Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 9, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/134/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119338141
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119338141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: E. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom E. E., C. XXXX/XX, právne zastúpená Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, advokátom so
sídlom E., Z. XX, proti žalovanému: E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom E. E., J. XX, právne zastúpený Mgr.
Karolínou Marusovou, advokátkou so sídlom M., B. XX, o zaplatenie 10.000 € s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin z 3. júna 2020, sp. zn. 18C/26/2019-123,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni

sumu 4.000 € spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 4.000 € od 10.7.2019 do zaplatenia, do
troch dní.

Vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobu z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu
6.100 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 10.7.2019 do zaplatenia (výrok I.). Vo
zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.
2 CSP a podľa pomeru úspechu strán v spore, priznal úspešnejšej žalobkyni nárok na náhradu trov v
rozsahu 22% (výrok III.). Vychádzal zo skutkových tvrdení uvádzaných žalobkyňou v podanej žalobe,
v zmysle ktorých žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku vo výške 11.000 €, a to platobným príkazom
na úhradu zo dňa 13.9.2018. a zo dňa 29.9.2018 na sumy 5.000 € a dňa 8.10.2018 na sumu 1.000

€. Žalovaný po podaní žaloby skutočnosť uzavretia zmluvy o pôžičke a poskytnutia peňažnej sumy
v zmysle tvrdenia žalobkyne nespochybňoval. Popieral však trvanie záväzkového vzťahu vzhľadom k
tomu, že dlh žalobkyni splnil a to predložením platobného príkazu žalovaného na úhradu sumy 6.000 € v
prospechbankovéhoúčtužalobkynedňa17.10.2018apredloženímvýpisuzúčtuobchodnejspoločnosti
PIDOS, s.r.o. zo dňa 17.10.2018 o výbere sumy 5.000 €, ktorá následne o 2 až 3 dni mala byť odovzdaná
osobne žalobkyni. Žalobkyňa v priebehu konania potvrdila, že sumu 6.000 € previedol žalovaný na
jej účet, čo bolo dôvodné považovať za plnenie dlhu na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Vo

vzťahu k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a poskytnutí sumy 11.000 € bolo podstatné zistenie, že tieto
sumy žalobkyňa žalovanému poskytla za účelom výstavby rodinného domu, keď počas (v tom čase)
existujúceho partnerského vzťahu medzi stranami, žalobkyňa uzatvorila Zmluvu o splátkovom úvere
so A. A., Q. dňa 13.6.2018, na základe ktorej jej bol poskytnutý jednorazový úver vo výške 18.000 €,z ktorého následne poskytovala žalovanému sumy za účelom výstavby a dostavby rodinného domu.
Skutočnosť, že okrem sumy 6.000 € žalovaný zaplatil žalobkyni aj zostatok dlhu vo výške 5.000 € z
peňazíobchodnejspoločnosti,vktorejbolžalovanýkonateľ,nebolovkonanípreukázané.Podľatvrdenia

svedka T. O. na pojednávaní, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti PIDOS, s.r.o., k odovzdaniu
peňažnej sumy 5.000 € z titulu vrátenia pôžičky sa malo uskutočniť o 2 alebo 3 dni po výbere týchto
peňazí v rodinnom dome za prítomnosti matky žalovaného. Podľa predloženej komunikácie žalobkyňou,
žalobca sa po výbere peňazí vrátil do miesta bydliska až 23.10.2018 a svedok O. bol najbližšie v E.
E. až 4.11.2018. V tejto súvislosti bolo potrebné prihliadať na skutočnosť, že dňa 24.10.2018 došlo

žalobkyňou k výberu peňažnej hotovosti vo výške 2.100 €, ktorú mala následne ako pôžičku odovzdať
žalovanému. Je preto nelogické tvrdenie žalovaného a svedka O., že zo strany žalovaného malo
dôjsť po výbere peňazí u účtu obchodnej spoločnosti k odovzdaniu sumy 5.000 € žalobkyni, ktorá
však následne mala následne žalovanému poskytnúť sumu 2.100 €. Žalobkyňa v priebehu konania
prevzatie sumy 5.000 € osobne od žalovaného poprela. Na preukázanie svojho tvrdenia žalovaný
najskôr navrhol v priebehu konania vypočuť ako svedkyňu svoju matku, tento procesný návrh však

zobral späť. Z dôvodu nepreukázania tvrdení žalovaného, ako aj na základe jeho protirečivých tvrdení
dospel k záveru, že žalovaný vrátenie dlhu vo výške 5.000 € poskytnutých z účtu obchodnej spoločnosti
v konaní nepreukázal. Naopak, za preukázané považoval tvrdenie žalobkyne o tom, že dňa 24.10.2018
osobne „vrátila“ žalovanému sumu 2.100 €, na základe čoho dospel k záveru, že žalovanému na
splatenie pôžičky zostáva len suma 3.900 €. Podporne k tomuto záveru vyznieva aj výpoveď právnej

zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 3.6.2020, kedy uviedla, že na žalovaný nárok je žaloba
minimálne v rozsahu 3.900 € nedôvodná. Žalovaný na pojednávaní v súvislosti s poskytnutím sumy
2.100 € od žalobkyne nepoprel, že si presne túto sumu od žalobkyne pýtal, avšak jeho výpoveď, že
nemá vedomosť, že by ich aj dostal, vyznela pre súd nepresvedčivo. Z uvedených dôvodov zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 6.100 € s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. Uviedol, že z poskytnutej pôžičky vo výške 10.000 € vrátil pôžičku v dvoch splátkach, a to
vo výške 6.000 € dňa 17.10.2018 bankovým prevodom na účet žalobkyne a vo výške 5.000 € osobne

do rúk žalobkyne po 17.10.2018. Následne počas konania žalobkyňa začala tvrdiť aj o poskytnutí
ďalšej pôžičky vo výške 2.100 € dňa 24.10.2018, a to v hotovosti k jeho rukám, čo žiadnym spôsobom
nepreukázala. Poukazuje však na procesné pochybenie súdu, keď žalobkyňa v priebehu pojednávania
rozšírila uplatnené právo o sumu 2.100 €, ktorú mala mu poskytnúť na základe ústnej zmluvy o pôžičke
zo dňa 24.10.2018. Súd prvej inštancie o takejto zmene v zmysle § 140 a § 142 ods. 1 CSP nerozhodol.

Zároveň tvrdil, že žalobkyňa v priebehu celého konania poskytnutie sumy 2.100 € nijakým spôsobom
nepreukázala. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušiť a vec v rozsahu
zrušenia mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedla, že i keď sa nestotožňuje s

rozsudkom súdu prvej inštancie ohľadom zamietnutia nároku vo zvyšnej časti, vzťahom na záujem
o konečné vyriešenie celej situácie, odvolanie vo veci nepodávala. Aj keď žalovanému poskytla viac
peňazí, rozhodla sa uplatniť si súdnou cestou sumu 10.000 €. Žalovaný v priebehu konania vrátenie
poskytnutých pôžičiek nepreukázal. Nie je pravdou, že by rozširovala uplatnené právo o sumu 2.100
€, poukázala len na to, že jej nárok voči žalovanému je ešte vyšší ako uplatnená suma, nejednalo sa

o zmenu žaloby, ani o návrh na zmenu žaloby. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku ako správny potvrdiť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu (tzv. replike) uviedol, že zotrváva na skutočnostiach uvedených
v podanom odvolaní.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu (tzv. duplike) uviedla, že zotrváva na všetkých svojich
vyjadreniach, ktoré v konaní prezentovala.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1

CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380CSP, ktorý v napadnutom výroku I. a v súvisiacom výroku III. podľa § 388 CSP zmenil. Rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku II., odvolaním nenapadnutý, zostáva nedotknutý.

7. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí
a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Pokiaľ sa veriteľ domáha splnenia dlhu, je na
ňom, aby preukázal vznik platnej pohľadávky voči dlžníkovi; pokiaľ bolo preukázané, že taká pohľadávka
skutočne vznikla, môže sa dlžník brániť tvrdením, že táto pohľadávka už zanikla. Dôkazné bremeno
ohľadom existencie právnych skutočností, ktoré mali za následok zánik dlhu, leží na dlžníkovi.

8. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa na základe
podanej žaloby si uplatnila nárok na vrátenie pôžičky vo výške 10.000 € s príslušenstvom, poskytnutej
žalovanému platobným príkazom na úhradu zo dňa 13.9.2018 a z 29.9.2018 na sumy 5.000 € a
dňa 8.10.2018 na sumu 1.000 €. Existencia uzatvorenia zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a nasl.
Občianskeho zákonníka ako reálneho kontraktu zmluvnými stranami bola v priebehu konania potvrdená.

9. V zmysle výkladu ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, ako bolo vo vyššie citovanom bode
8 tohto odôvodnenia uvedené, bolo na žalovanom ako dlžníkovi v konaní preukázať, že dlh ako dlžník
žalobkyni ako veriteľovi skutočne vrátil.

10. Súdom prvej inštancie boli správne vyhodnotené výsledky vykonaného dokazovania, ktorými
bolo preukázané tvrdenie žalovaného, že odpísaním z účtu žalovaného v prospech žalobkyne dňa
17.10.2018 bola vrátená časť pôžičky vo výške 6.000 €. Odvolací súd sa stotožnil aj s vyhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania a skutkových zistení tak, ako sú konštatované v bodoch 34 - 36
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, že žalovaný na základe dôkaznej iniciatívy skutočnosť

vrátenia zostatku pôžičky - ním tvrdenej sumy 5.000 € po výbere tejto sumy z účtu obchodnej spoločnosti
PIDOS,s.r.o.anáslednéhovrátenia/odovzdaniažalobkynivkonanínepreukázal.Odvolacísúdpovažuje
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania
ohľadne nezvládnutia dôkazného bremena žalovaného pri preukazovaní vrátenia zostatku požičanej
sumy na základe ním tvrdených skutočností, za výstižné a vecne správne.

11. Za vecne nesprávne považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I., pokiaľ
zahrnul do sumy splnenia dlhu (vyjadrené v bode 34 odôvodnenia ako „vrátenie“) sumu 2.100 €, čo sa
nesprávne premietlo do výroku napadnutého rozhodnutia.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie totiž vyplýva, že suma 2.100 € podľa
tvrdenia žalobkyne mala byť žalovanému poskytnutá po výbere z jej účtu v hotovosti dňa 24.10.2018.
Žalovaný skutočnosť poskytnutia uvedenej sumy ako poskytnutia ďalšej pôžičky od žalobkyne v konaní
popieral. Je nepochybné, ak by aj existencia uzavretia takéhoto právneho úkonu bola v konaní
preukázaná, takéto zistenie nemohlo mať vplyv na výsledok konečného rozhodnutia. Je potrebné

vychádzať z toho, že v zmysle § 132 ods. 1 CSP bolo predmetom konania na základe jeho vymedzenia
žalobkyňou v podanej žalobe, nárok na vrátenie poskytnutej pôžičky, a to na základe ňou tvrdených
skutkových okolností, že sa v konaní domáha vrátenia dlhu z titulu poskytnutia peňažných súm
žalovanému dňa 13.9.2018 a 29.9.2018 (dvakrát 5.000 €) a dňa 8.10.2018 (1.000 €). Predmetom
konania teda nebolo vrátenie sumy 2.100 € na základe tvrdenia žalobkyne v priebehu konania o

poskytnutíďalšejsumy(pôžičky)vovýške2.100€zodňa24.10.2018.Znamenáto,žesúdprvejinštancie
rozhodoval o sume 2.100 € ultra petitum, keďže takýto nárok na základe podanej žaloby, prípadne na
základe zmeny žaloby (jej rozšírenia), v konaní žalobkyňou uplatnený nebol. Z uvedených dôvodov
preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmenil tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 4.000 € s príslušenstvom, t.j. v rozsahu, v ktorom splnenie

dlhu na základe uzatvorenej (a v konaní uplatnenej) zmluvy o pôžičke so žalobkyňou, žalovaný v konaní
nepreukázal.

13. O trovách (prvostupňového a odvolacieho) konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.
1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP a podľa pomeru úspechu strán v spore - úspech žalobkyne

predstavuje 40%, úspech žalovaného v rozsahu 60% - priznal žalovanému nárok na náhradu trov v
rozsahučistéhoúspechu,t.j.vrozsahu20%.Otrováchprvostupňovéhoaodvolaciehokonaniarozhodne
súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)