Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 4, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215215706
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215215706.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Meceovej vo veci sporu žalobkyne: SPP - distribúcia, a.s.,
Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35910739, zastúpenej splnomocnenkyňou: SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanému: H. V., nar. XX.
X. XXXX, trvalo bytom O. K. XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Milan Bányi, Nám. Bélu Bartóka 5,

932 01 Veľký Meder, o zaplatenie 2.920,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo 16. decembra 2016 č. k. 5C/449/2015-139 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu

2.920,75 eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne z dlžnej sumy 2 920,75 eur za obdobie od 14.12.2013
aždozaplatenia,do30dníodprávoplatnostirozsudku;II.žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobkyni
trovy konania v plnej výške, s tým, že III. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.
Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 450, § 517 ods. 1 a 2 O. z. (zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a doplnení); § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ust. O.z., v znení Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.,; § 220 ods. 2 CSP (zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku); § 71 ods. 2 písm. d/, § 82 ods. 1 až ods. 4 písm. d/, §
95 ods. 1 písm. l/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike; § 1 ods. 1 písm. a/, ods. 2, 3, 9 a 14 vyhlášky
MH SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu; poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“)

sp. zn. 3Cdo/99/2012 z 12. 3.2015, jeho uznesenia sp. zn. 1Cdo/107/2008 z 27.10.2009 a sp. zn.
4Cbo/30/2009 z 28.10.2009, sp. zn. 3Cdo/99/2012 z 12.3.2015, sp. zn. 4Cdo 102/2010 z 29.11.2011, sp.
zn. 1Cdo/107/2008 z 27.10.2009 , rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/135/2016 z 27.4.2016
a rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/171/2011 z 2.5.2012.
Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 2.920,75 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 14.12.2013 až do zaplatenia, titulom

škody, ktorá jej mala vzniknúť neoprávneným odberom plynu žalovaným na odbernom mieste O. K.
č.d. XXX v období od 19.10.2012 do 6.10.2013, porušením zabezpečenia meradla proti neoprávnenej
manipulácii, ktoré tvrdenie doložila znaleckým posudkom Ing. J. Z. č. 416/PL- 2013, svoj nárok oprela o
ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a výšku pohľadávky vyčíslila s poukazom
na § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. a fakturovala žalovanému faktúrou číslo 9000170584
z 29.11.2013, splatnou 13.12.2013. Žalovaný v konaní namietal výšku vyčíslenej škody, oprávnenosť

nároku na náhradu škody pre akúkoľvek manipuláciu s meradlom, majúc za to že nemožno vyvodzovať
z každého poškodenia plomby meradla, ale iba zo zásahu do meradla, následkom, ktorého by meradlonezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odoberaného plynu, odvolávajúc sa na
rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp.zn. 21Cob/131/2011. V priebehu konania žalovaný akceptoval
aktívnu legitimáciu žalobkyne ako aj spôsob výpočtu výšky pohľadávky, žiadal v prípade uloženia

povinnosti zaplatiť náhradu škody uplatniť moderačné právo v zmysle § 450 O.z., prihliadnuc na jeho
pomery ako dôchodcu, ktorý doposiaľ riadne uhrádzal faktúry za dodávku plynu na základe platne
uzavretej zmluvy s dodávateľom, keď žalobkyňa nepreukázala úmysel žalovaného spôsobiť škodu ani
lennedbanlivosťoužalovaného,žiadalznížiťvyčíslenúvýškunáhradyškodynasumuvpriemernejvýške
ročného vyúčtovania.

Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkové stavu, podľa ktorého 6.10.2013 bolo hlásené
mailom poškodenie meradla plynu na pozemku žalovaného, osoby poverené žalobkyňou vykonali
uvedeného dňa fotodokumentáciu z miesta zásahu s konštatovaním chýbajúceho zabezpečovacieho
znaku, ktorý bol spadnutý pod meradlom poškodený bez kotviacich ušiek, potvrdil zjavný zásah
do meradla odberateľa H. V. v O. K. číslo XXX, súčasne došlo k demontáži plynomeru za účelom
zaujatia odborného stanoviska znalcom k poškodeniu a namontovaniu nového plynomeru. Uvedený

doklad bol podpísaný pracovníkom žalobkyne a žalovaným. Znalec Ing. Peter Leška, poverený
žalobkyňou vypracoval znalecký posudok 20.11.2013 pod č. 416/PL -2013, v závere ktorého na otázky
žalobkyne, či na plynomeri bol riadne označený zabezpečovací overovací znak číselníka, optickým
skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú
a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku; či bol overovací a

zabezpečovací znak označený nástrojom na to určeným, uviedol, že na základe optického skúmania
bolo možné predpokladať, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli
byť vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Na otázku či mala značka poškodenie, konštatoval, že
zistil výrazné poškodenie až rozlámanie telesa plomby, pričom konštatoval, že na základe optického
skúmania v otvore pre osadenie plomby sa žiadna plomba nenachádzala. Z pripojenej fotodokumentácie

vyhotovenej žalobkyňou v mieste osadeného plynomeru bolo zrejmé, a stranami nespochybnené, že
plynomer bol umiestnený v plechovej v skrini na pozemku žalovaného, mimo verejného priestranstva.
Žalovaný nenamietal závery znaleckého posudku o porušenom meradle, keď žiadnym spôsobom
nevedel preukázať cudzí zásah na meradle na jeho nehnuteľnosti mimo verejného priestranstva.
Vo vzťahu k žalovaným navrhovanému použitiu § 450 O.z. súd prvej inštancie uviedol, že v

danom prípade vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe súdov (označil konkrétne rozhodnutia)
jednoznačne súdy zaujali právny názor, že v prípade neoprávneného odberu plynu poškodeným
meradlom, ide vždy o objektívnu zodpovednosť žalovaného (škodcov). Pokiaľ ide o škody spôsobené
v rámci objektívnej zodpovednosti, treba skúmať, či škodca, prípadne nekonal úmyselne, aj keď
zavinenie nie je podmienkou vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu. V zmysle § 71 ods. 2 písm. d/

zákona o energetike, odberateľ plynu v domácnosti je povinný udržiavať odberné plynové zariadenie
v zodpovedajúcom technickom stave. Súd prihliadnuc na okolnosti, keď meradlo sa nachádzalo
v uzavretej plechovej skrini na nehnuteľnosti žalovaného, mimo verejného priestranstva, prístupné
zamestnancom žalobkyne iba s vedomím vlastníka nehnuteľnosti. Žalovaný zo zákona bol povinný
udržiavať plynomer v zodpovedajúcom technickom stave, nepresvedčil súd o svojvoľnom poškodení

meradla, bez jeho vedomia, keď z fotodokumentácie, ako aj zo záveru znaleckého posudku nebolo
možné vylúčiť zásah do meradla, či už vedome alebo bez vedomia žalovaného osobami, ktoré sa
zdržiavali na nehnuteľnosti. Dôkaz na svoju obranu, na možný vstup cudzej osoby na jeho nehnuteľnosť
z verejného priestranstva, bez jeho vedomia v priebehu konania nepreukázal. Vypadnutá plomba
meradla, keď znalec konštatoval i výrazné poškodenie telesa plomby - rozbitá. Žalovaný podpísal zápis

o odmontovaní plynomeru, žiadne námietky nevzniesol, po celý čas zostal pasívny, nenamietal nárok ani
po fakturácii uplatnenej škody žalobkyňou dňa 28.11.2013, prvýkrát tak učinil až v podanom odpore proti
platobnému rozkazu vydanému súdom v predmetnej veci, keď namietal možnosť zásahu do plynomeru
z jeho strany a výšky uplatnenej pohľadávky. Takýto postoj žalovaného spochybnil vierohodnosť jeho
tvrdení, ktorými popiera svoju zodpovednosť za škodu na poškodenom meradle, vzhľadom na svoj vek

a životnú skúsenosť osoby vo veku 77 rokov, v čase zistenia škody, mať mohol. Choroba žalovaného
nevylučovala už skôr požiadať o právnu pomoc, ak by bol skutočne presvedčený o svojich tvrdeniach.
Súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom na tieto pochybnosti nemohol prihliadnuť na uvedený prípad
ako na okolnosť hodnú osobitného zreteľa a znížiť primerane výšku nároku na náhradu škody, hoci
pomery žalovaného by to odôvodňovali .

Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že zabezpečenie meradla plynu na
odbernom mieste žalovaného bolo porušené, plomba vypadnutá a rozbitá, zabezpečenie meradla bolo
výlučne zodpovednosťou žalovaného, čím bola splnená skutková podstata ustanovenia § 82 ods. 1
zákona o energetike, konštatovaný neoprávnený odber plynu na to určeným meradlom, na ktorombolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. S poukazom na závery dovolacích
súdov o objektívnej zodpovednosti odberateľa energií pri neoprávnenom odbere, súd tým považoval za
právne nevýznamnú obranu žalovaného, že na meradle neurobil žiaden zásah. Neoprávnený zásah na

meradle bol zistený žalobcom 8.10.2013, ohlásený 6.10.2013, obdobie počítané od 19.10.2012, kedy
naposledydošlokodpočtunameradlepredzistenímneoprávnenéhoodberu.Výškuvýpočtuspôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu stanovila žalobkyňa v súlade s § 1 vyhlášky, keď zohľadnila
spotrebiče uvedené v zápise o zistení neoprávneného odberu 8.10.2013 a to sporák Mora Combi, ako
aj plynový kotol na kúrenie a stanovila celkove neoprávnené odobraté množstvo vo výške 6377,90

m3 v hodnote 2660,24 eur, ktorý výpočet žalovaný nespochybnil, považujúc ho len za nespravodlivý,
vzhľadom na jeho priemernú spotrebu. Žalobkyňa započítala náklady v zmysle § 82 ods. 14 zákona o
energetike v celkovej výške 260 eur, ktoré zahrňovali zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy,
posudok na meradlo, overenie plynomeru a oprava plynomeru. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
výšky spôsobenej škody v plnej výške, v súvislosti s čím poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov.
Konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania s nezaplatením vyúčtovanej škody dňom nasledujúcim

po splatnosti faktúry č. 9000170584 zo 14.12.2013, ktorú skutočnosť žalovaný nerozporoval, žalobkyni
tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania stanovených zákonom. Určenie dlhšej ako 3-dňovej
lehoty na plnenie súd neodôvodnil.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust.§ 255 ods. 1 CSP, vecne úspechom
žalobkyne v konaní, z ktorého dôvodu jej priznal náhradu trov konania v plnej výške.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zmenu
aplikovaním moderačného práva podľa § 450 O. z.. Dôvodil, že podaním z 1.12.2016 žalovaný žiadal
súd prvej inštancie o aplikáciu moderačného oprávnenia podľa § 450 O.z. (ktoré citoval s tým, že v
uvedenom ustanovení je zakotvené tzv. moderačné právo (ius moderandi), ktoré ukladá súdu, aby v

prípade existencie určitých skutkových okolností - najmä ak ide o neúmyselné spôsobenie škody -
náhradu škody primerane znížil), nakoľko už nenamietal dôvodnosť nároku uplatňovaného žalobkyňou
voči žalovanému. Zmyslom tohto moderačného práva súdu je zmiernenie vplyvu zodpovednosti za
škodu na škodcu tam, kde by uloženie povinnosti v plnom rozsahu predstavovalo s prihliadnutím na
všetky okolnosti prílišnú tvrdosť. Východiskom tohto ustanovenia je úvaha, že v niektorých prípadoch

hodných osobitného zreteľa, keď došlo k neúmyselnému spôsobeniu škody, aby uloženie povinnosti
nahradiť škodu v plnom rozsahu bolo v rozpore s preventívnymi a reparačnými účinkami zodpovednosti
za škodu a princípmi spravodlivosti. Ustanovenie § 3 ods. 1 O. z. umožňuje odoprieť ochranu práv
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, ak je ich výkon v rozpore s týmto všeobecným morálnym
korektívom; nie je ale spôsobilý založiť práva tam, kde nie sú a priznať na náhrade škody vyššiu sumu

s odkazom na dobré mravy. Ustanovenie § 450 O.z. môže slúžiť iba na primerané zníženie náhrady
škody (k tzv. moderácii). Súčasná občianskoprávna úprava náhrady škody vychádza zo zásady náhrady
skutočnej škody (prípadne ušlého zisku), ktorá má plniť kompenzačnú funkciu. Zvýšenie náhrady škody
z dôvodu rozdielu v majetkových pomeroch poškodeného a škodcu, aby plnilo aj sankčné funkcie
(napr. ako „punitive damages“ v anglosaskom právnom systéme), nie je podľa súčasnej právnej úpravy

možné (viď uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo 16.12.2008 sp. zn. 25Cdo 1746/2008).
Súd pri aplikácii § 450 O. z. musí vziať do úvahy: a/ okolnosti vzniku nároku na náhradu škody,
teda to, ako ku škode došlo. V tomto smere žalobkyňa nepreukázala žiadne okolnosti v príčinnej
súvislosti k žalovanému vedúce k vzniku škody, nakoľko reálnu škodu určiť nevedela, tak si uplatnila
objektívnu škodu a žalovaný podotkol, že takto určená objektívna škoda je trikrát vyššia ako priemerná

výška ročného vyúčtovania žalovaného, ktorým mimochodom bolo preddavkovo za predmetné obdobie
žalovaným uhrádzané, žalobca - Energy Slovakia s.r.o., ho ale vo výške 633,28 eur vrátil ako preplatok;
b/ osobné pomery fyzickej osoby - škodcu. V tomto smere žalovaný uviedol, že je dôchodcom vo veku
80 rokov s podlomeným zdravím (viď lekársky posudok založený v spise) s veľmi slabým finančným
pozadím, čoho dôkazom je aj žiadosť o oslobodenie trov konania; c/ nakoniec musí vziať súd do úvahy

to, či nejde o škodu spôsobenú úmyselne, kde zníženie náhrady škody neprichádza do úvahy. V tomto
smere poukázal žalovaný, že mu nebol preukázaný úmysel spôsobiť škodu, viď uznesenie OP Dunajská
Streda z 15.4.2014 pod sp. zn. 2Pv 103/14/22012, ktorým bolo konanie zastavené ako neopodstatnené,
nakoľko bolo v prípravnom konaní jednoznačne preukázané, že sa žalovaný nedopustil krádeže plynu,
zároveň bolo v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní konštatované, že nebolo zistené,

či došlo aj k manipulácii stavu meradla. Súd môže v odôvodnených prípadoch aplikovať moderačné
právo s adekvátnym odôvodnením i z iných či ďalších hľadísk, bez ohľadu na to, či tento spôsob zníženia
bol niektorým z účastníkov konania navrhnutý. Zákon teda nestanovuje kritériá, ktorými je naplnený
pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“ ani nevyžaduje, aby všetky demonštratívne vymenovanéhľadiská boli naplnené, napriek tomu ich ale žalovaný uviedol. Okolnosti hodné osobitného zreteľa môžu
spočívať v okolnostiach, za ktorých ku škode došlo, v osobných, zárobkových a majetkových pomeroch
škodcu i poškodeného. Z hľadiska primeraného zníženia náhrady škody nie je rozhodujúce, či škodca

zodpovedá na základe princípu zavinenia (§ 420 O. z.) alebo na základe objektívnej zodpovednosti
(napr. § 427 a § 432 O. z.). Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody súd skúma či sú splnené
predpoklady na zníženie požadovanej náhrady škody. Hľadiská, z ktorých má súd pri znížení vychádzať,
sa spravujú zásadami dobrých mravov. Najmä pri majetkových pomeroch škodcu a poškodeného súd
prihliada na ich príjmy z pracovnej a inej zárobkovej činnosti, na ich majetkové pomery, vyživovaciu

povinnosť, spôsob života, životnú situáciu a pod.. Rozhodujúca je tiež miera zavinenia škodcu (vedomá
alebo nevedomá nedbanlivosť). S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 7.5.2014
sp. zn. 1Co/217/2013 dôvodil, že aplikácia vyhlášky č. 155/2005 Z. z. nesmie byť formalistická, keď
podľa nej určená výška náhrady škody by bola v okolnostiach prejednávanej veci nielen náhradou ujmy
žalobkyne, ale aj istou formou sankcie za neoprávnený odber plynu. Osoba žalovaného je dôchodca vo
veku 80 rokov s podlomeným zdravím s veľmi slabým finančným pozadím, čoho dôkazom je žiadosť

o oslobodenie trov konania, je preukázané, že predmetná objektívna škoda nebola spôsobená nie
to úmyselne, ale ani len nevedomou nedbanlivosťou žalovaného. Je to práve žalobkyňa, ktorá krivým
obvinením spôsobila nie objektívnu ale reálnu škodu žalovanému, nakoľko musel hradiť trovy právneho
zastúpenia. Žalobkyňa teda nevedela preukázať ani žiadne okolnosti v príčinnej súvislosti k žalovanému
vedúce k vzniku škody, preto žalovaný navrhol aplikáciu ust. § 450 O. z. a znížiť žalobkyňou nárokovanú

sumu na sumu v priemernej výške ročného vyúčtovania, ktoré navrhli vykonať ich návrhom z 8.11.2016 a
na vykonaní ktorého žalovaný bezpodmienečne trval. Žalovaný vytkol súdu, že sa vôbec nevysporiadal,
ani nijako inak nezadovážil dôkazy, na ktorých žalovaný bezpodmienečne trval a to návrh na vykonanie
dôkazu z 8.11.2016 ako aj na ústnom pojednávaní dňa 2.12.2016 a to, aby zabezpečil od žalobkyne,
resp. od distribútora presné ročné vyúčtovanie plynu žalovaného a to za posledných 10 rokov, spoliehal

salennarozsudkypredloženéžalobkyňou,alenávrhžalovanéhonaaplikáciumoderačnéhoprávapodľa
odvolacieho súdu Krajského súdu v Košiciach, ktorý rozsudkom zo 7.5.2014 sp. zn. 1Co/217/2013 v
identickom prípade aplikoval moderačné právo, odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný nevedel vylúčiť
úmysel a tým pádom súd prvej inštancie nemohol aplikovať moderačné právo. Nebral do úvahy ani
dôkaz - uznesenie Okresnej prokuratúry Dunajská Streda z 15.4.2014 sp. zn. 2Pv 103/14/22012, ktorým

bolo trestné stíhanie pre podozrenie z úmyselného trestného činu krádeže plynu proti žalovanému
zastavené ako neopodstatnené, nakoľko bolo v prípravnom konaní jednoznačne preukázané, že sa
žalovaný nedopustil úmyselného trestného činu krádeže plynu. Zároveň bolo v prípravnom konaní
OČTK konštatované, že nebolo zistené, že došlo k manipulácii stavu meradla žalovaným. Predmetným
uznesením bol jednoznačne vylúčený akýkoľvek úmysel žalovaného, vylúčenie aplikácie moderačného

práva bolo teda nesprávne posúdené súdom prvej inštancie. Napadnutý rozsudok preto považuje
žalovaný za nesprávny, pretože súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevyrovnal
sa s tvrdením právneho zástupcu žalovaného a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, keď využil použitie aplikačného práva,
súd ale odôvodnil nepoužitie moderačného práva iba ustálenou súdnou praxou, uznesením NS SR

3Cdo 99/12, 4Cdo 102/2010, 1Cdo 107/2008 - pre úplnosť ale treba dodať, že tieto uznesenia sa
ale vôbec netýkajú nemožnosti aplikácie moderačného práva, upravujú samotné odôvodnenie použitia
objektívnej škody pri neoprávnenom odbere plynu a vôbec nevylučujú aplikáciu moderačného práva.
Súd prvej inštancie nedostatočne zistil aj skutkový stav veci, aj čo sa odôvodnenia pod bodom č.
10 týka, keď podľa tvrdenia súdu nevedel žalovaný žiadnym spôsobom preukázať cudzí zásah na

meradle. Opakovane žalovaný poukazuje na uznesenie OP Dunajská Streda z 15.4.2014 pod sp. zn.
2Pv 103/2014/22012, ktorým bolo trestné stíhanie pre podozrenie z úmyselného trestného činu krádeže
plynu proti žalovanému zastavené ako neopodstatnené, nakoľko bolo v prípravnom konaní jednoznačne
preukázané, že sa žalovaný nedopustil úmyselného trestného činu krádeže plynu. Zároveň bolo v
prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní konštatované, že nebolo zistené, že došlo k

manipulácii stavu meradla. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný napadnutý rozsudok za nesprávny
až arbitrárny, súd sa nevyrovnával s predloženými dôkazmi žalovaného, bral do úvahy iba dôkazy
- rozsudky žalobkyne, rozhodnutie teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko
nemožnosť aplikácie moderačného práva odôvodnil irelevantnými skutočnosťami.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila tak, že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo
v období od 19.12.2012 do 6.10.2013 k neoprávnenému odberu zemného plynu meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktoré potvrdil nezávislý znalec Ing. Peter
Leška v znaleckom posudku č. 416/PL/2013. Odberné miesto žalovaného sa nenachádzalo na verejneprístupnom mieste, na základe čoho nebolo možné určiť výšku škody na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, na základe čoho bola škoda vypočítaná v zmysle vyhlášky MH SR č. 449/2012
Z. z. a vyfakturovaná žalovanému. Aktívna legitimácia a objektívna zodpovednosť je v predmetnom

spore, tak ako to skonštatoval prvoinštančný súd, daná. Žalobkyňa sa stotožnila s názorom súdu, že v
tomto prípade neboli splnené podmienky na zníženie náhrady škody. Žalobkyňa má za to, že svoj nárok
v konaní riadne preukázala a žalovaný tento nárok žiadnym spôsobom nespochybnil. Žalobkyňa sa v
plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a žiadala aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“),
keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolaciedôvody(§365ods.1písm.e/ah/CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdaných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť

dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach

(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a

dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku
v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať

tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.
Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07,
III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok
súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú

do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).
Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad
(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby
súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce
(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla

1993, seria A č. 254-B, s. 49).

6. Podľa § 450 O. z. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktoráju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
V tomto ustanovení je obsiahnuté pravidlo o moderácii povinnosti nahradiť škodu. Nerozhoduje pritom,

či povinnosť nahradiť škodu vyplýva zo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia, alebo na
objektívnom princípe, akou je napríklad zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov (R 3/1984). Zásadne sa ustanovenie týka všetkých nárokov, vrátane nárokov nemajetkovej
povahy, akými sú náhrada bolestného a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak moderácia
prihliada na finančné pomery škodcu a poškodeného, vnáša tým do rozhodovacej činnosti prvok

nepredvídateľnosti. Ospravedlnením by mala byť výnimočnosť situácie, kedy by plná náhrada škody
predstavovala pre žalovaného neúmerne veľkú záťaž. Pri rozhodovaní v takýchto prípadoch by sa
malo v duchu návrhu modernej európskej úpravy (PETL-Princípy európskeho deliktuálneho práva)
prihliadať hlavne na predpoklady zodpovednosti (čl. 1:101), rozsahu ochrany príslušného záujmu (č.
2:102) a veľkosť škody. Kľúčovou je skutočnosť, že ustanovenie § 450 nedáva súdu priestor na
úvahu, či moderáciu výšky škody na daný prípad použije alebo nepoužije (R 34/1969, R 22/1979).

Zo znenia zákona vyplýva jednoznačný príkaz súdom pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody
vždy skúmať, či sú dané podmienky zníženia náhrady škody a vo svojom rozhodnutí zdôvodniť aj
záver, prečo k zníženiu nepristúpil. Na druhej strane, súd nesmie zníženie náhrady škody používať
ľubovoľne a znižovať náhradu škody mechanicky. Súd má sledovať účel inštitútu zmiernenia, t. j.
zabrániť nežiaducej tvrdosti. Súdna prax pripúšťa, že tento cieľ je prvoradý, ale nie jediný (Cz 17/68).

V žiadnom prípade nie je súd oprávnený odpustiť povinnosť nahradiť škodu alebo náhradu škody
opomenúť. Zákon neustanovuje všetky kritériá, ktorými je naplnený pojem „dôvody hodné osobitného
zreteľa“, ktorými sa potom zvažuje primeranosť zníženia náhrady, ani nevyžaduje, aby sa naplnili všetky,
demonštratívne uvedené hľadiská (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo
691/2006). Dôvody, ktoré súd musí zobrať do úvahy sú: ako ku škode došlo, aké sú osobné a majetkové

pomeryosoby,ktoráškoduspôsobila,akésúpomeryosoby,ktorábolapoškodená.Priskúmanípomerov
škodcu a poškodeného súd prihliada najmä na príjmy z pracovnej a inej zárobkovej činnosti, na ich
majetkové pomery, vyživovacie povinnosti, celkový spôsob života, dosiahnutú životnú úroveň a pod..
Jedinýmdôvodom,kedyjemoderáciaškodyzozákonavylúčená(negatívnevymedzenie),jeskutočnosť,
že škoda bola spôsobená úmyselne. Moderácia škody nevyžaduje návrh účastníka konania, súdy sú (ex

offo) povinné vždy skúmať, či sú dané tieto zákonné dôvody na zníženie požadovanej náhrady škody
(R 34/1969). Dôvody na zníženie náhrady škody nie sú v ustanovení § 450 vypočítané taxatívne (R
3/1984, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2795/2005). To znamená, že súd uváži, ktoré
ďalšie okolnosti konkrétneho prípadu prichádzajú do úvahy ako dôvody, ktoré napĺňajú účel ustanovenia.
Každý prípad predstavuje jedinečnú situáciu a preto aj okolnosti ospravedlňujúce zníženie náhrady

budú individuálne v každej inej veci. Konkrétne dôvody, na ktoré súd v danom prípade prihliadol, by
však mali predstavovať „hodnotiace kritérium“, najmä to, či je spravodlivé, aby škodca hradil škodu v
celom rozsahu. Dôvody, ktoré viedli súd k zníženiu musia byť vždy podrobne a riadne konkretizované
v odôvodnení rozsudku, nestačí len poukázať na ustanovenie § 450 (R 27/1977). Pokiaľ súd dôjde k
záveru, že k moderácii nepristúpi, musí tento svoj názor riadne odôvodniť (rozhodnutie Najvyššieho

súdu ČSSR sp. zn. 1Cp 35/62, tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. 3Cz 17/68). Pokiaľ ide
o rozsah zníženia povinnosti k náhrade škody, zákon len ustanovuje, že zníženie má byť primerané.
Súd pritom prihliada na hľadiská, podľa ktorých zníženie posudzuje. Sporným môže byť, či súd musí
aplikovať pravidlo o znížení povinnosti náhrady škody aj v prípadoch, keď samotná výška náhrady
škody je obmedzená samotným zákonom. Podľa súdnej praxe (R 12/07) a niektorých autorov (Fekete, I.

Občiansky zákonník I, Veľký komentár, Žilina: Eurokódex, 2011 s. 1211, Češka, Z. Občanský zákonník,
Komentář, Díl II. Praha:Panorama, 197, s. 571) zákonné určenie výšky náhrady škody nebráni tomu,
aby súd použil pravidlo v § 450 O.z. (Veľké Komentáre, Števček, Dulák, Bajánková, Fečík, Sedlačko,
Tomačovič a kol., Občiansky zákonník I, C. H. Beck, 2015).
S poukazom na vyššie uvedený výklad a odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa

aplikácie § 450 O.z. bolo dôvodné vytknúť súdu prvej inštancie, že nezdôvodnil zo všetkých zákonných
hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy, svoj záver, že v predmetnej veci neboli dané podmienky
na zníženie náhrady škody podľa § 450 O.z. a jeho záver bol tak predčasným.
Žalovaný písomnú Žiadosť na aplikáciu moderačného práva podľa § 450 Občianskeho zákonníka, z
1.12.2016, doručil súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 2.12.2016 (žiadosť nebola zažurnalizovaná

v spise, avšak nachádzala sa v spise, odvolací súd ju zažurnalizoval na č. l. 170). Na preukázanie
svojich tvrdení, že určená objektívna škoda je 3 krát vyššia ako priemerná výška ročného vyúčtovania
žalovaného a že platby za rozhodné obdobie žalovaný uhrádzal preddavkovo a tieto mu boli vrátené
spoločnosťou ENERGY SLOVAKIA s.r.o., navrhol žalovaný dokazovanie na pojednávaní 2.12.2016, ato vyžiadaním doposiaľ realizovaných úhrad žalovaným a stanovením mu preddavkov, tiež v podaní
z 8.11.2016 (č.l. 109) žalovaný navrhol zabezpečiť od žalobkyne resp. od distribútora presné ročné
vyúčtovanie plynu žalovaného za posledných 10 rokov, súd prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal a ich

nevykonanie nezdôvodnil. Dôkazy nachádzajúce sa v spise, na ktoré žalovaný v žiadosti poukazoval
najmä v súvislosti s okolnosťami vzniku nároku na náhradu škody, v súvislosti s osobnými pomermi
žalovaného a v súvislosti s otázkou zavinenia (lekársky posudok resp. správu č. l. 97, uznesenie
Okresnej prokuratúry Dunajská Streda z 15.4.2014 sp.zn. 2Pv 103/14/2201-3 na č.l. 44) súd prvej
inštancie vo vzťahu k navrhovanému zníženiu náhrady škody žiadnym spôsobom nevyhodnotil a

nevysporiadal sa tak so špecifickými námietkami žalovaného. Rovnako nevyhodnotil v Tlačive pre
dokladovaniepomerovúčastníkakonania,ktorýnavrhuje,abymubolopriznanéoslobodenieodsúdnych
poplatkov (č.l. 46), žalovaným tvrdené (žalobkyňou nespochybnené) príjmy, výdavky, majetkové
pomery a sociálne postavenie žalovaného. Dôvodnými preto boli odvolacie námietky žalovaného
o nedostatočnom zistení skutkového stavu a nevysporiadaní sa zo strany súdu prvej inštancie s
argumentáciou žalovaného.

Súd prvej inštancie dôvodil, že ho žalovaný nepresvedčil o svojvoľnom poškodení meradla bez
vedomia žalovaného, následne uviedol, že nebolo možné vylúčiť zásah do meradla, či už vedome
alebo bez vedomia žalovaného osobami, ktoré sa zdržiavali na nehnuteľnosti a napokon, že žalovaný
nepreukázal vstup cudzej osoby na jeho nehnuteľnosť z verejného priestranstva bez jeho vedomia,
ktorá argumentácia pôsobí zmätočne. Odvolací súd poukazuje na to, že od nikoho nemožno spravodlivo

žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti tzv. negatívna dôkazná teória
(uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/181/2016).
K záveru súdu prvej inštancie, že žalovaný sám spochybnil vierohodnosť svojich tvrdení tým, že
bol pasívnym a nevznášal námietky po podpísaní zápisu o odmontovaní meradla resp. po fakturácii
uplatnenej škody žalobkyňou dňa 28.11.2013 až do podania odporu, odvolací súd uvádza, že sa s

takýmto záverom nestotožňuje. V predmetnom spore sa mohol žalovaný vyjadriť k veci najskôr v
podanom odpore a o tom, že vznášal námietky pred začatím konania (31.8.2015) svedčia napr. jeho
listy na č.l. 30, 31 a 37 spisu z 13.12.2013, 5.2.2014 a 20.9.2014.
Rozsudok súdu prvej inštancie nemusel byť nutne vecne nesprávnym, bol však predčasným a z pohľadu
poskytnutia právnych argumentov na podporu záveru o nemožnosti pristúpiť k moderácii povinnosti

nahradiť škodu nenáležitým, nakoľko pokiaľ súd dôjde k záveru, že k moderácii nepristúpi, musí tento
svoj názor riadne odôvodniť. Odvolací súd je tiež názoru, že si súd prvej inštancie pre svoj záver, že k
moderácii nie je dôvod pristúpiť, nezadovážil potrebné podklady.
Uvedené malo za následok nemožnosť posúdenia zo strany odvolacieho súdu správnosti zvoleného
spôsobu rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňal v časti týkajúcej sa moderácie požiadavky

obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku, najmä požiadavku
presvedčivosti, ani požiadavky naň kladené ust. § 191 ods. 1 CSP.
Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva strán sporu
na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu im možnosti konať pred súdom, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Z dôvodu, že

rozhodnutiu súdu prvej inštancie chýba náležitá argumentácia vo vzťahu k moderácii povinnosti nahradiť
škodu , ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo
a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.
Uvedeným procesným postupom a rozsudkom súd prvej inštancie znemožnil najmä odvolateľovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom, a preto odvolaciemu
súdu nezostalo nič iné, len v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

7. Súd prvej inštancie je v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný vyššie uvedeným právnym názorom
odvolacieho súdu. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách
vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP
a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol. Náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu je odrazom práva strany sporu na dostatočné

a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada aj so všetkými relevantnými
špecifickými námietkami strany.8. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

9. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)