Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 29, 2015

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 5C/70/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711204461
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Loduhová

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2015:3711204461.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudca JUDr. Helena Loduhová v práv. veci navrhovateľa

H. W., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X., U. XXXX/XXX-X proti odporcom I/ JUDr. Martine Poláčkovej,
Bratislavská 51/123, Trenčín, správkyni konkurznej podstaty úpadcu Ing. Juraja Klimaszevského, IČO
37 280 147, Lúčky 4433/29, Považská Bystrica a 2/ N. W., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, L.
X., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, Advokátska kancelária Radlinského 1718,
Dolný Kubín, v konaní o zaplatenie 60 885,- € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca 1/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 58.479,- € s 9% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 50 479,- € od 1. 7. 2009 do zaplatenia a zo sumy 8.000,- € od 26. 7. 2010 do zaplatenia, do 15

dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca 1/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 3 713,- €, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odporkyni 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsapodanýmnávrhomdomáhalzaplatenia60885,-€sprísl.spoukazomnato,žeodporcom
zapožičal najskôr sumu 52 885,- € a ďalších 8 000,- €, ktoré mu odporcovia nevrátili.

Súd rozsudkom zo dňa 31.10.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 13.1.2012 zaviazal odporcu
I/ zaplatiť navrhovateľovi uplatnené sumy s prísl. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku podal odvolanie odporca I/. Na základe odvolania Krajský súd v Trenčíne uznesením
č.k. 17Co 84,85/2012 zo dňa 30.5.2013 prvostupňový rozsudok i dopĺňací rozsudok súdu v napadnutej
časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd mal za to, že je potrebné
skutkovo objasniť, či a v akej výške bola odporcovi pôžička poskytnutá, čiže akú reálnu sumu si odporca

I/ od navrhovateľa požičal. Podľa rozhodnutia krajského súdu bolo potrebné v tomto smere doplniť
dokazovanie a to najmä s prihliadnutím na to, či do sumy, ktorá mala byť predmetom pôžičky, boli
zahrnuté aj úroky , ktoré v čase uplatnenia pohľadávky boli splatné.

Súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 20.11.2013 a priznal navrhovateľovi sumu 58.479,-
€ spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50.479,- € od 1.7.2009 do zaplatenia a zo sumy
8.000,- € od 26.7.2010 do zaplatenia, návrh proti odporkyni 2/ zamietol. Zároveň súd konanie v časti o

zaplatenie 2.406,- € v dôsledku späťvzatia zastavil.

Nazákladeodvolaniaodporcovodvolacísúduznesenímzodňa30.6.2015 prvostupňovýrozsudokzrušil
a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že pokiaľ z vykonaného dokazovaniavyplynulo, že účastníci iba predstierali, že išlo o pôžičku, ale v skutočnosti išlo o dlh, zmluva o pôžičke
nemohla vzniknúť, pretože táto je reálnou zmluvou, a teda reálne musí dôjsť aj k odovzdaniu peňazí.
Pokiaľ ide o ďalšiu pôžičku zo dňa 22.7.2010, súd poskytnutie tejto vôbec nemal za skutkovo objasnené.

Keďže výrok o zastavení konania v časti 2.406,- € odvolaním napadnutý nebol, predmetom konania
tak zostala suma 58.479,- €.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne T. L. , oboznámil sa so zmluvou o pôžičke

zo dňa 31.12.2008, zmenkou zo dňa 22.7.2010, výpismi z SMS správ, uzneseniami OR PZ Považská
Bystrica - odboru krim. polície, s vyjadrením správkyne konkurznej podstaty a zistil nasledovné:

Dňa 31.12.2008 podpísali navrhovateľ s odporcom Zmluvu o peňažnej pôžičke, na základe ktorej
poskytol navrhovateľ odporcovi sumu 1.593.200,- Sk (52.844,55 €) do 30.6.2009. Odporca I/ na túto
sumu dňa 31.12.2008 vystavil a podpísal zmenku. Dňa 22.7.2010 vystavil odporca I/ navrhovateľovi

ďalšiu zmenku na sumu 8 000,- €, ktorá bola vystavená v súvislosti s ďalšou pôžičkou vo výške 8 000,- €
a ktorá suma mala byť podľa tvrdení navrhovateľa vrátená do troch dní, pričom zmenka bola vystavená
na základe ďalšej zmluvy o pôžičke, ktorá nebola v písomnej forme.

Odporca I/ tieto skutočnosti popieral, i keď potvrdil, že podpísal zmluvu o pôžičke, tvrdil, že nedošlo k

jej realizácii, že peniaze mu odovzdané neboli a že ide o dlžobný úpis.

Súd z SMS správ medzi navrhovateľom a odporcom zistil, že odporca I/ písal navrhovateľovi, že svoj dlh
v krátkej lehote zaplatí z peňazí, ktoré mu majú prísť. Odporca tieto SMS správy odmietol komentovať
a vyjadrovať sa k nim.

Svedkyňa T. L., pracovníčka Dexia banky a.s., uviedla, že dňa 6.10.2011 prišiel do Dexia banky odporca
I/, pričom videla navrhovateľa a odporcu I/ ako sa rozprávajú a začula, že hovoria o nejakom dlhu, pričom
odporca I/ povedal navrhovateľovi, že nech sa nebojí, že to dajú do poriadku a príde aj s doktorom.

Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

V priebehu konania bolo medzi účastníkmi konania sporné, či navrhovateľ poskytol pôžičku odporcovi
a v akej výške. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k podpisu zmlúv o pôžičkách

na sumy 52.844,55 € a 8.000,- € nepochybne došlo, čo v priebehu konania nerozporoval ani odporca
1/, rozporoval však skutočnosť, že peniaze mu nikdy neboli odovzdané, a teda zmluvy o pôžičke
neboli realizované. Je nepochybné, že zmluva o pôžičke je síce neformálnou, avšak reálnou zmluvou,
ktorá vyžaduje odovzdanie peňazí veriteľom dlžníkovi, a preto súd sa v prvom rade zaoberal touto
skutočnosťou. Hoci odporca 1/ tvrdil, že k odovzdaniu peňazí nikdy nedošlo, tieto jeho tvrdenia súd

počas celého konania považoval za účelové, v snahe vyhnúť sa svojej zodpovednosti. Súdu je z činnosti
známe,žeodporcaI/takýmtospôsobomzískavalpeňažnéprostriedkyodviacerýchsubjektovvovysokej
výške, pričom tieto prostriedky taktiež nevrátil, za čo je vedené voči nemu i viacero trestných stíhaní.
Odporca najskôr v konaní tvrdil, že podpisy na zmluve a zmenke nie sú jeho, avšak potom ako súd
chcel nariadiť znalecké dokazovanie na tieto skutočnosti, tak sa prestal k pravosti podpisu vyjadrovať a

znalecké dokazovanie nenavrhoval. Skutočnosť, že k odovzdaniu peňazí došlo súd vyvodzoval z SMS
správ medzi účastníkmi, rovnako z vyjadrenia svedkyne Márie Plačkovej, ktoré jednoznačne potvrdzujú,
že odporca 1/ peniaze prevzal. Keby tomu tak nebolo, netvrdil by, že peniaze navrhovateľovi vráti.
Rovnako, pokiaľ by navrhovateľ odporcovi 1/ peniaze neodovzdal, tento by neplatil navrhovateľovi
úroky. Nemenej významným je i to, že odporca 1/, hoci počas celého konania tvrdil, že navrhovateľ mu

žiadne peniaze nepožičal, správkyni konkurznej podstaty uviedol niečo iné, a to, že pohľadávka, ktorú si
navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, bola uhradená ešte pred vyhlásením konkurzu. Odporca 1/ si tak
počas celého konania odporoval vo svojich vyjadreniach, v priebehu konania vôbec nevysvetlil, prečo
podpísal zmluvy o pôžičke a navyše aj zmenku, keď ako tvrdí, mu pôžička de facto poskytnutá nebola.
Na základe uvedeného potom súd dospel jednoznačne k záveru, že navrhovateľ požičal a odovzdal

odporcovi 1/ peňažné prostriedky v celkovej výške 58.479,- € a keďže odporca 1/ ich v dohodnutej dobe
nevrátil, zaviazal ho k tejto povinnosti súd.Keďže odporca 1/ nevrátil poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas, dostal sa do omeškania,
preto súd navrhovateľovi v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. priznal aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 50,479,- € od 1.7.2009

do zaplatenia a zo sumy 8.000,- € od 26.7.2010 do zaplatenia, teda v oboch prípadoch odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ ide o odporcu 1/, súd mal za to, že v
dôsledku späťvzatia časti návrhu bol navrhovateľ neúspešný len v nepatrnej časti, a preto mu prináleží

plná náhrada trov konania. Tieto trovy si navrhovateľ uplatnil titulom zaplateného súdneho poplatku z
návrhu vo výške 3 653,- € a ďalej ako cestovné na 12 pojednávaní po 5,- eur .

Voči odporkyni 2/ bol návrh právoplatne zamietnutý, súd však doposiaľ nerozhodol o jej trovách.
Odporkyni 2/ súd náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na ustanovenie § 150 O.s.p. Dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd odporkyni II/ nepriznal náhradu trov konania videl v tom, že

odporkyňa 2/ vedela o existencii pôžičky, voči navrhovateľovi vystupovala po celý čas ako dlžník, keďže
s ním ohľadne vrátenia peňazí po celý čas komunikovala, čo je jednoznačne preukázané výpismi z SMS.
Navrhovateľ sa tak dôvodne domnieval, že odporkyňa 2/ je taktiež dlžníkom a nemožno mu pripísať
zavinenie, že podal návrh na začatie konania i voči odporkyni 2/, hoci sa mu v priebehu konania v
dôsledku dôkaznej núdze nepodarilo tieto skutočnosti preukázať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne (dvojmo).

Náležitosti odvolania:

- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sleduje
- musí byť podpísané a datované

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje
- v akom rozsahu rozhodnutie napáda
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- čoho sa odvolateľ domáha.

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu a ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.