Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 20, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200166
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200166.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., IČO: 31 654
363, so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát so
sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101762410/2020 zo dňa 19.11.2020, o návrhu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
05.02.2021 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 08.02.2021 sa
žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101762410/2020 zo dňa

19.11.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané
hospodárske subjekty č. 101214087/2020 zo dňa 23.07.2020, ktorým správca dane podľa ust. § 68 ods.
6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov určil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu
XXX.XXX,XX €, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 zo sumy XXX.XXX,XX €,
na sumu XXX.XXX,XX €.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe
odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“).

3. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že prípadným výkonom rozhodnutia

by bol žalobca postihnutý v takej miere, že následná platobná neschopnosť by mala pre neho
likvidačný charakter. Žalobca uviedol, že zamestnáva 292 zamestnancov na trvalý pracovný pomer a 65
zamestnancov na dohodu o vykonaní práce. Žalobca je veľkoodberateľom surového kravského mlieka
a ovčej hrudky, podiel surového kravského mlieka z nákupu v rámci Slovenskej republiky predstavuje
približne 25% celkového nákupu surového kravského mlieka na Slovensku, má 52 dodávateľov
surového kravského mlieka, ktorí sú prevažne ekonomicky závislí na odbere žalobcu a 39 dodávateľov

ovčej hrudky. Žalobca má za to, že výkon rozhodnutia by mohol postihnúť nielen samotných dodávateľov
vyššie uvedených komodít, odberateľov hotových výrobkov, ale aj dodávateľov obalového materiálu,
dopravných služieb, energií (žalobca je 100% odberateľ bioplynovej stanice). Žalobca ďalej v návrhu
popísal svoju finančnú situáciu. Zisk spoločnosti k 31.10.2019 predstavoval sumu XX.XXXX,XX € a
ku dňu 28.02.2019 predstavoval obrat spoločnosti XX.XXX.XXX,XX €, krátkodobé záväzky spoločnosti
predstavujú sumu X.XXX.XXX,XX € a z toho záväzky z obchodného styku sumu X.XXX.XXX,XX €.

Pohľadávky krátkodobé predstavujú sumu netto XX.XXX.XXX,XX € a z toho z obchodného styku
XX.XXX.XXX,XX €. Celkový majetok spoločnosti predstavuje netto XX.XXX.XXX,XX €, z toho dlhodobýmajetok XX.XXX.XXX,XX €, z toho nehnuteľnosti X.XXX.XXX,XX €, pozemky X.XXX.XXX,XX €,
samostatné hnuteľné veci X.XXX.XXX,XX €. Na nehnuteľnosti v približnej sume X.XXX.XXX,XX €
je zriadené záložné právo zo strany správcu dane. Žalobca je toho názoru, že výkon napadnutého

rozhodnutia a následná daňová exekúcia znamená ohrozenie celkovej existencie žalobcu a poškodí
dennodenný chod žalobcu, a to výkon jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca deklaroval, že ak by bol v
prípade výkonu daňovej exekúcie vedený v systéme finančnej správy ako daňový dlžník, je viac ako
pravdepodobné, že obchodní partneri a zákazníci stratia dôveru voči spoločnosti a ukončia spoluprácu
a zmluvné vzťahy. To by malo za následok vznik druhotnej platobnej neschopnosti, pretože žalobca

potom nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní. Žalobca tiež
uviedol, že výkon rozhodnutia znemožňuje spoluprácu s platobnými ústavmi - bankami, teda možnosť
žiadať o úvery a využívať ďalšie potrebné služby. Rovnako bude ohrozená možnosť plniť si povinnosti
vo vzťahu k štátu. Na základe uvedeného žalobca konštatoval, že následok všetkých týchto skutočností
predstavujeužterazprežalobcuškodu,ktorájeešteťažkopresnevyčísliteľná,aleurčitemnohonásobne
prevyšuje sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Táto situácia tiež značným spôsobom sťažuje

plnenie záväzkov a povinností žalobcu vo vzťahu k iným subjektom, zároveň poškodzuje dobré meno
žalobcu, ktoré si buduje dlhodobo a žalobca sa nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní.
Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že preukázal skutočnosť, že žalobcovi hrozí závažná
ujma, tiež značná hospodárska a finančná škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov
(poškodzovanie dobrého mena, schopnosť zamestnávať....). Žalobca uviedol, že odklad vykonateľnosti

napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom.

4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný
písomným podaním zo dňa 22.04.2021 spolu s predložením príslušného administratívneho spisu.
Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku
nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu
dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochranatoho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu
takéto rozhodnutie smeruje.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľnýnásledok.Priznanieodkladného

účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi,
aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť,
ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú
škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je
povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len

o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento
povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí
vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa

zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť
miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného
nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z
hľadiska rozporu s verejným záujmom.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú
splnenépodmienkynapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe.Vdanomprípadežalobcapoukázal
na hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody a ďalších vážnych nenapraviteľných
následkov v podobe sťaženia plnenia záväzkov a povinností žalobcu vo vzťahu k iným subjektom,
poškodenie dobrého mena žalobcu, a obavy zo straty obchodných partnerov a tiež v tom, že žalobca

sa nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní. Žalobca má za to, že to že výkon napadnutého
rozhodnutia a daňová exekúcia budú viesť k platobnej neschopnosti žalobcu, ktorá by mala pre
neho likvidačný charakter. Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu, z ktorých viacerým
absentovala reálna príčinná súvislosť s výkonom napadnutého rozhodnutia, nevidel skutočnú hrozbu
odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobcom uvádzaná

hrozba, tvrdenie o druhotnej platobnej neschopnosti, strate obchodných partnerov aj likvidačných
následkoch výkonu napadnutého rozhodnutia, nie je priama, jedná sa len o hypotetickú možnosť.
Žalobca tiež v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoje tvrdenia o následkoch okamžitého
výkonu napadnutého rozhodnutia na svoju podnikateľskú činnosť ani tvrdenia o závažnej finančnej
ujme. Hrozbu vzniku značnej finančnej ujmy je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne.

Pôjde o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť
v ďalšej činnosti. Žalobca však dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok,
hodnoverne neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by
odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zdôrazňuje, že účelom inštitútu
odkladného účinku nie je zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob

vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov či daňových povinností. Rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie
odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma,
a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

13. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žaloby, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca ani túto skutočnosť v
návrhu na priznanie odkladného účinku dostatočne neosvedčil. V preskúmavanej veci verejný záujemspočíva najmä vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju
daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala.

14. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za
nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza
do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter,

pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako
na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší
správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri
svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje

zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie
podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).