Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 19, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8297897616
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8297897616.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: RAVIL s.r.o., so
sídlom Grösslingova, 811 09 Bratislava, IČO: 36 790 869, právne zastúpenému: Fridrich Paľko, .s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému:
U. M., H.. XX.XX.XXXX, R. C. D. XX, XXX XX D., o vymoženie 862,01 eur a trov exekúcie, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č. k. 0Er/794/1997 - 39 zo dňa 25.09.2019,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, že exekúciu
zastavuje.

2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný oprávnený podal dňa 28.08.1997 u súdneho exekútora proti
povinnému návrh na vykonanie exekúcie na podklade Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX/XXXX
zo dňa 20.12.1996. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu pôvodného oprávneného a exekučného
titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu tunajší súd udelil dňa 05.09.1997.
Tunajší súd uznesením zo dňa 26.09.2012, č.k. 0Er/794/1997-31 rozhodol o pripustení zmeny účastníka

exekučného konania na strane oprávneného tak, že do konania na miesto oprávneného Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka C., vstúpila spoločnosť RAVIL s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 790 869. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2012.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 f) exekučného poriadku. O
trovách konania rozhodol podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa povinného zastavenie exekúcie je
nesprávne. Exekučným titulom patriacim oprávnenému v predmetnej exekúcii je rozhodnutie Sociálnej
poisťovne č. XXX/XX, ktoré nadobudlo vykonateľnosť 28.01.1997 posudzovaného podľa zákona č.
274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni v znení určenom do 31.12.1997. Stanovená 10 ročná prekluzívna
lehota na vykonanie rozhodnutia bola daná až ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o sociálnej

poisťovni s účinnosťou zákona od 01.07.2001. V čase vydania exekučného titulu platné a účinné ust.
zákona neobsahovali žiadnu lehotu, do uplynutia ktorej sa mali ňou vydané rozhodnutia vykonať. Keďže
v čase vydania, nadobudnutia právoplatnosti, nadobudnutia vykonateľnosti všetkých vyššie citovaných
rozhodnutí lehota nebola stanovená a ohraničená, nemohla ani uplynúť. Exekučný titul nezanikol z
dôvodu preklúzie a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu sa povinný písomne nevyjadril.5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších

predpisov (ďalej len CSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v rozhodnom období, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd

zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené
alebo sa stalo neúčinným.

12. Odvolací súd uvádza, že súd ex offo skúma, či nedošlo k zániku práva z dôvodu preklúzie. Preklúzia
ako taká spočíva na dvoch právnych skutočnostiach, a to na uplynutí stanovenej prekluzívnej doby a

na neuplatnení práva. Rozhodnutie oprávneného, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie,
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.01.1997. Odo dňa právoplatnosti bolo možné právo
ním priznané vykonať najneskôr do 10 rokov (§ 25 ods. 1 až 3 a § 30 zákona č. 274/1994 Z.z. v znení
účinnom do 31.12.2003 v spojení s § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v účinnom znení).

13. Desaťročná lehota, v ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať,
bolo zavedená zákonom č. 242/2001 Z.z. z 31.05.2001, ktorým bolo prijaté nové znenie § 25 ods.
1 až 3 zákona č. 274/1994 Z.z., ktorý v odsekoch 1 a 2 nadobudol účinnosť 01.06.2001 a v
odseku 3 01.04.2002. Zákon č. 242/2001 Z.z. neobsahoval intertemporálne ustanovenia, teda výslovne
neuvádzal, či aj rozhodnutia vydané pred jeho účinnosťou možno vykonať len v lehote desiatich rokov od

nadobudnutia ich právoplatnosti. Napriek tejto skutočnosti sa však od nadobudnutia účinnosti zákona č.
242/2001 Z.z. jeho ustanovenia vzťahujú aj na rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa predpisov účinných
do nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. (nepravá retroaktivita) a teda aj tieto rozhodnutia
možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti.

14.OdvolacísúdpoukazujeajnarozhodnutieSprávnehokolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
stanovisku zo dňa 04.11.2002 (Snj 84/02) kde vyslovilo pre oblasť verejného práva právny názor,
že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také
prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne
spôsobom pre adresáta nevýhodnejším, pričom za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita

právnejnormyniejevnejvýslovneuvedenáaprávnepomeryadresátaprávnejnormysabudúspravovať
novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Podľa súdu zavedenie preklúzie rozhodnutí
oprávneného zákonom č. 242/2001 Z.z. je pre povinného výhodnejšie ako právny stav pred prijatím
tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok priznaných rozhodnutiami oprávneného nepoznal, a teda aj podľauvedeného právneho názoru správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné
preklúziu rozhodnutia oprávneného vydaného podľa práva platného do prijatia zákona č. 242/2001 Z.z.
posudzovať podľa tohto zákona, t.j. podľa novšej úpravy.

15. V danom prípade lehota desiatich rokov, počas ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho
právoplatnosti vykonať, uplynula dňa 28.01.2007, čím sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, stalo neúčinným. Preto súd prvého stupňa exekúciu s použitím citovaných zákonných
ustanovení zastavil.

16. Za daného stavu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správne potvrdil.

17.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).