Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Cbi/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119262417
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Antalová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119262417.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Antalovou, v právnej veci veci

žalobcu Eastern Investment Company s.r.o., Kúpeľná 1, 976 62 Brusno, IČO: 46 238 930, práv.
zastúpeného Advokátska kancelária, Hrčka - Sabó s.r.o., JUDr. Jozef Sabó - advokát, Obchodná
187/6, 078 01 Sečovce proti žalovanému I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom
kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, správca konkurznej podstaty úpadcu Kúpele Brusno, a.s.
„v konkurze" so sídlom Kúpeľná 1, 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314, v konaní o určenie popretých
pohľadávok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia pohľadávok zapísaných do zoznamu pohľadávok po
uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok pod por. číslom 4/E/26 vo výške 3.000 Eur, 4/E/27 vo výške
1.200 Eur, 4/E/28 vo výške 600 Eur, 4/E/29 vo výške 600 Eur, 4/E/30 vo výške 6. 480 Eur, 4/E/31
vo výške 2.976 Eur, 4/E/32 vo výške 600 Eur, 4/E/33 vo výške 300 Eur, 4/E/34 vo výške 300 Eur, 4/
E/35 vo výške 2.700 Eur, v celkovej sume spolu 18.756 Eur čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a
výšky. Žalobu odôvodňuje tým, že na základe Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.

07. 2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 140/2018 zo dňa 23. 07. 2018, súd vyhlásil
konkurz na majetok dlžníka Kúpele Brusno, a.s. „v reštrukturalizácii“, so sídlom Kúpeľná 1, 976 62
Brusno, IČO: 46 238 930 (ďalej len „Úpadca“) so spisovou značkou 1R/5/2014 a zároveň bol ustanovený
do funkcie správcu konkurznej podstaty JUDr. Richard Konta, číslo správcu S1782. Zverejnením v
Obchodnom vestníku 200/2018 v časti konkurzy a reštrukturalizácie zo dňa 16. 10. 2018 evidované
pod K078049 spisová značka: 1R/5/2014 uverejnil oznam Okresný súd Banská Bystrica právnej veci
vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka Kúpele Brusno, a.s., „v konkurze“ so sídlom Kúpeľná 1, 976

62 Brusno, že uverejňuje uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 300/2018 - 23 zo
dňa 05. septembra 2018 ktorým bola pozastavená vykonateľnosť uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43 CoKR/8/2018 zo 17. mája 2018 a uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 1R/5/2014 zo 16. júla 2018 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda boli právoplatne
pozastavené všetky úkony súvisiace s výkonom činnosti správcu JUDr. Richarda Kontu. Zverejnením
v Obchodnom vestníku 52/2019 v časti konkurzy a reštrukturalizácie zo dňa 14. 03. 2019 evidované
pod K022219 spisová značka: 1R/5/2014 uverejnil oznam Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci

vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka Kúpele Brusno, a.s. „ v konkurze“ so sídlom Kúpeľná 1, 976
62 Brusno, že uverejňuje uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 300/2018 - 94 zo
dňa 23. januára 2019, ktorým nevyhovel sťažnostiam JUDr. Ing. Veroniky Škodovej, PhD., obchodnej
spoločnostiKúpeleBrusno,a.s.„vreštrukturalizácii“aIng.MariánaSabóa,aktorýmnastalzánikúčinkovodkladu vykonateľnosti uznesenia Krajského súdu sp. zn. 43 CoKR 8/2018 zo dňa 17. mája 2018, ako
aj uznesenia Okresného súdu sp. zn. 1R/5/2014 zo 16. júla 2018 a teda boli opäť prinavrátené všetky
právomoci na výkon činnosti správcu konkurznej podstaty. Žalobca si do konkurzného konania súhrnnou

prihláškou nezabezpečených pohľadávok prihlásil svoje pohľadávky, ktoré boli správcom zapísané do
zoznamu pohľadávok po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok pod číslom 4/E/26, 4/E/27, 47/
E/28, 4/E/29, 4/E/30, 4/E/31, 4/E/32, 4/E/33, 47/E/34 a 4/E/35. Bývalý správca konkurznej podstaty
JUDr. Richard Konta poprel v plnom rozsahu, čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia
pohľadávky veriteľa prihlásené súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok. Žalobca považuje

popretie svojich pohľadávok za účelové v snahe zabrániť žalobcovi uplatňovať svoje práva v rámci
konkurzného konania. Správca nepredložil žiadny relevantný podklad alebo dokument preukazujúci
oprávnenosť popretia pohľadávok žalobcu. Pohľadávky žalobcu boli riadne zaúčtované v účtovníctve
úpadcu a samotný úpadca ich nikdy nespochybnil a nenamietal. Zároveň je nelogické, že správca do
dnešného dňa nevypovedal zmluvy a úpadca naďalej využíva plnenie z uzavretých zmlúv a uhrádza
nové faktúry z týchto zmlúv. Povinnosťou správcu bolo preskúmať prihlásené pohľadávky s odbornou

starostlivosťou tak, že tieto porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov,
prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná vlastné šetrenia vo veci. Žalobca v tejto
súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 zo 04. 05. 2010, v ktorom
kontexte zdôrazňuje povinnosť súdu prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany
uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkom konania. Žalovaný svoje tvrdenia nijakým

spôsobom nepodložil. Žalobca preukázal vznik pohľadávok dostatočným spôsobom a dokumenty, ktoré
priložil k súhrnnej prihláške, zodpovedajú svojim obsahom a aj povahou dokumentom, ktoré sa obvykle
vyhotovujú pri obdobných právnych úkonoch v rámci bežného obchodného styku. Žalobca uvádza, že
popretie jeho pohľadávok napriek existencii riadnych dokumentov je prekročením právomoci správcu
a konaním nad rámec zákona. Popretie považuje za obsahovo všeobecné, neobsahujúce konkrétne

dôvody, pre ktoré mal správca pochybnosti o výške, právnom dôvode a poradí zabezpečovacieho práva.
Popretie svojich pohľadávok žalobca preto považuje za nepreskúmateľné a neodôvodnené a preto
neúčinné. Žalobca k žalobe pripája súhrnnú prihlášku svojich pohľadávok a 10 faktúr.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.07. 2019 uvádza, že pohľadávky žalobcu boli

popreté predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu, čo bolo žalobcovi oznámené
oznámením o popretí pohľadávok zo dňa 04. 10. 2018. Pôvodný správca popretie odôvodňuje tým, že
mu neboli predložené dostatočné podklady preukazujúce nárok žalobcu a to najmä príslušné zmluvy,
na základe ktorých boli faktúry vystavené, pričom konal s odbornou starostlivosťou, v záujme ostatných
veriteľov úpadcu. O priznanie hlasovacích práv žalobcu je pred Okresným súdom Banská Bystrica

a v odvolacom konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici vedené súdne konanie. Uznesením
zo dňa 23. 04. 2019, č. k. 1R/5/2014-3426 Okresný súd Banská Bystrica veriteľovi hlasovacia práva
v konkurze na majetok úpadcu nepriznal. V čase predmetného vyjadrenia, predmetné rozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť, žalovaný však poukazuje na odôvodnenie súdu, ktorý uznal popretie
pohľadávok žalobcu za dôvodné a stotožnil sa s jeho názorom, že dôkazné bremeno pri preukazovaní

pravosti a existencie pohľadávok spočíva na veriteľovi a nie na popierajúcom správcovi. Žalobca mal
aj po doručení oznámenia o popretí možnosť dodatočne predložiť potrebné doklady preukazujúce jeho
nároky voči úpadcovi, čo však neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno veriteľa v konkurze. Nad rámec
podnetu žalobcu sa súd v uznesení vysporiadal aj s plynutím lehôt v konkurze na majetok úpadcu,
najmä v nadväznosti na odklad účinkov vyhláseného konkurzu na základe uznesenia Ústavného súdu

SR zo dňa 05. 09. 2018, č.k. I. ÚS 300/2018-23. Súd konštatuje, že popretie pohľadávok žalobcu bolo
žalobcovi riadne a v zákonnej lehote oznámené. Žalobca v žalobe nerozporuje žiadne zo skutočností
uvedených v oznámení o popretí a ani nepredkladá žiadne dôkazy preukazujúce pravosť a existenciu
svojich pohľadávok. Poukazuje len na účtovnú evidenciu úpadcu. Špecifikácia zmlúv na základe ktorých
mali vzniknúť pohľadávky žalobcu, nie je obsiahnutá ani vo vystavených faktúrach a neboli ani prílohou

prihlášok žalobcu. Existenciu takýchto zmlúv preto nie je možné overiť. Žalovaný v tejto súvislosti
poukazuje na zásadu koncentrácie konania. Zdôrazňuje, že pohľadávky neboli zo strany žalobcu
stotožnené so žiadnym právnym titulom, z ktorého by bol jeho nárok zrejmý, v dôsledku čoho nebolo
možné pravosť a existenciu pohľadávok overiť. Podľa názoru správcu právny titul neexistuje a ani
neexistoval v čase vystavenia faktúr. Faktúra ako účtovný doklad nepreukazuje nárok veriteľa na jej

vystavenie, ako ani nárok na jej úhradu. Tieto doklady preto nemožno považovať za dostatočný právny
titul preukazujúci pravosť a existenciu pohľadávok žalobcu. Žiada preto, aby súd žalobu žalobcu v plnom
rozsahu zamietol.3. Žalobca následne vo svojom vyjadrení zo dňa 30. 08. 2019 uvádza, že zmluvy, na ktoré sa odvoláva,
boli správcovi predložené úpadcom a sú aj zaznamenané v súpise zmlúv, ktoré vykonal správca JUDr.
Richard Konta. Faktúry sú v bežnom obchodnom styku nie len účtovný doklad, ale aj doklad o dodaní

tovaru či služieb. V tomto prípade žalobca aj žalovaný disponujú predmetnými zmluvami, nakoľko sa
jedná o opakované plnenie už niekoľko rokov. Aj Obchodný zákonník umožňuje, že nie vždy sa zmluvné
podmienky dohadujú písomne formou písomnej zmluvy, či písomnej objednávky, ale sa podmienky
zmluvy môžu dohodnúť aj ústne. Žalobca ďalej zdôrazňuje, že v tomto období súd vydal ešte ďalšie
tri uznesenia, v ktorých rozhodoval ten istý sudca, súvisiace s týmto konkurzom u iných veriteľov,

v ktorých v každom plynutie času inak odôvodnil. Názor, ktorý súd vyslovil, nepoukazuje na žiadnu
predchádzajúcu praktiku, o ktorú by sa opieral, ale len o svoj názor, ktorý vyslovil. Počítanie času podľa
súdu žalobca považuje v rozpore s počítaním času v ZKR. Zaevidovanie faktúry v účtovníctve úpadcu je
dostatočným dôkazom, že nastalo plnenie z predmetných faktúr. Plnenie z faktúry je opakované plnenie
a zmluvy mal správca k dispozícii. Žalobca zdôrazňuje, že žalovaný si prevzal celý spisový materiál od
pôvodného správcu, odstránil čiastočné nedostatky pôvodného správcu v časti súpise majetku, uhrádza

nové následné plnenia, ktoré vyplývajú z aktívnych zmlúv, ktoré sú súčasťou súpisu zmlúv a teda
kontinuálne pokračuje v tom, čo si žalobca nárokuje v prihláške. Žalovaný dňa 29. 07. 2019 vystavil a
doporučene zaslal žalobcovi výpoveď zo zmluvy o prenájme vozidla č. XX/XX/XXXX a výpoveď zmluvy
o prenájme vozidla č. XX/XX/XXXX teda tých zmlúv, ktorých existenciu popiera a právny nárok z nich.
Správca podľa názoru žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou, keď nedokázal spárovať zmluvy s

faktúrami a ani v prípade nejasnosti o to nepožiadal úpadcu. Tvrdenie správcu, že nebolo možné overiť
existenciu a pravosť pohľadávok je preto lož, nakoľko keď dal výpoveď z vyššie spomínaných zmlúv,
vtedy ich už správca vedel nájsť a aj určiť, o ktorý hnuteľný majetok sa jedná, o ktorý už nemá záujem.
V prípade žaloby o vydanie platobného rozkazu by takto doložené listiny boli postačujúce. Žalobca
v prílohe prikladá ďalšie dôkazy ako zmluvy a dodatky k zmluvám, ktorými disponuje aj úpadca na

preukázanie skutočností o tom, že pohľadávka žalobcu a záväzok úpadcu je reálny, na základe reálneho
plnenia. Žalobca k vyjadreniu pripája spolu 8 zmlúv, z toho Zmluvy o prenájme vozidla, Zmluva o nájme
hnuteľnej veci (súbor nábytku, vybavenia izieb), výpoveď zmluvy o prenájme vozidla zo dňa 29. 07.
2019, dodatky k zmluvám.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 10. 2019 zdôrazňuje už v predchádzajúcom vyjadrení
tvrdené skutočnosti ohľadom dôkazného bremena preukázania existencie a oprávnenosti nárokov
žalobcu. V danom prípade žalobcom predložené faktúry neobsahujú informáciu o tom, že slúžia súčasne
ako doklad o dodaní tovaru a preto žalobcom vystavené faktúry nemožno považovať za potvrdenie o
objednaní ani za potvrdenie o dodaní a prevzatí tovaru, ako je to obchodnou praxou v prípade iných

obchodných stykov. Poukazuje na koncentračnú zásadu súdneho konania a žiada preto, aby súd na
dôkazy predložené žalobcom spolu s vyjadrením v celom rozsahu neprihliadal. Aj v prípade, že súd bude
oneskorene predložené dôkazy akceptovať, žalovaný zdôrazňuje, že faktúry a žalobcom predložené
zmluvy nie je možné dostatočne stotožniť, nakoľko jednotlivé faktúry nedostatočne špecifikujú právny
dôvod fakturácie. Pre prípad, že by súd oneskorene predložené doklady žalobcom aj napriek tomu

akceptoval, žalovaný ďalej uvádza konkrétne námietky ku zmluvám predloženým zo strany žalobcu,
a že nemožno považovať za preukázanú oprávnenosť a pravosť pohľadávok v celom rozsahu len na
základe existencie zmlúv, podľa ktorých mali byť vystavené.

5. Žalobca sa na pojednávanie nariadené na deň 09. 07. 2020 bez predchádzajúceho ospravedlnenia

nedostavil, hoci predvolanie naň mal riadne a včas doručené. Svoju neúčasť na pojednávaní právny
zástupca navrhovateľa ospravedlnil dodatočne podaním zo dňa 13. 07. 2020.

6. Podľa § 32 ods. 9 ZKR účinného v rozhodnom čase, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia
popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku.

Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného
oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky
je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

7. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca v prejednávanej veci neuvádza v žalobe a ani

v priebehu celého incidenčného konania žiaden skutkový stav. Konštatuje len existenciu súdnych
rozhodnutí o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu konkurzným súdom, rozhodnutie Ústavného
súdu o pozastavení vykonateľnosti rozhodnutí konkurzných súdov o vyhlásení konkurzu a rozhodnutie
Ústavného súdu, ktorým nastal zánik účinkov odkladu vykonateľnosti uznesení konkurzných súdov ateda prinavrátenie všetkých právomocí na výkon činností správcu konkurznej podstaty. Ďalej konštatuje
prihlásenie svojich nezabezpečených pohľadávok do konkurzného konania v celkovej výške 18 756
Eur, o vzniku ktorých majú svedčiť jednotlivé faktúry, ktoré zároveň pripája k žalobe. Uvedené skutkové

tvrdenia sú však vo vzťahu k petitu žaloby o určenie oprávnenosti prihlásených pohľadávok čo do
právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia, nedostatočné. V žalobe úplne absentuje skutkový
stav,t.j.uvedenierozhodujúcichskutočností,zktorýchbymalvyplývaťuplatnenýnárokžalobcu.Žalobca
v žalobe a ani v priebehu celého súdneho konania netvrdí, aké zmluvy mali byť uzavreté medzi ním
a úpadcom, tj. čo by malo byť právnym dôvodom vzniku jeho prihlásených pohľadávok, aké plnenie

mal žalobca na základe uzavretých zmlúv úpadcovi dodať/poskytnúť, ktoré doklady poskytnutie plnení
preukazujú a za akú dohodnutú odplatu plnenia veriteľ úpadcovi poskytol. Prevažná časť argumentácie
žalobcu v konaní spočíva v poukazovaní na údajne porušenie povinností správcu pri preskúmavaní
pohľadávok žalobcu a konštatovanie účelovosti postupu správcu v snahe zabrániť žalobcovi uplatňovať
jeho práva veriteľa v konkurznom konaní. Z týchto dôvodov nie je možné ani v odôvodnení tohto
rozhodnutia poukázať na zistený skutkový stav, z ktorého by bolo možné odvodiť nárok žalobcu. Zo

súhrnnej prihlášky je zrejmé, že žalobca ani v samotnej súhrnnej prihláške svojich nezabezpečených
pohľadávok neuvádza žiadny právny dôvod vzniku svojich pohľadávok. Ako právny dôvod pohľadávok
uvádza len faktúry s dátumom ich vystavenia, a len v prípade prvej pohľadávky uvádza faktúru s
poukazom na zmluvu, aj to bez jej označenia a dátumu jej uzavretia. Faktúra nie je právnym dôvodom
vzniku pohľadávok, je len účtovným dokladom, na základe ktorého zmluvná strana uhrádza odplatu

za poskytnuté plnenie. Pokiaľ preto žalobca už v samotnej prihláške svojich pohľadávok neuvádza
právny dôvod vzniku svojich prihlásených pohľadávok, aj v prípade, že by tak urobil v žalobe, nebolo
by možné jeho žalobe vyhovieť, s poukazom na ust. § 32 ods. 14 ZKR. Žalobca sa totiž v žalobe
môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške a pokiaľ by preto žalobca žiadal v tomto súdnom
konaní o určenie popretých pohľadávok, určiť právny dôvod svojich pohľadávok, ktorý však neuviedol

v prihláške, nebolo by možné ani v tomto prípade jeho žalobe vyhovieť. Pokiaľ preto aj žalobca
v priebehu súdneho konania a to až na základe vyjadrenia žalovaného predložil osem zmlúv o
prenájme vozidiel a hnuteľných vecí a dodatky k nim, nie je možné na tieto listinné doklady jednak
prihliadnuť s poukazom na koncentračnú zásadu podľa § 153 CSP, ale zároveň tieto listinné doklady
nie je možné stotožniť ani s jednotlivými prihlásenými pohľadávkami na základe konkrétnych faktúr,

keďže tieto faktúry uvedené v prihláškach sa na žiadnu konkrétnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom
a úpadcom neodvolávajú. Žalobcom predložené doklady v priebehu tohto konania preto nijakým
spôsobom nepreukazujú ním uplatnené nároky v tomto incidenčnom konaní. Je úplne irelevantné,
či žalovaný správca následne niektoré zo zmlúv vypovedal a teda podľa tvrdenia žalobcu ich vedel
stotožniť. Táto skutočnosť nijako nepotvrdzuje a nepreukazuje, že prihlásené pohľadávky žalobcu

súhrnnou prihláškou vyplývajú z konkrétnych zmlúv, ktoré žalobca dodatočne v priebehu konania
predložil. Je povinnosťou veriteľa v prihláške svojej pohľadávky dostatočne vymedziť a určiť jej právny
dôvod a tento aj k prihláške pripojiť. Nebolo a nie je povinnosťou správcu dohľadávať v dokumentácii
úpadcu zmluvy, ktoré by mohli s najväčšou pravdepodobnosťou preukazovať uplatnené nároky veriteľa,
ktoré zmluvy veriteľ v prihláške ani neuviedol. Povinnosťou správcu je prihlásenú pohľadávku v časti

označenia jej právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia ( príp. zabezpečovacieho práva)
porovnať s existujúcou dokumentáciou úpadcu, tj. zistiť, či veriteľom tvrdené údaje v prihláške majú
oporu v listinných dokladoch účtovnej a právnej dokumentácie úpadcu, príp. vykonať vlastné šetrenia
za účelom potvrdenia veriteľom uvádzaných údajov, ale v žiadnom prípade nie nahrádzať a suplovať
povinnosť veriteľa uviesť relevantné údaje ohľadom právneho dôvodu jeho pohľadávky. Je povinnosťou

veriteľa svoju prihlásenú pohľadávku riadne označiť, uviesť jej právny dôvod, výšku a poradie ( § 29
ods. 1 ZKR). Povinnosťou správcu je pohľadávku s odbornou starostlivosťou preskúmať postupom
podľa § 32 ods. 1 ZKR a v prípade jej spornosti túto poprieť s uvedením dôvodov popretia. Túto
povinnosť si správca v danom prípade splnil, popretie je odôvodnené, relevantné a teda účinné ( §
32 ods. 5 ZKR). Nebolo povinnosťou správcu popretie pohľadávok žalobcu dokladovať, keďže

samotný žalobca neuviedol právny dôvod svojich pohľadávok v prihláške a ich existenciu nijako
nepreukazoval, bolo by preto zjavne nelogické, priam absurdné požadovať od správcu pri tomto dôvode
popretia jeho preukázanie. Súd záverom konštatuje, že žaloba bola podaná po zákonom stanovenej
lehote v zmysle ust. 32 ods. 9 ZKR; žalobca ani v tejto súvislosti neuvádzal rozhodujúce skutočnosti
o dátume popretia jeho pohľadávka a dátume doručenia oznámenia správcu o popretí, súd preto

vychádzal zo skutkových tvrdení žalovaného a z rozhodnutia konkurzného súdu 1R 5/2014-3426 zo
dňa 23.04.2019 o nepriznaní hlasovacích práv žalobcovi v konkurze, v zmysle ktorého „lehota na
popieranie pohľadávok spočívala od 20.09.2018 v dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu SR o odklade
vykonateľnosti rozhodnutia konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a spočívala aždo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu vo veci samej dňa 25.02.2019. Lehota na popieranie
pohľadávok plynula od 08.09.2018 do 19.09.2019, a pokračovala od 26.02.2019, nasledujúci deň po dni,
kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Ústavného súdu o odklade vykonateľnosti , do 15.03.2019

(ostatných18dnízlehotynapopieraniepohľadávok).Nakoľkosprávcapoprelpohľadávkunavrhovateľa
včasespočívanialehôtkonkurznéhokonania,účinkykonkurznéhokonania,účinkypopretiapohľadávky,
ako aj doručenia oznámenia o popretí nastali až právoplatnosťou zrušenia rozhodnutia o odklade
vykonateľnosti rozhodnutia konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu“. Aj podľa názoru súdu v tomto
konaní účinky doručenia oznámenia o popretí ( zo dňa 04. 10. 2018 ) nastali až právoplatnosťou

zrušenia rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu,
t.j. 25.02.2019. Odo dňa nasledujúceho, t.j. od 26.02.2019 začala plynúť 30 dňová lehota podľa ust. §
32 ods. 9 ZKR na podanie incidenčnej žaloby. Žaloba bola podaná na súde dňa 15. 04. 2019, t.j. po
jej uplynutí.

8. Aj z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

9. Žalovaný bol v konaní úspešný, vznikol mu preto nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100
% podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v troch
vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.