Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118207608
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8118207608.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X,
P., právne zastúpený: JUDr. Lenka Csikyová, advokátka, so sídlom Hlavná 137, Prešov, proti žalovanej:
P.. U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, P., právne zastúpená: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o.,
so sídlom Kmeťova 24, Košice, IČO: 36 860 930, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C/29/2018-234 zo dňa 27.06.2019 v spojení s opravnými
uzneseniami č. k. 10C/29/2018-272 zo dňa 12.09.2019 a č. k. 10C/29/2018-344 zo dňa 17.08.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravnými uzneseniami č. k. 10C/29/2018-272 zo dňa 12.09.2019 a č.

k. 10C/29/2018-344 zo dňa 17.08.2020 v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku IV.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zriadil vecné bremeno v prospech
vlastníka nebytového priestoru č. X-X, druh nebytového priestoru - garáž, vo vchode č. X, suterén,
nachádzajúceho sa v stavbe - bytovke so súp. č. XXXX postavený na parcele č. N. XXXX/X, zapísanej
na LV č. XXXX, k. ú. P., obec: P., Okresný úrad P., katastrálny odbor spočívajúce v práve cesty -

prechodu peši a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. N. XXXX/XX, druh
pozemku: zastavené plochy a nádvoria, o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P.,
Okresný úrad P., katastrálny odbor bez časového obmedzenia tak, ako je toto vecné bremeno uvedené
a zakreslené v geometrickom pláne č. XXX/XXXX na vyznačenie práva prechodu cez pozemok N. č.
XXXX/XX vyhotoveného dňa 12.11.2018 vyhotoviteľom L. X. - T. autorizačne overenom dňa 13.11.2018
C.. U. U. a úradne overenom Okresným úradom P. katastrálnym odborom C.. R. Z. dňa 21.11.2018,
ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Druhým výrokom súd zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka

bytu č. X vo vchode č. X na prízemí nachádzajúci sa v stavbe, bytovke zo súp. č. XXXX postavenej na
parc. č. N. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. P., obec: P., Okresný úrad P., katastrálny odbor,
spočívajúce v práve cesty prechodu peši cez pozemok parc. č. N. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvoria o výmere XX m2 , ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX v k. ú. P., obec P., Okresný
úrad P., katastrálny odbor bez časového obmedzenia. Tretím výrokom žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanej jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 3.300 eura (opravným
uznesením č. k. 10C/29/2018-272 zo dňa 12.09.2019) v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Štvrtým

výrokom zamietol žalobu v prevyšujúcej časti navrhovaného rozsahu vecného bremena. Žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal.2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena za náhradu vo výške
1.530 eur, a to spočívajúceho v práve cesty - prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez
pozemok parc. č. N. č. XXXX/X v prospech vlastníka nebytového priestoru č. X-X, druh nebytového

priestoru garáž vo vchode č. X a v prospech vlastníka bytu č. X vo vchode č. X, spočívajúceho v
práve prechodu peši cez parc. č. N. č. XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P..
Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom bytu č. X a nebytového priestoru č. X-X suterén, garáž, ako
aj spoluvlastníkom podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v bytovom dome
so súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. N. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. P.. Žalovaná

ja výlučným vlastníkom priľahlého pozemku, a to parc. č. N. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P. v celosti. Jediný možný prístup k
nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, a to pešo, ako aj motorovými vozidlami je výlučne cez parc. č. N.
XXXX/X, patriacu žalovanej. Od času, kedy sa žalovaná stala vlastníkom predmetnej parcely, vznikajú
vážne problémy s užívaním nehnuteľnosti zo strany žalobcu. Žalovaná aktívne bráni žalobcovi v prístupe
k nehnuteľnostiam žalobcu. Pred vstupnú bránu do garáže žalobcu umiestnila drevené palety a iné

veci, ktorými úplne zabránila žalobcovi vo vstupe do predmetnej garáže. Odmieta tieto veci odstrániť.
Svoje motorové vozidlá a resp. vozidlá jej blízkych osôb odparkúvava pred garážovou bránou žalobcu
napriek tomu, že vedľajšia garáž je v jej vlastníctve a môže parkovať pred ňou. Až v dôsledku nariadenia
neodkladného opatrenia žalovaná odstránila veci brániace žalobcovi v prístupe do jeho garáže a mohol
prejsť cez parc. N. č. XXXX/X. Žalobca nemá zabezpečený prístup ku garáži, ani k bytu v jeho vlastníctve

a iný prístup ako cez parcelu N. č. XXXX/X nie je možný.

3. Žalovaná so zriadením vecného bremena a výškou náhrady nesúhlasila.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 123; § 124; § 151n ods. 1-3; § 151o

ods. 1-3 Občianskeho zákonníka zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností a to bytu č. X, vo vchode
č. X, na prízemí, nachádzajúceho sa v bytovkovom dome, so súp. č. XXXX postavenom na parcele č.
N. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. P., obec: P., Okresný úrad P., katastrálny odbor pod XX vo
veľkosti X/X k celku, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v bytovke so súp. č. XXXX postavenej na parcele č. C KN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX,

k. ú. P., obec: P., Okresný úrad P., katastrálny odbor vo veľkosti XXXXX/XXXXX k celku. Rovnako je
aj vlastníkom nebytového priestoru č. X-X suterén, druh nebytového priestoru - garáž, vo vchode č.
X nachádzajúceho sa v bytovke so súp. č. XXXX postavenej na parcele č. C KN XXXX/X, zapísanej
na LV č. XXXX, k. ú. P., obec: P., Okresný úrad P., katastrálny odbor vo veľkosti X/X k celku, ako aj
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v bytovke so súp.

č. XXXX postavenej na parcele č. N. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. P., obec: P., Okresný úrad
P., katastrálny odbor vo veľkosti XXXX/XXXXX k celku.

5. Žalovaná je výlučným vlastníkom priľahlého pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 (ďalej len „pozemok parc. č. XXXX/X“), pozemku parc. č. XXXX/XX,

druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 (ďalej len „pozemok parc. č. XXXX/XX“),
pozemku parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 (ďalej len
„pozemok parc. č. XXXX/XX“) zapísaných na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec: P., Okresný úrad P., katastrálny
odbor vo veľkosti X/X k celku.

6. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 32C/14/2018 zo dňa 18.04.2018 súd nariadil neodkladné
opatrenie spočívajúce v povinnosti žalovanej umožniť žalobcovi prístup peši, ako aj motorovými
vozidlami po parc. N. č. XXXX/X, evidovanej na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P., k nebytovému priestoru
č. X -X - garáží vo vchode X, bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. N. XXXX/X,
zapísanejnaLVč.XXXX,k.ú.P.,obecP.aždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej.Zároveň

uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu voči žalovanej
o zriadenie vecného bremena.

7. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že v predmetnom byte žije od roku 1977. Vlastníkom tohto bytu sa stal
v roku 1992. Problémy nastali, až keď predmetný pozemok odkúpila žalovaná spolu s bytom, cca v roku

2009. Uviedol, že nie je možné, aby bolo vecné bremeno zriadené len ku garáži, lebo z nej cez 60-tku
zárubňu by mal problém prejsť s nákupnými taškami.8. Žalovaná vo svojom výsluchu uviedla, že je vlastníčkou predmetného bytu aj pozemkov od roku 2005.
Do roku 2007 tam nebývala. Nikdy nebránila žalobcovi vojsť alebo vyjsť z garáže. Uviedla, že žalobca
sa nepodieľal na nákladoch a pozemky užíva bez obmedzenia. Žalobca sa nepodieľa ani na úprave

strechy, ktorá pretekala. Prejavila záujem sa so žalobcom dohodnúť, ale on nemal záujem. Potvrdila,
že na určitú chvíľu ponechala umiestnené predmety pred garážou žalobcu, aby mu dala impulz, aby sa
ozval. Predložila mu aj nájomnú zmluvu ňou podpísanú.

9. V prejednávanom spore mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca je

vlastníkombytuč.X,akoajnebytovéhopriestoruč.X-X(garáže),zapísanýchnalistevlastníctvač.XXXX
v katastrálnom území P.. Zároveň bolo preukázané, že žalobca nie je vlastníkom priľahlého pozemku a
nemá zmluvne zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Jediný možný prístup k týmto
nehnuteľnostiam je cez parcely N. XXXX/XX a N. XXXX/XX, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej. Nebolo
sporným, že žalobca odkúpil predmetný byt do osobného vlastníctva v roku 1992. V tom čase nevedel,
že nie je aj vlastníkom priľahlého pozemku. Upozornil ho na to až predchádzajúci vlastník druhého bytu,

t.j. právny predchodca žalovanej, C.. M., ktorému ale nevadilo, aby žalobca priľahlý pozemok využíval.
So zreteľom na to nemal žalobca dôvod riešiť právnu otázku prístupu k nehnuteľnostiam. V tomto smere
súd poukázal na to, že je dôležité zabezpečiť, aby bolo možné stavbu riadne užívať, preto žalobu nie
je možné zamietnuť len preto, že nadobúdateľ stavbu kúpil bez zabezpečeného prístupu. Zabezpečiť
užívanie stavby je totiž vo všeobecnom záujme, ale aj v záujme vlastníkov susedných nehnuteľností,

keďže neudržiavaná stavba by mohla byť zdrojom rôznych imisií a zároveň ohrozovať aj ľudí.

10. Prvoinštančný súd zistil, že keď nadobudla žalovaná vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to aj
k priľahlým pozemkom, začal mať žalobca problém s prístupom k jeho nehnuteľnostiam. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná žalobcovi bránila v užívaní garáže v jeho vlastníctve,

čo bolo potvrdené aj v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 32C/14/2018, kde bolo nariadené
neodkladné opatrenie a žalovanej uložená povinnosť umožniť žalobcovi prístup peši aj motorovými
vozidlami po parc. č. N. XXXX/X, k. ú. P. k nebytovému priestoru č. X-X - suterén, zapísaného na LV
č. XXXX. Konštatoval, že podmienky pre zriadenie práva nevyhnutnej cesty sú dané aj v prípade, že
vlastník priľahlého pozemku prechod a prejazd vlastníka stavby trpí, hoci by vlastníkovi stavby vzniklo

nejaké právo. Vlastník stavby je tak v neistote ohľadom trvania možnosti prístupu k stavbe, ktorému
môže vlastník pozemku kedykoľvek zabrániť (poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 30.08.2005 sp.
zn. 25Cdo/2317/2004). Právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným
spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka
k stavbe nemožno zabezpečiť inak je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta,

ponúka jeho odpredaj vlastníkovi stavby alebo zriadenie vecného bremena cesty za všeobecnú (trhovú)
cenu (poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/1897/2004 a sp. zn. 22Cdo/2854/2010).

11. V konaní nebolo sporným, že žalovaná v minulosti zaslala žalobcovi výzvu na finančné vyrovnanie
za užívanie pozemkov, ako aj návrh nájomnej zmluvy. Z predloženej výzvy na finančné vysporiadanie

za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti zo dňa 05.11.2012 vyplýva, že žalovaná požadovala náhradu
za obdobie 7 rokov spätne, a to aj vrátane úrokov z omeškania, celkom v sume 4.917,68 eura, pričom
nie je zrejmé, na základe čoho žalovaná dospela k výške náhrady v sume 594,03 eura ročne. Keďže
išlo o výzvu s požiadavkou o úhradu v lehote 3 dní od doručenia výzvy, nebolo možné v danom prípade
hovoriť o snahe dohodnúť sa. Taktiež pokiaľ ide o nájomnú zmluvu zo dňa 06.08.2014 spolu s dodatkom

č. 1, ktorý bol už vopred žalovanou aj podpísaný, možno prisvedčiť názoru žalobcu, že takáto zmluva
by bola pre neho neprijateľná, a to najmä s poukazom na požiadavku úhrady nájomného za pozemok
nielen pred vstupom do obytného domu a pred garážou, ale aj pod bytom v rozsahu XXX m2 z celkovej
výmery pozemku pod bytovkou XXX m2 (viď LV č. XXXXX) pri súčasnej požiadavke úhrady nájomného
za užívanie predmetu nájomnej zmluvy za obdobie troch rokov spätne.

12. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na to, že zaťaženie nehnuteľnosti vecným bremenom
nemožno zamieňať so „zaťažením“ na základe obligačného právneho vzťahu, najmä nájomnej zmluvy.
Vznik, obsah i zánik užívania veci na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na jednej
strane a na základe nájomnej zmluvy na strane druhej sa líši (napr. práva a povinnosti účastníkov

a spôsob zániku právneho vzťahu). Vecné bremeno poskytuje oprávnenému podstatne väčšiu istotu,
pokiaľ ide o možnosť ukončenia právneho vzťahu. Preto sú dané podmienky na zriadenie práva
nevyhnutnej cesty v prípade, že by vlastník stavby mal aj zmluvne zabezpečený prístup, pretože vlastník
pozemku môže prípadne takúto zmluvu kedykoľvek aj vypovedať (s poukazom na rozsudok Krajskéhosúdu v Prešove sp. zn. 14Co/112/2013 zo dňa 29.05.2014). S ohľadom na uvedené preto nemôže
podľa názoru súdu obstáť argumentácia žalovanej, že nie sú splnené podmienky pre zriadenie vecného
bremena súdom.

13. Za situácie, kedy medzi stranami sporu nedošlo k uzavretie zmluvy týkajúcej sa odpredaja
nevyhnutnej cesty vlastníkovi stavby alebo zriadenia vecného bremena cesty za všeobecnú (trhovú)
cenu, bol súd prvej inštancie toho názoru, že je splnená podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nie
je možné zriadiť inak, pretože žalobca by žil v neistote ohľadom prístupu, ktorý by mu žalovaná ako

vlastníčka pozemku mohla kedykoľvek znemožniť (a to aj s ohľadom na nepriaznivé vzťahy medzi
stranami sporu). Žalobca nemôže podľa súdu vykonávať svoje vlastnícke právo plnohodnotne za
situácie, kedy nemá jasne právne usporiadané svoje oprávnenie dostať sa k svojej nehnuteľnosti. Takéto
riešenie môže žalobcovi ako vlastníkovi stavby zabezpečiť požadovanú istotu, keďže na nadobudnutie
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je potrebný zápis do katastra nehnuteľností.

14. Vzhľadom na to mal súd prvej inštancie za to, že sú splnené podmienky § 151o ods. 3 OZ
pre zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby - nebytového priestoru č. X-X (garáž)
zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. P., ako aj v prospech vlastníka stavby - bytu č. X, zapísaného na LV
č. XXXX, k. ú. P., spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok tak, ako to vymedzil vo výroku I. a
II. rozsudku.

15. Súd prvej inštancie tak považoval za dôvodné zriadiť pre vlastníka nebytového priestoru č. X-X
(garáže) zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. P., vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu peši
a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. N. XXXX/XX, avšak nie v rozsahu
XX m2 ako to požadoval žalobca, ale v rozsahu XX m2 podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX na

vyznačenie práva prechodu cez pozemok N. č. XXXX/XX. Právo cesty totiž nemôže slúžiť na iný účel,
než na ktorý je určený zákonom, t.j. na nevyhnutný prístup k stavbe, pričom nevyhnutnú cestu treba
trasovať takým spôsobom, aby vlastníka pozemku čo najmenej obťažovala. V predmetnom prípade sa
jedná o právo prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovanej do garáže žalobcu.
Nebolo sporným, že garáž, ktorej je žalobca vlastníkom, má šírku 2,40 m a v takej šírke je vybudovaný

aj prístup k nej - na pozemku parc. č. N. XXXX/XX, a to z položených betónových kociek. Z hľadiska
požiadavky minimalizácie zásahov do vlastníckeho práve žalovanej by nebolo aj s ohľadom na uvedené
skutočnosti opodstatnené zriadiť vecné bremeno v širšom rozsahu, preto súd žalobu v prevyšujúcej časti
(týkajúcej sa navrhovaného rozsahu vecného bremena, t.j. nad XX m2) zamietol.

16. Rovnako za opodstatnené považoval súd prvej išntancie zriadenie vecného bremena v prospech
vlastníka bytu č. X zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. P. spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok
parc. č. N. XXXX/XX a to v celej jeho šírke, t.j. XX m2. Súd v danom prípade zohľadnil účel a povahu
nehnuteľnosti, ku ktorej sa vecné bremeno zriaďuje, ako aj skutočnosť, že na pozemku, ktorý pripadá
do úvahy pre zriadenie práva nevyhnutnej cesty (prístupu do bytovky, a teda aj do predmetného bytu),

je už vybudovaný chodník. Úlohou vecných bremien je usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom stavby a
vlastníkom priľahlej nehnuteľnosti tak, aby medzi nimi nedochádzalo k ďalším sporom s tým súvisiacim.
Zriadením vecného bremena k časti prístupového chodník by však tento účel naplnený nebol. Nemožno
mať pochýb o tom, že nevyhnutná cesta slúži nielen pre potreby vlastníka stavby a príslušníkov jeho
domácnosti, ale aj pre príležitostné návštevy. Je viac než pravdepodobné, že žalobca, jemu blízke

osoby, návštevy, resp. právni nástupcovia (ďalej len „iné osoby“) budú využívať celý prístupový chodník,
nielen jeho časť (rozsah), ako to požaduje žalobca. V prípade, ak by súd zriadil vecné bremeno len
k časti prístupového chodníka, žalovaná by nemala k dispozícii žiadne prostriedky na zabezpečenie a
kontrolu, či žalobca a iné osoby, využívajú daný pozemok vo vymedzenom rozsahu. Hranica pozemku -
chodníka, ku ktorému žalobca žiadal zriadiť vecné bremeno, nie je totiž žiadnym spôsobom vyznačená,

resp. oddelená od zvyšnej časti prístupového chodníka. Od žalovanej nie je podľa názoru súdu možné
spravodlivo požadovať vynaloženie akýchkoľvek nákladov potrebných na odčlenenie časti prístupového
chodníka, rovnako tak aj za účelom ochrany svojich vlastníckych práv kontrolovanie, či žalobca a iné
osoby užívajú právo z vecného bremena v stanovenom rozsahu alebo nie.

17. Prvoinštančný súd sa nestotožnil s názorom žalovanej, že postačujúce pre účely vstupu do bytu,
ako aj nebytového priestoru (garáže) vo vlastníctve žalobcu, bude zriadenie práva nevyhnutnej cesty
len cez pozemok parc. č. N. XXXX/XX podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX. Napriek skutočnosti,
že v danom prípade ide o vstup do garáže, cez ktorú sa dá ďalej dostať aj do obytnej časti vo vlastníctvežalobcu, súd považoval takýto vstup nielen za nekomfortný, ale predovšetkým aj za ľudsky nedôstojný.
Žalobca ako vlastník nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. P., má totiž právo na vstup do bytu
cez riadnu vstupnú bránu, a teda vchod na to určený. V tomto smere poukázal na to, že žalobca je aj

vlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení domu, a teda má právo aj tieto užívať, t.j. aj vstupnú
bránu do stavby - bytovky. V neposlednom rade nie je možné opomenúť, že nehnuteľnosti, a to garáž
ako aj byt, sú samostatné nehnuteľnosti, samostatne prevoditeľné a v budúcnosti môžu mať rôznych
vlastníkov, a teda by nebolo potom možné zabezpečiť prístup do bytu cez garáž, ktorá by mohla mať
prípadne iného vlastníka. Podľa názoru súdu súdom určeným rozsahom a spôsobom výkonu nebude

žalovaná ako povinná z vecného bremena zaťažovaná nad nevyhnutnú mieru (nad mieru, s ktorou
povinní z vecného bremena mali a mohli s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci počítať).

18. Zdôraznil tiež, že ak nedôjde k dohode, je oprávnený subjekt, t.j. vlastník stavby povinný znášať
primerané náklady na zachovanie a opravy prístupovej cesty a chodníka. Ak cestu využíva aj vlastník
pozemku, znášajú obaja vlastníci tieto náklady spoločne.

19. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k výkladu § 151o ods. 3 OZ je základnou interpretačnou pomôckou čl.
11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., či čl. 20 ods. 4
Ústavy SR. S prihliadnutím na tieto možno zriadiť vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 OZ len za
náhradu. Dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady priamo už z citovaných ústavných noriem

bez toho, aby bolo nevyhnutné toto právo konštituovať ešte predpisom nižšej právnej sily. Táto náhrada
musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Poskytnutie
náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty. Pri stanovení náhrady za zriadenie
vecného bremena cesty podľa § 151o ods. 3 OZ nemožno vychádzať z ceny len určenej podľa cenových
predpisov. Je potrebné zvážiť všetky okolnosti prípadu, najmä prečo stavba zostala bez prístupu k

verejnej komunikácii, rovnako ako všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej cesty
pre zaťažený pozemok prinesie. Náhrada za zriadenie práva nevyhnutnej cesty zahrňuje aj náhradu
za ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí, a to i tým, že v dôsledku tzv. právnej závady - práva cesty
svedčiaceho vlastníkovi stavby spravidla klesne i cena zaťaženého pozemku a že jeho vlastník bude
výkonom tohto práva obmedzený.

20. Vo vzťahu k výške finančnej náhrady vychádzal súd zo skutočností, ktoré vyplynuli zo znaleckého
posudkuC..U.T.č.XXX/XXXXpredloženéhožalovanouakopomôckypreurčenietejtonáhrady,ktorása
v podstate určuje úvahou súdu s tým, že sa nevychádza len striktne z cenových predpisov. V predmetnej
veci bolo nutné pri určení primeranej náhrady prihliadnuť predovšetkým na tú skutočnosť, že oba typy

vecných bremien (právo prechodu cez chodník do bytového domu a právo prechodu a prejazdu do
garáže) majú odlišný charakter, a preto ich bolo potrebné oceniť zvlášť. Uvedené okolnosti majú totiž
nesporne vplyv na mieru obmedzenia povinného z vecného bremena. Súd sa v celom rozsahu stotožnil
s výsledkami znaleckého dokazovania C.. T., pričom jeho závery napokon prijali obe sporové strany,
keďže aj žalobca voči tomuto znaleckému posudku už nemal žiadne námietky a vyjadril súhlas s výškou

náhrady v ňou stanovenou. So zreteľom na uvedené súd uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanej v
súlade so znaleckým posudkom č. XXX/XXXX náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 3.300
eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

21. Nevykonanie dokazovania navrhnutého sporovými stranami, čo sa týka výsluchu navrhnutých

svedkov k otázke vzťahov medzi nimi a bránenia prístupu žalobcu do bytu a garáže, súd nevykonal s
konštatovaním, že tieto nemajú relevanciu k predmetu sporu, a teda k otázke splnenia podmienok pre
zriadenie vecného bremena. Rovnako nepovažoval za dôvodné dokazovanie ohliadkou nehnuteľnosti
na mieste samom, ktoré by bolo nadbytočné a nehospodárne vzhľadom na fotografie a katastrálne mapy
predložené do spisu. Výšku jednorazovej náhrady určenej znaleckým posudkom C.. T., sporové strany

nerozporovali, súhlasili s jej výškou, preto nebolo potrebné uvedeného znalca vypočuť.

22. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2; § 257 a § 262 ods. 1 CSP majúc za
to, že v prejednávanej veci mal žalobca v prevažnej miere úspech vo veci, pretože súd vyhovel jeho
žalobnému návrhu a zriadil in rem vecné bremeno spočívajúce v práve nevyhnutnej cesty cez priľahlé

pozemky vo vlastníctve žalovanej. Mierny neúspech žalobcu sa prejavil iba čo sa týka navrhovaného
rozsahu vecného bremena. Pokiaľ ide o určenie primeranej náhrady, tá závisela od úvahy súdu. Z
obsahu spisu je zrejmé, že pri zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vychádzal súd
predovšetkým z geometrických plánov a znaleckého posudku predložených zo strany žalovanej, naktorých zabezpečenie žalovaná nesporne vynaložila aj vlastné finančné prostriedky. So zreteľom na
zásadu spravodlivého usporiadania vzťahov a tieto výnimočné okolnosti predstavujúce dôvody hodné
osobitného zreteľa súd v súlade s § 257 CSP vyslovil, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania

nepriznáva. V súvislosti s aplikáciou ust. § 257 CSP v danej veci poukázal na uznesenie Ústavného
súdu SR z 08.12.2011, č. k. II.ÚS/563/2011-14.

23. Okresný súd Prešov opravným uznesením č. k. 10C/29/2018 - 272 zo dňa 12.09.2019 opravil výrok
III. napadnutého rozsudku tak, že tento znie: „Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej jednorazovú náhradu

za zriadenie vecného bremena vo výške 3.300 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku“. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 09.10.2019.

24. Uznesením č. k. 10C/29/2018 - 344 zo dňa 17.08.2020 Okresný súd Prešov opravil záhlavie
napadnutého rozsudku v časti označenia žalovanej tak, že správne znie: „P.. U. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. X, XXX XX P.“. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.09.2020.

25. Proti uvedenému rozsudku, a to okrem výroku IV., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti,
týkajúcej sa navrhovaného rozsahu vecného bremena žalobu zamietol, v zákonom stanovenej lehote
podala odvolanie žalovaná. Odvolanie odôvodňovala ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e) a h) CSP. Vytýkala
súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal jej námietkou, že zo strany žalobcu ide o tzv. šikanózny výkon

práva, lebo pre posúdenie danej veci je to zásadnou otázkou, nakoľko tak konanie je v rozpore s dobrými
mravmi, kedy je dôvod, aby súd vecné bremeno nezriadil. Namietala, že rozsudok je nepreskúmateľný.
Súd nesprávne právne posúdil otázku splnenia zákonným podmienok pre zriadenie vecného bremena
súdom. Poukázala na znenie § 151o ods. 3 OZ s dôrazom na to, že je na mieste zriadiť vecné bremeno,
ak prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Vecné bremeno je závažným zásahom do

vlastníckeho práva k pozemku, a je krajným riešením a nemá nahrádzať iné právne inštitúty. Podľa
odvolateľky nie je splnená zákonná podmienka, že prístup vlastníka (žalobcu) stavbu nie je možné
zabezpečiť inak. Ak žalobca užíva byt a garáž od roku 1977 a v roku 1992 nadobudol tieto nehnuteľnosti
do vlastníctva s vedomím, že nevlastní ani pozemok pod stavbami, ani priľahlé pozemky, bol teda s
tým uzrozumený, že nemá k týmto stavbám prístup. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, ani záver

súdu, že v čase nadobudnutia bytu nevedel, že nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Neprejavil ani
žiaden záujem dohodnúť sa s právnymi predchodcami žalovanej, ani na jednom spôsobe, ktorý by
mu zabezpečil prístup k stavbám. Užíval predmetné pozemky bez právneho dôvodu a bezodplatne a
dopúšťal sa tak bezdôvodného obohatenia, na čo bol upozornený. Jeho konanie je možné považovať za
rozporné so zásadou vigilantibus iura scripta sunt, teda práva patria len bdelým. Žalovaná sa minimálne

od roku 2010 pokúša dohodnúť so žalobcom na vysporiadaní vzájomných práv a povinností, pritom
žalobca na jej výzvy nereaguje a nepredložil žiaden svoj návrh. Nepokúsil sa so žalovanou skontaktovať
anipredpodanímnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Zriadenievecnéhobremenajekrajným
riešením iba v prípade, ak neexistuje iný spôsob riešenia veci. Aj uzavretie nájomnej zmluvy môže
predstavovať spôsob zabezpečenia prístupu vlastníka stavby cez priľahlé pozemky k jeho stavbe a

vylúčiť tak nárok na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby s poukazom na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/201/2017 zo dňa 30.05.2018. Je nepochybným, že
žalobca mal možnosť zabezpečiť si prístup k nehnuteľnostiam inak, ako zriadením vecného bremena
súdnou cestou, a to uzatvorením mimosúdnej dohody so žalovanou. Dôvody, prečo k dohode nedošlo
spočívajú výlučne na strane žalobcu, ktorý bol nečinný a bez vážnych dôvodov nereagoval na výzvy

žalovanej a nepredložil jej žiaden návrh, resp. protinávrh riešenia situácie, ktorý by bol pre neho
akceptovateľný a bez vážnych dôvodov odmietal akékoľvek rokovania so žalovanou. Takýmto svojim
konaním, resp. nekonaním bez vážnych dôvodov zmaril možnosť zriadenia vecného bremena inak. Mala
preto za to, že neboli splnené zákonné podmienky na zriadenie vecného bremena súdom. Vyslovila svoj
nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že ponuky žalovanej na zabezpečenie prístupu uzatvorením

nájomnej zmluvy za obvyklé nájomné nepovažoval za snahu dohodnúť sa so žalobcom. Ani ponuka
nájomnej zmluvy zo dňa 06.08.2014 dodatkom nebola pre žalobcu prijateľná, lebo zahrňovala aj úhradu
za pozemok pod bytom v rozlohe XXX m2 z celkovej výmery. V uvedenej časti žalovaná napadnuté
rozhodnutie považovala za nepreskúmateľné. Tieto závery súdu prvej inštancie nevyplývajú z akých
skutočností súd dospel k takým záverom. Žalobca žalovanej nedal žiaden protinávrh, ani si nenechal

vysvetliť žalovanou uplatňované nároky a bez vážnych dôvodov odmietal akékoľvek rokovanie so
žalovanou na riešenie situácie. Nie je preto možné vyvodiť záver, že žalovaná riešenie iným spôsobom
odmietala. Bolo by to možné iba vtedy, ak by žalobca ponúkol žalovanej protinávrh a táto by ho neprijala.
Takéto skutočnosti žalobca ani netvrdil a ani z dokazovania takýto záver nevyplýva. Považuje pretozávery súdu prvej inštancie za predčasné. Žalobca bol nečinný až do rozhodnutia Okresného súdu
Prešov zo dňa 08.12.2017 sp. zn. 14C/247/2016, preto považuje predmetnú žalobu za šikanózny výkon
práva. Poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 45 s tým, že napadnuté rozhodnutie

nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je možné zistiť, na základe akých skutočností súd dospel k
uvedeným záverom. Rozhodnutie v tejto časti je postihnuté inou vadou. Poukázala na to, že základnou
podmienkou pre zriadenie vecného bremena súdom podľa § 151o ods. 3 OZ je, že prístup vlastníka
k stavbe nie je možné zabezpečiť inak, čo nie je splnená v prípade zriadenia vecného bremena k
pozemku parc. č. XXXX/XX, lebo prístup žalobcu k stavbe (bytu) je možné zabezpečiť zriadeným

vecného bremena v rozsahu XX m2 cez pozemok, parc. č. N. XXXX/XX. Možnosť zabezpečiť si iný
prístup je splnená aj vtedy, ak ide o obtiažnejší, resp. prístup menej konformný. Väčšiu váhu aj prednosť
má vlastnícke právo žalovanej z pohľadu proporcionality a všeobecnej spravodlivosti. Vyslovila tiež svoj
nesúhlas s tvrdením, že daný prístup je nekonformný a ľudsky nedôstojný. Garáž, ktorá je vo vlastníctva
žalobcu je s bytom žalobcu prepojená tak, že žalobca má priamo z garáže prístup do obytnej časti s
tým, že šírka vchodových dverí má štandardný rozmer 80 cm. Tento prístup si sám žalobca vybudoval

a využíva ho aj v súčasnosti. Preto záver, že ide o nekonformný a ľudsky nedôstojný prístup nemá
oporu ani vo vykonanom dokazovaní, pritom súd odmietol návrh na ohliadku nehnuteľnosti a skutočný
stav nezisťoval. Záver o nekonformnom a ľudsky nedôstojnom prístupe súd nedostatočne odôvodnil
a jeho posúdenie je subjektívne. Je však vylúčené posudzovať splnenie podmienok pre zriadenie
vecného bremena len na základe subjektívnych pocitov. Súd bližšie neuvádza v čom má spočívať

„ľudská nedôstojnosť“ tohto prístupu a či sa jedná o nezvratný stav. Ak však existuje možnosť aj za
vynaloženianevyhnutnýchvýdavkovupraviťprístupzodpovedajúcikomfortnémuadôstojnémuprístupu,
nie sú splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena súdom. To, že by prístup k bytu cez pozemok
XXXX/XX bol pre žalobcu pohodlnejší, výhodnejší a zaobišiel by sa bez stavebných úprav, nie je v tomto
smere významné (poukázala na rozhodnutie NS ČR zo dňa 17.02.2006 sp. zn. 22Cdo/38/2005). Podľa

žalovanej žalobca má prístup k bytu cez pozemok parc. č. č. XXXX/XX a má právo vykonať úpravy
potrebné k tomu, aby spĺňal požiadavky komfortu a dôstojnosti. Tieto náklady budú podstatne nižšie
v porovnaní s ujmou, ktorá by zriadením vecného bremena žalovanej vznikla. Vo vzťahu k tvrdenému
šikanóznemu výkonu práva a rozpornosti s dobrými mravmi uviedla, že ust. § 151o ods. 3 OZ neukladá
povinnosťsúduvždyzriadiťvecnébremeno,keďsauvádza,žesúdmôže.Takútopovinnosťnemánajmä

vtedy, ak by výkon práv žalobcu bol v rozpore s dobrými mravmi. V prejednávanej veci hlavným alebo
aspoň prevažujúcim motívom je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu. Takýto úmysel žalobcu
poškodiť žalovanú je aj v predmetnom konaní daný. Žalobca nehnuteľnosti užíva od roku 1977 a až do
podania žaloby, t.j. viac ako 40 rokov, neprejavil vôľu zabezpečiť si prístup k nehnuteľnostiam zriadením
vecného bremena, ani vo vzťahu k právnym predchodcom žalovanej. Poprela tvrdenie, že by žalobcovi

bránila v prístupe na nehnuteľnosti od okamihu ich nadobudnutia. Spor nastal v čase, keď si uplatnila
pohľadávku na náhradu nákladov účelne a v nevyhnutnej miere vynaložených na opravu spoločných
častí domu. V decembri 2016 podala žalovaná voči žalobcovi žalobu o zaplatenie sumy 1.784,01 eur s
príslušenstvom, o ktorej Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom z 08.12.2017 a žalobe vyhovel. Aj tu
sa žalovaná pokúšala so žalobcom mimosúdne dohodnúť, ale bezúspešne. Práve reakciou na uvedený

rozsudok bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a nasledovala žaloba o zriadenie
vecného bremena, a to bez akejkoľvek výzvy žalovanej na uzavretie dohody. Žalovaný prístup ku garáži
motorovými vozidlami nevyužíva. Užíva služobné motorové vozidlo, ktoré parkuje mimo pozemku, čo
mohlo byť preukázané výpoveďami svedkov, a to manžela a syna žalovanej, čo súd nezrealizoval.
Opätovne zdôraznila, že prvoinštančný súd sa jej námietkou o šikanóznom výkone práva žalobcu

nezaoberal. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, pritom ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Európskeho súdu,
Najvyššieho súdu a Ústavného súdu SR. Otázku šikanózneho výkonu práva je treba posúdiť ako otázku
zásadného významu, lebo konanie v rozpore s dobrými mravmi je jedným z dôvodov, pre ktoré súd

nemusí zriadiť vecné bremeno. Ak prvoinštančný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodní, a to aj tým,
že sa námietkami nezaoberá vôbec, ide o vadu konania, ktorú nemožno akceptovať, lebo predstavuje
porušenie ústavného zákazu výkonu ľubovôle súdmi (poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
IV.ÚS 70/2018 zo dňa 20.06.2018). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho procesu v zmysle článku 46 a nasledujúcich z. č. 460/1992 Zb. Ústavy

SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podané odvolanie v danej
veci je preto dôvodné. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol
a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.26. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca tak, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny.
Podľa žalobcu dokazovaním bolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pre zriadenie
vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 OZ. Poukázal na to, že žalovaná vo vyjadrení zo dňa

18.09.2018 rozporovala len rozsah vecného bremena a výšku náhrady na jeho zriadenie, pričom
samotné splnenie podmienok pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ považovala za
nesporné. Sama predložila geometrický plán č. XX/XXXX, ako aj súkromný znalecký posudok C.. U.
T. č. XXX/XXXX na stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena, ktorého objednávateľom bola
samotná žalovaná. O nespornosti splnenia podmienok pre zriadenie vecného bremena svedčí teda

skutočnosť, že samotná žalovaná z vlastnej iniciatívy predložila súdu geometrický plán pre určenie
rozsahu vecného bremena a tiež znalecký posudok pre určenie výšky náhrady za zriadenie vecného
bremena. Toto je podstatným pre posúdenie dôvodnosti splnenia podmienok pre zriadenie vecného
bremena. Ak následne zmenila svoju obranu a navrhla žalobu zamietnuť, ide o účelové konanie, majúce
základ v osobných podnetoch a nie v objektívnych skutočnostiach. Dokazovaním bolo preukázané,
že žalobca nemá inú možnosť zabezpečiť prístup k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve a že žaloba

bola podaná dôvodne. Tvrdenie žalovanej, že nadobudol nehnuteľnosti bez zabezpečenia prístupu k
nej s poukazom na Kúpnu zmluvu č. XX/XXX-XXXXX/XX-X je irelevantný a neprípustné v zmysle §
366 CSP. Keďže právny predchodcovia žalovanej nebránili žalobcovi užívať priľahlý pozemok, podanie
žaloby skôr nebolo dôvodné a nie je dôvodom na jej zamietnutie. Stotožnil sa s názorom súdu prvej
inštancie, že výzvy, nájomné zmluvy a pod., adresované žalovanou žalobcovi nie je možné akceptovať

ako návrh na uzavretie dohody pre neakceptovateľné podmienky. Neriešili totiž situáciu do budúcna a
nezabezpečili právnu istotu žalobcovi v možnosti prístupu k jeho nehnuteľnostiam. Námietka žalovanej
o nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku v bode 45 je preto neopodstatnená. Poukázal tiež na to,
že pred podaním žaloby zaslal výzvu žalovanej na uzavretie dohody, ktorá navyše bola predložená
samotnou žalovanou súdu. Aj v prebiehajúcom konaní prejavil záujem o uzavretie dohody so žalovanou

o zriadenie vecného bremena, ale bezvýsledne. Aj v prípade zmluvného zabezpečenia prístupu je
dôvod na zriadenie vecného bremena, nakoľko zmluvu je možné vypovedať. Je nepravdivé preto
tvrdenie žalovanej, že nekonaním žalobcu došlo k zmareniu zriadenia vecného bremena inak ako
rozhodnutím súdu. Bolo to práve správanie žalovanej, ktoré sa pre žalobcu stalo neznesiteľným a
ktorá aktívne vytvárala a stále vytvára prekážky v užívaní predovšetkým garáže, čo bolo dôvodom

podania žaloby. Uvedené preukázali aj fotografie predložené do spisu. Preto bol podaný aj návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd vyhovel a proti ktorému žalovaná nepodala ani
odvolanie.Vovzťahukrozsahuzriadeniavecnéhobremenasúdom,totojevsúladesnávrhomžalovanej
v zmysle geometrických plánov, ktoré žalovaná predložila. Námietka žalovanej, že nebola splnená
podmienka zriadenia vecného bremena vo vzťahu k parc. N. č. XXXX/XX, k. ú. P., t.j. k bytu, považoval

žalobca za neopodstatnenú a účelovú v snahe sťažovať žalobcovi užívanie jeho nehnuteľností. S touto
námietkousasúdtiežriadnevysporiadal.Tiežpoukázalnato,žebytagarážsúsamostatneprevoditeľné
nehnuteľnosti, ktoré môžu mať v budúcnosti úplne iných vlastníkov. Preto aj toto je potrebné považovať
za podstatné pre zriadenie vecného bremena tak cez parc. č. N. XXXX/XX (ku garáži), ako aj cez
parc. č. N. č. XXXX/XX (k bytu), k. ú. P.. Do spisu bolo predložených množstvo fotografií vykresľujúcich

stav na mieste samom, preto ohliadka na mieste samom nebola potrebná. K tvrdeniu žalovanej, že ide
z jeho strany o šikanózny výkon práva, absolútne vylúčil. Túto svoju obranu žalovaná neoprela pred
súdomprvejinštancieoskutočnostiatakútonámietkuvznieslaažvpodanompísomnomodvolaní.Svoju
argumentáciu pred súdom prvej inštancie založila na iných dôvodoch. Navrhol preto rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

27. Žalovaná sa k replike žalobcu k jej odvolaniu vyjadrila podaním zo dňa 04.11.2019, v ktorom zotrvala
na svojich námietkach a názoroch vyslovených v odvolaní.

28. Žalobca sa tiež vyjadril podaním zo dňa 19.11.2018 k vyjadreniu žalovanej zo dňa 04.11.2019 tak,

že tiež zotrval na názoroch vyslovených už vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej.

29. Žalovaná sa k uvedenému podaniu žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 20.01.2020, v ktorom zotrvala
na svojich názoroch vyslovených v odvolaní a ktorým požiadala, aby jej súd oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami.

30. Podanie žalovanej zo dňa 20.01.2020 bolo žalobcovi doručené dňa 28.01.2020 na vedomie.31. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenejlehote(§362ods.1CSP),oprávnenou osobou (§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.05.2021, ako aj z dôvodu požiadavky právnemu zástupcovi
žalovanej dňa 18.05.2021 a dospel k záveru, že odvolania žalovanej nie je dôvodné.

32. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok (§ 151o z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení zmien a doplnkov, ďalej len OZ).

33. Uvedené ust. § 151o ods. 3 OZ rieši možný konflikt výkonov vlastníckych práv možnosťou zriadenia

vecného bremena rozhodnutím súdu v podobe práva cesty cez cudzí pozemok. Pod právom cesty
cez cudzí pozemok je potrebné rozumieť nielen právo prechodu, ale aj právo prejazdu, ak je to pre
riadne využitie nehnuteľnosti potrebné. Zákon súdu dáva takúto možnosť, nie však povinnosť vždy
tak urobiť. Povinnosť zriadiť vecné bremeno nemá iba vtedy, ak jeho zriadenie by malo za následok
také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv

vlastníka stavby a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Pri úvahe, či zriadi alebo nezriadi súd vecné bremeno, musí zobrať na zreteľ aj princíp proporcionality
platný pri obmedzení základných práv so zreteľom na v minulosti akceptované právo stavby. Základnými
predpokladmi pre zriadenie vecného bremena, podľa citovaného ustanovenia, spočívajúce v potrebe
zabezpečiť prístup k stavbe je, že vlastník stavby nemá prístup k tejto stavbe a prístup vlastníka k stavbe

nemožno zabezpečiť inak. Pritom za priľahlý pozemok je treba považovať pozemok, ktorý bezprostredne
susedí, ale aj pozemok, ktorý bezprostredne nesusedí s pozemkom stavby, ale je nevyhnutný pre
zriadenie práva cesty. Predpokladom pre zriadenie vecného bremena je aj to, že vlastník stavby, ktorý
nemá prístup k stavbe, si môže tento prístup zabezpečiť inak. Pod touto možnosťou je treba rozumieť
možnosť zabezpečiť si prístup cez jemu patriace pozemky. Nie je však možné vylúčiť ani zriadenie

vecného bremena, ak by vlastník stavby mohol síce zabezpečiť prístup cez jemu patriace pozemky,
avšak zriadenie takéhoto prístupu by bolo v zjavnom nepomere s obmedzením vlastníka susediaceho
pozemku alebo jemu patriace susediace pozemky nemôže užívať z iného dôvodu, pre ktorý nemôže
byť prístup k jeho stavbe realizovaný (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2317/2007, 60Co/171/2004
KS v Brne).

34. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore čo do merita veci na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne
právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na starne jednej a právnymi závermi súdu na strane

druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaná nepredostrela taký relevantný argument,
teda taký argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť
pre odvolateľku priaznivejšie rozhodnutie.

35. Možno teda skonštatovať, že súd prvej inštancie dal vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a

presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám
ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania
žalovanej a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jej právnym názorom ešte neznamená, že došlo
k porušeniu jej základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie postupoval v súlade
so záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán konania na súdnu ochranu,

túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. Odvolací súd preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.

36. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnom konaní boli splnené všetky zákonom dané
požiadavky, pre ktoré bolo správne na návrh žalobcu zriadiť vecné bremeno v jeho prospech,

spočívajúce v práve cesty peši cez poz. č. N. XXXX/XX, o výmere XX m2 a v práve prechodu peši
a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. N. XXXX/XX, o výmere XX m2 v
zmysle geometrického plánu č. XXX/XXXX, vyhotoveného L. X. - T., overeného dňa 13.11.2018 C.. U.
U., Okresným úradom P., katastrálnym odborom C.. R. Z. dňa 21.11.2018.37.Kodvolacímnámietkamžalovanejodvolacísúduvádza,ževkonanínebolopreukázané,abyžalobca
realizoval predmetnou žalobou šikanózny výkon svojho práva, resp., aby bolo v rozpore s dobrými

mravmi predmetné konanie. Z obsahu spisu skôr vyplýva, že žalovaná sa správala nie v súlade s
uvedenýmaznemožňovalaprístupžalobcudojehogarážeukladanímvecí,hocinasvojompozemkubol,
o čom svedčí aj nariadené neodkladné opatrenie vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 32C/14/2018 zo
dňa 18.04.2018. To, že žalobca nepristúpil na neprimerané požiadavky žalovanej tak, ako to vyhodnotil
aj súd prvej inštancie, nie je možné vyhodnotiť ako šikanózne konanie žalobcu, resp. konanie v rozpore

s dobrými mravmi. Vo veci je irelevantným aj to, že žalobca, ktorý predmetné nehnuteľnosti užíval od
roku 1977 a od roku 1992 ich aj vlastní, tiež nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby za situácie,
keď právni predchodcovia žalovanej nebránili žalobcovi prechádzať cez ich pozemky.

38. Odvolací súd hodnotí aj ďalšiu odvolaciu námietku ako nedôvodnú, a to námietku, že žalobca má
prístup z garáže do spoločných priestorov a až do svojho bytu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je

nanajvýš žiaduce, aby každý mal do svojho bytu prístup cez hlavný vstup do bytového domu. Takýto
prístup žalobcovi nie je možné obmedziť iba z dôvodu, že žalobca sa súčasne s vlastníctvom bytu
nestal aj vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý by mu zabezpečoval riadny vstup do jeho bytu. Nutnosť
mať možnosť vstúpiť do obytného domu vyplýva aj z bezpečnostných dôvodov (napr. nutnosť prípadnej
zdravotnej služby sa dostať do bytu žalobcu hlavným vchodom do obytného domu).

39. Odvolací súd ešte k odvolacím dôvodom uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, a to najmä z
jeho fotodokumentácie a z geometrického plánu, ktorý vytyčuje rozsah súdom zriadeného vecného
bremena, že takto zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, t.j. prechodu peši a prejazdu
osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. N. XXXX/XX v rozsahu XX m2 je betónovými

kockami vyznačené koľajisko a prechod peši cez pozemok parc. č. N. XXXX/XX o výmere XX m2
je vyasfaltovanou parcelou, slúžiacou na vstup do obytného domu, ktorú využíva jednoznačne aj
žalovaná na takýto vstup do domu. Preto ani podľa názoru odvolacieho súdu vlastnícke právo žalovanej
nebude obmedzované nad mieru primeranú okolnostiam a nemôže byť jednoznačne považované za
neproporcionálne vo vzťahu k právu žalobcu na prechod tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Je

treba zdôrazniť, že vecné bremeno bolo zriadené za náhradu 3.300 eur, čo má predstavovať ekvivalent
za obmedzovanie vlastníckeho práva žalovanej. K tvrdeniu žalovanej, že neboli podmienky na to,
aby o zriadení vecného bremena rozhodoval súd je potrebné uviesť, že ak by bola možná dohoda o
ňom, nemusel by súd rozhodovať. Na dohodu, ako dvojstranný právny úkon musí existovať konsenzus
zmluvných strán, čo v danej veci nebolo preukázané. Ak jedna zo zmluvných strán predkladá protistrane

neprijateľné podmienky pre druhú stranu, k dohode nemôže dôjsť.

40. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n ods. 1 OZ). Na nadobudnutie

práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1
veta tretia Občianskeho zákonníka). Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú
s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (§ 151n ods. 2 OZ). V prípade vecných bremien (zriadených
„in rem“), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne
dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež

pre jej každého ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo
vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena (viď rozsudok NS SR z
30.06.2010, sp. zn. 3Cdo/29/2009).

41. Odvolací súd ešte uvádza, že rozhodnutie súdu podľa § 151o ods. 3 OZ patrí medzi rozhodnutia

konštitutívnejpovahy,ktorénedeklarujeužexistujúceprávaapovinnosti,alezasahujedohmotnoprávnej
sféry strán sporu tak, že zakladá alebo ruší subjektívne práva a povinnosti. Na takýto zásah je
potrebné výslovné ustanovenie zákona, ktoré výnimočne dovoľuje súdu zasiahnuť z podnetu žalobcu
do súkromných práv a povinností. V prejednávanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu došlo
k naplneniu hmotnoprávnej podmienky pre zriadenie vecného bremena práva cesty tak, ako o tom

rozhodol súd prvej inštancie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nemá riadny prístup do svojho
bytu zabezpečený inak, ako cez hlavné vchodové dvere. Za riadny prístup nie je možné považovať
prístup cez garáž a suterén obytného domu tak, ako to navrhuje žalovaná. Podľa názoru odvolaciehosúdu nebolo by správne ani spravodlivé obmedziť vlastníka bytu, t.j. žalobcu tak, ako to navrhuje
žalovaná a umožniť mu prístup do jeho bytu iba cez garáž.

42.Zanedôvodnúodvolacísúdpovažovalajnámietkutýkajúcusatoho,žesúdprvejinštancienevykonal
všetky dôkazy navrhnuté žalovanou, a to vypočutie svedkov a ohliadku na mieste samom. To, prečo súd
nevykonal tieto navrhnuté dôkazy, riadne odôvodnil vo svojom rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu by išlo o nadbytočné a nehospodárne vykonávanie dôkazov, keďže podstatné a rozhodujúce
skutočnosti pre rozhodnutie vo veci boli do spisu predložené a dokazovanie o nich riadne a dostatočne

vykonané. Rovnako ani tvrdenie žalovanej, že konanie žalobcu považuje za šikanózne odvolací súd
nevyhodnotil pozitívne. Žalobca sa žalobou domáhal práva, ktoré mu umožňuje právny poriadok, a to za
účelom prístupu do svojich nehnuteľnosti. Práve konanie, ktoré bráni riadnemu prístupu k nehnuteľnosti
je možné posudzovať ako rozporné s dobrými mravmi.

43. Odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou

Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie
neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II.ÚS/44/03, III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013).

Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť
analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015
zo dňa 17.04.2016).

44. Vzhľadom na uvedené tak odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanovisko strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,
ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do veci samej vytknúť nedostatky. Do práva na

spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
IV.ÚS/252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS SR sp.
zn. I.ÚS/50/04).

45. Preto odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zriadil vecného bremena
tak, ako to vyjadril vo výrokoch I. a II. napadnutého rozsudku. Rovnako správne rozhodol aj o povinnosti
žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 3.300 eur. Výrok o trovách
konania odôvodnil aplikujúc ust. § 257 CSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, čo je nutné

považovať za rozhodnutie v prospech žalovanej.

46. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu či už právneho posúdenia veci alebo

zmenu rozhodnutia v napadnutom rozsahu ako takú.

47.Zvyššieuvedenýchdôvodovpretoodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,atookrem
výroku IV., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a ktorý výrok nebol odvolaním napadnutý,
preto v zmysle § 367 ods. 2 CSP nadobudol právoplatnosť, rozsudok súdu prvej inštancie postupom

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi bola priznaná voči v odvolacom konaníneúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením,
ktoré vydá v zmysle § 262 ods. 2 CSP súdny úradník.

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).