Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010186
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317010186.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.02.2018,
v trestnej veci obž. ml. H. Q. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/32/2017 zo dňa 16.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obž. ml. H. Q..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obž. ml. H. Q. vinným z pokračujúceho prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a sčasti
dokonaného, na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistenom čase dňa XX.XX.XXXX okolo XX.XX hod. neoprávnene vnikol do budovy S.

školy na ul. G. č. XXXX/XX v N., IČO: XXXXXXXX spôsobom, že kameňom zabaleným v bunde rozbil
sklenenú výplň na presklenej chodbe, ktorá spája dve časti materskej školy, vošiel do chodby, prišiel k
dverám do práčovne, ktoré boli zamknuté a odišiel preč domov, následne dňa 04.09.2016 v čase okolo
19.00 hod. sa vrátil do objektu Materskej školy na ul. G. č. XXXX/XX v N. cez predtým rozbité okno,
prišiel k dverám do práčovne, na ktorých rozbil kameňom sklenenú výplň, cez vzniknutý otvor vliezol
do práčovne, pristúpil k plechovej skrini, vedľa ktorej bol stolík a v ňom odložené kľúče od skrine, túto

otvoril, vzal 5 zošitov, v ktorých boli založené peniaze a z budovy ušiel cez okno v práčovni, ktoré si
otvoril, čím krádežou peňažnej hotovosti spôsobil S. škole na ul. G. č. XXXX/XX v N. škodu vo výške
125,- eur a rozbitím sklenenej výplne chodby a na dverách do práčovne škodu vo výške 100,- eur.

Za to mu súd prvého stupňa uložil podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 117 ods. 1, § 36 písm.
h/, j/, l/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 119 ods. 1 Tr. zák. mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil
na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste podal obžalovaný písomne v zákonnej lehote
prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie, v ktorého odôvodnení uviedol, že uložený trest je podľa jeho

názoruneprimeraneprísny,neplnísvojvýchovnýúčelanavrhol,abymuodvolacísúduložiltrestpovinnej
práce. Obžalovaný nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že trest povinnej práce v danom prípade
nemôže splniť svoj účel a to aj vzhľadom na zhoršujúce sa správanie obžalovaného nielen v škole ale
aj doma. S poukazom na to, že práca je významným prevýchovným prvkom trestu povinnej práce a má
prispieť k sociálnej a pracovnej adaptácii páchateľa a že sa týmto alternatívnym druhom trestu pôsobí
na páchateľa aj verejnou mienkou, a že v priebehu výkonu tohto druhu trestu je páchateľ podrobený

určitej inštitucionálnej kontrole zameranej nielen na samotný výkon práce ale aj na to, či páchateľ vedie
riadny život, či dodržiava obmedzenia a povinnosti uložené súdom uviedol, že uloženie trestu povinnejpráce by v jeho prípade rovnako plnilo výchovný účel, najmä vzhľadom na hrozbu premeny na trest
odňatia slobody, aby sa obžalovaný už nedopustil ďalšej trestnej činnosti.

Na základe odvolania podaného obžalovaným postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317
ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok
o treste a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal na účel trestu, ktorý u mladistvého

páchateľa vyplýva z ust. § 94 ods. 1 Tr. zák., ktorým je predovšetkým vychovať ho na riadneho
občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj
spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu
mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Prvostupňový súd zohľadnil jednotlivé hľadiská
ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy. Správne prihliadol na pomer troch poľahčujúcich okolností oproti
neprítomnosti priťažujúcich okolností i na zákonné zníženie trestnej sadzby trestu odňatia slobody v
zmysle § 117 ods. 1 Tr. zák.

Krajský súd sa stotožnil s hodnotením dôkazov, ktoré boli vykonané prvostupňovým súdom pre potreby
výroku o treste a poukazuje na to, že pri ukladaní trestu mladistvým páchateľom je nevyhnutné osobitne
zohľadňovať ich vek a osobu, mieru narušených sociálnych vzťahov a záujem na začlenení mladistvého
do rodinného prostredia a sociálneho prostredia.

Trest povinnej práce je alternatívnym trestom umožňujúcim páchateľom menej závažnej trestnej
činnosti odčiniť protiprávne konanie svojím vlastným úsilím vo výkone všeobecne prospešnej práce.
Nespochybniteľnou výhodou trestu povinnej práce, ktorá osobitne vystupuje do popredia v prípade
mladistvých odsúdených, je skutočnosť, že nedochádza k vyčleneniu odsúdeného zo spoločnosti, ako
je tomu pri treste odňatia slobody.

Zároveň je treba vo všeobecnosti povedať, že odsúdený, ktorému bol uložený trest povinnej práce, nie
je zbavený povinnosti viesť v čase výkonu trestu povinnej práce riadny život, a v tomto smere je tento
druh trestu podobný trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený. K dôsledkom
porušenia povinnosti viesť riadny život je však potrebné uviesť, že pokiaľ pri treste povinnej práce v

zmysle § 55 ods. 4 Tr. zák. porušenie tejto povinnosti vedie /rovnako, ako aj zavinené nevykonanie
práce v určenom rozsahu, alebo nesplnenie uloženého obmedzenia alebo povinnosti/ k premene trestu
povinnej práce alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej
práce súd nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe
výkonu tohto trestu, tak pri porušení tejto povinnosti počas plynutia skúšobnej doby podmienečného

odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. výnimočne vzhľadom na
okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v
skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže prijať niektoré z rozhodnutí
uvedených v tomto ustanovení, ktorých spoločným zmyslom je pokúsiť sa dosiahnuť účel trestu nie už
priamym výkonom trestu odňatia slobody ale sprísnením podmienok podmienečného odsúdenia.

Predpokladom riadneho výkonu trestu povinnej práce je v zmysle § 55 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. povinnosť
odsúdeného vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu a vykonať ho
najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu a do doby výkonu trestu povinnej práce sa
nezapočítavajú len skutočnosti uvedené v § 55 ods. 1, tretia veta, Tr. zák.

Napriek tomu, že strany trestného konania (obžalovaný, jeho obhajca, zákonný zástupca mladistvého
obžalovaného, orgán starostlivosti o mladistvých i prokurátor) navrhovali uloženie trestu povinnej práce,
paušálne ukladanie trestu povinnej práce mladistvým páchateľom trestných činov by bolo, podľa názorukrajského súdu, jednoznačne v príkrom rozpore s princípom individualizácie trestu. Rozhodnutím o
nariadenívýkonutrestupovinnejprácesakončíreálnydosahsúdunamladistvéhoastrácasaakákoľvek
možnosť ovplyvnenia jeho budúceho správania a prevencie páchania ďalšej trestnej činnosti. Pritom už

náznaky sklonu obžalovaného k agresivite, potreba odbornej psychologickej či psychiatrickej pomoci,
prejavy snahy nachádzať spôsoby, ako sa vyhýbať pravidelnej školskej dochádzke, a teda k plneniu si
svojich povinností, nasvedčujú záveru, že trest povinnej práce pre tohto mladistvého by bol nevhodným
druhom trestu.

Nemožno prehliadnuť, že napriek tomu, že na jednej strane je ml. H. Q. charakterizovaný školou, ktorú
aj v súčasnosti navštevuje, ako žiak, ktorý si vytvoril sociálne kontakty, že vystupuje veľmi slušne a
rozumne, pričom vo vyučovacom procese, v ktorom sa pripravuje na povolanie autoopravára mechanika
sú zohľadnené jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a vzdeláva sa podľa individuálneho
výchovno-vzdelávacieho programu, tak na druhej strane je nesamostatný, má nedostatky v dodržiavaní
dochádzky, pretože po nástupe do prvého ročníka strednej školy v školskom roku 2016/2017

k 01.11.2016 mal celkovo až 27 hodín neospravedlnenej absencie. Po rediagnostike v Centre
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Snina bolo zistené, že u obžalovaného
vzhľadom na jeho vek je osobnostne a emocionálne nezrelý, prevláda u neho túžba po uznaní, ktorú
si vynucuje aj negatívnym spôsobom.

V prejednávanom prípade z charakteristiky mladistvého obžalovaného podanej Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracoviskom N. vyplynuli zložité, až bezprostredne hroziace
rozvratom rodinné pomery H. Q., ktoré nepriaznivo ovplyvňujú jeho konanie až do tej miery, že
obžalovaný odmieta kontakt so svojim otcom a matka výchovu obžalovaného nezvláda, syn ju
nepočúva, túla sa po meste, chodí domov neskoro, a doma vyvoláva osobné konflikty s matkou, pričom

museli byť prijaté opatrenia ako bola dvojmesačná hospitalizácia obžalovaného v detskej psychiatrickej
nemocnici S. do 15.01.2016, a po jej ukončení je obžalovaný v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti,
pričom pre poruchy správania sa obžalovaného bola 09.09.2016 týmto správnym orgánom starostlivosti
o maloletých uložená povinnosť zúčastniť sa výchovného programu pod vedením odborného tímu na
realizáciu výchovných opatrení najmenej na obdobie 6 mesiacov.

Podľa odpisu registra trestov obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený, pričom ako to vyplynulo z
dokazovania doplneného odvolacím súdom, obžalovaný podľa výpisu z evidencie priestupkov pred
spáchaním prejednávaného prečinu nemal žiaden priestupok, no v súčasnosti už záznam má, a to za
priestupok, ktorý spáchal dňa 29.12.2017 v súvislosti s používaním pyrotechniky, za čo bol postihnutý

pokutou 10,- eur. Nešlo teda o priestupok, ktorého podstata by spočívala v porušení ustanovení zákona
chrániacim cudzí majetok, teda za priestupok druhovo blízky s prejednávaným prečinom.

Osoba mladistvého obžalovaného a aktuálne rodinné pomery obžalovaného teda, podľa názoru
krajského súdu, nateraz neposkytujú jednoznačnú záruku, že by u obžalovaného, ktorý je školou, ktorú

navštevujecharakterizovanýakonesamostatný,bolazostranyniektoréhozrodičovzabezpečenáriadna
dochádzka na miesto výkonu trestu povinnej práce.

Použijúc zásady pre ukladanie trestov mladistvým vyplývajúce z ust. § 97 Tr. zák., teda prihliadajúc na
osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, jeho osobné, rodinné a

sociálne pomery, primeranosť povahe a závažnosti spáchaného činu a možnosť začlenenia mladistvého
do rodinného a sociálneho prostredia predchádzajúc tak protiprávnym činom, aj krajský súd dospel k
záveru,žetrestuloženýprvostupňovýmsúdom,ktoréhozmyslomjeviesťodsúdenéhoktomu,abyviedol
riadny život bez toho, aby bolo potrebné pôsobiť výkonom trestu odňatia slobody, je trestom na nápravu
obžalovaného postačujúcim, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie. Na dosiahnutie

účelu trestu je potom trest odňatia slobody uložený v prvej štvrtine podľa § 117 ods. 1 Tr. zák. zníženej
sadzby trestu odňatia slobody uloženého Trestným zákonom pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr.
zák. trestom zákonným a primeraným.

Záverom je potrebné dodať, že vedenie riadneho života obvineným neznamená len to, aby počas
plynutia skúšobnej doby nespáchal žiaden trestný čin, priestupok, či jeho nepostihnutie za priestupok,
iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie, ale predpokladá jeho ďalšiu bezúhonnosť, teda, že simusí riadne plniť všetky občianske, rodinné povinnosti, aby si plnil svoje povinnosti spojené s prípravou
na jeho budúce povolanie, aby sa podrobil výchovným opatreniam školy, ktorú navštevuje, aby sa vyhol
aj zavinenému zanedbávaniu účasti na vyučovacom procese, aby sa podrobil výchovným opatreniam

príslušných štátnych orgánov, a aby sám vynaložil maximálne úsilie smerujúce k zlepšeniu svojich
vzťahov v rámci rodiny, najmä ku svojej matke, otcovi a sestre.

Je nepochybné, že je na obžalovanom, či si splní svoju povinnosť viesť v skúšobnej dobe riadny život
a vyhne sa prípadnému výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom, krajský súd odvolanie obžalovaného postupom podľa §
319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.