Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 13, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011425
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2320011425.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.

Kristíny Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému W. T., pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20.1.2021,
č.k. 31T/142/2020-583, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.5.2021, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

W. T., nar. XX.XX.XXXX v T., hlásený trvalý pobyt L., okr. Galanta, t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov,

o d s u d z u j e
podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s
poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta, rozsudkom zo dňa 20.1.2021 č. k. 31T/142/2020-583 uznal obžalovaného W.
T. za vinného, že
v bode 1/ najmenej od decembra 2019 až do 26.05.2020 v rodinnom dome na adrese O. N. XX, L.
a na rôznych bližšie nešpecifikovaných miestach v katastri obce L. týral syna svojej družky P. T., nar.
XX.XX.XXXX, s ktorým žil v spoločnej domácnosti, a to tým spôsobom, že mu systematicky a dlhodobo

spôsoboval fyzické utrpenie, bil ho po rôznych častiach tela, spôsoboval mu početné tržné poranenia,
popáleniny, krvné podliatiny, pomliaždeniny, modriny na hlave, krku, trupe, chrbte, na dolných a horných
končatinách, hodil ho do vody bez jeho súhlasu, hodil ho do pichliačov, dával mu neprirodzene nohy k
hlave, popálil ho žiarovkou na intímnych miestach, oblial ho vodou do ostrekovačov, ktorá ho štípala v
očiach, vulgárne mu nadával, počas jazdy autom ho vystrkoval z okna a z dverí idúceho vozidla, zároveň
svojim konaním - psychickým nátlakom vyvolával v maloletom strach, stres, obavy a iné obranné reakcie
organizmu, čo má za následok negatívne osobnostné zmeny a prežívanie maloletého, v dôsledku

konania obvineného maloletý P. trpí inými emočnými poruchami v detstve, poruchami vyprázdňovania
a tzv. CAN syndrómom,
v bode 2/ dňa 22.05.2020 si od neznámej osoby v obci L. neoprávnene zadovážil a do 16.00 hod. dňa
26.05.2020 v budove Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante, Hlavná ulica 13 pri sebe vpeňaženke neoprávnene prechovával plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo biely
kryštalický materiál s hmotnosťou 88 mg obsahujúci účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom
ako 10 mg, čo predstavuje ani jednu jednorazovú dávku drogy, pričom v zmysle zákona NR SR č.

139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok, na zaobchádzanie s ktorými je potrebné
povolenie Ministerstva zdravotníctva SR,
teda
v bode 1/ blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, spôsobením rán a popálenín rôzneho

druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré
ohrozilo jeho psychické a fyzické zdravie,
v bode 2/ neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku,
čím spáchal
v bode 1/ zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
v bode 2/ úmyselný prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 a § 41 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol na výkon
uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a to proti výroku o treste, v
neprospech obžalovaného. Obžalovaný sa vzdal práva podať odvolanie.
3. Podané odvolanie odôvodnil prokurátor takto: Rozsudok vo výrokovej časti týkajúcej sa uloženia
trestu odňatia slobody obžalovanému na dolnej hranici trestnej sadzby nepovažujem za primeraný a
postačujúci na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. V ustanoveniach § 34 ods. 1. ods. 4 Trestného

zákona je zakotvený účel trestu, ktorý vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu. Trest
plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok
represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a
jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie(výchovnépôsobenietrestunaostatnýchčlenovspoločnosti).Osobupáchateľatrebahodnotiť

vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa treba posúdiť negatívny alebo
pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho
správania v spoločnosti.
4.Somtohonázoru,žesúdsapriurčovanívýmerytrestudôsledneneriadiltýmiustanoveniamiTrestného
zákona, ktoré hovoria o účele trestu a súd teda neuložil trest primeraný ani spravodlivý. Súd sa totiž pri

určovaní výmery trestu jednostranne zameral len na tie okolnosti, ktoré svedčia v prospech obvineného,
opomenul však prihliadať aj na ďalšie okolnosti prípadu, ktoré sú z hľadiska určenia výmery trestu
relevantné.
5. Obžalovaný spáchal mimoriadne závažnú násilnú trestnú činnosť na maloletej osobe ako aj drogovú
trestnú činnosť, pričom polícia voči nemu vyprodukovala tak jednoznačné a usvedčujúce dôkazy, že

vyhlásenie o vine bolo pre neho jediným rozumným východiskom v danej situácii, ktoré však, aj keď
bolo súdom prijaté, podľa môjho názoru v žiadnom prípade neodôvodňuje uloženie trestu na dolnej
hranici trestnej sadzby. Poukazujem najmä na zarážajúci spôsob násilného konania obžalovaného voči
maloletému P.G., narodenému XX.XX.XXXX, ktorý konal neľútostne, ba priam sofistikovane, teda v
čase, keď sa pri maloletom nenachádzala jeho vlastná matka. Uvedené je podporené aj objektívnym

znaleckým skúmaním, ktoré preukázalo závažné následky na fyzickom a psychickom zdraví maloletého,
ktoré môžu mať trvalé následky na jeho emočnom a kognitívnom vývoji a v budúcnosti môžu spôsobiť
psychické problémy vrátane posttraumatickej stresovej poruchy. Rovnako aj drogová trestná činnosť,
ktorej sa obžalovaný dopustil má o to väčší dopad, nakoľko túto páchal v prítomnosti maloletého, ktorého
tak vystavil ďalšiemu negatívnemu vplyvu jeho protiprávneho konania, kedy obžalovaný bez zábran

požíval psychotropné látky pred očami maloletého (čo vyplýva aj z výpovede maloletého). Súčasne
poukazujem na dĺžku a intenzitu protiprávnej činnosti obžalovaného, ktorej sa dopúšťal opakovane už od
decembra 2019, teda od času kedy začal žiť v spoločnej domácnosti s matkou maloletého P.G., pričom
od nej dobrovoľne neupustil. Zistená duševná porucha u maloletého bola znalcom jednoznačne ustálená
ako následok násilného konania obžalovaného, ktoré vyvolalo u maloletého závažné traumatizácie,

pričom prejavy posttraumatickej stresovej poruchy ako aj adaptačné poruchy sa môžu uňho objaviť ešte
aj v neskoršom období. Práve tak závažný následok spáchanej trestnej činnosti na psychickom zdraví
maloletého odôvodňuje uloženie prísnejšieho trestu ako len trestu na dolnej hranici trestnej sadzby.6. Pokiaľ by za tak závažnú násilnú trestnú činnosť, ktorá je ešte umocnená aj ďalšou trestnou
činnosťou, a to drogovou, bolo akceptované uloženie nízkeho trestu, ktorý je v značnom nepomere
k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, obžalovaný by mohol nadobudnúť dojem o bagatelizovaní

a ospravedlniteľnosti svojho konania. Argumentácia súdu, v ktorej poukazuje na doterajší život
obžalovaného, ktorý bol doposiaľ len jeden krát súdne trestaný, avšak odsúdenie má zahľadené, pri
posúdení ostatných okolností prípadu, najmä s poukazom na následky vyššie uvedeného protiprávneho
konania, nie je komplexná vo vzťahu k vyvodeniu zodpovednosti a potrestania obžalovaného za
spáchané trestné činy.

7. Preto uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov považujem za neprimeraný a
mierny, ktorý trest rozhodne u osoby obžalovaného nenaplní účel individuálnej a generálnej prevencie.
Mám za to, že obžalovanému je potrebné uložiť trest prísnejší (a aj spravodlivejší), a to trest odňatia
slobody minimálne 6 rokov. Takto uložený trest odňatia slobody bude možné považovať za taký trest,
ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov (§ 34 Trestného zákona). Z uvedených dôvodov preto navrhujem, aby Krajský
súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na ust. § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku
napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo
veci sám rozhodol rozsudkom a uložil obžalovanému za spáchané trestné činy primeraný a spravodlivý
trest, a to trest odňatia slobody, ktorý bude uložený v strede zákonnej trestnej sadzby.

8. Obžalovaný k odvolaniu prokurátora podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol (skrátene):
9. Podľa nášho dojmu v spisovom materiály nie je produkovaný žiadny dokument, ktorý by mal charakter
podania odvolania. V odôvodnení k odvolaniu zo dňa 19.02.2021 sa prokuratúra odvoláva na údajné
odvolanie podané dňa 2l.1.2021, o ktorého existencii však máme pochybnosti, nakoľko súd pristúpil
k opatreniu rozsudku doložkou právoplatnosti ku dňu 05.02.2021. Zároveň a v prípade preukázania

skutočnej prítomnosti riadne zahláseného odvolania ku dňu 21.01.2021 musíme konštatovať, že toto
odvolanie by malo len charakter bianco odvolania, pritom k doplneniu jeho odôvodnenia došlo až
podaním dňa 23.02.2021, teda 2 týždne po uplynutí riadnej lehoty stanovenej pre tento opravný
prostriedok.
10. V plnom rozsahu sa stotožňujeme so závermi prijatými súdom prvej inštancie, nakoľko sa kompletne

a komplexne vyporiadavajú s celým produkovaným dôkazným stavom a naňho nadväzujúcou skutkovou
a právnou situáciou. Závažnosť trestného činu uvedeného v bode 2 rozsudku vyhodnocujem ako
nepatrnú, pričom tento aspekt by mal priaznivo vplývať aj na režim ukladania trestu.
11. K skutku v bode 1 rozsudku uvádzam, že žiadny z okruhu vyťažených svedkov nebol prítomný
pri žiadnom incidente, pri ktorom došlo k vzniku poranení maloletého, a preto ich svedecké výpovede

majú len charakter domnienok či hypotéz. V značnej miere sú zároveň ovplyvnené aj priamou citovou
väzbou na maloletého, v dôsledku ktorej skutočnosti mohlo dôjsť k istej miere hyperbolizácie či
extenzívnej expresívnosti. Ďalším významným momentom pri prieskume tu prejednávanej veci je
aj okolnosť, že obvinený nemal v úmysle ubližovať maloletému. Snažil sa mu byť spoločníkom pri
zriedkavom spoločnom trávení času, avšak z dôvodu jeho neskúsenosti mohlo dôjsť k výskytu zranení

pri nevhodných hrách s maloletým pripadne k istým excesom z obvyklého rámca primeranosti, ktoré
si však obvinený úplne neuvedomoval. Až s odstupom času a pod vplyvom obsahu produkovaných
znaleckých posudkov je schopný si uvedomiť nevhodnosť svojho prístupu, ktorý súčasne aj úprimne
ľutuje. Následne sme radi doplnili, že niektoré z incidentov opísaných v skutkovej vete po objasnení
širších súvislostí cestou výpovede obvineného nevyznievajú až tak odsúdeniahodne ako v pôvodných

intenciách. Nesnažíme sa žiadnym spôsobom marginalizovať nevhodnosť zostávajúcich prípadov, len
sa snažíme komplexne usporiadať jednotlivé udalosti, aby mohli byť posudzované čo najobjektívnejšie.
Taktiež by sme radi poukázali, že v danom prípade, našťastie, nedošlo, podľa záverov znaleckého
skúmania k trvalým psychickým alebo fyzickým následkom a maloletý teda svoju traumu bol schopný
prekonať.

12. Celkový prístup obžalovaného teda jasne a zreteľne vykazuje snahu o svoju nápravu cestou
spravodlivo uloženého trestu. Aspekt prevýchovy je absolútne existujúci a vzhliadnuteľný už v
tomto štádiu konania, kde doterajšie prejavy ľútosti rozhodne neboli len simulovaným prejavmi s
cieľom zabezpečenia čo najnižšieho trestu. Uvedené deklaruje práve zdanie sa odvolania zo strany
obžalovaného, hoci mu trest bol uložený pomerne výrazne nad dolnú hranicu trestnej sadzby. Nie

je možné selektívne abstrahovať zo skutkového stavu moment nepriaznivého charakteru a výlučne
len na ich základe odporúčať výšku trestu. Tento prístup zvolený prokuratúrou totiž vedie zákonite k
neprimeranej tvrdosti a nesprávnosti.13. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný, ako aj prokurátor zotrvali na svojich
stanoviskách.

14. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti

treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
15. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný.
16. Po preskúmaní napadnutého výroku, v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených,

dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné.
17. Rozsudkom citovaným v odseku 1 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania tam citovaného
zločinu blízkej osoby a zverenej osoby a úmyselného prečinu nedovolenej výroby omamných apsychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1
Trestného zákona.
18. Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie o treste tak, že pokiaľ ide o trestnú sadzbu, obžalovanému

mohol uložiť úhrnný trest odňatia slobody za spáchanie 1 prečinu a 1 zločinu v zákonnej sadzbe za
trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a) TZ, a to od 3 do 8 rokov. U obžalovaného zistil 1 poľahčujúcu okolnosť - priznal
sa k spáchaniu trestných činov a úprimne ich oľutoval, a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri prevahe
poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znížila o jednu tretinu rozdielu hornej a dolnej

hranice trestnej sadzby na 6 rokov a 4 mesiace. Okolnosť, že spáchal viac trestných činov, neposúdil
súd ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) TZ, ale ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej
trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 TZ (S 1/2011) zvýšením hornej hranice upravenej trestnej sadzby o
jednu tretinu, čiže na 8 rokov, 5 mesiacov a 20 dní (R 32/2009).
19. Zistenia a právne závery uvedené v predchádzajúcom odseku považuje odvolací súd za správne.
20. Pokiaľ ide o druh trestu a jeho výmeru, prvostupňový súd v napadnutom rozsudku uviedol, že v

zmysle § 34 ods. 6 TZ musel ukladať trest odňatia slobody. Pri určení výmery trestu prihliadol súd na
postoj obžalovaného k svojej trestnej činnosti, ku ktorej sa od začiatku priznávala, hoci ju spočiatku
zľahčoval, jeho doterajší život, kedy sa nedopúšťal závažnej ani početnej trestnej činnosti a hľadí sa na
neho, akoby nebol odsúdený, ako i fakt, že v osobe poškodeného sa nejedná o príbuzného nejakým
spôsobom, či už materiálne alebo duševne, odkázaného na obžalovaného, čiže pretrhnutie väzieb je

jednoduchšie, ale i na mnohosť trestnej činnosti, a uložil mu trest pri dolnej hranici trestnej sadzby v
trvaní 3 roky a 6 mesiacov, ktorý vzhľadom na dĺžku trestu nie je možné podmienečne odložiť.
21. S názorom prvostupňového súdu na výšku trestu, odvolací súd nesúhlasí. Pri rozhodovaní o jeho
výške sa prvostupňový súd dopustil tej chyby, že nebral do úvahy všetky relevantné skutočnosti, resp.
tie, ktoré vzal do úvahy, nesprávnym spôsobom vyhodnotil.

22. Z argumentácie prvostupňového súdu, citovanej v odseku 20 vyplýva, že súd bral do úvahy (i.) postoj
obžalovaného k svojej trestnej činnosti, (ii.) jeho doterajší život, (iii.) na to, že v osobe poškodeného
sa nejedná o príbuzného nejakým spôsobom, či už materiálne alebo duševne, odkázaného na
obžalovaného, čiže pretrhnutie väzieb je jednoduchšie a (iv.) na mnohosť trestnej činnosti.
23. Chybou bolo, že súd neprihliadol na spôsob páchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a

na následky, ktoré tento skutok na maloletom poškodenom zanechal. V tomto odvolací súd v plnom
rozsahu súhlasí s argumentáciou prokurátora, ktorá je citovaná v odseku 5 tohto rozsudku a preto na ňu
odkazuje. Oba uvedené aspekty trestnej činnosti sú pritom, vzhľadom na ich závažnosť, veľmi dôležité
pre úvahu o tom, aký účel by mal uložený trest odňatia slobody napĺňať a aká by mala byť jeho výška.
Spôsob páchania tejto trestnej činnosti a jej následky určujú potrebu hľadieť na obžalovaného ako na

osobu schopnú, bez akéhokoľvek racionálneho (nie však právne ospravedlniteľného) motívu, dopúšťať
sa krutého správania voči bezmocnej osobe maloletého dieťaťa, na ktorom toto konanie zanechalo
vážne následky na psychickom zdraví. Takéto správanie je nielen vysoko nebezpečné pre spoločnosť,
ale je zároveň o hodné hlbšieho morálneho odsúdenia.
24. Priznanie sa obžalovaného k trestnej činnosti, ktoré nebolo od začiatku také úplne a jednoznačné,

ako to nakoniec i uvádza prvostupňový súd, nie je v porovnaní so spôsobom páchania trestnej činnosti
a jej následkami tak významné pre určenie výšky trestu, ako ich hodnotí prvostupňový súd. Rovnaká
úvaha sa vzťahuje aj k zahladenému trestu obžalovaného a jeho predchádzajúcemu životu.
25. Prvostupňovým súdom uložený trest, z dôvodov uvádzaných prokurátorom a citovaných v odseku
6 tohto rozsudku, je neprimerané mierny a nie je spôsobilý naplniť účel individuálnej prevencie,

generálnej prevencie, ani dostatočne nevyjadruje morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Preto
dospel odvolací súd k záveru o potrebe zrušiť prvostupňový rozsudok v napadnutej časti, teda vo výroku
o treste.
26. Námietky obžalovaného k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania (odsek 9) nie sú dôvodné.
Odvolanie prokurátora proti výroku o treste napadnutého rozsudku, v neprospech obžalovaného, bolo

podané písomne dňa 21.1.2021 na Okresný súd Galanta a v spise sa nachádza na čísle listu 586.
Nejde pritom o žiadne „bianco odvolanie“, ale odvolanie podané proti konkrétnemu výroku o treste, v
neprospech obžalovaného, ktoré bolo neskôr, písomným podaním zo dňa 19.2.2021, odôvodnené.
27. Vyjadrenia obžalovaného k závažnosti skutku uvedeného v bode 2 rozsudku (odsek 10), nie je
možné v plnom rozsahu akceptovať. Závažnosť tohto protiprávneho konania je totiž posudzovaná, pri

ukladaní trestu, spoločne so závažnosťou zločinu, z ktorého spáchania bol uznaný za vinného, za ktoré
sa ukladá jeden úhrnný trest. Preto samotná nižšia spoločenská nebezpečnosť prečinu podľa § 171 ods.
1 Trestného zákona, nemá rozhodujúci vplyv na výšku uloženého trestu.28. Ďalšie vyjadrenia obžalovaného k okolnostiam spáchania skutku uvedeného v bode 1 napadnutého
rozsudku (odsek 11), sú pre rozhodnutie o treste irelevantné, pretože smerujú k samotnému výroku o
vine, ktorý je právoplatný a teda v tomto opravnom konaní nepreskúmavaný.

29. Posudzovanie primeranosti trestu je vecou aj toho, aký význam prikladá tá ktorá osoba, ktorá
hodnotenie vykonáva, rôznym aspektom trestného činu, osobe páchateľa a okolnostiam prípadu.
Obhajoba predložil vo svojom vyjadrení svoj vlastný pohľad na tieto otázky, pričom odvolací súd sa riadil
úvahami, ktoré sú uvedené vyššie a ktoré sú v mnohom odlišné od názoru obhajoby.
30. Nakoľko dokazovanie na rozhodnutie o treste bolo vykonané prvostupňovým súdom v dostatočnom

rozsahu, mohol odvolací súd, po zrušení výroku o treste, sám o ňom rozhodnúť v odvolacom konaní.
31.Prizohľadnenívšetkýchvyššieuvádzanýchskutočností,ktorépovažujeodvolacísúdzarozhodujúce
pre určenie výšky trestu a účelu, ktorý by mal trest naplniť, dospel odvolací súd k záveru, že uloženie
trestu vo výške 5 rokov bude dostatočné a primerané. Uložený trest je vo výmere, ktorá je viac
odpútaná od dolnej hranice trestnej sadzby, ako trest uložený prvostupňovým súdom, čím je vyjadrená
tak spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného, a zároveň umožňuje dlhším výkonom trestu

dosiahnuť účel tzv. individuálnej i generálnej prevencie.
32. Rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu bolo prvostupňovým súdom urobené správne a preto ho
odvolací súd prevzal do výroku svojho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.