Ďalej sťažovateľ poukázal na
uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.8Sžk/10/2017,podľaktorého:,,Povinnosťouuloženousprávnym
súdom ďalšiemu účastníkovi môže byť napríklad povinnosť dostaviť sa na pojednávanie za účelom

výsluchu, povinnosť predložiť listiny alebo iné dôkazy, ako aj povinnosť vyjadriť sa vo veci samej,
ktorá môže byť spojená s trovami na právne zastúpenie advokátom. Pokiaľ by správny súd subjektom
uvedeným v § 169 SSP žiadnu povinnosť neuložil, právo na náhradu trov konania im nevzniká. Preto, ak
správny súd zašle týmto subjektom žalobu na vyjadrenie alebo vyjadrenie žalovaného s informáciou, že
k nej môžu zaujať stanovisko, bez toho, že by toto stanovisko vyžadoval, nemôžu im byť nahradené trovy

konania vrátane trov právneho zastúpenia spojené s vypracovaním takéhoto stanoviska, pretože ich
podanie bolo dobrovoľné.“ V súvislosti s citovaným uznesením namietal, že z výzvy, ako aj predvolania
na pojednávanie vyplýva, že krajský súd žiadal aby sa sťažovateľ vyjadril k žalobe a zúčastnil sa na
pojednávaní, z čoho usúdil, že mu bola uložená povinnosť, keďže predmetná výzva, ako aj predvolanie
neboli formulované ako oznámenie o možnosti vyjadriť sa k žalobe, resp. zúčastniť sa na pojednávaní.

Okrem uvedeného sťažovateľ poukazoval na to, že podaná žaloba bola podľa jeho názoru zjavne
bezúspešná a jej podanie, ako aj späťvzatie boli výsledkom špekulatívnosti žalobcu. Sťažovateľ sa teda
domnieval, že v danom prípade malo byť aplikované ustanovenie § 171 ods. 1 SSP a preto navrhuje,
aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.8. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté
uznesenie v časti výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach

dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 455 SSP) a podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté rozhodnutie krajského súdu vo výroku
o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Podľa § 105 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, predseda senátu

doručí žalobu s prílohami žalovanému a ďalším účastníkom podľa § 32 ods. 3 a vyzve ich, aby sa k nej
v lehote určenej správnym súdom písomne vyjadrili, a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny
súd môže vo veci konať ďalej, a že najneskôr vo vyjadrení môžu požiadať, aby správny súd vo veci
nariadil pojednávanie.

10. Podľa § 114 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ak sa riadne predvolaní účastníci

konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich
neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.

11. Podľa § 169 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalší účastník, osoba zúčastnená
na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) <. majú

voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli
v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im
môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

12. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že kľúčovou otázkou pre vecné posúdenie správnosti

napadnutého uznesenia krajského súdu v časti výroku o trovách konania je, či sťažovateľovi v
procesnompostaveníďalšiehoúčastníkakonania(atedavtejtosúvislostiajďalšímúčastníkomkonania)
vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny
súd uložil.

13. Sťažovateľ argumentoval zásadou zavinenia, na tom skutkovom základe, že jeho aktivita
spočívajúca vo vyjadrení k žalobe a účasti na pojednávaní bola podmienená pokynmi súdu uvedenými
vo výzve súdu zo dňa 22.11.2018 a predvolaní súdu na pojednávanie zo dňa 28.05.2019.

14. Výzva na vyjadrenie sa k žalobe (taká o akú ide, v prípade výzvy zo dňa 22.11.2018 č.l. 135) je

zasielaná žalovanému, ako aj ďalším účastníkom konania v zmysle § 105 ods. 2 písm. a), pričom z
obsahu dotknutej výzvy zo dňa 22.11.2018, založenej v spise (č.l. 135) je zrejmé, že jej znenie reflektuje
normatívny text, kedy súd vyzval ďalších účastníkov, aby sa vyjadrili a zároveň poukázal na znenie
príslušných relevantných ustanovení SSP.

15. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby sa v zmysle § 170 písm. b) SSP v zásade
nepriznáva náhrada trov konania. Výnimkou je situácia, kedy došlo k procesnému zavineniu zastavenia
konania, čo reflektuje špeciálne ustanovenie § 171 ods. 1 SSP.

16. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.