Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/148/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109208077
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7109208077.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobkyne: U. O., E.. D., O..

XX.X.XXXX, V. D. Č.. X/X, D. X. O. Z., zastúpená advokátom JUDr. Milan Szöllössy, AK Kováčska č. 28,
Košice proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta č. 82, Bratislava, IČO 36
062 235 v konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví takto

r o z h o d o l :

Žalobu o zaplatenie bolestného v sume 13. 360,22 Eur z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté vo vylúčenom konaní pod sp. zn. 18C/1/2014.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou, ktorú podala súdu dňa 6.4.2009 domáhala voči žalovanému náhrady škody z
ublíženia na zdraví, ťažkého úrazu, ktorý utrpela dňa 17.3.2006 pri dopravnej nehode ako spolujazdkyňa

v motorovom vozidle zn. X. T. W. M.-XXXCX, pre ktoré nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vodič tohto motorového vozidla
pri dopravnej nehode zomrel a z toho dôvodu bolo trestné stíhanie voči nemu uznesením Okresného
riaditeľstvaPZvKošiciachzodňa17.5.2006ČVS:ORP-280/1-OVK-K1-2006zastavené.Žalobkyňasvoj
nárok voči žalovanému uplatnila v zmysle ust. § 24 ods. 2 písm. e/ a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., ako
nárok na plnenie z garančného fondu. Žalobkyňa bola v ústavnom ošetrovaní od úrazu 17.3.2006 do
6.4.2006, a preto uplatnila nárok na plnenie bolestného, ktoré jej bolo ohodnotené v lekárskom posudku

o bolestnom zo dňa 12.12.2008, počtom bodov 1.880 a sťaženia spoločenského uplatnenia ohodnotené
počtom bodov 4.200. Za 1 bod požadovala náhradu škody vo výške 345,48,- Sk, a preto nárok na
náhradu za bolestné predstavuje sumu 649.530,- Sk, t.j. 21.560,45 EUR a za sťaženie spoločenského
uplatnenia 1.575.930,- Sk, t.j. 52.311,29 EUR. K takto uplatneným istinám požadovala žalobkyňa 3%
ročný úrok z omeškania od 29.3.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Žalovaný predložil súdu oznámenie o poverení zo dňa 27.2.2009, v zmysle ktorého poveril

došetrením škodovej udalosti a vysporiadaním oprávnených nárokov poškodeného za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti Allianz -
Slovenskú poisťovňu, a.s. Bratislava. K podanej žalobe sa preto vyjadrovala Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., ktorá v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že nesúhlasí s bodovým ohodnotením
uvedeným v posudku z toho dôvodu, že zvýšenie hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia na 2-násobok vykonal posudzujúci lekár, čo podľa neho nie je v súlade s § 9 ods. 5 a § 10
ods. 4 zákona č. 437/2004.

RozsudkomOkresnéhosúduKošiceIzodňa11.3.2011č.k. 18C148/2009-110,súd žalobuozaplatenie
bolestného v sume 13.360,22 EUR zamietol z dôvodu premlčania nároku v dvojročnej subjektívnej
premlčacej dobe, konanie o zaplatenie 28.999,53 EUR zastavil na základe späťvzatia žalobkyne anárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 31.511,32 EUR vylúčil na
samostatné konanie s tým, že v novom rozhodnutí bude rozhodnuté aj o trovách konania.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a odvolací Krajský súd v Košiciach svojim uznesením
zo dňa 28.12.2012 č.k. 1 Co 175/2011- 129 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku bola pochybnosť súdu o tom, či žalobkyňa vzhľadom na
svoj psychický stav po úraze sa nenachádzala v určitých obdobiach v stave nespôsobilom na vykonanie
potrebných úkonov, teda vo fáze psychickej poruchy, v dôsledku ktorej nebola schopná svoju situáciu

vyhodnotiť z hľadiska toho, že je potrebné požiadať zdravotnícke zariadenie o vykonanie bodového
ohodnotenia, resp. nárok uplatniť voči zodpovednému subjektu, resp. na súde. Preto posúdenie
zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska jej možnej duševnej poruchy je právne významné aj z hľadiska
toho, či sa u tejto nevyskytli počas plynutia subjektívnej premlčacej lehoty aj také obdobia, v ktorých
by táto lehota buď plynúť nezačala, alebo by sa jej plynutie zastavilo (spočívalo). Bez ozrejmenia tejto
otázky sú závery súdu prvého stupňa o premlčaní nároku žalobkyne predčasné.

Po vrátení veci a doplnení dokazovania znaleckým posudkom z odboru psychiatrie prvostupňový súd
opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 14.2.2014 č.k. 18C/148/2009-180 tak, že žalobu žalobkyne
zamietol.

Na základe odvolania žalobkyne odvolací súd uznesením zo dňa 9.12.2015 č.k. 1Co/558/2014-204,
opakovane zrušil rozsudok prvostupňového súdu a uviedol, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal so
všetkými právne významnými okolnosťami pre rozhodnutie o veci a v dôsledku toho rozhodol predčasne.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že spornými okolnosťami v čase rozhodovania

súdu prvého stupňa bolo, či je nárok žalobkyne premlčaný a taktiež, či námietku premlčania vznesenú
zo strany žalovanej možno hodnotiť ako výkon jej práva v rozpore s dobrými mravmi, a teda ako úkon
v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda ako úkon neplatný.

Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že nárok žalobkyne na náhradu

škody z titulu bolestného možno považovať za premlčaný. Tento záver súdu má oporu predovšetkým v
odborných záveroch lekárov o čase ustálenia jej zdravotného stavu do takej miery, že tento umožňoval
vykonať bodové hodnotenie bolestného ku dňu 17.9.2006, ako aj v záveroch znalkyne U.. M. ohľadne jej
psychického stavu v čase od 17.9.2006 do 12.12.2008. Na základe toho možno považovať za správny
záver, že žalobkyňa za obdobie od 17.9.2006 do 12.12.2008 netrpela duševnou poruchou, ktorá by ju

robila nespôsobilou vykonať úkony smerom k uplatneniu jej nároku na súde.

Za dôvodnú však považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalobkyne v tom, že súd prvého stupňa
sa nevyporiadal s jej námietkou, že uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovanej je úkonom
neplatným, keďže mal byť vykonaný v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa sa s touto

námietkou v dôvodoch rozsudku bližšie nezaoberal.
Preto bude povinnosťou súdu prvého stupňa vyporiadať sa s tvrdením žalobkyne o neplatnosti námietky
premlčania vznesenej žalovanou pre rozpor s dobrými mravmi.

Po vrátení veci sa prvostupňový súd v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho zaoberal iba

posúdením platnosti námietky premlčania uplatneného žalovaným a posúdením dôvodov, podľa ktorých
by mala byť námietka premlčania žalovaného podľa žalobkyne neplatná. Odvolací súd skonštatoval, že
k premlčaniu nároku žalobkyne na náhradu škody za bolestné skutočne došlo a preto sa súd posúdením
tejto otázky už nezaoberal.

Zo spisu vyplýva, že žalovaný námietku premlčania vzniesol v písomnom podaní zo dňa 8.12.2010, v
ktorom sa vyjadroval k záverom znaleckého posudku U.. U. X.Č., ktorý vypracoval v tejto veci znalecký
posudok Č..X/XXXX dňa 8.11.2010. Žalovanému bol tento znalecký posudok doručený dňa 23.11.2010.
Žalovaný námietku premlčania odôvodnil ustanovením §106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol,
že okamih, kedy sa poškodený dozvie o škode v prípade škody na zdraví, možno ustáliť na deň,

kedy bol zdravotný stav poškodeného ustálený natoľko, že bolo možné vydať posudok o bolestnom
resp. o sťažení spoločenského uplatnenia. Znalecký posudok stanovil dátum ustálenia zdravotného
stavu žalobkyne v prípade bolestného v čase pol roka po úraze, teda 17.9.2006 a v prípade sťaženia
spoločenského uplatnenia na čas rok po úraze, teda 17.3.2007. Pripojil súdu aj rozhodnutia Najvyššiehosúdu SR sp.z. 1 Cdo 49/2006 a Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 25 Cdo 1169/2000, v ktorých súdy
posudzovali plynutie premlčacej doby v prípade škody na zdraví.

Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, na pojednávaní súdu dňa 14.2.2014 uviedla, že
pokiaľ by súd akceptoval námietku premlčania zo strany žalovaného, tak by konal v rozpore s ust. §3
Občianskeho zákonníka, teda v rozpore s dobrými mravmi a poškodzoval by práva navrhovateľky. Od
začiatkupristupovalžalovanýkžalobkynineohľaduplne,najprvzaujaltakýpostoj,žepouplatnenínároku
na bolestné, postúpi nárok na posúdenie posudzujúcemu lekárovi a potom nepristúpil k zaplateniu

uplatneného nároku a žalobkyňa musela podať žalobu na súde. Vzniesť námietku premlčania po takom
čase je podľa nich v rozpore s §3 OZ. Rovnako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku zo
dňa 14.2.2014 žalobkyňa uviedla, že uplatnenie námietky premlčania žalovanou vo veci je postupom
vykonaným v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka. Takto vznesená námietka
je prostriedkom umožňujúcim značne poškodiť žalobkyňu ( NS sp. zn. 25 Cdv 2905/99- správne má byť
Cdo 2905/99). Výkon práva podľa ust. §3 OZ nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, čo platí i pre

výkon práva vzniesť námietku premlčania ( ÚS sp. zn. II. ÚS 309/95).

V ďalšom konaní podal vo veci písomné vyjadrenie žalovaný dňa 17.3.2016 z ktorého vyplýva, že
podľa nich námietka žalobkyne v prejednávanej veci ohľadne neplatnosti ich námietky premlčania pre
rozpor s dobrými mravmi je absolútne nedôvodná. Námietka premlčania je riadnym zákonným inštitútom

využívaným vo všetkých demokratických právnych systémoch, zabezpečujúca rešpektovanie princípu
právnej istoty, ako jedného z najzákladnejších princípov právneho štátu. Jej vznesenie je výkonom
zákonného práva účastníka konania, preto nemožno považovať vznesenie námietky premlčania v
právnom štáte ako akýsi nežiaduci výkon práva, naopak vznesenie námietky premlčania je v právnom
štátežiaduceanapomáharešpektovaniuprincípuprávnejistotyatiežrešpektovaniezásady„vigilantibus

iura scripta sunt“ t.j. „práva patria len bdelým?. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR v uznesení zo dňa 8.11.2011 sp. zn. 1Sžr/38/2011, v ktorom uviedol, že práva patria len
bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením,

či zanedbaním môžu strácať svoje práva, majetkové, osobné satisfakčné a podobne. To platí obdobne
aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.
Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 148/2004, podľa ktorého dôvodné
vznesenie námietky premlčania v Občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže
oprávnenej osobe nárok priznať, pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k

tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade
jej oprávnenosti, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby
vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky zostatku pôžičky bezdôvodného obohatenia,
škody a podobne. Dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke nemožno
pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Vyššie uvedená judikatúra Najvyššieho súdu SR zatiaľ v podmienkach Slovenskej republiky nebola
prekonaná.Nauvedenomničnemeníanifakt,žepodľačeskejjudikatúryvúplnevýnimočnýchprípadoch
použitie § 3 ods. 1 OZ pripúšťa, avšak slovenská judikatúra zatiaľ nezdieľa rovnaký názor na túto
otázku. Taktiež výnimočnosť prípadov, v ktorých je použiteľný takýto postup, musí byť celkom zjavná
a vznesenie námietky premlčania by bolo nutné hodnotiť ako zneužitie práva, čo vyjadruje aj samotný

Najvyšší súd ČR vo svojom uznesení z 31.7.2014 sp. zn. 25Cdo 2648/2003. V zmysle tohto rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR ustanovenie § 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré
dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade,
že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré účastníkovi dáva
priamo právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch.

Dobrými mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 OZ súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Týmto normám
zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, nakoľko inštitút
premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo

vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Ak by výkon práva namietať premlčanie
uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu,
zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z
hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne sozákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva označeného rovnako ako
šikana, na úkor druhého účastníka a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. O konanie vykazujúce
znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možné uvažovať z okolností a

dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale len z konkrétnych okolností, za ktorých
bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v
natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým
je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania.

Žalovaný v prejednávanom prípade nepostupoval týmto spôsobom a nie je možné hodnotiť výkon jeho
práva, ako zneužitie tohto zákonného subjektívneho práva. Premlčacia doba žalobkyni uplynula len z
dôvodu jej nedostatočnej bdelosti a z jej rozhodnutia neuplatniť si, resp. ignorovať potrebu uplatnenia
svojho práva na súde v relevantnej premlčacej lehote.

Na pojednávaní súdu dňa 12.5.2016 právny zástupca žalobkyne proti týmto argumentom namietal v

tom zmysle, že podľa nich v tomto konaní je potrebné skúmať, prečo došlo k vypracovaniu lekárskeho
posudku až v roku 2008 a aj k vedomosti žalobkyne o výške škody až v tomto roku. Je zrejme
potrebné ju k týmto otázkam vypočuť, a preto navrhol, aby súd doplnil dokazovanie jej výsluchom.
Aj keď skutočná vedomosť žalobkyne o škode nastala skôr, treba zisťovať, čo bolo dôvodom toho, že
nežiadala o vypracovanie posudku skôr, či to bol jej nezáujem o zdravotný stav, alebo riešila svoj vlastný

zdravotný stav po fyzickej i psychickej stránke a preto jej to bránilo v tom, aby si tento posudok
vyžiadala. Je zrejmé, že až po objasnení týchto skutočností je možné vo veci rozhodnúť o tom, či došlo
k premlčaniu nároku a či námietka premlčania zo strany žalovaného je v súlade s dobrými mravmi alebo
nie. Žalobkyňa sama nie je zdravotne zdatná a preto nevedela sama posúdiť, kedy došlo k ustáleniu jej
zdravotného stavu, pričom je nesporné, že utrpela ťažký úraz s ťažkými následkami a preto je otázne, či

možno spravodlivo zaťažiť poškodených ohľadne zodpovedania otázky ustálenia ich zdravotného stavu
a potom odmietnuť ich nárok z dôvodu námietky premlčania.
Pokiaľ súd má hodnotiť otázku námietky premlčania zo strany žalovaného, je dôležité hodnotiť tú otázku,
či námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalšie dôvody, pre ktoré by námietka premlčania
vznesená žalovaným mala byť v rozpore s dobrými mravmi, zo strany právneho zástupcu žalobkyne

uvádzané neboli.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 15 ods. 1,2 zákona č. 385/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel,
náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie

nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd zamietol žalobu
žalobkyne o zaplatenie bolestného, pretože má za to, že v dôsledku námietky premlčania zo strany
žalovaného došlo k premlčaniu nároku žalobkyne. Čo sa týka uplynutia premlčacej doby, podľa ust.
§ 106 ods. 1 nároku žalobkyne, táto otázka bola už vyriešená odvolacím súdom, ktorý potvrdil v

zrušujúcom uznesení, že došlo k premlčaniu nároku žalobkyne. Predmetom tohto konania zostalo
zodpovedanie otázky súladu námietky premlčania zo strany žalovaného s dobrými mravmi. Podľa § 3
ods. 1 OZ, výkon práva a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.Ustanovenie § 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť
posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je,
požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré účastníkovi dáva priamo právny predpis,

prichádza do úvahy aplikácia tohto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch. Vznesenie námietky
premlčania zásadne neodporuje dobrým mravom chráneným ust. § 3 ods. 1 OZ. Dobré mravy nemajú
zákonnú definíciu v žiadnom právnom predpise a preto iba na základe súdnej teórie a praxe možno
definovať, že konanie v rozpore s dobrými mravmi je výkon práva v rozpore s uznávaným názorom
rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje aký má byť výkon

práva tak, aby bol v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými zásadami mravného poriadku
demokratickej spoločnosti - so zásadou slušnosti, poctivosti, čestnosti, vzájomnej úcty, tolerancie,
dôvery a pod. Z judikatúry súdov Slovenskej republiky zatiaľ nevyplýva povýšenie inštitútu dobrých
mravov nad inštitút námietky premlčania. Pokiaľ v českej judikatúre sa takýto názor objavil, bolo to v
celkom výnimočných prípadoch. ( II.ÚS 309/95, NS ČR 25 Cdo 2905). Okolnosti uplatnenia námietky
premlčania by museli vykazovať znaky šikany s úmyslom poškodiť druhého účastníka a museli by byť

takej výnimočnej intenzity, že by odôvodňovali tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je
odopretie práva uplatniť námietku premlčania.

Podľa zváženia súdu námietka premlčania vznesená v tomto konaní žalovaným nespĺňa podmienky, za
ktorých by bolo možné túto námietku hodnotiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný

vzniesol námietku premlčania v čase, keď podľa znaleckého posudku bola vyriešená otázka ustálenia
zdravotného stavu žalobkyne pre vyhotovenie bodového ohodnotenia bolestného, teda tým, že vzniesol
námietku premlčania v tomto štádiu konania konal primerane a logicky, jeho námietka v tomto štádiu
konania sa zakladala na znalosti veci. Preto jej nemožno vyčítať, že žalovaný ju úmyselne vzniesol až
v priebehu konania a až po takom dlhom čase po nehode, ako to namietala žalobkyňa.

Je možné vylúčiť aj tvrdenie žalobkyne, že žalovaný bol vedený tým, aby vznesenou námietkou
premlčania žalobkyňu poškodil. Toto tvrdenie je možné vylúčiť už samotnou podstatou konania, keď
namiesto škodcu v tomto konaní má náhradu škody poskytnúť Slovenská kancelária poisťovateľov. Je
to inštitúcia zriadená podľa §20 zákona č. 381/2001 Z.z. a jej poslaním je okrem iného hospodáriť s
poistným garančným fondom. Žalovaný preto podľa zákona nesie aj zodpovednosť za hospodárenie s

týmto fondom a za tým účelom je povinný využívať všetky zákonné možnosti, teda aj vzniesť námietku
premlčania tam, kde je odôvodnená.

Podľa § 24 ods. 1, 2 písm. b/ citovaného zákona, poistný garančný fond sa tvorí z príspevkov členov
kancelárie podľa § 20 ods. 5, z mimoriadnych príspevkov podľa § 20 ods. 6 a z poistného podľa § 16.

Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
b/ spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti,
Podľa ods. 3, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za
rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa
tohto zákona.

Podľa zváženia súdu v prejednávanom prípade nie sú dané výnimočné okolnosti pre odmietnutie
akceptácie premlčania, pretože súd nezistil taký výkon práva zo strany žalovaného, ktoré by viedlo
k neprijateľným dôsledkom a ktoré by bolo možno označiť ako zneužitie práva, ktoré by malo za
následok tvrdý postih v porovnaní s rozsahom a charakterom žalobkyňou uplatňovaného práva s

dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnila. Takáto námietka premlčania je v obdobných konaniach
- aj závažného poškodenia zdravia s ťažkými následkami - na slovenských súdoch posudzovaná a
zohľadnená, a nie sú známe prípady takých rozhodnutí, kedy by súd námietku premlčania neakceptoval
pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Preto súd žalobu žalobkyne na náhradu škody z titulu bolestného
zamietol z dôvodu premlčania a zmietnutie žaloby bolo v súlade aj s požiadavkou právnej istoty

účastníkov konania v obdobných veciach.

Vzhľadom na to, že o vylúčenom nároku a o trovách konania sa vedie samostatné konanie, súd v tomto
rozhodnutí iba poukázal na to, že o trovách konania rozhodne vo vylúčenom konaní.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.