Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 5, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120392676
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120392676.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou, v spore žalobkyne P.. Z.

X., rod. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. L. XXXX/XX, XXX XX C. C., právne zastúpený JUDr.
Zuzanou Falisovou advokátkou, so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému M. Z.,
nar. X.X.XXXX, bytom K. X, XXX XX C. C., právne zastúpený Advokátska kancelária POLÁČEK &
partneri s.r.o., IČO: 47 257 032, so sídlom Dolná 2039/6, 974 05 Banská Bystrica, konajúca konateľom
JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom

Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, pre katastrálne územie K., ako pozemok parc.
reg. „L.-E.“ č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX Z.X .

II. Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej Okresným
úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, pre katastrálne územie K., ako pozemok
parc. reg. „C-KN“ č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX Z.X tak, že túto nehnuteľnosť
prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne, o veľkosti podielu 1/1.

III. Žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému sumu 170,-EUR a to v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

IV. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP zamieta.

V. Súd žiadnej zo sporových strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.10.2020 domáhala, prostredníctvom právnej

zástupkyne, zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom
Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, pre katastrálne územie K., ako pozemok parc.
reg. „C-E.“ č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a jeho vyporiadania tak, aby súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva
žalobkyne. Žalobkyňajepodielovouspoluvlastníčkouuvedenejnehnuteľnostivpodiele2/3ažalovanýje
spoluvlastníkomvpodiele1/3.Súčasnenavrhla,abyjejsúdurčilpovinnosťzaplatiťžalovanémunáhradu
za jeho spoluvlastnícky podiel sumu 170,-EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V konaní

si uplatnila náhradu trov konania.

2.Podanýnávrhžalobkyňaodôvodnilatým,žepredmetnýpozemokjezastavaný stavbougarážesosúp.
č. XXXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa sa pokúšala odkúpiť od žalovanéhojeho spoluvlastnícky podiel k pozemku pod garážou, avšak žalovaný jej oznámil, že rozhodne nesúhlasí
s odpredajom.

3. K spôsobu vyporiadania žalobkyňa uviedla, že rozdelenie pozemku nie je reálne možné,
predovšetkým s ohľadom na to, že tento je v celom rozsahu zastavaný garážou. Keďže garáž je v jej
výlučnom vlastníctve, aj pozemok pod ňou užíva výlučne iba ona. Žalovaná s poukazom na ustanovenie
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na uvedené dôvody, nemá záujem zotrvávať v podielovom
spoluvlastníctve so žalovaným, ktoré neplní žiadny účel. Naopak, má záujem na zrušení podielového

spoluvlastníctva predmetného pozemku a na jeho prikázaní do jej výlučného vlastníctva.

4.Výškunáhradyzaspoluvlastníckypodielžalovanéhourčilažalobkyňanazákladeznaleckéhoposudku
č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, vypracovaného P.. S. Z., znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie
Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, ktorým bola určená všeobecná hodnota pozemku parc.
reg. „L.-E.“ č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX Z.X, ktorý je predmetom tohto konania, na

42,07,-EUR/m2. Vzhľadom na to, že žalovaný vlastní nehnuteľnosť v podiele 1/3, čo zodpovedá 4m2,
navrhla žalobkyňa uhradiť žalovanému sumu 170,-EUR.

5. K žalobe žalobkyňa pripojila listinné dôkazy, a to plnú moc zo dňa 20.7.2020, výpis z listu vlastníctva
č. XXX pre k.ú. K., znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, výpis z listu vlastníctva č.

XXXX pre k.ú. K., katastrálnu mapu týkajúcu sa vyporiadavaného pozemku zo dňa 12.10.2020, návrh
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 21.7.2020 a e-mail s odpoveďou na výzvu na
vyporiadanie zo dňa 31.7.2020.

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

8. Žalovaný po nariadení termínu pojednávania vo veci, dňa 4.2.2021 doručil na súd prostredníctvom
právneho zástupcu písomné podanie, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za podanú v rozpore

s dobrými mravmi. Právny predchodca žalobkyne na predmetnom pozemku postavil čiernu stavbu,
ktorú skolaudoval za záhadných okolností ako garáž. Právny predchodca žalovaného bol proti takejto
výstavbe. K stavbe nebola prístupová cesta, ktorú následne žiadali právni predchodcovia žalobkyne od
právnych predchodcov žalovaného, na základe čoho existovali medzi nimi spory. Žalovaný nikdy nebude
súhlasiť, aby žalobkyňa chodila a jazdila cez jeho pozemky, ktoré by sa tým znehodnotili. Žalobkyňa

v tomto smere podala už aj žalobu, ktorou žiadala aby súd zriadil právo prechodu a prejazdu cez
jeho pozemky. Tento spor nie je právoplatne ukončený, pričom o odvolaní, ktoré podal voči rozsudku
súdu prvej inštancie, bude rozhodovať odvolací súd. Teda, žalobkyňa si najskôr žiadala zriadiť právo
prechodu, teraz si uplatňuje majetkové právo pod garážou a za chvíľu môže žalovaný čakať, že bude
žiadať vyvlastnenie alebo prisúdenie ďalších pozemkov vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný ďalej

uviedol, že žalobkyni navrhol niekoľko spôsobov mimosúdneho riešenia, avšak neúspešne. Je pre ňu
výhodné iba to, čo druhú stranu zjavne poškodí. Vzhľadom na uvedené, žalovaný nemôže žalobu
akceptovať a žiada súd, aby ju zamietol. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiada
prerušiť toto súdne konanie a to až do právoplatného ukončenia sporu vedeného pred Okresným súdom
Banská Bystrica sp. zn. 19C/12/2017 a po pokračovaní v konaní žalobu zamietnuť a zaviazať ju na

náhradu trov konania v rozsahu 100%. K podaniu žalovaný pripojil plnú moc zo dňa 25.1.2021.

9. Súd konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP za prítomnosti sporových strán.

10. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní nad rámec tvrdení v podanej žalobe, k písomnému

vyjadreniu žalovaného uviedla, že predmetom tohto sporu je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o iné konanie, vedené na tunajšom súde, ktoré je v odvolacom konaní, toto
je vedené pod sp. zn. 19C/12/2017. Toto konanie nijakým spôsobom nesúvisí s týmto konaním a preto
na prerušenie tohto súdneho konania nevidí žiadny dôvod. V prejednávanej veci poukázala na podiely
jednotlivých spoluvlastníkov, keď žalovaný je podielovým spoluvlastníkom 1/3 pozemku a žalobkyňa

2/3 pozemku, ako aj na výmeru tohto pozemku, ktorý má XX m2. Z tohto hľadiska ide o zanedbateľný
spor. Na pozemku je stavba, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Pozemok je zastavaný v celom
jeho rozsahu a preto je pre žalovaného tento pozemok nepoužiteľný. Reálna deľba pozemku preto
nie je možná. Táto by taktiež nebola účelná, keďže žalovanému by vzhľadom na jeho spoluvlastníckypodiel patrili 4 m2. Pri reálnej deľbe musia byť splnené predpoklady, že musí ísť o dva celky, ktoré sú
obidva reálne využiteľné, čo v danej veci neprichádza do úvahy, keďže uvedený pozemok je v celom
rozsahu zastavaný stavbou vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Ak mal žalovaný návrh na iný spôsob

vysporiadania podielového spoluvlastníctva, mal v tomto smere uviesť tvrdenia, predložiť dôkaz, dať
vypracovať geometrický plán atď.. Tu poukázala na sudcovskú koncentráciu konania. Pri výške náhrady
trvala na znaleckom posudku, pričom cenu vo výške 170,-EUR považovala za trhovú. Rozporovala
ďalej tvrdenia žalovaného, ktorý poukazoval na § 3 OZ, k čomu právna zástupkyňa žalobkyne uviedla,
že súd nezruší podielové spoluvlastníctvo spoluvlastníkov iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

pričom podľa jej názoru takéto dôvody v konaní nie sú a neboli preukázané žiadne. Pokiaľ žalovaný
spochybňuje legalizáciu stavby žalobkyne, tu uviedla, že stavba nie je predmetom tohto sporu a jej
spochybňovanie v tomto spore považuje za irelevantné. Stavba garáže je zapísaná na LV č. XXXX, pre
katastrálne územie K.. Je to legálny predmet občianskoprávnych vzťahov. Na dokreslenie celej situácie
uviedla, že už právny predchodcovia žalobkyne a žalovaného boli všetci príbuzní a už v dávnej minulosti
si rozdelili spoločné pozemky. Toto rozdelenie všetci rešpektovali, nebolo medzi nimi sporné, až potom,

keď sa žalovaný pohádal s otcom žalobkyne, začali vznikať tieto problémy a až potom sa zistilo, že
časť garáže je postavená na pozemku vo vlastníctve žalovaného. Tu však zdôraznila, že pokiaľ ide o
stavbu garáže, táto stavba bola postavená pred rokom 1976 na základe povolenia, iba sa nedala zapísať
na list vlastníctva. V tomto konaní bol prítomný a vyjadroval sa aj žalovaný. Naopak v tomto súdnom
konaní ide len o zrušenie podielového spoluvlastníctva k pozemku, zastavaného stavbou žalobkyne,

ktorá má naviac na pozemku majoritný spoluvlastnícky podiel. Napokon poukázala na ustanovenie § 142
Občianskeho zákonníka, upravujúci vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Spôsob vyporiadania
navrhovaný žalobkyňou a vôbec vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ako také nie je a nemôže
byť v rozpore s Ústavou SR, keď je upravené zákonom. Takéto tvrdenia žalovaného považuje iba za
špekulatívne. Žiadala žalobe vyhovieť a uplatnila si náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru nie sú splnené zákonné
predpoklady na to, aby súd mohol podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Poukázal na to, že žalobkyňa
neuhradila správne a zákonne súdny poplatok, nakoľko sa tento počíta z ceny celého pozemku. Z
toho dôvodu nie sú splnené podmienky na to, aby toto konanie vôbec prebiehalo. Ďalej uviedol, že

súd nijako nerozhodol o návrhu na prerušenie konania a nie je zrejmé, ako sa súd s týmto návrhom
vysporiadal. Žalobkyňa koná v rozpore s dobrými mravmi, čo je dôvod hodný osobitného zreteľa.
Podanie žaloby považuje za špekulatívne. Žalobkyňa, ak bude úspešná v tomto konaní, bude voči
žalovanému vznášať ďalšie požiadavky, a to požiadavky k ceste, požiadavky ku garáži, kanalizácii,
septiku a ďalej bude zaťažovať žalovaného. Aj z tohto dôvodu žiada žalobu zamietnuť. V prípade, ak

by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo, v tomto prípade by nesúhlasil so spôsobom vyporiadania tak,
ako ho navrhla žalobkyňa. Tento spôsob vyporiadania nie je v súlade so spoločenským záujmom. Išlo
by od odňatie vlastníctva žalovanému v rozpore so zákonom a bolo by v rozpore s Ústavou SR, ak
by bol žalovaný takýmto spôsobom zbavený vlastníctva. S poukazom na § 142 O.z. ods. 1 tretia veta,
poukázal na poradie resp. postup pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keď na prvom mieste je

reálna deľba pozemku. Podľa jeho názoru tomuto nič nebráni. Je možné podľa geometrického plánu,
aby sa reálne odčlenila časť tohto pozemku. Reálna deľba je možná. V rodine žalobkyne a žalovaného
boli problémy a spory už od 60-tych rokov. Právny predchodca žalovaného bol proti výstavbe garáže
už v minulosti a preto sa teraz cíti žalovaný dotknutý. Opätovne zdôraznil, že takéto vyporiadanie
spoluvlastníckych vzťahov by bolo vlastne odňatím vlastníctva žalovanému. Žiadal žalobu zamietnuť a

uplatnil si náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo, potom žiada
aby ho súd vyporiadal reálnym rozdelením nehnuteľnosti a žiadnemu z účastníkov aby právo na náhradu
trov konania nepriznal.

12. Žalovaný v konaní uviedol, že on nie je vyučený v práve, avšak ešte nebola vyriešená prvá vec a už

ho dali na súd v druhej veci. Trvá na tom, že stavba, ktorá stojí na tomto pozemku je postavená načierno.

13. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre

možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne
pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči
ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok
rozdelí podľa podielov.14. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov(ďalej len „CSP“), nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis

vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

15. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.

16. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to žalobou
(č.l. 2-4 súdneho spisu), plnou mocou (č.l. 5), výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. K. (č.l. 17),

znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX (č.l. 8-15), výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre
k.ú. K. (č.l. 16), katastrálnu mapu týkajúcu sa vyporiadavaného pozemku zo dňa 12.10.2020 (č.l. 17),
návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 21.7.2020 (č.l. 18), e-mail s odpoveďou na
výzvu na vyporiadanie zo dňa 31.7.2020 (č.l. 19), podaním žalovaného (č.l. 42-45 spisu), plnou mocou
(č.l. 45), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Z uvedených listinných dôkazov,

prednesov strán na pojednávaní, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný
skutkový stav veci:

20. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
evidovanej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, pre katastrálne

územie K., ako pozemok parc. reg. „L.-E.“ č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2.

21. V konaní bolo sporné, zrušenie podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že s ním žalovaný nesúhlasil.
Sporný tak bol aj spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keď výrok o vyporiadaní je viazaný
na výrok o zrušení podielového spoluvlastníctva. Spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva bol

sporný aj v prípade ak by súd podielové spoluvlastníctvo zrušil, keď v takom prípad žalovaný nesúhlasil
s prikázaním veci žalobkyni za primeranú náhradu a žiadal, aby súd pristúpil k rozdeleniu veci.

22. K žalobkyňou navrhnutej výške primeranej náhrady v sume 170,-EUR sa žalovaný nevyjadroval a
túto ako takú nerozporoval.

23. Aplikáciou citovaných zákonných ustanovení na zistený skutkový stav, súd dospel k záveru, že
žaloba žalobkyne je dôvodná. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania
podielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostipodľaust.§142Občianskehozákonníka.Idetedaožalobu
podľa § 137 písm. b) CSP, ktorou sa majú usporiadať práva a povinnosti strán (z ich spoluvlastníckeho

vzťahu) spôsobom, ktorý vyplýva z osobitného predpisu. Súd konštatuje, že stranami sporu sú v
posudzovanej veci všetci podieloví spoluvlastníci, čím je splnená podmienka podľa ustanovenia § 78
ods. 1 CSP.

24. Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zo samotnej povahy podielového

spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva,
že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie
spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Zároveň platí, že spoluvlastník, ktorý sa domáha zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nie je povinný preukazovať dôvody, pre ktoré v podielovom
spoluvlastníctve nechce naďalej zotrvať. Preto, ak v konaní nie sú preukázané dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré by súd žalobu zamietol, tak súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Súd pritom nie je viazaný žalobným návrhom.25. Podanie žaloby žalobkyňou súd nepovažoval za konanie žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi.
Tvrdenia žalovaného v tomto smere, súd nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
by v danej veci podielové spoluvlastníctvo nezrušil. Obrana žalovaného spočívala v tvrdeniach, že

žalobkyňa najskôr žiadala zriadiť právo prechodu ku garáži o čom sa vedie súdne konanie na tunajšom
súde pod sp. zn. 19C/12/2017 a teraz si uplatňuje majetkové právo pod garážou. Súd z pripojeného
spisu v konaní sp. zn. 19C/12/2017 zistil, že žalobkyňa sa v danom konaní domáha zriadenia vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami k stavbe garáže so
súp. č. XXXXX, postavenej na parc. L. č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a parc.

L. č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, ktoré sú zapísané Okresným úradom Banská
Bystrica, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre k.ú. K., po pozemku parc. L. č XX - záhrada o výmere XXX
m2, zapísanom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, na LV č. XX pre k.ú. K., ktorého
výlučným vlastníkom je žalovaný, v rozsahu podľa vypracovaného geometrického plánu. Z LV č. XXXX
pre k.ú. K. mal súd preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou dvoch garáží s jedným súpisným
číslom XXXXX, ktoré sú postavené na dvoch rôznych pozemkoch označených samostatnými parcelnými

číslami a to parc. L. č. XX a parc. L. č. XX. Z katastrálnej mapy, predloženej žalovanou súd zistil, že pokiaľ
žalovaná žiadala, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu k uvedeným
garážam,žiadalahozriadiťcezpozemokžalovanéhoparc.L.č.XX.Vprípade,akbysúdvecnébremeno
takto zriadil, žalovaná by sa cez pozemok žalovaného dostala najskôr ku garáži postavenej na parc. L. č.
XX, ktorá je ako pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovanej a až z tejto garáže, by sa dostala do garáže

postavenej na pozemku parc. L. XX, ktorého podielové spoluvlastníctvo je predmetom tohto súdneho
konania. Súd tak dospel k záveru, že konanie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného k pozemku parc. L. č. XX, nebude mať nijaký vplyv na konanie o zriadenie vecného bremena
a ani naopak, ak by súd vecné bremeno zriadil, resp. nezriadil, táto skutočnosť nebude mať nijaký vplyv
na konanie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Skutočnosť, že žalobkyňa podala na súd žalobu

o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemožno preto považovať za konanie žalobkyne v rozpore
s dobrými mravmi. Súd tak konštatuje, že nemal v konaní preukázaný žiadny dôvod hodný osobitného
zreteľa, pre ktorý by podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného nezrušil. Tu súd poukazuje aj
na to, že nikto nesmie byť nútený, aby proti svojej vôli zotrval v podielovom spoluvlastníctve.

26. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd konštatuje, že rozdelenie
veci - pozemku nepovažoval vzhľadom na jeho výmeru XX m2 a veľkosti podielov spoluvlastníkov,
keď žalobkyňa vlastní 2/3 podiel a žalovaný 1/3 podiel k pozemku, za vhodné. Súd vzal do
úvahy predovšetkým skutočnosť, že na celej výmere pozemku je umiestnená stavba, ktorá je vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne. Napriek tomu, že ide o prednostný spôsob vyporiadania podielového

spoluvlastníctva, možno o ňom uvažovať iba v prípade, ak rozdelená vec, v danom prípade pozemok,
bude slúžiť účelu, na ktorý je určená. V tomto prípade, ak by aj došlo k rozdeleniu veci, časť pozemku,
ktorábybolavovýlučnomvlastníctvežalovaného,bynaďalejostalapodstavboužalobkyne.Žalovanýby
takvskutočnostisvojevlastníckeprávovykonávaťaužívaťnemohol.Reálnerozdeleniepozemkutaktiež
nebolo možné bez geometrického plánu, na ktorom by bola vyznačená rozdelená pôvodne spoločná

parcela na dve konkrétne, samostatné parcely s novými parcelnými číslami a výmerou. Žalovaný v
tomto smere súdu nepredložil žiadny dôkaz. Súd preto aj vzhľadom na uvedené, tvrdenia žalovaného
o reálnom rozdelení pozemku považoval iba za obranu žalovaného bez reálneho záujmu žalovaného
o takto rozdelený pozemok.

27. Súd ďalej vychádzal aj z toho, že zvolený spôsob vyporiadania má viesť k vyriešeniu všetkých
vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva.
Súd potom možnosť rozdelenia veci neposúdil ako vhodnú ani z dôvodu, že medzi spoluvlastníkmi sú
konfliktné a napäté vzťahy a rozdelenie pozemku by tieto vzťahy iba zhoršilo. Prednostným záujmom
súdu tak bolo definitívne vyriešenie sporu a napätej situácie medzi spoluvlastníkmi. Nariadenie predaja

veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov v danom prípade tiež neprichádzalo do úvahy z dôvodu,
že v danom prípade o dotknutý pozemok mala záujem žalobkyňa, ktorá má na ňom postavenú stavbu.

28. Žalobkyňa prejavila záujem o to, aby bola nehnuteľnosť prikázaná do jej výlučného vlastníctva.
Žalovaný takýto záujem neprejavil. Súd v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyporiadal

podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného spôsobom navrhnutým žalobkyňou, t.j. prikázal
pozemok do výlučného vlastníctva žalobkyne, keď predtým zvážil možnosti podľa § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Pri tomto spôsobe vyporiadania súd prihliadol na výmeru pozemku XX m2, na
veľkosť podielov spoluvlastníkov, žalobkyňa 2/3 (8m2) a žalovaný 1/3 (4m2), na zastavanosť pozemku,keď tento je zastavaný v celom rozsahu stavbou vo výlučnom vlastníctve žalobkyne ale aj na účelné
využitie pozemku, ktorý využíva v celom rozsahu žalovaná.

29. Teda, s poukazom na uvedené skutočnosti, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, pre
katastrálne územie K., ako pozemok parc. reg. „L.-E.“ č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XX m2 a zároveň ju s prihliadnutím na tú skutočnosť, že rozdelenie veci nie je v danom prípade dobre
možné a že žalobkyňa o dotknutú nehnuteľnosť mala záujem, keď žalovaný takúto vôľu neprejavil, túto

prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne.

30. Žalobkyňu súd zaviazal zaplatiť žalovanému primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel
v sume 170,-EUR, keď žalovaný takúto cenu spoluvlastníckeho podielu nerozporoval a vyplývala
zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, vypracovaného P.. S. Z.Ó., znalcom z
odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, vypracovaného k

vyporiadavanej nehnuteľnosti.

31. K primeranosti výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného súd uvádza, že v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov a ustálenou judikatúrou, súd považuje sumu 170,-
EUR za 4m2 v zastavanej časti obce, za primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel, keď ide o takú

finančnú sumu, za ktorú je možné, v danom mieste a čase nadobudnutie obdobnej nehnuteľnosti alebo
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. Súčasne však ide aj o takú cenu, za ktorú je možné danú
- konkrétnu nehnuteľnosť (resp. spoluvlastnícky podiel k nej) objektívne predať. Ide teda o cenu danú
dopytom a ponukou týkajúcimi sa konkrétneho spoluvlastníckeho podielu konkrétnej nehnuteľnosti.

32. Pre úplnosť, súd k námietke žalovaného o nesprávnej výške súdneho poplatku uvádza, že na
rozdiel od konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva základom poplatku cena podielu, žiadaného žalobcom, t.j.
cena predmetu poplatkového úkonu podľa návrhu na začatie konania a nie cena celej veci, ktorá je v
spoluvlastníctve.

33. Vo vzťahu k návrhu žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania na
tunajšom súde pod sp. zn. 19C/12/2017, ktorý súd podľa obsahu považoval za podaný podľa § 162 ods.
1 písm. a) CSP, a ktorý bol založený na rovnakých tvrdeniach žalovaného o podaní žaloby žalobkyňou v
rozpore s dobrými mravmi, súd tomuto nevyhovel, keďže rozhodnutie súdu v konaní vedenom tunajším

súdom pod sp. zn 19C 12/2017, nemá vplyv na rozhodnutie súdu vo veci vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Súd poukazuje na argumentáciu, ktorú uviedol aj v bode 25 odôvodnenia.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania. Charakter sporu, príbuzenský vzťah a možnosť urovnania konfliktných vzťahov v

rodine súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočne nepriznal náhradu trov konania,
v celom rozsahu úspešnej žalobkyni. Súd vzal do úvahy a prihliadol predovšetkým na charakter sporu,
keď ide o vzájomné vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu ako podielovými
spoluvlastníkmiveci.Sporozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvajesporom,ktorýmôže
začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že úspech

v konaní mal ten, kto podal návrh na začatie konania. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, pokiaľ súd návrhu vyhovie, je rozhodnutím v záujme všetkých strán sporu. Pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho
podielu buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo alebo formou finančnej
náhrady (napr. Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17Co/247/2012 zo dňa 27. 03. 2013).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.