Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/488/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315216744
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2315216744.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci žalobcu: L. O.,

M..N.., , N. N. Č. X, G., F. XX XXX XXX, zast.: ius aegis s.r.o., so sídlom Ferienčíkova 7, Bratislava,
konajúca JUDr. Radoslavom Zigom, proti žalovanému: G. N., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XX, H., o zaplatenie
1.047,60 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 10.7.2015 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.047,60 eur s

príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že dňa 17.7.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými
zamestnancami žalobcu, ktorou bolo zistené: "Odberné miesto bez platnej zmluvy. V čase
kontroly nebolo odpojené, elektromer zaznamenával spotrebu. Odpojili sme pod krytom svorkovnice
elektromera." O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol a zároveň bola vyhotovená aj
fotografická dokumentácia. Žalobca vyfakturoval žalovanému vzniknutú škodu faktúrou č. XXXXXXX

splatnou dňa 23.8.2013. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil ani na základe výzvy na zaplatenie
zo dňa 7.11.2013.

3. Na preukázanie svojho nároku označil a predložil listinné dôkazy, a to výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom, protokol o zistení neoprávneného odberu, vyúčtovanie náhrady škody, pokus
o zmier a fotodokumentáciu.

4. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd žalobcu vyzval, aby predložil zmluvu o odbere elektrickej
energie pre odberné miesto Košúty 34, uviedol dôvod jej neplatnosti, uviedol ako vypočítal náklady
spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu a preukázal, že náklady v uvedenej
výške mu skutočne vznikli, a ďalej aby uviedol a preukázal aký bol stav elektromera (a to v čase prvého
neoprávneného odberu a v čase zistenia neoprávneného odberu) a akým výpočtom bola zistená celková
spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu.

5. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že vo veci predloženia zmluvy o odbere elektrickej energie a
určenia dôvodu jej neplatnosti odkazuje súd na dodávateľa elektrickej energie. Ďalej tvrdil, že žalovaný
neoprávnene odoberal elektrinu, takže protiprávne využíval distribučnú sústavu prevádzkovanú
žalobcom, čím spôsobil straty v distribučnej sústave, pričom žalovaný neuhrádzal jednotlivé zložkyceny za distribúciu elektrickej energie, platby za ďalšie služby a odvody podľa osobitných predpisov,
ktoré mu boli fakturované ako oprávnenému odberateľovi. Na základe Cenníka služieb distribúcie
elektriny žalobcu účinného od 1.1.2012 predstavuje náklady spojené so zisťovaním a odstránením

neoprávnenéhoodberuelektrinysuma41,43eur.Kvýpočtusumy912,88euruviedol,žetátopredstavuje
sumu za celkovú spotrebu elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektrickej energie, teda za
5.132,001 kWh. Ku dňu vzniku neoprávneného odberu stav elektromera č. XXXXXXX pre odberné
miesto č. XXXXXXXXXX predstavoval 4,697 kWh. Zároveň predložil cenník služieb, detail pre výpočet
škody a prehľad elektromerov.

6. Vo vyjadrení zo dňa 8.3.2015 (správne 2016) doplnil, že žalobca sa o neoprávnenom odbere
elektriny zo strany žalovaného dozvedel dňa 17.7.2013, kedy poverení pracovníci žalobcu vykonali
kontrolu na predmetnom odbernom mieste. Skutočnosť, že žalovaný odoberal elektrinu z odberného
miesta preukazuje tým, že žalovaný reálne odberné miesto užíval a na uvedenej adrese sa v čase
neoprávneného odberu zdržiaval. Podľa výstupu z evidencie bola zmluvným odberateľom ešte pred

trvaním neoprávneného odberu pani Justína Smutná, zároveň následne po zistení neoprávneného
odberu bola opäť zmluvným odberateľom elektrickej energie pani Justína Smutná. Pokiaľ ide o výpočet
škody doplnil, že škoda bola vypočítaná podľa skutočnej spotreby elektrickej energie v čase trvania
neoprávneného odberu. Neoprávnený odber trval v období od 8.7.2012 do 17.7.2013. Dňa 7.7.2012
(deň ukončenia zmluvy o dodávke s p. Smutnou) bol stav na elektromere v hodnote 4.697 kWh a v

deň kontroly odberného miesta bol stav na elektromere 9.829 kWh. Takto vypočítaná celková spotreba
elektriny sa potom vynásobila jednotlivými cenami určenými v tom čase platných Rozhodnutiach Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví.

7. Žalovaný sa k podanej žalobe ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

9. O žalobe žalobcu rozhodol tunajší súd rozsudkom č. k. 30C/488/2015-70 zo dňa 24.1.2017 tak, že
žalobu zamietol, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nárok na náhradu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na základe odvolania žalobcu uznesením č. k.
9Co/235/2017-92 zo dňa 28.11.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie z
dôvodu, že žalobcovi znemožnil uskutočnenie jemu patriacich základných procesných práv (vykonanie
dôkazu) a takýmto nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Tunajšiemu súdu vytkol, že z odôvodnenia rozsudku nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné

myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k neakceptovaniu argumentácie žalobcu,
že práve žalovaný odoberal elektrinu na odbernom mieste práve v kontexte návrhu žalobcu na
dokazovanie, a to výsluchom svedkyne Justíny Smutnej, či a prečo nevykonal (nezamietol) žalobcom
navrhnutý dôkaz a nereagoval na žiadosť žalobcu o predvolanie svedkyne Justíny Smutnej na
pojednávanie.

11. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 5.6.2018, na ktoré sa žalobca nedostavil
(napriek obsahu a dôvodom odvolania, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené ešte dňa
9.5.2018), neodstavil sa ani žalovaný, a keďže neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania
(§ 183 C.s.p.), súd v súlade s ust. § 180 C.s.p. rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti strán sporu,

pričom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a ostatným
spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec. Na nariadené pojednávanie súd predvolal i svedkyňu
Justínu Smutnú, ktorá sa riadne dostavila. Rozhodnutie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú
vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu. Súd však od výsluchu svedkyne Justíny Smutnej upustil
vzhľadom na neprítomnosť žalobcu na pojednávaní, keď výsluchom mala byť preukázaná skutočnosť,

že pred neoprávneným odberom ako aj po neoprávnenom odbere mala uzatvorenú zmluvu o dodávke
(čo nepovažoval súd za sporné) a ktorá mala preukázať, kto v čase neoprávneného odberu odoberal
elektrinu na odbernom mieste.12. Predmetom konania je zaplatenie sumy 1.047,60 eur s príslušenstvom titulom neoprávneného
odberu elektriny bez uzavretej zmluvy.

13. Podľa ust. § 29 ods. 1 písm. a) z. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (v
znení do 31.7.2012) oprávnený odberateľ má právo uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom
elektriny alebo obchodníkom s elektrinou; odmietnutie uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny musí
dodávateľ elektriny a obchodník s elektrinou odôvodniť.

14. Podľa ust. § 39 ods. 1 písm. a) z. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (v
znení do 31.7.2012) neoprávneným odberom elektriny je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore
s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,

4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny.

15. Podľa ust. § 39 ods. 2 z. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (v
znení do 31.7.2012) pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne

vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

16. Podľa ust. § 46 ods. 1 písm. a) z. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (účinného od 1.9.2012) neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,

3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,

17. Podľa ust. § 46 ods. 2 z. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri

neoprávnenomodbereelektrinyjeten,ktoelektrinuodoberal,povinnýuhradiťskutočnevzniknutúškodu.
Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

18. Podľa ust. § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

19. Podľa ust. § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

20. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce
skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne
vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo

vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 1.7.2016 zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.).

22. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151
ods. 1 C.s.p.), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín, a

rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané.

23. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež
vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu,v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
stavu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana,

ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti
neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou
povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a
vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na

procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu,
na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

24. Predpokladom neoprávneného odberu podľa ust. § 39 ods. 1 písm. a) z. č. 656/2004 Z. z. o
energetike, teda odberu bez uzavretej zmluvy, ak predtým zmluva existovala, je riadne ukončenie
predchádzajúcej zmluvy.

25.Vzmysleust.§290C.s.p.spotrebiteľskýsporjespormedzidodávateľomaspotrebiteľomvyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Podľa názoru súdu v danej veci medzi stranami ide o spotrebiteľský spor v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka a spotrebiteľských predpisov, ktorý vznikol (začal, resp. súvisí) na

základe zmluvy o dodávke elektrickej energie, spĺňajúcu definičné znaky označujúce jej subjekty, a to
spotrebiteľa (osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti).

27. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, teda
odberom bez uzavretej zmluvy, ak predtým zmluva existovala, ktorú skutočnosť nepreukázal, a súd
odkázal na dodávateľa elektrickej energie (č. l. 21). Rovnako tak nepreukázal ani fyzické odpojenie

odberného miesta. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu vyplýva, že zmluva mala byť ukončená,
teda mala byť ukončená dodávka elektrickej energie zo strany žalobcu. Žalobca však k ukončeniu
dodávky elektrickej energie nepristúpil, pokračoval naďalej v dodávke elektrickej energie do odberného
miesta a tým umožnil naďalej elektrickú energiu odoberať. Zrejme keď túto skutočnosť zistil, vykonal
na odbernom mieste kontrolu a bola uzatvorená aj nová zmluva na dodávku elektrickej energiu (s

JustínouSmutnou,niežalovaným).Žalobcaneuviedoldôvod,prektorýnebolaplatneuzatvorenázmluva
o združenej dodávke elektriny na odbernom mieste a od kedy, a to predovšetkým vo vzťahu k jeho
tvrdeniam, že pred a po neoprávnenom odbere bola na odbernom mieste uzatvorená zmluva o dodávke
elektriny s pani Justínou Smutnou. V danom prípade nejde o klasický príklad neoprávneného odberu
elektrickej energie ako to má na mysli zákon o energetike. Podľa názoru súdu aj keď odpojenie nie

je podľa zákona podmienkou kvalifikácie odberu ako neoprávneného, je prirodzené, že pri ukončení
zmluvy by dodávateľ mal zabezpečiť odpojenie predmetného odberného miesta, a teda ak nie výpoveď,
resp. iné ukončenie zmluvy, tak aspoň protokol o odpojení s následnou kontrolou, pri ktorej bolo
zistené neoprávnené znovupripojenie, by preukazovali neoprávnený odber. Keďže v spore nebola
sporná existencia zmluvy o dodávke elektriny od 1.7.2007 a jej ukončenie nebolo súdu preukázané,

súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k právnej kvalifikácii odberu žalovaného
v predmetnom období (od 8.7.2012 do 17.7.2013) ako neoprávneného odberu, preto žalobu zamietol.
Skutočnosť, že práve žalovaný odoberal elektrinu na odbernom mieste nie je možné odvodzovať od
podpisu žalovaného na protokole o zistenom neoprávnenom odbere, ktorý protokol predstavuje formulár
vopred pripravený žalobcom, ktorý pracovníci žalobcu dali žalovanému na iba podpis. Dostatočným

spôsobom neozrejmil ani výpočet škody, a to až ku dňu 17.7.2013, keď síce tvrdil, že vychádzal z
evidencie odpočtov (č. l. 31), avšak z nej vyplýva, že po dni 7.7.2012 (žalobcom označený ako začiatok
neoprávneného odberu elektriny) bol odpočet vykonaný dňa 2.10.2012 a následne dňa 3.4.2013,
17.7.2013, 8.4.2014 a 28.7.2014. Žalobca svoj nárok preukazoval listinnými dôkazmi, a to protokolomo zistení neoprávneného odberu a fotografickou dokumentáciou (začiernené fotografie). Po posúdení
týchtodôkazovsúdkonštatuje,žežalobcariadnenepreukázalsvojetvrdenieotom,žežalovanýspôsobil
žalobcovi škodu neoprávneným odberom elektriny. Žalobca neodôvodnil, prečo si uplatňuje nárok na

náhradu škody práve za obdobie od 8.7.2012 do 17.7.2013. Žalobca prenechal povinnosť tvrdenia
rozhodných skutočností na vlastnú aktivitu súdu, ktorý si rozhodujúce tvrdenia o uplatnenom nároku na
náhradu škody má zistiť z predložených listín, fotografickej dokumentácie a výpočtu škody. Bremeno
tvrdenia rozhodných skutočností zaťažuje predovšetkým žalobcu, ktorý sa žalobou domáha svojho
práva, a v prípade, že ho neunesie, čo je aj prípad žalobcu v tomto konaní, nemôže byť v spore úspešný.

28. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca v konaní svoj nárok právne
relevantným spôsobom nepreukázal, preto žalobu zamietol.

29. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu
trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§
257 C.s.p.). S poukazom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu
náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to

v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.