Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 24, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/158/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118280573
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6118280573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného zástupcom
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova
4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom, so sídlom Q. X/A, XXX XX V. - mestská časť F. U., v konaní o zaplatenie 192,50 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/173/2018-147

zo dňa 29. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/173/2018-147 zo dňa 29. mája 2020 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdrozhodol,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu192,50
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 192,50 Eur od 11.04.2018 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom okresný súd rozhodol o trovách
prvoinštančného konania tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, rozsah vykonaného dokazovania
a za aplikácie ust. § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 580,
§ 581 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, rozhodných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), v spojení s ust. § 517 veta prvá
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je dôvodná. Okresný súd poukázal na nespornú skutočnosť, že dňa 21.02.2018 došlo v Žiline
k dopravnej nehode a poškodeným bola spoločnosť GA-BA, s.r.o., ako aj, že škodová udalosť bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v tom čase u žalovaného. Nebolo sporné, že
poškodený užíval náhradné motorové vozidlo. Spornou bola výška škody, ktorá v súvislosti s prenájmom
náhradného motorového vozidla poškodenému vznikla.

3. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany žalovaného okresný súd uviedol, že táto tu
bola založená Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.03.2018. Zmluvou o postúpení pohľadávky
poškodený postúpil svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, vo vzťahu ku ktorému poškodenývystupoval ako veriteľ. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplynula z ust. § 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z.z.. Podľa Zmluvy o nájme užíval poškodený náhradné motorové vozidlo v rozsahu 6 dní,
od 08.03.2018 do 13.03.2018, pričom bolo dojednané denné nájomné 56,- Eur a zároveň poplatok

za pristavenie a prevzatie vozidla 30,- Eur. Z predloženej faktúry vyplynulo, že poškodenému bolo
fakturované nájomné a poplatok v celkovej výške 366,- Eur s DPH. Ako vyplynulo z oznámenia
žalovaného o poistnom plnení, žalovaný priznal nájomné ako účelné iba v rozsahu 3 dní a vo výške
denného nájomného 45,- Eur s DPH, spolu teda vo výške 112,50 Eur a túto sumu aj žalobcovi uhradil.
K nutnosti nákladov vynaložených za nájom náhradného motorového vozidla okresný súd uviedol, že

táto vyplynula z čestného prehlásenia poškodeného. Na nutnosť prenajať si náhradné motorové vozidlo
podľa okresného súdu nemožno nazerať optikou existencie možnosti prepraviť sa aj inak, pretože v
zásade sa poškodený vždy môže prepraviť aj inak, ale treba naň nazerať ako na súčasť bežného
spôsobu fungovania poškodeného. Nebolo by spravodlivé od neho požadovať, aby sa v dôsledku
vnútenej škodovej udalosti, ktorá sa stala nezávisle od jeho vôle, na ktorej nemal žiaden podiel, zmenil
svoje zaužívané spôsoby a ubral zo svojho komfortu či flexibility. Okresný súd nájom náhradného

motorového vozidla považoval bez ďalšieho za nutne vynaložené náklady na strane poškodeného.

4. K účelnosti vynaložených nákladov okresný súd zo Zmluvy o nájme a z faktúry vystavenej po
skončení nájmu mal preukázané, že výška nákladov titulom nájomného a poplatku predstavovala spolu
sumu 305,- Eur bez DPH. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, že za primeranú výšku

denného prenájmu považuje sumu 45,- Eur za deň. Výšku tejto sumy však ani v samotnom oznámení
o poistnom plnení a ani v súdnom konaní nijako bližšie nezdôvodnil. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že
náklady nie sú účelne vynaložené, tak bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť aj preukázať. Žalovaný vo
vzťahu ku kráteniu poistného plnenia neprodukoval žiadne tvrdenia ani dôkazy a žalobca preukázal, že
poškodenému vznikla škoda titulom nájmu náhradného vozidla vo výške 305,- Eur bez DPH, ktorá po

odpočítaní uhradenej sumy 112,50 Eur predstavuje sumu 192,50 Eur a dospel tak k záveru, že nárok
žalobcu v časti uplatnenej istiny bol dôvodný.

5. K rozsahu ďalších námietok žalovaného okresný súd uviedol, že ak tento namietal skutočnosť, že
z protokolu o prenájme nevyplýva, kde došlo k prevzatiu a pristaveniu motorového vozidla, tak túto

námietku považoval okresný súd za irelevantnú. Ak žalovaný namietal, že z predložených listín nemožno
zistiť kto konal za poškodeného a či išlo o osobu oprávnenú za neho konať, tak v prvom rade žalovaný
netvrdil, že by v mene poškodeného konala neoprávnená osoba. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol,
že v mene poškodeného konala U. a toto skutkové tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel. Ak žalovaný
namietal, že žalobca nepreukázal, že vozidlo muselo byť umiestnené v autoservise do vystavenia

krycieho listu poisťovňou, tak okresný súd mal za to, že skutočnosť, že poškodený si mohol vozidlo
prebrať z autoservisu skôr a v prevyšujúcom rozsahu nešlo o účelnú dĺžku trvania nájmu, tak uvedené
mal preukázať žalovaný, čo však neučinil. K námietke miestnej nepríslušnosti okresný súd uviedol, že
nebola dôvodná s poukazom na ust. § 19 písm. b) CSP. Ak žalovaný namietal, že žalobca neodpočítal
z uplatneného nároku náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového

vozidla, okresný súd skonštatoval, že žalovaný nijako nešpecifikoval o aké náklady a v akej výške by
malo ísť, a preto ani túto námietku nebolo možné zohľadniť.

6. Okresný súd poukázal na to, že žalobca okrem istiny si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5 %
ročne od 11.04.2018 do zaplatenia. K úrokom z omeškania okresný súd uviedol, že doteraz sa nejedná

o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Primárne mal za to, že ust. § 11 ods. 8 zákona
č. 381/2001 Z.z. sa vzťahuje výlučne k nepeňažnej povinnosti poisťovateľa uvedenej v ust. § 11 ods. 6
predmetného zákona. Toto však podľa názoru okresného súdu nevylučuje povinnosť poisťovateľa platiť
úroky z omeškania v prípade, že sa dostane do omeškania s plnením peňažnej povinnosti. V zmysle ust.
§ 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. sa v prípade, že tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú na poistenie

zodpovednostiosobitnépredpisy,pričomjednýmznichjeajObčianskyzákonník.Akpredmetnýzákonč.
381/2001 Z.z. špeciálnu úpravu ohľadom omeškania s peňažným plnením neobsahuje, tak na povinnosť
platiť úroky z omeškania sa aplikuje ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Otázkou ostáva
len to, kedy sa poisťovateľ dostane do omeškania s platením poistného plnenia v prípade, že si síce
povinnosť podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. splnil, avšak uplatnenú a preukázanú náhradu

krátil a v následnom súdnom konaní bol zaviazaný na jej zaplatenie.

7. Okresný súd pri posudzovaní tejto otázky zvolil taký výklad ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z.z., ktorý považoval za ústavne konformný. Vychádzal z princípu rovnosti subjektov súkromnoprávnychvzťahov. Podľa okresného súdu splatnosť poistného plnenia v zmysle ust. § 11 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z.z. je viazaná na skončenie prešetrovania alebo na doručenie právoplatného rozhodnutia
súdu poisťovateľovi. Hoci v tomto prípade o výške poistného plnenia rozhoduje súd, okresný súd zastal

názor, že omeškanie poisťovateľa by sa malo odvíjať už od skončenia prešetrovania. Pokiaľ poisťovateľ
poškodenému tieto nároky neoprávnene kráti, nie je podľa okresného súdu dôvod, aby poisťovateľ
ako každý iný dlžník nebol sankcionovaný v podobe úroku z omeškania, keďže svoj záväzok nesplnil
riadne a včas. Okresný súd posudzoval dôvodnosť nárokov poškodeného podľa rovnakých kritérií
ako ich mal posudzovať poisťovateľ. Upretie práva na úroky z omeškania poškodenému by umožnilo

poisťovateľovi úspešne sa vyhýbať plneniu jeho povinností bez akejkoľvek sankcie a v konečnom
dôsledku by sťažovalo vymáhateľnosť práva poškodených.

8. Okresný súd poukázal ďalej na to, že otázka splatnosti poistného plnenia, ako je aktuálne upravená
v ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., bola obdobne riešená vo vyhláške Ministerstva financií
SR č. 423/1991 Zb.. Aj toto ustanovenie viazalo splatnosť poistného plnenia alebo na skončenie

šetrenia alebo na doručenie právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody. Zásadný rozdiel medzi
vtedajšou a aktuálnou právnou úpravou podľa názoru okresného súdu bol ten, že vtedajšia právna
úprava nezakladala okrem výnimiek poškodenému priamy nárok voči poisťovateľovi. V prípade, že
sa poškodený s poisťovateľom nedohodol na výške náhrady škody, bol poškodený nútený žalovať
škodcu.Splatnosťpoistnéhoplneniabolapretoviazanánaobdržanieprávoplatnéhorozhodnutiaovýške

náhrady škody, čo dávalo v kontexte uvedenej právnej úpravy zmysel. Zákon č. 381/2001 Z.z. túto
formuláciunapriekzásadnejzmeneprávnejúpravyprevzal,čímsapodľaokresnéhosúduust.§11ods.7
zákona č. 381/2001 Z.z. stalo menej zrozumiteľným. Vzhľadom k tomuto prístupu okresný súd rozhodol,
že žalobca má nárok na úroky z omeškania. Z oznámenia o poskytnutí poistného plnenia vyplynulo,
že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 26.03.2018. Posledným dňom 15-dňovej lehoty na

poskytnutie poistného plnenia bol termín 10.04.2018. Dňom 11.04.2018 sa žalovaný dostal s plnením
svojho peňažného záväzku do omeškania. Výška úrokov z omeškania 5 % ročne podľa okresného súdu
zodpovedala aktuálnej výške úroku z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Okresný súd preto
priznal úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 192,50 Eur od 11.04.2018 do zaplatenia.

9. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2
CSP. Z dôvodu plnej úspešnosti žalobcu v súdnom konaní, bol mu priznaný 100 % nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f), h) CSP. Žalovaný primárne namietal, že ide o arbitrárne rozhodnutie, keďže odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu nie je presvedčivé tak, ako to vyžaduje ust. § 220 ods. 2
tretia veta CSP. Žalovaný v odvolaní poukázal na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 27.03.2018, z
ktorého jasne vyplynulo, že došlo k prešetrovaniu a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Žalovaný

poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného vozidla vo výške 112,50 Eur bez DPH.
Žalovaný v odvolaní zotrval na tom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, keďže poškodený mal
voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, a to za nájom náhradného motorového
vozidla. Poškodený podľa žalovaného predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení ust. § 39 Občianskeho

zákonníka a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29.
januára2008.PodľažalovanéhozoZmluvyopostúpenípohľadávkyjednoznačnevyplýva,žeprejavvôle
účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky, až následne k započítaniu údajne vzájomných
pohľadávok poškodeného a žalobcu. Pokiaľ poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi
pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne

nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne
žalobca mienil použiť na započítanie. Z tohto vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne
legitimovaný subjekt v predmetnom súdnom konaní. Súčasne žalovaný poukázal na to, že Zmluva o
postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon. Údajný postupca pohľadávky, a to poškodený, nikdy
nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017 vo vzťahu k uplatneným úrokom
z omeškania. Podľa tohto rozhodnutia dovolací súd uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z
omeškania vyplývajúca z ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej
povinnosti vyjadrenej v ust. § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) tohto zákona, účelom ktorej je ochranapoškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť
v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Najvyšší súd sa vyjadril,
že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške

náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti,
ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.
Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

11. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 07.08.2020. Žalobca sa

stotožnil s rozsudkom okresného súdu a tento navrhol potvrdiť ako vecne správny. Podľa Zmluvy o
postúpení pohľadávky nesporne vyplynulo, že na strane poškodeného bola povinnosť splniť žalobcovi
nájomné za prenájom vozidla, na strane žalobcu povinnosť zaplatiť poškodenému odplatu za postúpenú
pohľadávku, preto žalobca a poškodený uzavreli súčasne s postúpením pohľadávky dohodu o
vzájomnom započítaní týchto pohľadávok, a teda k momentu uzavretia týchto dvoch zmlúv došlo podľa
prejavenej a súhlasnej vôle zmluvných strán k stretu pohľadávky žalobcu z titulu nájomného voči

poškodenému a pohľadávky poškodeného voči žalobcovi na zaplatenie odmeny za postúpenie budúcej
pohľadávky, ktorým momentom sa zároveň mení charakter pohľadávky na existujúcu v konkrétnej
sume a výške. Tým bol dosiahnutý účel inštitútu započítania, ktorým je dosiahnutie zániku vzájomných
záväzkov bez toho, aby došlo k vzájomnému finančnému plneniu. Započítanie je forma splnenia
záväzku, ktorú pripúšťa i judikatúra i odborná prax a tento právny úkon sa považuje za ekvivalent

platenia. Žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že aj v danej
veci boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a nie je možné sa stotožniť s
tvrdeniami o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu jej neexistencie, keďže išlo
o budúcu a identifikovateľnú pohľadávku, ktorej postúpenie bolo možné. Námietka nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie nie je dôvodná s poukazom aj na čiastočnú úhradu plnenia. Poistné plnenie uhradené

žalovaným predstavovalo plnenie nároku žalobcu súvisiace s prenájmom náhradného vozidla, preto
popretie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu takýmto konaním žalovaného stratilo vecno-právny základ.

12. K uplatnenému úroku z omeškania žalobca považoval záver okresného súdu za správny. Rovnako
poukázal na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. Pokiaľ ide o uplatnený a okresným súdom

priznaný úrok z omeškania, bol aplikovaný ústavný princíp rovnosti a právo vlastniť majetok. Poškodený
bol tzv. nedobrovoľným veriteľom, t.j. veriteľom, ktorým sa stal v dôsledku protiprávneho konania, z
ktorého mu vznikla škoda, pričom ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. nevylučuje vznik nároku
poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady
škodyzostranypoisťovateľa,pretonebolomožnénazákladetohtoustanoveniavtakomtoprípadenárok

na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Žalobca s návrhom na potvrdenie rozsudku okresného
súdu súčasne žiadal v prípade verejného vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom bez nariadenia
pojednávania, aby bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle ust. § 219 ods.
3 CSP elektronickými prostriedkami zástupcovi žalobcu.

13. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 26.08.2020 (č.l. 199 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu
k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému prostredníctvom ním zvoleného právneho zástupcu s
možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a
rozhodovania krajským súdom nevyužil.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379,
§ 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským
súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku
vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/158/2020-205
zo dňa 18.01.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného

uznesenia krajského súdu dňa 16.03.2021, na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, ako aj
oznámením miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami zástupcovi
žalobcu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.16. Odvolací súd je povinný v rámci svojho konania dôsledne aplikovať ust. § 366 CSP, aby nepoprel
význam neúplného apelačného konania a kontradiktórnosť konania. Z obsahu spisového materiálu, a to
z konania pred okresným súdom mal zistené, že žalovaný pred súdom prvej inštancie neuplatnil obranu,

t.j. neuviedol tvrdenia, neoznačil dôkazy k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania.

17. Podstatou neúplnej apelácie je, že v opravnom konaní sa nesmú uvádzať nové skutočnosti a dôkazy,
neuplatnené pred okresným súdom (s výnimkou zákonne stanovených prípadov). Z postupu okresného
súdu v danej sporovej veci vyplynulo, že tento výzvou č.k. 38Cb/173/2018-112 zo dňa 28.8.2018 vyzval

žalovaného, aby v lehote 30 dní sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, uviedol ďalšie skutočnosti a označil
dôkazy na svoju obranu s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd
nemusí prihliadať. Žalovaný bol poučený tak o sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania v
zmysle ust. § 153, § 154 CSP. Na základe tejto výzvy okresného súdu bolo doručené vyjadrenie
žalovaného zo dňa 01.10.2018, obsahom ktorého neboli tvrdenia, námietky, resp. označenie dôkazov
vzťahujúcichsakžalobouuplatnenémuúrokuzomeškania.Žalovanýanivrámciupomínaciehokonania,

a to v podanom odpore zo dňa 14.06.2018 neuviedol tvrdenia, neoznačil dôkazy k časti uplatneného
žalobného nároku, a to k požadovanému 5 % úroku z omeškania ročne, ktorý žalobca žiadal priznať zo
sumy 192,50 Eur od 11.04.2018 do zaplatenia.

18. Krajský súd konštatuje, že žalovaný až v rámci podaného odvolania uviedol tvrdenia k úroku z

omeškania. Vzhľadom k zistenému krajský súd má za to, že na obranu žalovaného v časti žalobcom
požadovaných úrokov z omeškania uplatnenú až v odvolacom konaní nebolo možné prihliadať za
rešpektovania ust. § 366 CSP, keďže išlo o novotu v odvolacom konaní, pre akceptovanie ktorej
nebol preukázaný žiaden z taxatívnych dôvodov vyplývajúci z písm. a) až d) zákonného ustanovenia
§ 366 CSP. Krajský súd preto v odvolacom konaní nemal daný zákonný priestor, aby predmetom jeho

posudzovania a hodnotenia sa stal rozsudok okresného súdu aj v časti priznaného príslušenstva, a to
úroku z omeškania a tým ani posudzovanie záverov odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného
súdu viažuceho sa k priznanému príslušenstvu - úroku z omeškania. Za tohto procesnoprávneho
stavu potom pred odvolacím súdom mohlo dôjsť len k potvrdeniu rozsudku okresného súdu aj v tejto
časti, avšak za aplikácie ust. § 387 ods. 1 CSP. Uvedené krajský súd zvýrazňuje vzhľadom aj k

množstvu vyvolaných obdobných odvolacích súdnych sporov a vo vzťahu k záverom krajského súdu v
časti uplatneného príslušenstva, a to úroku z omeškania, ktoré sú vyjadrené vtedy, pokiaľ predmetom
odvolacieho konania je aj okresným súdom priznaný a odvolateľom namietaný nárok žalobcu na úrok z
omeškania, ktorý sa stal už predmetom konania a posudzovania pred okresným súdom z titulu použitej
obrany žalovaným.

19. Krajský súd dodáva, že ak v časti obrany žalovaného uplatnenej až v odvolacom konaní k žalobcom
požadovanému a okresným súdom priznanému úroku z omeškania išlo o novotu v odvolacom konaní,
tak k tejto nemohol prihliadnuť, pretože opačným postupom by bol porušený princíp rovného postavenia
sporových strán vyplývajúci z Čl. 6 ods. 1 CSP a rovnako aj Čl. 8 CSP, ktorý kladie dôraz na

aktivitu sporových strán, ktoré sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Rovnako iným prístupom krajského súdu by bol porušený aj princíp sudcovskej a zákonnej koncentrácie
konania, ktorý v zmysle ust. § 153, § 154 CSP aplikoval súd prvej inštancie už uvedenou výzvou
č.k. 38Cb/173/2018-112 zo dňa 28.8.2018. Naviac krajský súd poukazuje aj na to, že ak sporová

strana, v danom prípade žalovaný, neuplatnil obranu v časti žalobcom požadovaného príslušenstva
pred okresným súdom, tak je tu ust. § 151 ods. 1 CSP z ktorého vyplýva, že skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Aj vzhľadom k úprave tohto zákonného
ustanovenia nebolo možné, aby odvolací súd akceptoval obranu žalovaného v časti úroku z omeškania
uplatnenú až v odvolacom konaní.

20. K ďalším odvolacím dôvodom žalovaného, viažucich sa k istine, ktoré sa stali spôsobilé pre
posudzovanie odvolacím súdom, krajský súd uvádza, že neboli relevantné. Vecne správne uzavrel
okresný súd aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorá nielenže vyplýva zo Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 14.03.2018 (č.l. 11, 12 spisu) uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom a GA-BA,

s.r.o., IČO: 50 392 263 ako postupcom, t.j. poškodeným z poistnej udalosti, z Oznámenia o postúpení
pohľadávky zo dňa 14.03.2018 (č.l. 14 spisu), ale aj z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.03.2018
(č.l. 18 spisu), ktorým úkonom v podstate žalovaný akceptoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
Oznámením o poistnom plnení adresovanom žalobcovi žalovaný oznámil ukončenie šetrenia poistnejudalosti, na základe čoho uskutočnil výpočet výšky plnenia. V oznámení žalovaný uviedol, že poukazuje
na základe predložených dokladov poistné plnenie 112,50 Eur. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
14.03.2018 je relevantným, platným právnym úkonom v zmysle ust. § 524 a nasl. ust. Občianskeho

zákonníka, keďže jej predmetom bola pohľadávka spôsobilá na postúpenie. Predmetom postúpenia bola
pohľadávka poškodeného z poistnej udalosti, a to GA-BA, s.r.o., IČO: 50 392 263, ktorú mal poškodený
voči žalovanému z titulu poistného plnenia, spočívajúca v nákladoch vynaložených na náhradné
vozidlo, ktorá pohľadávka sa stala predmetom postúpenia. Poškodený postúpil žalobcovi pohľadávku za
odplatu, pričom následne započítaním ako inou formou plnenia došlo k zániku vzájomných pohľadávok

žalobcu a poškodeného, a to pohľadávky žalobcu na vyúčtované nájomné z titulu nájmu náhradného
motorového vozidla po dobu opravy poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla a pohľadávky
poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky žalobcovi. Žalobca sa stal nositeľom, veriteľom
postúpenej pohľadávky a nemožno tvrdiť tak, ako sa domáhal žalovaný v odvolaní, že predmetom
postúpenia bola neexistujúca pohľadávka, resp. dlh.

21. Rozsudok okresného súdu bol odôvodnený náležitosťami vyžadovanými ust. § 220 ods. 2 CSP,
a preto nebol namieste ani odvolací dôvod žalovaného, že by odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu bolo nepresvedčivé.

22. Na základe týchto zhodnotení v odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo

výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396, § 255 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému
bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne

okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.