Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119209405
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5119209405.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci navrhovateľky
- manželky: A. V., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., F. č. XXX, právne zastúpená: JUDr. Zdenka
Hrušková, advokátka, so sídlom v A., ul. Y. č. X a manžela: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Z. XXXX/
XX,T.,onávrhunarozvodmanželstvaaúpravuprávapovinnostírodičovkmaloletémudieťaťuV.V.,nar.

XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym
opatrovníkom, na čas po rozvode manželstva, na odvolanie manžela (otca maloletej) proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 9P/160/2019-139 z 23. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 9P/160/2019-139 z 23.03.2020 vo výrokoch IV., V. a VI. z r u š
u j e a vec mu v r a c i a na nové konanie.
Ostatné výroky tohto rozsudku okresného súdu zostávajú n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozsudkom č.k. 9P/160/2019-139 z 23. marca 2020 manželstvo účastníkov konania
navrhovateľky A. V. a H. V., ktoré bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v A., zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu mesta A., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX, rozviedol (výrok I.). Maloletú
V. V., nar. XX.XX.XXXX (ďalej „maloletá“) na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok
II.). Rozhodol, že obidvaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (výrok III.). Otcovi

H. V. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 250,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky maloletej od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (výrok IV.). Styk otca s
maloletou neupravil (výrok V.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok
VI.).
Okresný súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na termín 23. marca 2020. V zmysle § 106
ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) doručoval otcovi predvolanie na

pojednávanie aj oznámením na úradnej tabuli súdu a podľa tohto ustanovenia považoval písomnosť za
doručenú. Konštatoval, že lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že trvalým pobytom otca je Mesto
A.. Preto pri doručovaní z písomnosti súdu vychádzal z ust. § 106 ods. 3 C.s.p. a tieto doručoval otcovi
oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť považoval po 16
dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Vychádzal
z toho, že na strane otca ide o prípad tzv. bezdomoveckého pobytu, kedy má evidované ako miesto

trvalého pobytu len obec, na území ktorej bol trvalý pobyt zrušený. Na základe výsluchu matky a po
oboznámení sa s priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že manželstvo rodičov maloletej je
vážne narušené a ich vzťahy sú trvalo rozvrátené, preto sú naplnené podmienky pre jeho rozvod v
zmysle ust. § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) a manželstvo rodičov maloletej rozviedol. Zároveň
rozhodol v zmysle ust. § 100 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) aj o

úprave pomerov rodičov maloletej, ktorých manželstvo bolo rozvedené, o ich rodičovských právach a
povinnostiach maloletej na čas po rozvode. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, v súlade sjej návrhom aj písomným odporúčaním kolíznej opatrovníčky v správe zo šetrenia rodinných pomerov.
Vychádzal z toho, že matka sa o maloletú kontinuálne stará a je pre dieťa hlavnou vzťahovou osobou,
maloletá je na matku fixovaná. V starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky,

otec o maloletú záujem nejaví, zdržiava sa na neznámom mieste, takže ani iná úprava by do úvahy
neprichádzala. Styk otca s maloletou neupravil napriek tomu, že pôvodne to matka v návrhu na rozvod
manželstva žiadala. Na pojednávaní však poukázala na to, že úprava nie je aktuálne potrebná, pretože
otec od odchodu zo spoločnej domácnosti sa o maloletú nezaujíma, nestretáva sa s ňou a neplní si
vyživovaciu povinnosť. Súd na vyjadrenie matky, že ak bude mať otec o dieťa záujem, nebude mu v

styku brániť. Okresný súd ďalej upravil povinnosť otca platiť výživné na maloletú. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti otca vychádzal z ust. § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a zisťoval
osobné a majetkové pomery na strane maloletej ako osoby oprávnenej na výživu a na strane jej rodičov
ako osôb, ktoré sú povinné jej poskytnúť výživu. Vychádzal zo zistenia, že obaja rodičia majú len jednu
vyživovaciu povinnosť, a to voči maloletej. Matka od januára 2019 je zamestnaná v pracovnom pomere
a otec podniká ako živnostník a aj prostredníctvom obchodnej spoločnosti, a to najmä v zahraničí. Otec

si finančnú vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní a o dieťa sa stará výlučne matka. Pri určovaní výšky
výživného vychádzal z príjmu matky cca 900 - 950,- eur mesačne netto, prihliadal na to, že matka
zabezpečuje potreby pre seba a maloletú, je nemajetná, spláca úver z manželstva, mesačná splátka je
260,- eur a matka zabezpečuje pre seba a dcéru bývanie u jej rodičov, ktorým prispieva sumou 250,-
eur mesačne. Na strane otca konštatoval, že tento je podnikateľ a jeho príjmy, schopnosti, možnosti

a majetkové pomery ustálil na základe dostupných listinných dôkazov preukazujúcich jeho príjem z
podnikania. Otec je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti DAPARY GROUP, s.r.o.,
so sídlom v Žiline. Tejto spoločnosti sa najmä v roku 2017 darilo v podnikaní, keď jej výnosy dosahovali
výšku 70.688,- eur a v roku 2018 výšku 3.295,- eur. Okresný súd vyslovil názor, že vychádzajúc z jeho
príjmov a majetku obchodnej spoločnosti je zrejmé, že otec dlhodobo podniká a výšku jeho mesačného

príjmu ustálil na sumu 1.000,- eur. Zobral pritom do úvahy aj výpoveď matky, ktorá uviedla, že otec
vykonával zváračské práce v zahraničí a poskytoval jej do mája 2019 finančné prostriedky. Z takto
ustáleného príjmu potom súd vychádzal pri určovaní výšky výživného na maloletú. Ďalej zohľadnil,
že otec je v produktívnom veku s dostatočnými praktickými skúsenosťami, najmä pri vykonávaní
zváračských prác a podľa výpovede matky je jeho zdravotný stav dobrý. V tejto súvislosti zároveň

okresný súd uviedol, že nevychádzal z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého, ak rodič, ktorý
mápríjmyzinejnezávislejčinnostipodliehajúcejdanizpríjmu,nepredložísúdupodkladynazhodnotenie
svojich majetkových pomerov a neumožní súdu sprístupniť údaje chránené podľa osobitného predpisu
na zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie, tak sa vychádza z predpokladu, že výšky
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima.

Okresný súd uviedol, že formálne uvedené zákonné ustanovenie mohol aplikovať, avšak takýto postup
považoval za neprimerane prísny a nespravodlivý. Odôvodnené potreby maloletej ustálil na základe
výpovede matky a z listinných dôkazov, ktorými preukazovala jej výdavky, po ich korekcii s porovnaním
bežných výdavkov maloletých detí v tomto veku, ktoré sú mu známe z jeho rozhodovacej činnosti v iných
obdobných veciach, ustálil, že priemerná výška mesačných výdavkov na maloletú je 355,- eur mesačne.

Výšku výživného otca tak určil sumou 250,- eur mesačne. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia
okresný súd uvádza, že výživné určil od 01.09.2019 a pokiaľ matka žiadala o určenie výživného v
sume 300,- eur mesačne od 01.09.2019, v tejto časti návrh osobitným výrokom nezamietal, takže ide
o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu. Je zrejmé, že uvedená časť odôvodnenia rozsudku sa
netýka výroku, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti otca platiť výživné na maloletú na čas po rozvode

manželov. Vzhľadom na to, že ďalším rozsudkom č.k. 9P/160/2019-159 z 23. marca 2020 rozhodoval
okresný súd o návrhu matky na úpravu povinnosti otca platiť výživné na maloletú na čas do rozvodu
manželstva účastníkov, je táto časť odôvodnenia z tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 52 C.m.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom

konaní nie je založené na zásade úspechu v konaní. Dôvodom pre priznanie trov konania môžu byť len
okolnosti prípadu, nemal však také okolnosti za preukázané, a keďže žiaden z účastníkov konania v
zmysle § 57 C.m.p. nepodal návrh na náhradu trov konania, túto žiadnemu z nich nepriznal.

2. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie otec. Otec v úvode svojho písomného podania

označeného ako „Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu v Žiline zo dňa 23. marca 202, IČS:
5119209405“ v záhlaví uviedol, že ide o podanie „K sp. zn. : 9P/160/2019-159“. Vychádzajúc z takéhoto
označenia by bolo možné predpokladať, že predmetné odvolanie nesmeruje voči rozsudku okresného
súdu z 23. marca č. k. 9P/160/2019-139 (t.j. rozsudok, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletýchrozvedené a boli upravené ich rodičovské práva k maloletej na čas po rozvode. V ďalšom texte
uvedeného podania otec žiadal úpravu výšky výživného na maloletú „ktoré súd určil vo výške 250,- eur
mesačne“ a žiadal „súd o úpravu styku mňa ako otca k maloletej“. Žiadal, aby bola zmenená povinnosť

platiť výživné od 01.09.2019 zo sumy 250,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne. Uviedol, že
výšku výživného tak ako bola určená súdom nie je schopný platiť, nakoľko kvôli opatreniam Covid-19
od 23.03.2020 je bez akéhokoľvek príjmu a bol nútený žiadať štát o príspevok pri poklese tržieb.
Potvrdil vyjadrenia matky, že je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti DAPARY
GROUP, s.r.o., so sídlom v Žiline, no posledné príjmy tejto spoločnosti boli v mesiaci marec 2019. Od

tohto obdobia až do konca decembra 2019 táto spoločnosť žiadny príjem nemala, čím sa dostal do
výsledku hospodárenia straty. Ďalej uviedol, že od 03.06.2019 obnovil živnosť, ktorú mal od 21.09.2013
pozastavenú. Od 17.06.2019 pracoval na živnosť pre firmu T. Y., so sídlom Krišovská Liesková -
Slovensko (jún, júl 2019), neskôr pre firmu GERMAN PROFIMONT, s.r.o., so sídlom Veľké Ripňany
(október 2019 až február 2020), naposledy pre firmu K O H I, s.r.o, so sídlom Leopoldov (od marca
2020). Nakoľko pracoval pre slovenské firmy, príjem na živnosti za rok 2019 nebol dostatočne vysoký

a v daňovom priznaní za rok 2019 deklaroval stratu. Ďalej uviedol, že okrem neúspešného podnikania
má povinné mesačné výdavky za mobilný paušál v O2 cca 60,- eur, prenájom dvojizbového bytu v
sume 550,- eur, náklady na stravu 200,- eur, voľnočasové aktivity 50,- eur mesačne, mesačné výdavky z
firmy DAPARY GROUP, s.r.o. za platbu odvodov spolu 23,77 eur, nakoľko je zamestnaný ako konateľ s
mesačnou odmenou. Od 01.07.2020 mu vznikla ďalšia povinnosť zo živnosti, platiť odvody do Sociálnej

a zdravotnej poisťovne, spolu 238,80 eur, kde mal doteraz zo zákona tzv. odvodové prázdniny. Na konci
mája 2020 mu vznikne vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, nakoľko jeho aktuálna partnerka je v
9. mesiaci tehotenstva, teda všetky financie, ktoré boli dovtedy ušetrené, išli na výbavu pre dieťa. Ďalej
žiadal úpravu styku s maloletou na každý párny víkend v mesiaci od piatka 16.00 hod. do nedele 18.00
hod. bez prítomnosti matky. K vyjadreniam matky týkajúcich sa zdravotného stavu maloletej žiadal, aby

boli predložené lekárske správy, že maloletá má zažívacie problémy a býva často chorá, pretože nemal
vedomosť o týchto skutočnostiach. Počas manželstva na stravu maloletej dbali a kupovali aj bioprodukty,
pretože chceli pre maloletú to najlepšie. Ďalej uviedol, že o spotrebnom úvere vo výške 17.000,- eur,
ktorý matka uviedla vie, peniaze z daného úveru mu poskytla, ale nie v plnej výške, zdôraznil, že nakoľko
pracoval v zahraničí, posielal jej pravidelne na účet finančné prostriedky. Posledná suma vo výške

7.000,- eur bola zaslaná v roku 2019 a išlo o finančné prostriedky získané z predaja jeho auta, pretože
sa vlastne po odchode nemohol domov vrátiť. Odkedy odišiel zo spoločnej domácnosti snažil sa matku
kontaktovať s cieľom stretnutia s maloletou, čo mu však matka „zamietla“ a povedala mu, že ju už nikdy
neuvidí, že sa o to postará.

3. Z obsahu spisu okresného súdu 9P/160/2019 odvolací súd zistil, že pod touto spisovou značkou
súbežne prebiehali dve konania, a to konanie o návrhu matky na rozvod manželstva s otcom maloletej a
úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode zo dňa 19.08.2019, ktorý bol okresnému
súdu doručený 20.08.2019 a zároveň konanie o návrhu matky z 19.08.2019, ktorý bol súdu doručený
20.08.2019 o úprave práv a povinností otca k maloletej na čas do rozvodu. Tento návrh matky bol

pôvodne vedený pod sp. zn. 9P/161/2019. Z úradného záznamu o spojení veci z 20.08.2019 (č.l. 29
spisu) odvolací súd zistil, že tento návrh matky bol pripojený k návrhu na rozvod manželstva, pričom
obidve veci budú vedené pod jednou spisovou značkou, 9P/160/2019. Následne okresný súd pod sp.
zn. 9P/160/2019 rozhodoval o oboch návrhoch matky (o návrhu na rozvod manželstva, o návrhu na
úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas do rozvodu manželstva). V oboch prípadoch nariadil

na rovnaký deň 23.03.2020 pojednávanie (vo veci rozvodu manželstva o 08.00 hod. a vo veci úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletej do rozvodu manželstva o 09.10 hod. ). O oboch návrhoch
rozhodol na týchto pojednávaniach rozsudkami z 23. marca 2020, a to vo veci rozvodu manželstva
rozsudkom č.k. 9P/160/2019-139 a vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletej na čas do
rozvodu manželstva rozsudkom č.k. 9P/160/2019-159. Obe rozhodnutia boli spoločne jednou súdnou

zásielkou doručované účastníkom konania, t.j. aj otcovi (viď doručenku č.l. 170 rub spisu). Následne otec
urobil vyššie uvedené podanie - odvolanie proti rozsudku okresného súdu z 23. marca 2020. Vzhľadom
nazvolenýprocesnýpostupokresnéhosúduaobsahpodanéhoodvolania,dospelodvolacísúdkzáveru,
že z obsahu podaného odvolania nie je možné jednoznačne ustáliť, že ním otec napáda iba rozsudok
okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o jeho povinnosti platiť výživné na čas do rozvodu rodičov

maloletej, a to aj s prihliadnutím na to, že výška výživného na čas do rozvodu manželstva rodičov
maloletej, ako aj dôvody, pre ktoré okresný súd rozhodol o povinnosti otca platiť výživné v takejto výške
boli v oboch rozhodnutiach totožné. Vzhľadom na obsah podaného odvolania a tam vznášané odvolacie
námietky, nemohol odvolací súd jednoznačne ustáliť, že otec nesúhlasí s rozhodnutím okresného súduo jeho povinnosti platiť výživné iba na čas do rozvodu manželstva, napriek tomu, že uviedol v záhlaví
odvolania, že predmetné podanie smeruje k sp. zn. „9P/160/2019-159“. Následne preto odvolací súd
výzvou z 20.10.2020 vyzval otca na upresnenie jeho odvolania v súlade s ust. § 129 ods. 1 C.s.p. v

spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. Na výzvu odvolacieho súdu reagoval otec písomným podaním z 29.10.2020
označeným ako „Upresnenie odvolania proti rozsudku Okresného súdu v Žiline zo dňa 23. marca 2020,
rozsudok č. k. 9P/160/2019 podaného dňa 22.05.2020“. Uviedol, že žiada úpravu výšky výživného
od 01.09.2019, t. j. na čas do rozvodu aj po rozvode zo sumy 250,- eur mesačne na sumu 80,- eur
mesačne. Zároveň žiadal aj o úpravu styku počas rozvodu aj po rozvode s maloletou, a to každý párny

víkend v mesiaci od piatka 16.00 hod. do nedele 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Z uvedeného
odvolania otca vyplýva, že odvolaním napadol nielen rozsudok okresného súdu č.k. 9P/160/2019-159 z
23.03.2020 (ktorým bolo rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej do rozvodu),
ale aj rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 9P/160/2019-139 z 23.03.2020 (ktorým bolo rozhodnuté o
rozvode manželstva rodičov maloletej a úprave ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode).
Na základe uvedeného predsedníčka senátu Mgr. Katarína Beniačová požiadala spisovú kanceláriu o

pridelenie ďalšej spisovej značky pre rozhodovanie o odvolaní otca voči rozsudku okresného súdu č.k.
9P/160/2019-139 a tomuto konaniu bola Krajským súdom Žilina pridelená sp. zn. 8CoP/59/2020. Pod
touto spisovou značkou preto teraz odvolací súd rozhoduje o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 9P/160/2019-139 z 23.03.2020.

4. Matka sa k odvolaniu otca pred jeho upresnením vyjadrila písomným podaním doručeným okresnému
súdu 17.06.2020. Primárne reagovala na tvrdenia otca, že sa ju snažil kontaktovať. Na otca mala iba
jedno telefónne číslo, na ktoré sa mu pokúšal dovolať aj samotný sudca na pojednávaní, na ktoré sa
otec nedostavil, avšak to nebolo možné, iný telefonický kontakt na neho nemala a keďže si otec poštu
nepreberal, ani sa o svoju korešpondenciu nejako nezaujímal, resp. doslova sa zatajoval pred ňou a

pred svojou rodinou. S výškou výživného 80,- eur navrhovanou otcom nesúhlasila, keďže vie, aké príjmy
dokáže otec zarobiť. To, že otec za 8 mesiacov pracoval pre tri firmy pôsobí špekulatívne, uviedla,
že nerozumie, z akého dôvodu otec svoje podnikanie označuje ako neúspešné a svoju firmu DAPATY
GROUP, s.r.o. premenoval v marci 2020 na DA§MA Partners, s.r.o., ktorú skutočnosť však v odvolaní
neuviedol. Ďalej uviedla, že uverila otcovi, ktorý ju veľmi špekulatívne a rafinovane pripravil o majetok

tak ako aj svoju predchádzajúcu partnerku, zároveň ju prinútil vziať si úver na seba, pretože jemu by
úver nikto nedal. Poukazuje na to, že otec žiada pomoc od štátu, ale má v prenájme dvojizbový byt a
ďalších „xy“ výdavkov. Je bez práce, nemá príjem, ale druhé dieťa si dovolil a už na to prvé nemôže
teda prispievať vôbec. Ďalej uviedla, že odmieta návrh otca na úpravu styku z dôvodu, že tento nemá
s maloletou vytvorený žiaden vzťah, ani nevie, ako jeho dcéra vyzerá, keďže sa o ňu už rok nezaujíma

a predošlé dva roky bol neustále vycestovaný v zahraničí a na jej výchove sa nepodieľal. Pre dcéru
je neznáma osoba, preto ju chce chrániť a nespôsobovať jej psychickú traumu, zároveň sa obáva o
jej život, keďže vie, že otec je hľadaný rôznymi osobami. Otec nemá žiadne vedomosti o zdravotných
problémoch svojej dcéry, z dôvodu, že sa o ňu nezaujímal. Namietala, že nie je pravdivé tvrdenie otca,
že mu zakazovala stretávať sa s maloletou. Prvý týždeň ako odišiel boli v normálnom kontakte, ale to

bola v domnení, že pracuje, potom však všetko pochopila. Otec klamal všetkých a dodnes sa ukrýva.
Týmto konaním sa len chce prezentovať ako dobrý človek pred svojou novou partnerkou. Následne sa
matka k odvolaniu otca vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, JUDr. Zdenky Hruškovej,
písomným podaním zo dňa 17.06.2020. Uviedla, že v prvom rade je potrebné vyhodnotiť, či vôbec
podal otec odvolanie včas a či je potrebné sa ním zapodievať alebo ho odmietnuť podľa § 386 C.s.p.

Ďalej uviedla, že otec v rámci podaného odvolania nevytýkal žiadne konkrétne vady rozsudku, jeho celá
obrana spočívala v podstate v tom, že nie je schopný platiť výživné vo výške určenej súdom. V protiklade
ktomuvšakje,ženapriekjehotvrdeniamoúdajnežiadnychpríjmoch,dokážehradiťnájomdvojizbového
bytu, vysoký paušál, pochopiteľne i pohonné hmoty, ktoré radšej neuvádza, dokonca má peniaze na
uspokojenie svojich voľnočasových aktivít, na platby odvodov z údajného neúspešného podnikania

prostredníctvoms.r.o.aživnostianamzduvspoločnosti,ktoráspoločnosťúdajneaninedosahuježiaden
zisk. Je evidentné, že ako jediný spoločník a zároveň konateľ, plne rozhoduje o smerovaní spoločnosti
a jej aktivitách, je potom otázne, že ak je spoločnosť stratová, vzťahoval jej sídlo do lukratívnej časti F.,
do L. Y., na adresu M. XXXX/XX, kde musí určite platiť nájom, pričom sa zrejme zdržiava v T.. Ďalej
uviedla, že za zmienku stojí aj rozmanitá škála mnohých predmetov podnikania v počte 88, čo vypovedá

o širokom spektre činností, v ktorých je otec schopný dosahovať príjem. Ak otec bol celý rok 2019 bez
zárobku,jenamieste,abysihľadalinýzdrojpríjmu,resp.sazamestnal,ozváračovamäsiarovjezáujem
tak na Slovensku ako aj v cudzine o čom svedčia aj aktuálne inzeráty s ponukou zárobku. Pokiaľ otec
má ním deklarované vysoké náklady bol si vedomý toho, že dokáže zabezpečiť aj druhé dieťa, je túnesúlad medzi oficiálnymi údajmi o jeho majetkovej situácii a jeho reálnou životnou úrovňou. Pokiaľ by
otec podnikal s reálnou stratou ako tvrdí, nerozhodol by sa v danom období pre druhé dieťa, ak by si
nebol vedomý toho, že je schopný plne zabezpečiť všetky jeho potreby. Maloletej V. však nemôže byť na

ujmu to, že otec koná nezodpovedne a snaží sa minimalizovať vyživovaciu povinnosť k prvému dieťaťu
s odvolávkou, že bude mať ďalšie dieťa. Ďalej matka prostredníctvom právnej zástupkyne namietala,
že v súvislosti s opatreniami proti šíreniu ochorenia Covid-19 nemohol otcovi poklesnúť príjem v ním
tvrdenom rozsahu, pretože otec, či už v rámci podnikania prostredníctvom spoločnosti alebo ako SZČO
nepôsobí v takej oblasti, ktorá by ekonomicky zasiahnutá následkami pandémie. Oblasti týchto činností

boli dotknuté len okrajovo. Ďalej uviedla, že maloletá nebola prijatá do štátnej materskej školy, o čom
predložila rozhodnutia riaditeľa, je predpoklad, že náklady na jej osobu sa od septembra zvýšia, pretože
bude nútená platiť súkromnú škôlku, čo je položka cca 250,- až 300,- eur mesačne. Ďalej poukazovala
na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má rodič automaticky aj bez výzvy súdu predložiť
všetky doklady preukazujúce výšku jeho príjmu, ktorými však nie sú len daňové alebo účtovné doklady.
Na použitie tohto ustanovenia sú v prípade otca splnené všetky podmienky. Matka ďalej uviedla, že

styk otca s maloletou bez jej prítomnosti za súčasného stavu je neprijateľný, nakoľko maloletá je od
narodenia iba s jej osobou a je na ňu naviazaná. Výživné ako určil rozsudok okresného súdu považovala
za správne, táto suma zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a navrhla rozsudok okresného súdu
v celom rozsahu potvrdiť.

5. Otec ani kolízny opatrovník sa k vyššie uvedeným podaniam matky nevyjadrili.

6. Odvolací súd doručil upresnenie odvolania otca matke, jej právnej zástupkyni aj kolíznemu
opatrovníkovi. Matka vo vyjadrení prostredníctvom svojej právnej zástupkyne z 27.11.2020 k tomuto
upresneniu uviedla, že z pôvodne podaného odvolania otca vyplýva, že toto smerovalo voči rozsudku

Okresného súdu Žilina zo dňa 23.03.2020 sp. zn. 9P/160/2019-159. Aj z obsahu odvolania možno
vyvodiť, že sa odvoláva na čas do rozvodu voči úprave vyživovacej povinnosti a voči výroku o
úprave styku. Je evidentné, že otec sa neodvolal voči rozsudku okresného súdu z 23.03.2020 sp. zn.
9P/160/2019-139 upravujúcom rodičovské práva a povinnosti na čas po rozvode, hoci z jeho následného
podania označeného ako upresnenie táto skutočnosť vyplýva. Pokiaľ išlo o odvolanie voči rozsudku o

úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode, predmetné odvolanie nebolo podané a upresnenie
nemožno považovať za odvolanie a pokiaľ by aj čisto hypoteticky za také považované bolo, nemohlo by
byť odvolaním podaným včas. Následne matka sa zhodne ako vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach
zaoberala opodstatnenosťou odvolacích námietok otca a navrhla rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu ako správny potvrdiť.

7. Krajský súd vzhľadom na vyššie opísaný procesný postup okresného súdu v prejednávanej veci
považoval odvolanie otca, vrátane jeho upresnenia, aj za odvolanie voči rozsudku okresného súdu,
ktorým bolo rozhodnuté o úprave styku a vyživovacej povinnosti k maloletej ako na čas po rozvode,
rovnako aj za odvolanie voči rozsudku na čas do rozvodu. S námietkami matky sa nestotožnil a podané

upresnenie nepovažoval za „nové“ odvolanie, ktorého včasnosť by posudzoval odo dňa doručenia
upresnenia odvolaciemu súdu, ktoré by muselo byť ako podanie po uplynutí odvolacej lehoty ako
oneskorene odvolacím súdom odmietnuté. Pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania otcom,
odvolací súd zistil, že okresný súd napadnutý rozsudok v zmysle § 106 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 2 ods.
1 C.m.p. doručoval otcovi oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu s

tým, že oznámenie na úradnej tabuli súdu bolo vyvesené dňa 03.04.2020 a zvesené dňa 18.04.2020.
Z lustrácie v registri obyvateľov odvolací súd zistil, že otec má od 04.03.2020 hlásený trvalý pobyt na
adrese M. XX, F. - L. Y.. V čase doručovania rozsudku okresného súdu teda bola známa adresa trvalého
pobytu otca, z toho dôvodu nemohlo dôjsť k účinnému doručeniu napadnutého rozsudku v zmysle §
106 ods. 3 C.s.p. tak ako to urobil okresný súd. Okresný súd následne doručoval otcovi napadnutý

rozsudok na adresu V. Z. XX, T.. Z obsahu spisu nie je zrejmé, na základe čoho dospel k zisteniu,
že treba doručovať na túto adresu otca, avšak z doručenky vyplýva, že táto bola otcovi doručovaná
17.04.2020, kedy bola aj uložená na Poštovom úrade, s tým, že 18.05.2020 otec potvrdil podpisom jej
prevzatie. Keďže vzhľadom na skutočnosť, že v čase prvého doručovania rozsudku na úradnú tabuľu
neboli splnené podmienky pre tento spôsob doručenia písomností, uvedené doručenie nebolo právne

účinné a doručenie rozsudku mal odvolací súd preukázané až doručenkou opatrenou podpisom otca
zo dňa 18.05.2020. Otec následne podal odvolanie, ktoré bolo dané na prepravu Poštovému úradu dňa
25.05.2020, t.j. pred uplynutím 15-dňovej lehoty na podanie odvolania, a teda včas.8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 65
a § 66 C.m.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) rozsudok
okresného súdu vo výroku o povinnosti otca platiť výživné (výrok IV.), výroku o styku otca s maloletou

(výrok V.) a závislého výroku o trovách konania (výrok VI.) podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v
spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 C.s.p. v rozsahu zrušenia vrátil vec
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia na účely tohto zákona
sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len
„účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Podľa § 67 C.m.p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Podľa ust. § 23 ods. 1 C.m.p. konanie sa začína na návrh. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak tento
zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá
uznesenie.

12. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p., ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa
osobitného predpisu, o doručovaní v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol
inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri
obyvateľov SR alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území SR podľa druhu pobytu cudzinca.

13. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p., ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), súd je povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu
zistenú postupom podľa ods. 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za

doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia ďalšie písomnosti
súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).

14. Primárnou povinnosťou súdu v civilnom procese je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že konanie

o rozvod manželstva účastníkov a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode začalo
podaním návrhu matkou A. V. Okresnému súdu Žilina 20.08.2019. Podmienky doručovania návrhu na
začatie konania nie sú bližšie upravené v C.m.p., preto v zmysle § 2 ods. 1 C.m.p. sa primerane použijú
ustanovenia C.s.p. Ten upravuje podmienky doručovania žaloby. Táto musí byť doručená do vlastných
rúk. Odvolací súd z informácie uvedenej v elektronickej podobe spisu (pretože v listinnej podobe táto

informácia absentovala) mal preukázané, že návrh matky na rozvod manželstva bol otcovi doručený
na adresu C. XXXX/XX, A., na ktorej si ju otec prevzal 10.10.2019. Následne bol sudcom 26.11.2019
určený termín pojednávania vo veci na deň 03.01.2020. V zápisnici o pojednávaní z tohto dňa sudca
konštatuje, že otec má doručenie predvolania vykázané náhradným spôsobom. Táto informácia však
nekorešponduje s údajmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Podľa obsahu informácie o doručovaní

predvolania na tento termín pojednávania vyplýva, že otcovi na adrese C. XXXX/XX, A. sa úradný list
nepodarilo doručiť, pretože je na tejto adrese neznámy. V čase doručovania predvolania na tento dátum,
ako vyplýva z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov, otec bol prihlásený na trvalý pobyt v obci A.
od 12.11.2019 (č.l. 79). Zo správy mesta A. z 24.01.2020 (č.l. 101 spisu) vyplýva, že k zrušeniu trvalého
pobytu otca došlo dňa 12.11.2019 v zmysle § 7 ods. 1 písm. f) zák. č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu

občanov SR a Registra obyvateľov SR v znení neskorších predpisov na návrh vlastníka nehnuteľnosti.

15. Podľa § 5 zák. č. 253/1998 Z.z. občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušený podľa § 7 ods. 1 písm. d)
až g) a ktorý sa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo § 4, sa môže prihlásiť na trvalý pobyt v
ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava. V takom prípade občan predkladá iba doklad podľa § 3 ods. 8 písm.

a), ak ho nemá, doklad podľa § 3 ods. 8 písm. b) a ako miesto trvalého pobytu sa uvedie iba obec pobytu.
Adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takého občana na účely doručovania písomností od
orgánovverejnejsprávyainýchštátnychorgánovanaúčelyzápisudozoznamuvoličov.Obecjepovinnáspôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniť hláseného občana, že mu
bola alebo že mu má byť doručená písomnosť.

16. Podľa § 7 ods. 3 zák. č. 253/1998 Z.z., ak dôjde k zrušeniu trvalého pobytu podľa odseku 1 písm.
d) až g), je miestom trvalého pobytu občana obec, na ktorej území bol občanovi trvalý pobyt zrušený.
Túto skutočnosť je ohlasovňa povinná oznámiť občanovi vyvesením oznámenia na úradnej tabuli v obci
pobytu po dobu 15 dní. V oznámení ohlasovňa uvedie aj meno, priezvisko a dátum narodenia občana.

17. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že po oznámení mesta A. z 14.01.2020 o tom, že miestom
trvalého pobytu otca maloletej je mesto A., okresný súd pri doručovaní súdnych zásielok postupoval
podľa § 106 ods. 3 C.s.p. a tieto doručoval otcovi zverejnením (vyvesením) na úradnej tabuli súdu.
Takýmto spôsobom mu bolo doručované aj oznámenie o pojednávaní konanom dňa 23.03.2020, na
ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok vo veci samej.

18. Keďže otec mal hlásený trvalý pobyt v meste A., v zmysle ust. § 5 zák. č. 253/1998 Z.z. sa za jeho
adresu na účely doručovania písomnosti od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov (t.j. aj
súdu) považuje adresa sídla obecného úradu, pretože v takomto prípade je nutné analogicky vychádzať
z § 7 ods. 3 citovaného zákona. Okresný súd mal preto doručiť otcovi súdne zásielky na adresu sídla
Mestského úradu mesta A., kde mal otec hlásený trvalý pobyt. Okresný súd však takýmto spôsobom

nepostupoval,alesúdnepísomnostiotcovinesprávnedoručovalvyvesenímnaúradnejtabulisúdupodľa
§ 116 ods. 2 C.s.p. Ďalej je potrebné uviesť, že podľa výpisu z Registra obyvateľov z 15.10.2020 (č.l.
226) od 04.03.2020 má otec hlásený trvalý pobyt na ulici M. č. XX, F. - L. Y.. V čase pojednávania
okresného súdu dňa 23.03.2020, na ktorom okresný súd vykonal dokazovanie a vyhlásil napadnutý
rozsudok, mal už tak otec hlásený pobyt na tejto adrese. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že

sudca stanovil termín pojednávania 23.03.2020 už dňa 05.02.2020 (č.l. 102) a predvolanie otcovi bolo
doručované oznámením na úradnej tabuli okresného súdu 06.02.2020. V prvom rade odvolací súd tak,
ako to konštatoval vyššie, zdôrazňuje, že nemohlo byť doručovanie termínu pojednávania na 23.03.2020
vykonané oznámením na úradnej tabuli súdu, keďže vzhľadom na adresu trvalého pobytu otca malo byť
doručovanénaadresuMestskéhoúradumestaA..Naviac,vzhľadomnadlhýčasmedziurčenímtermínu

pojednávania a samotným pojednávaním došlo k zmene situácie a otec mal evidovanú konkrétnu adresu
trvalého bydliska v Registri obyvateľov. Vzhľadom na charakter prejednávanej veci a nutnosť súdu
pri rozhodovaní zistiť skutočný stav veci, možno od okresného súdu dôvodne požadovať, aby si v
takomto prípade pred určeným termínom pojednávania overil, či nedošlo k zmene údajov o trvalom
pobyte účastníka konania. Okresný súd však nezachoval v tomto prípade potrebnú mieru opatrnosti pri

predvolaní otca na termín pojednávania.

19. Uvedeným nesprávnym postupom okresného súdu došlo k zásahu do práva otca na spravodlivý
proces, spočívajúce v jeho práve mať vedomosť o termíne pojednávania a práve na základe takéhoto
oznámenia zúčastniť sa pojednávania. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok

okresného súdu vo výrokoch o úprave o povinnosti otca platiť výživné a o úprave styku, ako aj o
závislom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené vady konania nemohol odvolací súd pristúpiť k preskúmaniu vecnej
správnosti napadnutého rozsudku. V ďalšom konaní okresný súd pri doručovaní súdnych písomností
bude vychádzať z vyššie uvedeného záveru odvolacieho súdu. Predvolanie na pojednávanie doručí

na adresu účastníkov konania vedenú v Registri obyvateľov, prípadne na adresu, ktorú ako adresu na
doručovanie títo účastníci oznámili, opätovne vec prejedná a vykoná dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci (najmä doplní dokazovanie ohľadom zistenia skutočnosti od času vyhlásenia
napadnutého rozsudku do času nového rozhodovania) a vo veci opätovne rozhodne.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)