Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 28, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120012288
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120012288.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov
JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obvineného L.. W. U., pre prečin
porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 28.
apríla 2021, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 22.12.2020, sp. zn. 1T/71/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 1T/71/2020 zo dňa 22.12.2020 samosudca Okresného súdu Banská Bystrica
podľa § 241 ods. 1 písm. b) Tr. por. v spojení s § 214 ods. 1 Tr. por. trestnú vec obvineného L..
W. U., nar. XX.XX.XXXX v N. N., trvale bytom A. X. XXX/XX, Z., pre skutok obžalobou prokurátora
Okresnej prokuratúry Banská Bystrica číslo 3 Pv 24/20/6601-20 z 19.10.2020, kvalifikovaný ako prečin

porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

06.09.2019 v čase okolo 13.45 hodine v oblasti s názvom „A. G.“, lokalita v katastrálnom území Z.
na parcele KN-E XXXX (orná pôda) zapísaná na liste vlastníctva pod č. XXXX, ktorá sa nachádza v
ochrannom pásme D. A. D. H., neoprávnene, bez súhlasu a udelenej výnimky jazdil motorovým vozidlom
zn. V. F., evidenčné číslo N. XXX EL červenej farby a následne jazdil na terénnej bugine nezisteného

typu a evidenčného čísla po lúke, napriek tomu, že uvedená parcela sa v zmysle ustanovenia § 17 ods.
4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov nachádza v druhom
stupni ochrany, kde je jazda motorových vozidiel bez povolenia zakázaná podľa ustanovenia § 13 ods.
1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, teda v rozpore so všeobecne záväzným
predpisom na ochranu prírody a krajiny neoprávnene jazdil motorovým vozidlom, motorovou štvorkolkou
na poľnohospodárskom pozemku,

postúpil Okresnému úradu Banská Bystrica, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom, ale ide o
skutok, ktorý by mohol byť prejednaný ako priestupok.
Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť pre nesprávnosť výroku, a
to písomným podaním zo dňa 21.01.2021, doručeným okresnému súdu 22.01.2021. V jeho dôvodoch
primárne poukázal na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresným súdom aplikáciou ust. § 10 ods.

2 Tr. zák., teda, že vo veci nedošlo k naplneniu materiálnej stránky prečinu, a to aj napriek tomu, že vo
veci boli naplnené formálne znaky prečinu.

Na uvedenom pozemku obvinený neoprávnene jazdil aj na motorovej bugine (teda nielen 30 m od
hranice pozemku - ochranného pásma). Skutočnosť, že vstup do ochranného pásma nebol označený
sťažovateľ vníma v kontexte, že obvinený ako vodič motorového vozidla podľa jeho vyjadrenia išiel

zo smeru D. cesty, ktorá sa v danom úseku nenachádzala v chránenej oblasti a ani netvorí hranicu
s národným parkom. Obvinený ako vodič motorového vozidla mal v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č.8/2009 Z. z. o cestnej premávke mal použiť motorové vozidlo len na ceste (v zmysle predmetného
zákona sa za cestu považujú len diaľnice, cesty, účelové a miestne komunikácie). Jazda mimo cesty,
ktorá bola v tomto prípade vykonaná odbočením do inkriminovanej lokality po poľnej ceste, musí byť

legitimizovaná všeobecne záväznými právnymi predpismi, v danom prípade takýto legitímny dôvod v
konaní obvineného absentuje, týmto dôvodom bola jazda na motorovej bugine. Chránené územia v
zmysle ust. § 17 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny sa označujú v zmysle ust. § 52 ods.
1 zákona o ochrane prírody a krajiny tabuľami so štátnym znakom Slovenskej republiky a s nápisom.
V nadväznosti na ust. § 19 ods. 1 posledná veta Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej

republiky č. 24/2003 Z.z. je možné deklarovať, že prechod, cez ktorý išiel obvinený, nemožno považovať
za pozemnú komunikáciu, na ktorej mala byť obligatórne uvedená tabuľa. Všetky ďalšie sprievodné
označenia (na stromoch lesných porastov, drevené stĺpiky, jednoduché oplotenia) nemajú praktický
význam pre vodičov motorových vozidiel, pretože tí sa na hraniciach mimo ciest nachádzať ani nemali
(bez zákonného dôvodu).

Poukazuje na samotný prístup obvineného ku skutku, kedy tento účelovo uvádza zavádzajúce
skutočnosti, že na pozemok išiel z dôvodu, že jeho kamarát N. U. mal zdravotné problémy, neskôr
uvádzal, že je správca priľahlého pozemku, ďalej uviedol, že si nebol vedomý pomerov, čo považuje tiež
za účelové, pretože obvinený má trvalé bydlisko v Z., teda logicky si je vedomý skutočnosti, že uvedená
oblasť sa nachádza v ochrannom pásme D. H..

Vzhľadomnauvedenédôvodynebolisplnenépodmienkynaaplikáciumateriálnehokorektívuažalovaný
skutok je trestným činom, preto navrhol krajskému súdu, aby rozhodol postupom podľa ust. § 194 ods.
1 písm. b) Tr. por.

K sťažnosti okresného prokurátora sa vyjadril obvinený prostredníctvom svojho obhajcu, písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.02.2021, v ktorom primárne v plnom rozsahu zotrval na
vyjadreniach uvedených v sťažnostiach proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 16.01.2020 a proti
uzneseniu o rozšírení obvinenia zo dňa 03.08.2020. Zároveň sa pridržiava argumentov uvedených v
odôvodnení napadnutého uznesenia o postúpení veci Okresnému úradu Banská Bystrica.

Ďalej dáva opätovne do pozornosti skutočnosť, že v zmysle Nariadenia vlády č. 182/1997 zo dňa
17.06.1997 o Národnom parku D. H. sa hranica ochranného pásma D. A. D. H. za obcou Z. H. stáča
na západ a pokračuje po miestnej komunikácii až po most, kde sa pri D. prírodnej rezervácii A. napája
na štátnu cestu č. XX. Po nej prechádza západným smerom po most na D. potoku v N. N. - miestna

časť Z.. O. časť Z. ale nie je v súlade s reálnym stavom natura vzhľadom k tomu, že zo žiadnej
dostupnej mapovej dokumentácie nevyplýva, že by cez miestnu časť Z. tiekol D. potok. Deklarácia
Štátnej ochrany prírody o pokračovaní hranice ochranného pásma od štátnej cesty č. XX je nesprávna,
nezodpovedá skutkovému stavu, a preto je otázne, či sa v mieste, kde sa mal obvinený nachádzať
s motorovým vozidlom, nachádza aj ochranné pásmo D. parku D. H.. Z momentálneho porovnania

vyhlášky a stavu označenia ochranného pásma je zjavný nesúlad, ktorý spôsobuje nemožnosť určenia
hranice ochranného pásma, čo je predpokladom pre vyhodnotenie konania obvineného ako konania
zakladajúceho znaky trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov. Podľa zverejnenej mapy
na webovej stránke maps.sopsr.sk sa obvinený nenachádzal v ochrannom pásme, pretože motorové
vozidlo sa podľa zverejnenej mapy nachádzalo mimo ochranného pásma. Miesto vstupu na toto miesto

cezD.potoknebolonijakýmspôsobomoznačené,nenachádzasatunijakáznačka,zktorejbyvyplývalo,
že sa vstupuje do ochranného pásma D. parku D. H.. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok NS
SR z 01.07.2010 sp. zn. 8Stp/1/2010.

Konanie obžalovaného možno v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho

následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, bez pochýb
považovať za priestupok. Obžalovaný svojím konaním spôsobil škodu, ktorá bola zanedbateľná a ktorej
výšku nedokázal vyčísliť ani svedok O.. O. Y. ako predseda roľníckeho družstva Z., miesto, kadiaľ
obžalovaný prechádzal, nebolo v zmysle platných právnych predpisov riadne označené, a napokon
nebol preukázaný úmysel obžalovaného spáchať jemu za vinu prisudzovaný trestný čin. Nositeľmi

dôkazného bremena v trestnom konaní sú pritom predovšetkým orgány činné v trestnom konaní, najmä
prokurátor.Záverom preto navrhol, aby odvolací súd sťažnosť prokurátora zo dňa 21.01.2021 v zmysle § 193 ods.
1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd zistil, že sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnom stanovenej lehote,

proti rozhodnutiu, proti ktorému bola prípustná. Následne preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že sťažnosť okresného
prokurátora nebola podaná dôvodne.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil prakticky tým, že skutok sa mohol stať spôsobom
popísaným v obžalobe spĺňajúc formálne znaky prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa

§ 305 ods. 2 Tr. zák. Súčasne však konštatoval, že žalovaný skutok nedosahuje mieru závažnosti
presahujúcu nepatrnú závažnosť, aby mohol byť právne posúdený ako trestný čin s poukazom na
materiálnu stránku prečinu obsiahnutú v § 10 ods. 2 Tr. zák. Obligatórne (s poukazom na stanovisko
trestnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 16.06.2015 sp. zn. Tpj 67/2014) skúmal materiálnu stránku
žalovaného prečinu, podľa ktorého medzi zákonné znaky prečinu podľa § 10 Tr. zák. nepatria len znaky

uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, ale aj znak závažnosti prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák.
(materiálny korektív). V tejto súvislosti prihliadal aj na princíp trestného práva „ultima ratio“ vyjadrujúci
subsidiaritu trestnoprávnej represie. Vyhodnotením výpovedí svedkov, ako aj v spise zabezpečených
listinnýchdôkazovvsúvislostisospôsobomvykonaniačinuajehonásledkami,jeobvinenýzospáchania
žalovaného skutku usvedčovaný výpoveďou svedka O.. O. Y., podľa ktorého obvinený zašiel motorovým

vozidlom do vzdialenosti asi 30 metrov od hranice pozemku. Škoda spôsobená konaním obvineného
na poraste, sa nedala vyčísliť z dôvodu, že bola zanedbateľná. Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých bol
skutok spáchaný, podľa výpovede tak obvineného ako aj svedka O.. Y. sa v čase spáchania skutku v
mieste prechodu obvineného na územie ochranného pásma chráneného územia nenachádzalo žiadne
značenie upozorňujúce na túto skutočnosť. V súvislosti s mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa,

sa obvinený snažil zbaviť zodpovednosti poukazovaním na neznalosť pomerov, prípadne na dlhodobé
zaužívané užívanie poľnej cesty cez chránený pozemok miestnymi obyvateľmi. Uvedené okolnosti
obvineného nezbavujú zodpovednosti za jeho konanie, tieto avšak spochybňujú zavinenie obvineného
z pohľadu nevedomosti. Konanie obvineného podľa zistení prvostupňového súdu nebolo spôsobilé
ohroziť alebo poškodiť ochranu prírody v takej intenzite, aby ho bolo možné kvalifikovať ako trestný

čin. Objektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného prečinu nevyžaduje spôsobenie následku, napr.
v podobe škody, keďže ide o ohrozovací trestný čin. Aby konanie smerujúce k porušeniu ochrany
prírody dosiahlo kvalitu trestného činu, musí byť spôsobilé ochranu prírody porušiť. Zo skutkovej vety
podanej obžaloby nie je zrejmé, akým spôsobom bola ochrana prírody a krajiny porušená, okrem
toho, že obvinený neoprávnene jazdil na území, na ktoré sa vzťahuje ochrana, ktoré konanie môže

byť priestupkom. Iným spôsobom, ako mierou závažnosti konania, nie je možné odlíšiť priestupok na
úseku ochrany prírody a krajiny podľa § 92 ods. 1 písm. c) v spojení s § 13 ods. 1 písm. a) zákona
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a trestný čin podľa § 305 ods. 2 Tr. zák. Teda podľa
záveru okresného súdu nebola naplnená materiálna stránka skutkovej podstaty žalovaného prečinu
porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zák. vzhľadom na spôsob vykonania

činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, keďže
závažnosť spáchaného trestného činu je nepatrná. Žalovaný skutok by však mohol byť prejednaný ako
priestupok podľa § 92 ods. 1 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
Krajský súd sa s týmito závermi okresného súdu stotožnil, a keďže okresný súd napadnuté rozhodnutie
dostatočne a presvedčivo odôvodnil, krajský súd na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje,

pretože opakovať správne a podrobné dôvody zákonného rozhodnutia by bolo nadbytočné.

V reakcii na sťažnostné námietky odvolací súd poznamenáva, že tieto sú takého charakteru, ktorý ho
nepresvedčil, aby prijal iné rozhodnutie, zhodné s názorom vysloveným v sťažnosti. Aj odvolací súd po
preskúmaní a vyhodnotení celej dôkaznej situácie vyplývajúcej zo spisového materiálu dospel k záveru,

že vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák., je závažnosť činu obvineného zo spáchania, ktorého
bol usvedčovaný výpoveďou svedka O.. O. Y. a v spise zabezpečenými listinnými dôkazmi, nepatrná. V
súlade s uvedeným ustanovením v prospech obvineného svedčia, najmä spôsob vykonania činu, jeho
následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia, ale aj jeho pohnútka. V tejto súvislostiprihliadol na celkovú vzdialenosť neoprávnenej jazdy obvineného na motorovom vozidle a na motorovej
štvorkolke na poľnohospodárskom pozemku od hranice ochranného pásma, ktoré nebolo označené,
ani prístup naň žiadnym spôsobom zamedzený, ako aj na skutočnosť, že obvinený ihneď rešpektoval

výzvu na opustenie miesta protiprávneho konania, keď týmto jeho konaním bola na trávnom poraste
spôsobená zanedbateľná škoda, ktorá nebola z uvedeného dôvodu ani vyčíslená.

Obvinený L.. W. U. tak, ako správne argumentoval prvostupňový súd v napadnutom uznesení, preto
nenaplnilvšetkyzákonnéznakypredmetnéhoprečinu.Ztohtodôvodu,niejemožnéjehokonanieprávne

kvalifikovať ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zák. Zákonne si
potom počínal okresný súd, keď postúpil vec podľa § 241 ods. 1 písm. b) Tr. por. v spojení s § 214 ods.
1 Tr. por. príslušnému okresnému úradu, ktorý môže skutok prejednať ako priestupok podľa § 92 ods.
1 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd sťažnosť okresného prokurátora za
nedôvodnú, a preto pomerom hlasov 3:0 rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, keď túto sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.