Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, May 28, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202639
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5618202639.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti súdu o mal.
deti Q.: N., nar. XX. XX. XXXX a F., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536 ako kolíznym
opatrovníkom, deti rodičov - matky: Mgr. art. A. Q., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXXX/
XX, F. Z., t. č. bytom Z. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Medveckou,
advokátkou so sídlom O. XXX, F. Z., a otca: Ing. N. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, F.
Z., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou so sídlom N. XX,

F. Z., o (rozvod manželstva a) úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
1P/168/2018-265 zo dňa 01. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. až IV. mení tak, že

1. mal. N., nar. XX. XX. XXXX a mal. F., nar. XX. XX. XXXX, sa zverujú do osobnej striedavej
starostlivosti oboch rodičov s frekvenciou dvoch týždňov s tým, že k striedaniu starostlivosti bude

dochádzať v nedeľu o 18:00 hod. Ako prvá začne poskytovať starostlivosť maloletým deťom matka
detí prvú nedeľu po právoplatnosti tohto rozsudku. Do 18:00 hod. prvej nedele po právoplatnosti tohto
rozsudku budú deti v starostlivosti rodiča, u ktorého sa v čase právoplatnosti rozsudku budú nachádzať.

2. Osobná striedavá starostlivosť v zmysle predchádzajúceho výroku neplatí
- v čase vianočných sviatkov od 23. 12. od 18:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod., kedy starostlivosť o
maloleté deti bude v párnom kalendárnom roku zabezpečovať matka a v nepárnom kalendárnom roku
otec,

- v čase novoročných sviatkov od 31. 12. od 18:00 hod. do 02. 01. nasledujúceho kalendárneho roka
do 18:00 hod., kedy starostlivosť o maloleté deti bude so začiatkom v párnom kalendárnom roku
zabezpečovať otec a so začiatkom v nepárnom kalendárnom roku matka,
- v čase veľkonočných prázdnin od 18:00 hod. Zeleného štvrtku do Veľkonočného pondelka do 18:00
hod., kedy starostlivosť o maloleté deti bude v párnom kalendárnom roku zabezpečovať otec a v
nepárnom kalendárnom roku matka,
- v čase jarných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 18:00 hod. do nedele 18:00 hod., kedy starostlivosť

o maloleté deti bude v párnom kalendárnom roku zabezpečovať matka a v nepárnom kalendárnom roku
otec.

3. Rodič, ktorému starostlivosť končí, je povinný odovzdať maloleté deti rodičovi, ktorého starostlivosť
začína, v mieste obvyklého pobytu toho rodiča, ktorému starostlivosť začína.

4. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.5. Otec je povinný prispievať na výživu mal. N. sumou 80,- eur mesačne a na výživu mal. F. sumou 80,-
eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, a
to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky maloletých detí.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí
zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 1P/168/2018-265 zo dňa 01. 07. 2020 manželstvo
rodičov maloletých detí rozviedol (výrok I.). Maloletú F. Q. na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka je oprávnená vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú
vždy od 15. dňa v kalendárnom mesiaci, od 18:00 hod. do 18:00 hod. posledného dňa v kalendárnom
mesiaci a otec od 1. dňa v kalendárnom mesiaci od 18:00 hod. do 18:00 hod. 15. dňa v kalendárnom

mesiaci. Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej čiastkou po 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa
každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletej, počnúc od právoplatnosti výroku o
rozvode manželstva. Súd zároveň osobitne upravil stretávanie sa rodičov s maloletou v čase vianočných
sviatkov, novoročných sviatkov, veľkonočných prázdnin, jarných prázdnin a letných prázdnin s tým,

že úprava styku rodičov s maloletou počas sviatkov a prázdnin má prednosť pred úpravou striedavej
osobnej starostlivosti rodičov (výrok II.). Maloletého N. Q. na čas po rozvode manželstva rodičov
zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a
spravovať jeho majetok v bežných veciach. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého
čiastkou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca

maloletého, počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Styk matky s maloletým upravil
tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletým od 18:00 hod. 20. dňa v kalendárnom mesiaci do
18:00 hod. posledného dňa v kalendárnom mesiaci. Zároveň upravil styk rodičov s maloletým v čase
sviatkov a prázdnin zhodne ako u mal. F. s tým, že úprava styku rodičov s maloletým počas sviatkov
a prázdnin má prednosť pred bežnou úpravou styku a bežnou úpravu osobnej starostlivosti (výrok III.).

Vo výroku IV. upravil povinnosť rodiča, ktorému začína interval osobnej starostlivosti a právo na styk s
maloletým dieťaťom prevziať si maloleté dieťa v mieste bydliska druhého rodiča a povinnosť každého
rodiča odovzdať dieťa na výkon osobnej starostlivosti a styk s druhým rodičom riadne a včas. Žiadnemu
z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.).
V odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ (otec maloletých detí) sa návrhom podaným dňa 21. 09. 2018

domáhal rozvodu jeho manželstva s matkou maloletých detí a úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode.
Súd o návrhu navrhovateľa rozhodol aplikujúc ust. § 22, § 23, § 24 ods. 1, 3, § 25 ods. 1, 2, § 75 ods. 1
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine").
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo rodičov maloletých detí je

hlboko rozvrátené, medzi partnermi došlo k odcudzeniu a ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský
účel vyplývajúci z jeho základných funkcií. Manželka navrhovateľa žije s iným partnerom, s ktorým
plánuje spoločnú budúcnosť. Súd preto návrhu vyhovel a manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol.
Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, súd mal
preukázané, že približne dva roky fungoval model striedavej osobnej starostlivosti v týždňových a

viacdňových intervaloch. Pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti o maloleté deti súd prihliadal na
vyjadrenia maloletých detí, vychádzajúc zo záveru, že tieto sú vo veku, kedy dokážu samostatne a
primerane vyjadriť svoje stanoviská a priania. Maloletý N. sa v priebehu konania opakovane vyjadril, že
o striedavú starostlivosť nemá záujem, je z nej zmätený. Pri rozhovore so znalkyňou maloletý vyhodnotil,
že rozhodovanie o týchto otázkach je pre neho veľmi ťažké, rovnako sa vyjadril i na súde. Súd považoval

za principiálne dôležité zistenia znalkyne o vrúcnom vzťahu detí k obom rodičom a konštatovanie, že
vhodnosť výchovného prostredia z pohľadu osobnosti rodiča, ktorý toto prostredie vytvára, možno po
vyhodnotení výsledkov vyšetrenia posúdiť u oboch rodičov ako kvalitnú. Znalkyňa poukázal tiež na veľmi
dobrý súrodenecký vzťah detí s tým, že túto väzbu je dôležité podporovať a v maximálnej možnej miere
nariadiť úpravu styku s rodičmi vo vzťahu k deťom rovnako. Znalkyňa sa vyjadrila, že hoci maloletý

opakovane uvádza, že chce byť v starostlivosti otca, nie je schopný posúdiť kontext situácie a dôsledkydobudúcnosti.Vzájomnécitovéväzbysmeromkobomrodičomsútakdobré,žekontaktsobomarodičmi
by mal byť rovnaký alebo takmer rovnaký.
Vzhľadom na zistené skutočnosti a odporúčania znalkyne súd považoval za najoptimálnejšie zverenie

maloletej F. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v režime približne dvoch týždňov, pretože
takýto model starostlivosti o maloletú už bol zavedený medzi rodičmi a deťmi do praxe a tento režim sa
osvedčil, pričom odzrkadľuje i prianie maloletej a potrebu čo najmenšej miery zaťažovania sťahovaním.
Pokiaľ ide o maloletého N., súd akceptoval jeho vyjadrenia, že striedavá osobná starostlivosť mu
nevyhovuje, preto maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca so širšou úpravou styku s matkou,

za súčasnej rovnovážnej úpravy styku maloletého a jeho sestry počas sviatkov a prázdnin, majúc za
to, že takáto úprava zodpovedá v plnej miere aj odporúčaniu znalkyne a kolíznej opatrovníčky. Súd
konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že maloletý má problémy akceptovať pojem striedavá osobná
starostlivosť, a tak uzavrel, že nastavený režim zverenia do osobnej starostlivosti otca vo vzťahu k nemu,
blížiaci sa rozsahu striedavej osobnej starostlivosti jeho sestry, je z hľadiska stabilizácie pomerov a
vytvárania, resp. upevňovania rovnovážneho a rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi a s jeho sestrou

za najoptimálnejší.
Pokiaľ ide o určenie výživného, súd konštatoval, že prihliadal v proporcionálnej miere na odôvodnené
potreby a vek maloletých detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
Zdôraznil, že obaja rodičia sú schopní v primeranej miere zadovažovať si pravidelný zdroj príjmu,
nebolo preukázané, že by im zdravotný stav bránil v zárobkovej činnosti. Obaja sa vzdali neodôvodnene

majetkovéhoprospechu,keďmatkaponechalabezodplatyvužívanísvojbytaotecsavzdalobchodných
podielov v spoločnosti, v ktorej boli dosahované také výšky obratov a výnosov, z ktorých by v prípade
rozdelenia podielov na zisku mohli otec i matka profitovať. Majetkové pomery rodičov sú nadštandardné,
u otca najmä z hľadiska jeho príjmu, prevyšujúce majetkové pomery matky, z ktorého dôvodu v rámci
striedavej starostlivosti o maloletú určil primeranú vyživovaciu povinnosť otcovi, rovnako primeranú

vyživovaciu povinnosť matke voči synovi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.") tak,
že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku čo do výrokov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

na čas po rozvode manželstva rodičov detí a výroku o trovách konania podala matka maloletých detí z
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p."), §
62 ods. 1 C. m. p. odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zmeny spočívajúcej vo zverení oboch maloletých
detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždňovým intervalom a osobitnej úpravy počas
Vianočných a Novoročných sviatkov, s uložením povinnosti otcovi maloletých detí prispievať na výživu

maloletých detí na každé z detí vo výške 150,- eur mesačne a určenia, že otec bude poberať daňový
bonus na maloleté deti a matka rodinné prídavky. Zároveň sa domáhala priznania náhrady trov konania
v plnom rozsahu.
Matka v odvolaní rozhodnutiu okresného súdu v prvom rade vytýkala absenciu riadneho, dostatočného a
presvedčivého odôvodnenia, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie

a práva pred súdom konať, ako aj práva na súdnu ochranu.
Nesúhlasila s rozhodnutím súdu, ktorý len mal. F. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
a maloletého N. zveril do osobnej starostlivosti otca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa matky v
otázke zverenia maloletých detí nerešpektuje najlepší záujem detí, pričom súd svoje závery v tomto
smere dostatočne neodôvodnil.

S poukazom na výsluch znalkyne mala za to, že najvhodnejšia forma starostlivosti o maloleté deti,
ktorá rešpektuje najlepší záujem oboch maloletých detí, je striedavá osobná starostlivosť a zverenie
oboch detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch tak, ako to
prebiehalo doposiaľ takmer dva roky, pričom takáto úprava len prevedie fakticky dlhodobo, takmer dva
roky, zaužívaný a fungujúci stav do stavu právneho.

Úpravastarostlivostiastretávaniesarodičovsdeťmi,akojuvymedzilsúd,vyvolávavdoterazzaužívanej
forme starostlivosti nestabilitu. Napriek tomu, že maloletý N. bol zverený do osobnej starostlivosti otca,
samotný otec po vyhlásení rozhodnutia prezentoval, že takáto úprava v dvojtýždňových intervaloch nie
je vhodná. Z vyjadrenia otca počas konania vyplýva, že tento chce mať maloletého len zvereného do
jeho osobnej starostlivosti, avšak maloletý môže byť u nej tak ako doteraz. Otec nerešpektuje najlepší

záujem maloletého, ako ani jej právo pravidelne, rovnocenne a rovnoprávne sa podieľať na výchove
a starostlivosti oboch detí, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec má tendenciu
maloletého ovplyvňovať a je vysoko pravdepodobný jeho sklon devalvovať ju ako matku v jej rodičovskejroli a zneisťovať jej autoritu u maloletých detí. Vzhľadom na uvedené vzniká potreba zveriť maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti a vyvážiť výchovný vplyv a starostlivosť oboch rodičov.
Súd v odôvodnení poukázal na to, že pri rozhodovaní prihliadol na vyjadrenia maloletých detí, avšak

vôbec nerešpektoval stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol zveriť obe maloleté deti do
striedavej osobnej starostlivosti, pričom poukázal na najlepší záujem maloletých detí. Znalkyňa pri
výsluchu zdôraznila, že nie vždy vyjadrenie dieťaťa zohľadňuje jeho najlepší záujem alebo jeho prianie
nemusí byť vždy tá najlepšia možnosť pre neho a rovnako uviedla, že z psychologického hľadiska je
striedavá osobná starostlivosť pre obe deti najvhodnejšia forma starostlivosti.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že neexistuje žiadny dôvod k tomu, aby sa doposiaľ
zaužívaný a fungujúci model striedavej osobnej starostlivosti nemal realizovať. Poukázala na to, že deti
majú vrúcny a dobrý citový vzťah k obom rodičom a obaja rodičia majú vhodné osobné, osobnostné
ako aj materiálne predpoklady na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Nie je preto daný žiadny
dôvod, aby bola z výkonu starostlivosti a výchovy vytesňovaná a maloletý bol ochudobnený a oberaný o
možnosť starostlivosti a výchovy z jej strany. Súd zároveň prehliadol vyjadrenie znalkyne na pojednávaní

o dobrom vzťahu medzi deťmi, kedy konštatovala, že je dôležité túto väzbu podporovať. V danom
prípade nie je v najlepšom záujme žiadneho z detí, aby tieto boli jedno od druhého trhané a delené,
aby dochádzalo k pretrhávania ich vzájomných citových väzieb, ktoré treba podporovať, utužovať
a udržiavať. Súd svojim rozhodnutím vážnym spôsobom ohrozil a zasiahol do súrodeneckej väzby
maloletých detí a do jej ďalšieho budovania.

Matka nesúhlasila ani s určeným intervalom striedania, ktorý je viac ako dva týždne, čo je v rozpore
s vykonaným dokazovaním, keďže znalkyňa odporučila väčší rozsah striedania do budúcnosti, nie
teraz. Napriek záverom vysloveným znalkyňou v znaleckom posudku a jej výpovedi, súd vykonané
dokazovanie odignoroval, z čoho vplýva, že jeho rozhodnutie je v rozpore s najlepšími záujmami
maloletých detí a aj so samotným rozsiahlym vykonaným dokazovaním.

Pokiaľ súd interval striedania odôvodnil tým, že takýto model bol už zavedený medzi rodičmi i deťmi
do praxe, keď bývali v starostlivosti u každého z rodičov aj dlhšie, uviedla, že išlo len o neosvedčenú
výnimku, nie pravidlo. Opäť upriamila pozornosť na to, že znalkyňa odporučila týždňový interval
striedania a dlhší rozsah pripustila až do budúcnosti. Matka zároveň poukázala na to, že samotný
rozsah styku, ako ho určil súd, sa rovná striedavej starostlivosti, pričom súdom zvolený postup len

zastiera pojem striedavej osobnej starostlivosti a ide o zjavné obchádzanie zákona o rodine. Pokiaľ súd
konštatoval,žejejupravilstyksmaloletýmN.vrozsahupribližujúcomsastriedavejosobnejstarostlivosti,
nevidí žiadny dôvod k tomu, aby maloletý nebol rovno zverený do jej osobnej starostlivosti.
Matka v odvolaní namietala i výšku výživného určeného na mal. N., keď obe maloleté deti mali byť
zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom otcovi má byť určená rovnaká

vyživovacia povinnosť ako u maloletej F., tak aj u mal. N. vo výške 150,- eur mesačne.
Výživné na maloletého N. vo výške 100,- eur je vzhľadom na vykonané dokazovanie neprijateľné, keď z
vykonaného dokazovania, vzhľadom na jej nízky príjem, by prichádzalo do úvahy len minimálne výživné.
Nesúhlasila s konštatovaním súdu, že jej majetkové pomery sú nadštandardné, ktoré konštatovanie
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd sa v konaní nevysporiadal riadne s otázkou jej príjmu a tiež

so skutočnosťou, že je držiteľkou preukazu zdravotne ťažko postihnutej osoby s 50 %-ným postihom,
keďže súd v tomto smere svoje rozhodnutie v podstate ani neodôvodnil, čím jej odňal možnosť skutkovo
a právne reagovať na rozhodnutie súdu.
Matkanapadnutémurozhodnutiuvytklatiežabsenciuvýroku,ktorýzrodičovbudepoberaťdaňovýbonus
a ktorý rodinné prídavky na maloleté deti.

Matka napokon napadla odvolaním aj výrok o trovách konania, namietajúc, že tieto si v konaní riadne
uplatnila a súd sa napriek jej návrhu nezaoberal možnosťou ich priznania. V jej prípade by pritom s
ohľadom na všetky okolnosti prípadu bolo priznanie trov spravodlivé. Poukázala na to, že k rozpadu
manželstva nedošlo jej pričinením, Otec detí jej ako svojej manželke neprejavoval patričnú vážnosť
a úctu, nebol jej oporou, stabilným partnerom v manželskom zväzku, a to boli dôsledky rozpadu ich

vzťahu.Správanienavrhovateľahraničilosdomácimnásilím,kedybolazjehostranyniekoľkokrátfyzicky
napadnutá, čo on nepoprel. Jeho správanie v nej zároveň vyvolávalo subjektívne pocity psychického
domácehonásilia,čosaprejavovalovtom,žehomuselaposlúchať,znášaťjehodominantnépostavenie,
neustále ju ponižoval, z jej vyslovených názorov sa smial, nebral ich do úvahy. Neustále bola z jeho
strany vystavovaná cielenému ponižovaniu, podceňovaniu. Poukázala tiež na to, že navrhovateľ počas

celého konania prezentoval svoju vôľu a dožadoval sa zverenia maloletých detí do jeho starostlivosti,
neskôr už len maloletého N., nerešpektujúc ju ako matku, jej rolu matky a ani práva maloletých detí.3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojom stanovisku vyjadrenom na súde
prvej inštancie a navrhol maloletého N. zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov s tým, že interval
u otca by bol dlhší ako u matky. Navrhol model dvadsať dní u otca a desať u matky.

4. Otec maloletých detí sa k odvolaniu matky vyjadril jednak sám a jednak prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne.

5. Vo svojom vyjadrení navrhol otec maloletých detí napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdiť, považujúc odvolanie matky za tendenčné.
Pokiaľ ide o maloletého N., tento chce mať jeden domov, a to u neho, kde je zvyknutý. Vyhovuje mu to
aj z hľadiska dochádzky do školy, kam môže chodiť pešo sám a môžu za ním chodiť aj kamaráti. Dobre
si uvedomuje podstatu striedavej starostlivosti, ktorú si počas uplynulých rokov mal možnosť vyskúšať
a nevyhovuje mu to. Bojí sa to ale matke priamo povedať.
Pokiaľideorodičovskúdohodu,otútosapokúsiliaspísaliapodpísalinávrhdohody,kdebolodohodnuté,

že F. chce byť v striedavej starostlivosti a N. v jeho starostlivosti, avšak matka názor zmenila a neskôr
pred súdom nesúhlasila.
Nie je jeho cieľom brať deťom matku, ale chce, aby mali deti aj napriek vzniknutej situácii pokojný a
vyrovnaný život. Nikdy matku v roli matky nespochybňoval, naopak ona ho v očiach detí zhadzuje, keď
pred nimi vykrikuje, že nie je ich otec, lebo jej nedáva peniaze. Poukázal tiež na to, že po rozhodnutí

súdu on matke výživné v stanovenej výške poslal, ona dodnes súdom určené výživné neposlala.
Matka nikdy neprejavovala ozajstný záujem o deti, o čom svedčí to, že keď sa v marci 2018 odsťahovala,
deti nechala v jeho osobnej starostlivosti viac než 6 mesiacov. Matka sa na deti nikdy nebola pozrieť na
tréningu, nikdy ich nebola povzbudiť na pretekoch.
Pokiaľ ide o rozpad manželstva, poprel skutočnosti uvedené v odvolaní matky.

Ako nedôvodné otec hodnotil i odvolanie matky čo do výživného, keď matka pracuje pre RTVS, čo jej
zaberá tri - štyri dni v mesiaci a inú prácu aktívne nevyhľadáva. O jej zdravotnej spôsobilosti hovorí
jazdecký šport, ktorý aktívne robí a má v ňom výrazné úspechy. V manželstva bola zvyknutá, že okrem
svojich záujmových aktivít nemusí nič robiť. Preto jej odvolanie voči výške výživného považuje za
snahu zabezpečiť si pravidelný príjem pre svoje potreby bez práce, nakoľko výdavky na deti, čo sa

týka oblečenia, nákladov na školské krúžky zastrešuje on, a to nad rámec výživného, na ktorom sa s
manželkou dohodli.

6. Vo vyjadrení podanom prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne rovnako navrhol napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Súd v otázke výkonu rodičovských práv a povinností podľa neho rozhodol citlivo, tak, ako by mal súd
rozhodnúťvprípade,keďkaždýzrodičovvovzťahukmaloletýmdeťomnavrhovalniečoiné,keďprioritne
prihliadol na opakované stanoviská maloletých detí ohľadne ich zverenia do starostlivosti toho-ktorého
rodiča, prípadne do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Súčasne rozumným a širokým spôsobom
upravil styk maloletých detí s rodičmi tak, aby práva rodičov byť s oboma deťmi a práva detí byť s oboma

rodičmi a detí spolu zostali zachované v primeranej a rozumnej miere.
K rozhodnutiu o zverení maloletého N. do výlučnej starostlivosti otca súd dospel na základe
opakovaných, nezmenených vyjadrení maloletého. Hoci maloletý bol počas súdneho konania v
striedavej starostlivosti rodičov, tento model fungoval len z dôvodu, že si to vymienila matka a maloletý
N. nemal vo svojom veku inú možnosť ako poslúchať. Svoj odmietavý názor ale opakovane vyjadroval.

Súd dospel k správnej úvahe, že striedavá starostlivosť v prípade maloletého N. nie je prednostným
spôsobom starostlivosti o toto maloleté dieťa.
Poukázal na čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý stanovuje právo dieťaťa slobodne vyjadrovať
názory vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré by nezohľadnilo
názory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni vyspelosti

dieťaťa,byupieralodieťaťumožnosťovplyvniťurčeniejehonajlepšiehozáujmu.Vtomtokontexte,pokiaľ
by súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním a v rozpore s vyjadreniami maloletého
N. rozhodol tak, že tento bude zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, porušil by zásadu
rozhodnúť v najlepšom záujme tohto dieťaťa.
Pokiaľ ide o výšku výživného určeného matke, súd prvej inštancie vzal do úvahy nielen skutočnosť,

že matka je zdravá a vykonáva nákladný šport, ale aj skutočnosť, že sa bezdôvodne vzdala príjmu z
prenájmu jednej z dvoch nehnuteľností slúžiacich na bývanie, ktorých je výlučným vlastníkom.7. Kolízny opatrovník v reakcii na vyjadrenie otca zotrval na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení
k odvolaniu matky.

8. Matka detí v reakcii na samostatné vyjadrenie otca uviedla, že po vynesení rozsudku sa nič nezmenilo
a obe deti si aj naďalej s otcom striedajú v týždňovom intervale. Už teraz je teda zrejmé, že rozsudok,
ako bol vyhlásený, sa nebude dodržiavať. Otec sa síce po vynesení rozsudku raz pokúsil nechať si N.
o dva dni dlhšie z jej týždňa, ale obe deti z toho mali psychickú traumu a zostali zneistené. Obe deti sú
na seba naviazané a chcú byť spolu.

Otec sa pred ňou vyjadril, že mu dvojtýždňový interval nevyhovuje, že je to dlho. Dôkazom toho je aj
naďalej fungujúca striedavá starostlivosť po týždni. Požiadala preto kolíznu opatrovníčku o spoločné
stretnutie a bola uzavretá rodičovská dohoda. Žiadne z detí doteraz neprejavilo záujem pravidelne
ostávať u otca dlhšie ako týždeň.
Poukázala na okolnosti svojho odchodu, ktorý odôvodnila psychickým a fyzickým násilím zo strany otca.
Uviedla, že keď sa zariadila a chcela deti zobrať k sebe, otec detí nesúhlasil. Súhlasil len so striedavou

starostlivosťou, hoci nemá na deti počas pracovných dní čas.
V ďalšom matka poukazovala na okolnosti ich spolužitia s otcom detí.

9. Ako prílohu vyjadrenia matka predložila úradný záznam spísaný na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 07. 08. 2020, z ktorého vyplýva, že daného dňa sa rodičia dohodli

na pravidlách stretávania s tým, že až do rozhodnutia odvolacieho súdu platí dohoda o striedavej
starostlivosti; od septembra a nástupu do školy to bude fungovať tak ako doteraz, týždňové striedanie.
V prípade, že deti počas pobytu u jedného rodiča budú chcieť navštíviť druhého rodiča, dovolia im to.
O styku detí s druhým rodičom sa dohodnú rodičia a oznámia si správu rodičia. Rodičia deti na styk s
druhým rodičom pripravia. Rodičia nebudú pred deťmi riešiť materiálne záležitosti a budú sa vyhýbať

konfliktným situáciám v prítomnosti detí. Napokon súčasťou dohody bolo, že rodičia sa zúčastnia
poradenstva na RPPS, ktoré im sprostredkuje úrad.

10. K vyjadreniu otca podanému prostredníctvom právnej zástupkyne sa matka rovnako vyjadrila
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.

Vo vyjadrení zotrvala na podanom odvolaní, ako aj skutočnostiach, tvrdeniach a vyjadreniach v ňom
uvedených.
Opakovane zdôraznila, že je bez pochybností preukázané pochybenie súdu prvej inštancie, keď
prihliadol na vyjadrenie maloletého N. a nerozhodol v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania,
ktoré osvedčujú, že je v najlepšom záujme oboch maloletých detí, aby boli zverené do striedavej osobnej

starostlivosti rodičov. Nesprávne súd postupoval, keď nerešpektoval závery znaleckého dokazovania,
ani dôkaz výsluchom znalkyne. Súd nerešpektoval najlepší záujem maloletých detí, najmä pokiaľ ide o
ich ďalší vývoj, stabilitu výchovného prostredia, udržanie a zachovanie väzieb medzi rodičmi a deťmi,
ako aj väzieb medzi maloletými deťmi navzájom.
Opätovne poukázala aj na závery znaleckého posudku a výsluch znalkyne na pojednávaní pred súdom

prvej inštancie.
Rozporovala tvrdenie otca, že model striedavej osobnej starostlivosti fungoval z dôvodu, že si to
vymienila a maloletý nemal inú možnosť ako poslúchať. Model striedavej osobnej starostlivosti bol
výsledkom dohody medzi rodičmi a výsledkom prianí maloletých detí a jeho osvedčeného fungovania.
Toho času, keďže rozsudok nie je právoplatný, naďalej model striedavej osobnej starostlivosti prebieha

v týždňových intervaloch.
I v tomto vyjadrení poukázala na dohodu uzavretú dňa 07. 08. 2020 na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny Liptovský Mikuláš.
Má za to, že aktuálny faktický stav prebiehajúcej striedavej osobnej starostlivosti u oboch maloletých
detí sa preukázal ako najlepší spôsob úpravy a je v najlepšom záujme oboch maloletých detí a nie je

žiadny dôvod na to, aby došlo k akejkoľvek zmene.
Nesúhlasila s tvrdením otca detí, že maloletý N. si na model striedavej osobnej starostlivosti nezvykol.
Maloletý sa u nej cíti ako doma. Počas pobytu nevzniesol žiadne námietky, neprezentoval nespokojnosť,
je šťastný a spokojný. Má za to, že postoj maloletého N. je vo výraznej miere ovplyvňovaný postojom a
vyjadreniami jeho otca, pričom stanovisko maloletého, ktoré je výsledkom takéhoto konania jedného z

rodičov, nemôže byť smerodajné pre súd, ktorý má rozhodnúť v čo najlepšom záujme maloletých detí.
Súhlasila s tvrdením otca detí, že maloletý ich má oboch skutočne rád, to isté aj maloletá F., poprela
však tvrdenia otca, že u maloletého prevláda potreba stability domáceho prostredia. Doterajšie domáce
prostredie maloletých detí, teda obe domácnosti rodičov, sú pre maloleté deti stabilné a plne vyhovujúce.Ako jediný problém je potreba maloletého byť s kamarátmi, chodiť na krúžky, čo však môže realizovať
a realizuje aj z jej domáceho prostredia.
K vyjadreniu navrhovateľa k výške výživného, poprela tvrdenia otca, že reportáže pre RTVS možno

označiť ako hobby a nič jej nebráni začleniť sa do pracovného procesu alebo podnikať na živnosť.
Už v odvolaní poukázala na to, že je držiteľkou preukazu ZŤP s 50 % postihom, ktoré postihnutie jej
neumožňuje vykonávať akékoľvek zamestnanie alebo prácu, kde sa vyžaduje 100 %-ný zdravotný stav.
Súd túto skutočnosť pri rozhodovaní o výške výživného nezobral do úvahy. Poprela, že by vykonávala
nákladný šport a že sa bezdôvodne vzdala príjmu z prenájmu bytu. Túto okolnosť na pojednávaní

vysvetlila.

11. V reakcii na vyjadrenie kolízneho opatrovníka (v tzv. replike) matka maloletých detí uviedla, že
má zato, že vo vyjadrení kolízneho opatrovníka ohľadne intervalu striedavej osobnej starostlivosti sú
rozdiely, napriek jeho stotožneniu sa s vyjadrením znalkyne na súdnom pojednávaní. Nesúhlasila s
modelom striedavej osobnej starostlivosti u maloletého N. 20 dní u otca a 10 dní u matky. Takýto interval

je podľa nej v rozpore s najlepšími záujmami oboch maloletých detí, ako aj v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Právna úprava síce nevylučuje interval striedavej osobnej starostlivosti v rozličných
intervaloch,aletakýtomodelnavrhnutýkolíznymopatrovníkomjevrozporesnajlepšímizáujmamioboch
maloletých detí a najvhodnejším intervalom sa javí doteraz zaužívaný a prospešný týždňový interval.
Aj v tomto vyjadrení poukázala na rodičovskú dohodu uzavretú po vyhlásení napadnutého rozsudku,

vzhľadom na ktorú sa vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo dňa 27. 07. 2020 k jej odvolaniu javí už
ako bezpredmetné, pričom táto dohoda korešponduje s prvotným vyhlásením kolízneho opatrovníka na
zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch.

12. Kolízny opatrovník v duplike (vo vyjadrení k replike matky) zotrval na svojom stanovisku a navrhol

maloletého N. zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov s dlhším intervalom, s poukazom na
vyjadrenia a vôľu maloletého.

13. Otec detí v duplike (vyjadrení k replike matky a vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka)
opätovne poukázal na čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 5 zákona o rodine s tým, že pokiaľ by súd

prvej inštancie v rozpore s opakovanými vyjadreniami maloletého N. rozhodol tak, že bude zverený do
striedavej starostlivosti oboch rodičov, porušil by zásadu rozhodnúť v najlepšom záujme tohto dieťaťa.
Uviedol,žeprávevzáujmemaloletéhoN.sarozhodolprijaťdočasnépodmienkymatkyupravujúcevýkon
rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas do právoplatného súdneho rozhodnutia, súhlasil s
návštevou u kolízneho opatrovníka a so spísaním dočasnej dohody, ktorú matka predkladá odvolaciemu

súdu ako dôkaz majúci preukázať dôvodnosť jej odvolacích dôvodov. Tento dokument však v žiadnom
prípade nie je dôkazom o dobrom a vyhovujúcom fungovaní modelu striedavej starostlivosti do budúcna,
už absolútne nie je dôkazom o jeho súhlase s odvolacími dôvodmi matky.
Poukázal na závery znaleckého posudku, v ktorom maloletý N. vníma otcove prostredie ako domov,
teda ako stabilné miesto, odkiaľ bude chodiť do školy, za kamarátmi, na krúžky, za mamou.

K vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec uviedol, že jeho stanovisko nie je dostatočne odôvodnené. S
týmto stanoviskom nesúhlasí práve z dôvodu nerešpektovania a popierania práv dieťaťa podľa čl. 12
Dohovoru a čl. 5 základných zásad zákona o rodine.

14. K duplike kolízneho opatrovníka podala matka maloletých detí ďalšie vyjadrenie, v ktorom zotrvala

na svojich predchádzajúcich vyjadreniach podaných v rámci odvolacieho konania.

15.Následneboliprodukovanéďalšievyjadrenieotcazodňa09.10.2020kodvolaniumatkyavyjadrenie
matky zo dňa 24. 05. 2021, ktoré súd ostatným účastníkom konania nedoručoval (§ 374 ods. 3 druhá
veta C. s. p.), nakoľko účastníci konania v uvedených podaniach v podstate zopakovali vyjadrenia a

tvrdenia produkované či už v priebehu prvoinštančného alebo odvolacieho konania.

16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p."), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v časti úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v celom rozsahu (t. j. s výnimkou výroku o rozvode
manželstva) podľa § 65, § 66 C. m. p. a napadnutý rozsudok v tejto časti podľa § 388 C. s. p. zmenil,
keď neboli splnené podmienky pre potvrdenie alebo zrušenie napadnutého rozsudku v tejto časti.17. Predmetom konania je návrh navrhovateľa - otca maloletých detí na rozvod manželstva a úpravu
výkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťompochádzajúcimzmanželstva-F.,nar.XX.XX.

XXXX a N., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov. V podanom návrhu navrhovateľ
žiadal, aby súd jeho manželstvo s matkou maloletých detí rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode
zveril do jeho osobnej starostlivosti a matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumu
100,- eur na každé z detí. Manželka navrhovateľa - matka maloletých detí s rozvodom manželstva
súhlasila, maloleté deti však žiadala zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvej

inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 01. 07. 2020, ktorým manželstvo účastníkov konania
rozviedol a súčasne rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas
po rozvode manželstva. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo napadnuté odvolaním v časti týkajúcej
sa rozvodu manželstva účastníkov konania, v časti týkajúcej sa úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a čo do výroku o trovách konania podala odvolanie
matka maloletých detí.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania matky maloletých detí a vyjadrení
produkovaných účastníkmi v odvolacom konaní, ako aj obsahu spisu, vychádzajúc z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie a skutkových zistení súdu prvej inštancie (z ktorého dôvodu
nepovažoval za potrebné opakovať dokazovanie) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

v jeho napadnutej časti týkajúcej sa úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým N. a F. na čas
po rozvode manželstva je potrebné zmeniť.

19. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

20. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

21. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

22. Vzhľadom na to, že matka maloletých detí žiadala zveriť maloleté deti do striedavej osobnej
starostlivosti, bol súd, v zmysle vyššie citovaných ustanovení, povinný skúmať, či zverenie maloletých

detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v záujme maloletých detí, za ktorým účelom súd
prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Na základe vykonaného dokazovania následne
maloletú F. zveril do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov, čo žiaden z rodičov maloletej
nerozporoval, matka maloletej rozsudok v tejto časti napadla len z dôvodu nesúhlasu s intervalom
striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o maloletého N., tohto súd zveril síce do osobnej starostlivosti

otca, matke však upravil styk s maloletým tak, že táto je oprávnená sa s maloletým stretávať od 18:00
hod.20.dňavkalendárnommesiacido18:00hod.poslednéhodňavkalendárnommesiaci(t.j.vrozsahu
8 až 11 dní podľa toho - ktorého kalendárneho mesiaca), keď prihliadol na vyjadrenia maloletého, že
nechce byť v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko je z toho zmätený. V ďalšom
odôvodnení súd konštatoval, že ide o úpravu styku blížiacu sa striedavej osobnej starostlivosti maloletej

F..Matkasozverenímmaloletéhodoosobnejstarostlivostiotcanesúhlasila,majúczato,žeumaloletého
N. je tiež na mieste zverenie do osobnej striedavej starostlivosti, najmä ak súd sám konštatoval, že
úprava styku sa rovná striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací súd v tejto časti považoval odvolanie
matky za dôvodné.23. Posudzujúc predpoklady na rozhodnutie súdu o zverení maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov odvolací súd dospel k záveru, že v prípade oboch maloletých detí

je, s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, takáto forma osobnej
starostlivosti rodičov vhodnou formou.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoradým záujmom dieťaťa je právo na zachovanie jeho vzťahu k
obom rodičom a súd musí dbať, aby toto právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch

rodičovanaudržiavaniepravidelného,rovnocennéhoarovnoprávnehoosobnéhostykusobomarodičmi
bolo rešpektované (§ 24 ods. 4 zákona o rodine). Každému z rodičov je potrebné poskytnúť dostatok
vlastného priestoru na výchovné pôsobenie na dieťa. Obsahom práva rodičov dieťa vychovávať je v
prvom rade právo, ale zároveň i povinnosť, chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho
konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba a osobne sa o neho starať. Rodičia sú
si pri výkone rodičovských práv a povinností rovní, samozrejme za predpokladu, že sú obaja nositeľmi

rodičovských práv a práva ich výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch
rodičov podieľať na sa výchove ich maloletého dieťaťa. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že rodičia
spolu nežijú. Je preto nevyhnutné zachovávať existenciu citovej väzby medzi maloletým dieťaťom a jeho
oboma rodičmi.

25. Pri určovaní a posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa treba vziať do úvahy existenciu pokrvného
puta medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa usiluje o zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti; mieru
zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej - ktorej
osoby; schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zabezpečiť jeho vývoj a fyzické,
vzdelávacie, emocionálne, materiálne či iné potreby; úroveň starostlivosti o dieťa; bezpečie dieťaťa a

bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava; ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho
dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá
je dieťaťu blízkou osobu; podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi,
súrodencami či inými blízkymi osobami a tiež názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny. Súd o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov môže rozhodnúť aj napriek nesúhlasu jedného z nich, ak je možné predpokladať, že podmienky
stanovené zákonom budú splnené a realizovanie takejto starostlivosti bude úspešné a bude plne v
záujme dieťaťa, ktorý je vždy nad záujmami rodičov.

26. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní v prejednávanej veci vychádzal z uvedených kritérií

a v konaní zisťoval predpoklady pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, a to
spôsobilosť oboch rodičov maloleté dieťa vychovávať, záujem rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa,
ako aj otázku, či zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov je v ich záujme. Súd
mal za preukázané, že vzťah detí k obom rodičom je vrúcny, kvalita výchovného prostredia je vhodná u
oboch rodičov. Z uvedeného dôvodu maloletú F. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,

čo si maloletá i želala.

27. Pokiaľ ide o maloletého N., ktorého súd zveril do osobnej starostlivosti otca, z rozhodnutia súdu prvej
inštancie vyplýva, že dôvodom prečo súd i maloletého N. nezveril do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov (čo je však, vzhľadom na rozsah úpravy styku matky s maloletým diskutabilné) len

z dôvodu, že prihliadal na opakované vyjadrenia maloletého, že mu striedavá osobná starostlivosť
nevyhovuje.

28. I keď v konaní vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je súd povinný prihliadať na názor maloletého
dieťaťa (§ 38 C. m. p.), za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, nie

je možné, aby súd postoj maloletého dieťaťa bež ďalšieho prevzal a aby svoje rozhodnutie založil len
na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmu. Konečné hodnotenie
(posúdenie) záujmu maloletého dieťaťa, prináleží v prejednávanej veci súdu, v ktorého dispozícii je i
oprávnenie k prípadným korektúram predstáv a názorov dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej
veci vhodné, prípadne všeobecne prospešné a čo nie. Súd preto k názoru maloletého prihliada práve

s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť.

29. V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť závery znaleckého posudku znalkyne
PhDr. Jany Čorejovej, z ktorých jednoznačne vyplýva, že vzťah maloletých detí k obom rodičom jepozitívny, citovo sýtený. Pokiaľ ide o maloletého N., jeho vzťah k otcovi sa javil ako intenzívnejšie
prežívaný, maloletý s otcom zdieľa spoločné záujmy, identifikuje sa s otcom, aj s jeho výhradami voči
matke. Vzťah oboch rodičov k maloletým deťom je intenzívny a kladný. Znalkyňa za najvhodnejšie,

s ohľadom na vzájomné väzby detí k rodičom ako i na objektívne možnosti rodičov, považovala
zverenie oboch maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Na pojednávaní pred súdom prvej
inštancie znalkyňa zotrvala na tom, že pre obe deti bude najlepšie, keď budú zverené do striedavej
osobnej starostlivosti, a to pre deti jednotlivo aj spolu navzájom. Uviedla, že je dôležité podporovať
súrodeneckú väzbu medzi maloletými deťmi. Pokiaľ ide o maloletého N., konštatovala, že niektoré

vyjadrenia maloletého sa javia jeho veku nie celom primerané a nemôže vylúčiť, že sú preberané od
okolia, teda najskôr od otca. Uviedla, že zistila, že otec má tendenciu smerom k matke sa vyjadrovať
devalvujúco, preto nemožno vylúčiť, že maloletý preberá otcove postoje a vyjadrenia. Pokiaľ ide o
vyjadrenie maloletého N., že chce byť u otca, znalkyňa konštatovala, že napriek tomu, že maloletý
toto tvrdenie opakuje, nie je schopný posúdiť kontext situácie a dôsledky do budúcnosti. Poukázala na
výpoveď maloletého, ktorý uviedol, že je ťažké sa rozhodovať o tomto, každý deň ho to trápi, je ťažké

sa rozhodnúť čo povie, a tiež na jeho vyjadrenia, že má obidvoch rodičov rád.

30. Maloletý N. bol opakovane vypočutý i súdom prvej inštancie. Pri svojom vypočutí síce uviedol, že
zo striedavej starostlivosti je zmätený, chce byť u otca a k mame chodiť, keď bude chcieť, avšak z
jeho vyjadrení možno vyvodiť, že určujúcim prvkom pri jeho rozhodovaní môže byť rozdielny prístup vo

výchove rodičov - otec sa s ním učí, chystá mu raňajky, môžu k nim chodiť kamaráti, majú spoločné
záľuby, má to bližšie do školy, kam môže ísť od otca peši, na druhej strane je prístup matky, ktorá sa
ho snaží viesť viac k samostatnosti - matka sa učí len s maloletou F., on sa musí učiť sám a potom
ho vyskúša, musí si sám robiť raňajky (avšak všetko potrebné pre prípravu raňajok má prichystané),
nemôžu k nim chodiť kamaráti, i keď v tomto smere na pojednávaní dňa 09. 01. 2020 už uviedol, že

kamaráti za ním chodia i v čase, keď je u matky. Na pojednávaní dňa 09. 01. 2020 sa maloletý zároveň
vyjadril, že nechce uraziť ani mamu ani otca. Uviedol, že striedavá starostlivosť sa mu moc nepáči,
lebo sa stále presúvajú. Následne však uviedol, že už nevie, prečo by chcel byť s ocinom. Z výpovede
maloletého zároveň vyplýva, že má rovnako pozitívne zážitky počas pobytu u matky ako aj u otca.

31. Vychádzajúc z uvedeného, za situácie, kedy sa obidvaja rodičia o svoje deti aktívne zaujímajú, sú
rovnakou mierou schopní a ochotní starať sa o ich zdravý a telesný, citový, rozumový a mravný vývoj
a kedy maloleté deti majú k obidvom rodičom rovnako hlboký citový vzťah, je potrebné vychádzať z
premisy, že záujem dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v najlepšom záujme oboch maloletých detí je ich zverenie od

striedavej osobnej starostlivosti, a to aj napriek „nesúhlasu" maloletého N.. Je totiž zrejmé, že maloletý
N. má rovnako pozitívny vzťah tak k otcovi, ako aj k matke, pričom odvolací súd poukazuje práve na
vyjadrenie maloletého na pojednávaní dňa 09. 01. 2020, kedy uviedol, že už nevie prečo by chcel
byť s otcom. Z vyjadrení maloletého v rámci znaleckého posudzovania i na pojednávaní je zrejmé, že
rozhodovanie v tejto veci je pre neho ťažké, je tu zrejmý vnútorný konflikt, keď nechce uraziť ani otca

ani mamu. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd na názor maloletého síce prihliadal, tento však z
uvedených dôvodov nepovažoval za dostačujúci pre zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca.
Je totiž nesporne v záujme maloletého v danom veku zachovávať predovšetkým jeho vzťah s matkou,
rovnako ako s otcom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v časti
týkajúcej sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému N. zmenil a tohto, rovnako ako maloletú

F., zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, majúc za to, že takto budú lepšie zaistené
potreby maloletých detí, a to v rovnakom intervale.

32. Pokiaľ ide o interval striedavej osobnej starostlivosti, vzhľadom na to, že jedným z dôvodov, pre
ktorý maloletému N. striedavá starostlivosť nevyhovuje, je neustále presúvanie, odvolací súd za vhodnú

považuje frekvenciou striedavej osobnej starostlivosti v intervale 2 týždňov. Odvolací súd v tomto smere
vychádzal i z vyjadrenia znalkyne na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, ktorá síce v znaleckom
posudku odporučila interval striedavej osobnej starostlivosti po týždni, avšak na pojednávaní uviedla,
že do budúcnosti by sa mohol interval predĺžiť aj na dva týždne, aby deti neboli zaťažované chodením
z jednej domácnosti do druhej. Samozrejme, odvolací súd zároveň apeluje na rodičov, aby v prípade

záujmu maloletých detí v čase keď budú u toho - ktorého rodiča o kontakt s druhým rodičom, uvedené
umožnili, keďže uvedené je i prejavom rodičovskej kompetencie.33. Počas vianočných a novoročných sviatkov, veľkonočných a jarných prázdnin upravil súd, rovnako
ako súd prvej inštancie, osobnú starostlivosť o maloleté deti osobitne, tak aby bolo zabezpečeného
spravodlivé trávenie času počas týchto osobitných dní každým z rodičov. Pokiaľ ide o letné prázdniny,

vzhľadom na ich trvanie, ako aj interval striedavej osobnej starostlivosti, nepovažoval odvolací súd za
potrebné osobitne upravovať i osobnú starostlivosť počas tohto obdobia.

34. K striedaniu osobnej starostlivosti bude dochádzať v nedeľu o 18:00 hod. s tým, že ako prvá
začne poskytovať starostlivosť maloletým deťom matka detí prvú nedeľu po právoplatnosti rozsudku. Do

uvedeného termínu od právoplatnosti rozsudku budú deti v starostlivosti toho rodiča, u ktorého sa v čase
právoplatnosti budú maloleté deti nachádzať. Pri takejto úprave bude zabezpečené, aby rodič, ktorého
osobná starostlivosť končí, zabezpečil odovzdanie maloletých detí s potrebnou výbavou (najmä pokiaľ
ide o školské potreby a pomôcky) rodičovi, ktorého starostlivosti začína a maloleté deti počas školského
roka následne nastúpili v pondelok do školy od rodiča, u ktorého v tom - ktorom období majú byť.

35. Pokiaľ ide o úpravu osobnej starostlivosti do právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu, odvolací súd
vychádzal z uzavretej rodičovskej dohody, v zmysle ktorej sa do právoplatného rozhodnutia odvolacieho
súdu rodičia dohodli na striedavej osobnej starostlivosti s týždňovým intervalom.

36. V súvislosti s vyjadrením otca o povinnosti rešpektovať názor maloletého dieťaťa s poukazom na čl.

12 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa, odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené ustanovenie ukladá štátom,
ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné
názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom
sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Z uvedeného
všaknevyplývapovinnosťsúdunekritickytentonázormaloletéhodieťaťaprebraťarozhodnúťlennajeho

základe.Odvolacísúdopakuje,žesúdjeprirozhodovaníonajlepšomzáujmemaloletéhodieťaťapovinní
starostlivo a komplexne posúdiť tento záujme, vzhľadom na všetky okolnosti každého jednotlivého
prípadu.

37.Vzhľadomnazmenurozsudkuokresnéhosúduvčastizvereniamaloletýchdetíodvolacísúdsúčasne

s rozhodnutím o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zaviazal otca
maloletých detí prispievať na výživu maloletého N. a maloletej F., na každého sumou 80,- eur mesačne.
Pokiaľ ide o maloletú F., v tomto smere, keďže ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletého deti,
ktoré konanie môže súd začať ex offo, nebol odvolací sú viazaný (čo do rozsahu a dôvodov) odvolaním
matky.

38. Určenie výživného v prípade zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti určuje
ust. § 62 ods. 6 zákona o rodine. Neurčenie výživného podľa odôvodnenia tejto právnej úpravy by malo
relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na strane oboch rodičov, t. j. približne rovnakých
majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci

osobnej striedavej starostlivosti.

39. V prejednávanej veci z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo preukázané, že príjmy
otca maloletých detí sú vyššie ako príjmy matky, i keď životná úroveň oboch rodičov je v zásade rovnaká.
Otec dosahuje priemerný mesačný čistý príjem cca 1.207,67 eur (základ dane SZČO 346,33 eur, činnosť

trénera 276,50 eur, podiel na zisku spoločnosti Grafon, s. r. o., 500,- eur, doplatok z predaja budovy
84,73 eur, viď bod 21., 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku), priemerný mesačný čistý príjem matky
je cca 300,- eur - 400,- eur (bod 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Pokiaľ ide o majetkové
pomerymatky,jepotrebnéprihliadnuťnaskutočnosť,žematkejejpriateľprispievanadomácnosťsumou
300,- eur až 400,- eur, matka je okrem domu, v ktorom býva, vlastníčkou trojizbového bytu v F. Z.,

ktorý poskytla kamarátovi, bez toho, aby jej platil nájomné. Matka je vlastníčkou koňa, má príležitostný
príjem z vozenia detí na koni. Matka poskytuje služby ustajnenia koní, za čo nevyberá žiadne poplatky.
Z uvedeného je zrejmé, že matka sa bez dôležitého dôvodu vzdáva majetkového prospechu (§ 75
ods. 1 zákona o rodine), na ktorú skutočnosť je potrebné pri posudzovaní jej možností, schopností
a majetkových pomerov prihliadať. Pokiaľ matka poukazuje na svoje zdravotné postihnutie, ktorým

odôvodňuje nemožnosť nájsť si zamestnanie (vzhľadom na skutočnosť, že matka pracuje pre RTVS,
pre ktorú produkuje cca 2 reportáže mesačne), matka v tejto súvislosti nepoberá žiadne kompenzačné
príspevky ani dávky dôchodkového zabezpečenia (napr. invalidný dôchodok, čo v prípad, ak má naň
nárok,možnorovnakopovažovaťzavzdaniesapríjmu).Napriektomu,žematkapoukazujenasvojnízkypríjem, venuje sa jazdeckého športu, zúčastňuje sa pretekov, s čím sú nesporne spojené určité výdavky.
Matka zároveň nepreukázala, že by jej zdravotný hendikep bránil v zabezpečení si lepšieho, či ďalšieho
príjmu, vzhľadom na čas, ktorý si vyžaduje jej súčasná práca. Napriek tomu ale možno konštatovať,

že majetkové pomery, najmä pokiaľ ide o zárobkové možnosti, otca sú lepšie, presahujúce pomery
matky. Z uvedeného dôvodu, i keď dĺžka osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov je rovnaká,
vzhľadomnavyššiezárobkovémožnostiotcasúduložilotcovipovinnosťprispievaťnavýživumaloletého
N. sumou 80,- eur mesačne a maloletej F. sumou 80,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých, keď zohľadnil, že otec maloletých detí hradí i

výdavky maloletých detí spojené so školou (ZRPŠ, poplatky do triedneho fondu, poplatky za základnú
umeleckú školu a kurzy angličtiny maloletej F., za uskladnenie pupočníkovej krvi, náklady spojené so
záujmovou činnosťou maloletého N. - modelárstvo). Uvedená suma predstavuje cca 1/3 výdavkov na
maloleté deti vyčíslených matkou za obdobie, kedy sú maloleté deti v jej starostlivosti (č. l. 179 spisu),
ktoré matky vyčíslila vo výške max. 235,- eur na dva týždne (na obe deti na jeden týždeň výdavky na
stravu 60,- eur, drogériu 20,- eur, naftu 20,- eur, školské potreby 10,- eur, oblečenie 10,- eur, vitamíny a

lieky 10,- eur až 15,- eur, výlety 50,- eur až 100,- eur, t. j. na každé dieťa na týždeň max. 117,50 eur).
Takto určené výživné podľa názoru odvolacieho súdu zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí
s bežnými výdavkami, s ohľadom na ich vek a s predpokladom zvyšovania výdavkov do budúcna ako
aj vyživovaciu povinnosť zo strany matky.

40. V závere odvolací súd vo vzťahu k námietke matky, že súd nerozhodol o tom kto bude poberať
prídavky na dieťa a daňový bonus, uvádza, že právomoc rozhodovať o tom, kto je oprávnenou osobou
na poberanie prídavku na dieťa a uplatnenie daňového bonusu nepatrí do právomoci súdu. Ide o oblasť
verejného práva a rozhodovaciu právomoc tu majú orgány sociálneho zabezpečenia, resp. finančného
práva. Predmetné otázky si preto rodičia musia dohodnúť pred príslušnými orgánmi.

41. Vzhľadom na čiastočnú zmenu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd, okrem odvolacích trov,
rozhodol aj o trovách prvoinštančného konania, a to podľa § 52, § 58 C. m. p. v spojení s § 396 ods. 2
C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď nezistil dôvody, ktoré by
odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov konania, t. j. ani matke, ktorá si náhradu

trov konania uplatnila. Pokiaľ matka v odvolaní poukazovala na skutočnosť, že jej manžel neprejavoval
patričnú vážnosť a úctu a jeho správanie u nej vyvolávalo subjektívne pocity psychického domáceho
násilia, uvedené nebolo v konaní preukázané. Otec detí priznal, že matku udrel, uviedol však, že to
bolo nechtiac, pričom nebolo preukázané že napadnutie matky maloletých detí zo strany otca by bolo
úmyselné. Matka zároveň uvádza, že k rozpadu manželstva nedošlo jej pričinením, bola to však práve

matka, ktorá opustila spoločnú domácnosť a našla si nového partnera, s ktorým začala žiť ešte počas
manželstva. Rovnako priznanie náhrady trov konania neodôvodňuje ani ochota či neochota dohodnúť sa
ohľadne detí, ak otec konal len tak, ako to bolo podľa jeho názoru v záujme maloletých detí. Za daného
stavu, nemal odvolací súd za preukázanú existenciu dôvodov, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady
trov konania matke maloletých detí, keď prihliadol i na skutočnosť, že otec maloletých detí hradil náklady

znaleckého dokazovania.

42. Vo výroku I., ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, ktorý nebol napadnutý
odvolanímžiadnehozúčastníkovkonania,ponechalodvolacísúdrozsudokokresnéhosúdunedotknutý.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)