Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/98/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112225154
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4112225154.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ X.k, bytom F. E.

č. XX, 2/ F. V., bytom V. E. č. XXX, 3/ X. V., bytom V. E. č. XXX, 4/ L. V., bytom V. E. č. XXX, 5/ K. V., bytom
V. E. č. XXX, 6/ V. K., bytom V. E. č. XXX, 7/ M. A., bytom P. č. XXXX O., 8/ F. B., bytom Z. č. XXX, 9/ X..
Mário V., bytom V. E. č. XXX, XX/ X.. M. V., bytom V. E. č. XXX, všetci zastúpení JUDr. Pavlom Gráčikom,
advokátom, Farská 40, Nitra proti odporcom: 1/ F. O., bytom V. E. č. XXX, 2/ I. V., bytom H. XX, E., obaja
zastúpení Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, Farská 34, Nitra, o neplatnosť závetu takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že závet poručiteľa F. V. zo dňa XX.XX.XXXX je neplatný.

Odporkyne v 1. a v 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy štátu vo výške 912,77 Eur,
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyne v 1. a v 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1. až v 10.
rade náhradu trov konania vo výške 3.003,90 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
za návrh v sume 99,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.904,40 na účet právneho zástupcu
navrhovateľov JUDr. Pavla Gráčika, advokáta v Nitre, Farská 40, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia neplatnosti závetu spísaného poručiteľom zo dňa
13.12.2011 z dôvodu, že predmetný závet nie je závetom poručiteľa, ktorý by tento spísal, slobodne,
vážne a plne vedomý si právnych dôsledkov právneho úkonu, nejde o závet napísaný vlastnou rukou. V
návrhu poukázali na dlhodobo nepriaznivý duševný stav poručiteľa, ktorý bezprostredne pred dátumom
vyhotovenia závetu bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v Nitre, nebol schopný si prevziať
dôchodok na pošte a pochybnosti, že závet bol spísaný vlastnou rukou mali navrhovatelia z dôvodu, že
nebol spôsobilý spísať závet a nemohol si uvedomovať ani právne dôsledky tohto úkonu.

Právny zástupca navrhovateľov žiadal návrhu vyhovieť a poukázal na skutočnosť, že poručiteľ nebol
schopný závet napísať, tento nebol na písaný jeho vlastnou rukou ale osobou, ktorá je právne znalá,
čo poručiteľ nebol a navyše si nebol vedomý právnych následkov takého úkonu, nebol schopný takýto
závet napísať poukázal na výsledky znaleckého posudku, pričom znalkyňa pri vypracovaní posudku
mala k dispozícii aj lekárske záznamy a na preukázanie pravdivosti tvrdení uvádzaných v návrhu, pričom
akýkoľvek známy poručiteľa v pozícii svedka nemá odborné vedomosti na posúdenie pravosti a platnosti

závetu.

Navrhovateľ v 1.rade uviedol, že sa s bratom Miroslavom stretávali, keď vozil vnuka do školy v obci,
pozdravili sa, avšak neviedli spolu rozhovory a o existencii závetu sa dozvedel až pri prejednanídedičstva,pričompodľanehonemoholzávetzapísať,nakoľkotomusíčlovekmúdrejší,nežbolporučiteľ,
ktorý sa neželal, aby niekto k nemu chodil, pretože tvrdil, že je sebestačný.

Navrhovateľ v 2.rade uviedol, že poručiteľ ho viackrát navštevoval a on taktiež jeho, avšak keďže utrpel
mozgovú príhodu a bol po operácii chrbtice tak s ním nebol v poslednom období pred smrťou, o závete
nevedel, nakoľko poručiteľ mu nepovedal, že by niečo také chcel spísať a dozvedel sa o ňom až pri
prejednaní dedičstva, pričom závet nemohol poručiteľ napísať, nie je to jeho písmo, ktoré poznal z
papierov a ani jeho podpis a pri rozhovoroch opakovane uvádzal rôzne veci o peniazoch a o podiele na

majetku a na otázku manželky, či to má overené, uviedol, že nie. Vyjadril sa, že o hospitalizácii poručiteľa
sa dozvedel od brata, nebol za ním v nemocnici, vedel, že mal nejaký majetok.

Navrhovateľ v 3.rade uviedol, že sa s poručiteľom stretával takmer každý deň, avšak keď sa rozprávali,
nie vždy chápal, čo hovoril, bol s ním aj v novembri pred smrťou, pričom o majetku ani o závete sa
nerozprávali, svoj majetok si strážil a nechcel mu predať ani roľu. Vyjadril sa, že o závete sa dozvedel

až v dedičskom konaní, nevedel posúdiť, či závet napísal poručiteľ, keďže jeho písmo nepoznal, avšak
slová uvedené v závete nepoužíval, preto mal pochybnosti, že by ho napísal. Ďalej uviedol, že nemá
vedomosť o liečení poručiteľa na psychiatrii, avšak bol prekvapený z existencii závetu, nakoľko bol často
s poručiteľom v kontakte a nikdy o niečom takom nerozprával. Ďalej uviedol, že poručiteľ navštevoval
miestne pohostinstvo každý deň a to dve až tri hodiny, pil alkohol.

Navrhovateľ v 4.rade uviedol, že poručiteľ chodil k nemu do pohostinstva ráno na polievku a následne
po odchode sa vrátil, teda s ním bol denne, avšak nie vždy sa sním rozprával. Vyjadril sa, že posledných
10 rokov rozprával z cesty, avšak nemal vedomosť o tom, že by sa liečil i keď podľa neho mal nejakú
psychickú vadu, pretože si veľa vecí namýšľal, požičiaval si aj peniaze na elektrinu, nikdy nikomu nič

nechcel predať a nič ani o závete nespomínal a pred hospitalizáciou si nebol ani pre dôchodok. Ďalej
uviedol, že keď ho navštívil doma bol v zlom stave a preto ho odviezol na druhý deň k lekárovi a následne
sainformovalojehoumiestnenídosociálnehozariadenia.Poukázalnato,žepoobsahovejstránkezávet
určite nebol schopný poručiteľ zoštylizovať a napísať, pričom v deň 13.12. v sobotu mu boli odporkyne
poupratovať dom, hoci sa o neho nikto nikdy nestaral, pretože to nechcel, nemal však peniaze len chcel

veľmi kupovať auto, na ktoré dal len zálohu, písmo na závete bolo divné.

Navrhovateľ v 5.rade uviedol, že navštívil poručiteľa v októbri 2011 potom ako mu volal, že potrebuje
peniaze a už vtedy bol v zlom stave, pričom ani po psychickej stránke nebol v poriadku, písmo na
závete môže patriť poručiteľovi, avšak o podpise mal pochybnosti a navyše nebol sám schopný napísať

predmetný závet.
Navrhovateľka v 6.rade uviedla, že sa s poručiteľom stretávala často, pričom po smrti rodičov sa len
pozdravili, pretože nechcel, aby spolu komunikovali a aby sa s ním stretávala, o závete nič nevedela
a podľa nej to nebolo z hlavy poručiteľa, ani písmo mu nepatrí, poručiteľ sa vyjadroval o nereálnych
veciach, nenavštívila ho v nemocnici, pretože si to neželal.

Navrhovateľka v 7.rade uviedla, že nakoľko býva ďalej, tak sa nestretávala s poručiteľom, iba keď
žili rodičia a už vtedy bol jeho zdravotný stav zanedbaný, pretože nechodil k lekárovi a upadol po
smrti rodičov, pričom ho bola navštíviť v nemocnici, nepozná písmo poručiteľa a nezúčastnila sa ani
dedičského konania, psychický stav poručiteľa nebol dobrý už vtedy, keď žili rodičia.

Navrhovateľka v 8.rade uviedla, že dlhodobo nežije v obci E. preto sa s poručiteľom málo stretávala a
naposledy keď ju navštívil sa jej nepozdával po psychickej stránke, bola ho navštíviť v nemocnici, pričom
jeho písmo nepoznala a nebola ani na dedičskom konaní.

Navrhovateľ v 9.rade uviedol, že poručiteľ bol bratom jeho otca a zároveň jeho krstným otcom, navštívil
ho v nemocnici 2 až 3 mesiace pred smrťou, nakoľko jeho stav bol pomerne ťažký, pýtal si od neho
peniaze, pretože chcel kúpiť auto, ale nakoniec mu ich nepožičal, nevedel posúdiť jeho psychický stav,
uviedol, že o závete sa dozvedel od súrodencov poručiteľa, keďže nebol prítomný na dedičskom konaní,
avšak nemyslí si, že bol poručiteľ rozumovo zdatný, aby vedel napísať text závetu, ktorý nekorešponduje

s jeho právnym vedomím, jeho podpis nepoznal.Navrhovateľka v 10.rade uviedla, že poručiteľ bol jeho krstný otec a strýko, nestretávala sa s ním a
vídala ho iba v pohostinstve, kde sa iba pozdravili, vedela, že je chorý od jej brata, nepoznala písmo
poručiteľa, mala od neho odstup.

Právny zástupca odporcov žiadal návrh zamietnuť, nakoľko zo všetkých okolností prípadu nie je možné
so 100 % istotou konštatovať, že závet poručiteľa by mal byť neplatný, pričom navrhovatelia odvodzujú
neplatnosť závetu o poručiteľovi len zo zlých rodinných vzťahov medzi navrhovateľmi a odporkyňami a v
konaní nepreukázali, že by závet nemal obsahovať skutočnú vôľu poručiteľa pre prípad jeho smrti, tento

spĺňa všetky náležitosti z hľadiska formálnej a materiálnej stránky. Poukázal na vyjadrenie znalkyne,
ktorá nemala dostatok podkladov pre posúdenie jednoznačnosti pisateľa závetu a preto nie sú jej
závery jednoznačné, znalkyňa neskúmala, či bol podpis na závete ten istý deň ako bol závet spísaný a
nezohľadnila aký bol jeho zdravotný stav, čo tiež mohlo spôsobiť zmenu písma.

Odporkyňa v 1.rade uviedla, že poručiteľ ju často navštevoval a pozývali ho na rôzne oslavy a v čase

sviatkov, navštívila ho, keď bol v zlom zdravotnom stave a keďže s ním nemohla ísť k lekárovi požiadala
brata Dušana, aby ho odviezol k lekárovi, ktorý mu vypísal hospitalizáciu do nemocnice, kde ho aj
odviezla a následne aj navštevovala. Po prepustení z nemocnice sa dohodli so sestrou, že mu prídu
poupratovať. Brat nemal záujem o starostlivosť o poručiteľa, preto mu začala vybavovať umiestnenie
do sociálneho zariadenia, starala sa o poručiteľa a navštevovala ho doma. 3.2.2012 ho išli navštíviť na

I. a pred tým mu išli vziať určité veci s tým, že na stole našli závet, notárky sa spýtala na predmetnú
listinu a na jej doporučenie si ju ponechala. Ďalej uviedla, že preto si závet nechala u seba a zobrali
ho až k notárovi, poručiteľa sa počas návštevy v nemocnici nepýtala na závet, nakoľko bola nariadená
karanténa a následne v ďalšie dni zomrel. Vyjadrila sa, že nebola pri spisovaní závetu, avšak písmo
patrilo poručiteľovi, ktorý si pichal inzulín a teda nemohol byť alkoholikom, bol orientovaný priestorovo

aj v čase, poručiteľ nechcel so súrodencami komunikovať, nakoľko sa o nich vyjadroval ako o supoch.

Odporkyňa v 2.rade uviedla, že po prepustení poručiteľa z nemocnice ho navštívila so synom a
poupratovali mu, pričom bolo treba sa o neho starať, nakoľko nedošiel ani na toaletu, pichal si inzulín
a zakúpila mu potrebné nejaké veci, pred odchodom do Nemecka sa rozprávali o tom, kto sa bude o

neho starať, preto súhlasila s umiestnením do zariadenia. Vyjadrila sa, že ona závet nepísala, ale našli
ho so sestrou, keď išli poručiteľovi pre veci, pričom nikto zo súrodencov ho nenavštívil, dom bol stále
odomknutý a každý tam mal prístup, nepoznala jeho písmo, poručiteľa nenavštevoval, pretože pracovala
v Nemecku a v čase, keď u neho upratovali, sedel v kresle s tým, že pri sebe mal stolík.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania doplnil dokazovanie oboznámením so spisom OS Nitra sp.zn.
31D119/2012 - závet z č.l. 19a - originál, s potvrdením zariadenia pre seniorov I. s výpisom z LV č.
XXX, s čestným vyhlásením, s potvrdením Obecného úradu V. E., s faktúrou, s výkonovým listom
vozidla, s lekárskym nálezom, s posudkom o odkázanosti fyzickej osoby, s rozhodnutím č. XX/XXXX
z X.XX.XXXX, s prijímacou správa nemocnica sv. Q. I., so zmluvou o poskytovaní sociálnej služby, s

rozhodnutím Sociálnej poisťovne, s potvrdením o pozastavení o prevádzkovaní živnosti, s LV č. XX a
XXXX, s individuálna zmluvou o mzde, s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, s kvitanciou, s osvedčením o
evidencii, so znalecký posudok č.9/2014 a z neho jeho záver, so stanovisko znalkyne a dospel k tomuto
skutkovému a právnemu záveru:

V dedičskom konaní po poručiteľovi F. V. narodený dňa XX.X.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX
vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 31 D/119/2012 bol predložený závet spísaný vlastnou rukou zo
dňa 13.12.2011, ktorý predložil právny zástupca dedičov a to odporkýň, ktoré sú sestrami poručiteľa,
pričom zákonní dedičia ho spochybnili a preto boli odkázaní na podanie žaloby o určenie neplatnosti
závetu. Navrhovatelia a odporkyne sú súrodencami poručiteľa, okrem navrhovateľa v 9. a 10.rade,

ktorí sú účastníkmi dedičského konania právom nebohého brata T. V. - brata poručiteľa, ktorý zomrel
dňa XX.X.XXXX. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, v ktorom znalkyňa F.. K. B. z odboru
písmoznalectvo v ZP č. 9/2014 uviedla, že podpis poručiteľa na spornej písomnosti závet v znení F.
V. jednoznačne nie je podpisom poručiteľa F. V., nar. XX.X.XXXX, pričom na základe predložených
porovnávacích podpisov a rozdielnych znakov okrem podpisov spochybnených a vylúčených zo

skúmania nie je možné ho potvrdiť ako pisateľa textu spornej písomnosti, z dôvodu nepredloženia
porovnávacieho materiálu - ukážok písma a porovnaním sporného podpisu s porovnateľnými spornými
textovými zápismi závetu boli zistené znaky, na základe ktorých nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale
ani vylúčiť, že ide o totožného pisateľa.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou,
alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476 ods. 1 OZ v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný,

inak je neplatný.

Podľa § 476a OZ vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, s ním robí poriadok o svojom majetku, pre prípad smrti.
Musí ísť o výslovný prejav vôle, ktorý nevzbudzuje pochybnosti, čo chcel ním poručiteľ prejaviť a musí

k nemu dôjsť vo forme požadovanej zákonom. Pre platnosť vlastnoručného (holografného) závetu ( §
476a O.z.) sa vyžaduje po formálnej stránke, aby ho závetca napísal sám v celom znení vlastnou
rukou, uviedol v ňom deň, mesiac a rok kedy ho písal a na konci pripojil svoj podpis. U vlastnoručného
závetu zákon nevyžaduje, aby bol zriadení v prítomnosti svedkov, ani to aby podpis závetcu bol úradne
overený. Pre platnosť závetu ako jednostranného právneho úkonu sa vyžaduje splnenie podmienok v

ustanoveniach§37,§38,§39,§40ods.1Občianskehozákonníka,akoajšpeciálnychpodmienokpodľa
ustanovení § 476 až § 479 O.z. Pre všetky druhy závetov je spoločné, že musia mať písomnú formu.

Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí

od začiatku ( ex tunc) voči každému.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, a to znaleckým dokazovaním, že podpis
poručiteľa na spornej písomnosti nie je podpisom poručiteľa a preto predmetný závet je neplatný. Z
uvedených dôvodov súd nevykonával ďalšie dokazovanie ohľadne spôsobilosti poručiteľa vyhotoviť

závet, ktoré dôkazy ani navrhovatelia v priebehu konania už nenavrhovali. Súd nepovažoval za
potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých právnym zástupcom odporkýň
k zámeru poručiteľa pred smrťou, nakoľko tieto dôkazy neboli podstatné pre zistenie skutkového stavu
ako aj vzhľadom na skutočnosť, že poručiteľ závet nepodpísal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech
navrhovateľov, ktorým priznal náhradu trov náhradu trov konania vo výške 3.003,90 €, ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške
2.904,40 €. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo 6 úkonov trovy konania v celkovej sume 2.904,40
€, prevzatie a príprava dňa 18.10.2012 vo výške 58,69 € + 20% DPH, t.j. 70,42 € + (7,63 € + 20 % DPH,

t.j.) 9,15 € režijný paušál; t.j. spolu 79,57 € x 10/ 2 = 397,85 €; za účasť na pojednávaní dňa 26.11.2012
v sume 58,69 € + 20% DPH, t.j. 70,42 € + (7,63 € + 20 % DPH, t.j.) 9,15 € režijný paušál; t.j. spolu 79,57
€ x 10 / 2 = 397,85 €; za účasť na pojednávaní dňa 22.01.2013 v sume 60,07 € + 20% DPH, t.j. 72,08
€ + (7,81 € + 20 % DPH, t.j.) 9,37 € režijný paušál; t.j. spolu 81,45 € x 10 / 2 = 407,25 € x 2 (z dôvodu
trvania pojednávania viac než 2 hodiny (od 10,30 hod. do 13,10 hod.) = 814,50 €; písomné podanie na

súd zo dňa 14.08.2014 vo výške 61,85 € + 20 % DPH, t.j. 74,22 € + (8,04 € + 20 % DPH, t.j.) 9,64 €
režijný paušál spolu 71,49 x 10 / 2 = 419,30 €; za účasť na pojednávaní dňa 16.04.2015 v sume 64,53
€ + 20% DPH, t.j. 77,43 € + (8,39 € + 20 % DPH, t.j.) 10,06 € režijný paušál; t.j. spolu 87,49 € x 10 / 2 =
437, 45 €; za účasť na pojednávaní dňa 16.06.2015 v sume 64,53 € + 20% DPH, t.j. 77,43 € + (8,39 €
+ 20 % DPH, t.j.) 10,06 € režijný paušál; t.j. spolu 87,49 € x 10 / 2 = 437, 45 €.

Podľa § 148 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „O.s.p.“), štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré
platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti
tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Súd zaviazal odporkyne zaplatiť trovy štátu vo výške 912,77 Eur, podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p.,
nakoľko odporkyne boli v konaní neúspešné, štát má proti ním právo na náhradu trov konania, pričom
tieto trovy jej vznikli ako rozdiel zo znalečného, ktoré súd platil z rozpočtových prostriedkov čiarkové,celkové znalečné činilo 1312,77 eura, 400 euro bolo zaplatených preddavkovo a zvyšok znalečného
bolo uhradených z rozpočtových prostriedkov súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.