Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/164/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719010133
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3719010133.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému Bc. V. Z., nar. XX.XX.XXXX v U.,
trvale bytom mesto U., prechodne bytom H. XXXX/X, N. 4, F. republika, pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Považskej
Bystrici, sp. zn. 1T/52/2019 zo dňa 02.07.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.07.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného Bc. V. Z. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. 1T/52/2019 zo dňa 02.07.2019,
bol obžalovaný Bc. V. Z. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Tr.zák.
na tom skutkovom základe, že

hoci bol ako otec maloletej Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, povinný prispievať na jej výživu
podľa Zákona o rodine a tiež na základe rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/333/2013 zo
dňa 23.06.2014, právoplatného dňa 31.07.2014, sumou vo výške 150 Eur mesačne, ktoré výživné bol
povinný poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred matke dieťaťa, S. Z., bytom N. - A. XXX, okr. N..
D., plneniu vyživovacej povinnosti sa od mesiaca september 2017 úmyselne vyhýbal tým spôsobom,
že napriek tomu, že od roku 2009 podniká, je jediným spoločníkom v spoločnosti OLMI DIESEL, s.r.o,

Žilina, a zároveň od 01.01.2015 pracuje na čiastočný (štvrtinový) pracovný úväzok v spoločnosti 0&M
Business Services, s.r. o., Žilina, v ktorej je zároveň aj prokuristom, zo svojich pravidelných mesačných
príjmov na výživu svojej maloletej dcéry Q. v N. - A., okr. N.. D., v U. a ani na inom mieste ani len
čiastočne neprispieval, čím mu za obdobie od mesiaca september 2017 do mesiaca jún 2019 vrátane
vznikol celkový dlh na výživnom vo výške 3.300,- Eur.

Za to bol odsúdený podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., §
37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 /slovom: dvanásť/ mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný. V písomnom odôvodnení

uviedol, že medzičasom mu bol premenený trest povinnej práce a bol mu nariadený výkon trestu. Taktiež
namietal, že boli porušené jeho práva na obhajobu tým, že nebol zavolaný k preštudovaniu spisu. Taktiež
policajt v prípravnom konaní mal vychádzať z jeho platu, pričom podklady od zamestnávateľa mu boli
poskytnuté. Z uvedených dôvodov žiadal i o pridelenie obhajcu, keďže na vlastné náklady si ho nemôže
dovoliť.

Okresnýsúdpozistení,žeobžalovanýsaaktuálnenachádzavovýkonetrestuodňatiaslobodyaobhajcu
si nezvolil, tomuto ustanovil obhajcu, pretože vznikol dôvod povinnej obhajoby.K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila S. Z., ktorá uviedla, že argumenty obžalovaného považuje za
neakceptovateľné, tento len úmyselne naťahuje čas a vyhýba sa plateniu výživného.

Po predložení veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní a určení termínu verejného zasadnutia
na deň 05.03.2020, oznámila S. Z. krajskému súdu, že obžalovaný dlžné výživné neuhradil a súčasne
zaslala i rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. 8P/27/2019 zo dňa 03.06.2019,
právoplatný dňa 20.08.2019, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení vyživovacej povinnosti na Q. Z., nar.

XX.XX.XXXX, ktorú je V. Z. povinný poukazovať k rukám matky S. Z.. Týmto rozsudkom bol zmenený
rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/333/2013 zo dňa 23.06.2014 v časti o výživnom.

Následne bolo krajskému súdu dňa 25.02.2020 doručené podanie obžalovaného, v ktorom žiadal súd o
odročenie verejného zasadnutia o mesiac z dôvodu, že sa len pred pár dňami vrátil z výkonu trestu do
bežného života a chcel by uhradiť celé dlžné výživné, na podporu čoho zaslal súdu potvrdenie z banky

o uhradení časti dlžného výživného v sume 2000 € k rukám S. Z.. Počas tejto doby by uhradil i zvyšok
dlžného výživného.

Na dotaz krajského súdu dňa 29.02.2020 S. Z. potvrdila, že obžalovaný jej uhradil na účet časť dlžného
výživného v sume 2000 €. Mal by ešte doplatiť 1300 €, no za ďalšie obdobie od 30.6.2019 je dlhuje i

ďalšie výživné.

Vzhľadom k uvedenému krajský súd z dôvodu žiadosti obžalovaného a ním prejavovanej ochoty uhradiť
celé dlžné výživné, zrušil nariadený termín verejného zasadnutia a určil nový termín na deň 02.04.2020.
Súčasne predseda senátu rozhodol o zrušení ustanovenia obhajcu, nakoľko u obžalovaného pominuli

dôvody povinnej obhajoby.

Následne bol tento termín verejného zasadnutia zrušený z dôvodu žiadosti obžalovaného, ako aj
Krajskej prokuratúry v Trenčíne a tiež opatrením Ministerstva spravodlivosti SR v súvislosti so šírením
vírusu COVID - 19. Nový termín bol určený na deň 07.07.2010.

Na verejnom zasadnutí dňa 07.07.2020 konanom o odvolaní, zástupkyňa krajskej prokurátorky v
konečnom návrhu uviedla, že navrhuje odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný opätovne žiadal, aby mu súd poskytol ďalšiu lehotu na zaplatenie dlžného výživného.

Uviedol, že stále pracuje so svojou terajšou partnerkou vo firme, kde ona je majiteľkou a on prokurista.
Práca vo firme sa rozbehla a vie, že peniaze bude mať. V prípade, že by súd rozhodoval, žiadal o
uloženie alternatívneho trestu, aby mohol zaplatiť výživné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách § 317 ods.1
Tr.por., pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Pokiaľ ide o námietky obžalovaného
týkajúce sa porušenia jeho práva na obhajobu, týmto nie je možné prisvedčiť. V súvislosti s možnosťou
preštudovať spis dňa 19.03.2019, bol obžalovaný v prípravnom konaní povereným príslušníkom PZ
o tomto úkone riadne písomne upovedomený, zásielka mu bola zaslaná na adresu, ktorú obžalovaný

uviedol ako adresu na doručovanie, no túto si neprevzal v odbernej lehote, preto sa v zmysle § 66
ods. 5 Tr.por. považuje za doručenú. Napokon tiež bolo zistené, že v dobe, keď boli dôvody povinnej
obhajoby, mal obžalovaný ustanoveného obhajcu. Krajský súd teda nezistil žiadne také okolnosti, ktoré
by zakladali porušenie práv obžalovaného na obhajobu.

Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu je napadnutý rozsudok
výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k
žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové, alei právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na
základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil.
Správne pritom dospel k záveru, že s poukazom na výpoveď S. Z., ako i vykonané listinné dôkazy,
bolo spáchanie skutku tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku preukázané, čím obžalovaný
nepochybne naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2

Tr.zák., pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej
povinnosti vyživovať iného. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení a
právnych záverov okresného súdu tak, ako to vyjadril okresný súd vo svojom rozsudku, preto s
podrobnejším odôvodnením v tomto smere odvolací súd plne odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia. Obžalovaný síce uhradil časť dlžného výživného, avšak svoju povinnosť zaplatiť celé dlžné
výživné si nesplnil. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že už nemohol upravovať skutkový

stav v neprospech obžalovaného a to ani s prihliadnutím na rozsudok Okresného súdu v Považskej
Bystrici sp.zn. 8P/27/2019 zo dňa 03.06.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 20.08.2019,
teda po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa v aktuálne prejednávanej veci, pretože odvolanie
podal len obžalovaný a odvolací súd nemohol meniť rozsudok v jeho neprospech. Odvolací súd už
neakceptovalďalšiužiadosťoodročenieverejnéhozasadnutia,nakoľkoakovyplývazvyššieuvedeného

obžalovanému v jednom prípade vyhovel a napokon mal už dostatočne dlhú lehotu i vzhľadom na
objektívne okolnosti (odročenie v súvislosti so šírením vírusu COVID - 19) na to, aby splnil neustále
sľuby a uhradil dlžné výživné. Obžalovaný tak nielenže neurobil, ale dokonca neplatí ani ďalšie bežné
výživné od vyhlásenia napadnutého rozsudku, ako to vyplynulo z vyjadrenia S. Z..

Napokon preskúmajúc výrok o treste krajský súd dospel k záveru, že okresný súd správne prihliadol na
všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného zistil, že bol v minulosti
obžalovaný 5-krát súdne trestaný s tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T/11/2015

bol uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa §
20 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky 4 mesiace so skúšobnou dobou
v trvaní 3 roky, a to do 19.05.2020. Za priestupok postihnutý nebol.

S prihliadnutím na vyššie uvedené a pri absencii poľahčujúcej okolnosti, naopak zistení jednej

priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. (bol v minulosti už odsúdený), s prihliadnutím na
skutočnosť, že obžalovaný spáchal danú trestnú činnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
vo veci odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T/11/2015, teda zohľadnil ustanovenie
§ 49 odsek 2 Trestného zákona a uložil okresný súd obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 12
mesiacovnepodmienečne,navýkonktoréhohozaradildoústavunavýkontrestusminimálnymstupňom

stráženia. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel aj odvolací súd k záveru, že trest
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne je trestom zákonným a spravodlivým a bude
ním splnený jeho účel v zmysle § 34 ods.1 Tr. zák., pričom odvolací súd nezistil dôvod na jeho zmenu.
Rovnako správne bol obžalovaný na výkon uloženého trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže tento nebol v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Krajský
súd nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce zrušenie alebo zmenu napadnutého výroku o treste a aj
v tomto smere s podrobným odôvodnením uloženého trestu odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu
prvého stupňa.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného Bc. V. Z. odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.