Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/150/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711204461
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3711204461.5

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X., U. XXXX/XXX-X proti
žalovaným 1/ T. L., X. XX/XXX, O., správkyni konkurznej podstaty úpadcu Ing. Y. W., IČO: 307 280 147,
I. XXXX/XX, L. X. a 2/ N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, L. X., zast. JUDr. Jozefom Polákom,
advokátom, Radlinského 1718, Dolný Kubín, o zaplatenie 60.885 eur s príslušenstvom, na odvolanie
Ing. Y. W. a žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29. decembra 2015,

č. k. 5C/70/2011-303, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie Ing. Y. W. o d m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanej 2/ m e n í tak,
že žalovaná 2/ má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 58.479 eur s
9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 50.479 eur od 01.07.2009 do zaplatenia a zo sumy 8.000
eur od 26.07.2010 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného 1/ zaviazal zaplatiť
žalobcovi trovy konania 3.713 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej 2/ náhradu trov

konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že žalobca požičal a odovzdal žalovanému 1/ pôžičku v uplatnenej sume a keďže žalovaný 1/ ju v
dohodnutej dobe nevrátil, zaviazal ho k tejto povinnosti súd, spolu s príslušným úrokom z omeškania.
O trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1/ rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešného
žalovaného 1/ zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 3.713 eur. Rozhodnutie o
trovách konania vo vzťahu k žalovanej 2/ odôvodnil tým, že voči tejto žalovanej bola žaloba právoplatne

zamietnutá, o trovách konania však doposiaľ nebolo rozhodnuté. Súd náhradu trov konania žalovanej
2/ nepriznal s prihliadnutím na ust. § 150 O.s.p., keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom,
že žalovaná 2/ vedela o existencii pôžičky, voči žalobcovi vystupovala po celý čas ako dlžník, keďže s
ním ohľadne vrátenia peňazí po celý čas komunikovala, čo je jednoznačne preukázané výpismi z SMS.
Žalobca sa tak dôvodne domnieval, že žalovaná 2/ je taktiež dlžníkom a nemožno mu pripísať zavinenie,
že podal žalobu i voči žalovanej 2/, hoci sa mu v priebehu konania v dôsledku dôkaznej núdze nepodarilo

tieto skutočnosti preukázať.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie Ing. Y. W., ktorý v konaní pôvodne vystupoval
ako žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu, a to proti výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť
žalobcovi sumu 58.479 eur s príslušenstvom a sumu 8.000 eur s príslušenstvom a proti výroku o
trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči

nemu zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Žalovaná 2/ prostredníctvom právneho zástupcu
podala odvolanie do výroku, ktorým jej súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania. V odvolanínamietala, že dôvody hodné osobitného zreteľa uvádzané súdom prvej inštancie sú nepostačujúce pre
aplikáciu výnimočného ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Žaloba voči nej bola právoplatne zamietnutá, preto
má právo na náhradu trov konania. S poukazom na to, že žalobca bol v dôkaznej núdzi a nepodarilo

sa mu preukázať ním tvrdené skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol arbitrárne, keď jej opätovne
náhradu trov konania nepriznal. V konaní bola zastúpená právnym zástupcom - advokátom; v tejto
súvislosti jej bola poskytnutá právna pomoc a právne poradenstvo a v jej mene bolo urobených viacero
úkonov právnych služieb, za ktoré bude musieť poskytnúť právnemu zástupcovi odmenu. Rovnako bola
uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07.06.2011 č. k. 5Ro/96/2011-19 spoločne a

nerozdielne so žalovaným 1/ zaviazaná zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 3.173 eur. Je preto
zrejmé, že v súvislosti s daným konaním jej trovy vznikli, ich náhradu si v konaní riadne uplatnila, preto
jej náhrada týchto trov patrí.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedol, že vo vyššie uvedenej právnej veci, keďže
na žalovaného 1/ bol vyhlásený konkurz, sa účastníkom konania stala namiesto žalovaného 1/ ako

úpadcu správkyňa konkurznej podstaty. Správkyňa konkurznej podstaty odvolanie proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie nepodala, čo znamená, že pokiaľ odvolanie podal Ing. Y. W., bolo odvolanie podané
niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, preto žiada, aby odvolací súd odvolanie Ing. Y. W. odmietol
ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. K odvolaniu žalovanej 2/ uviedol, že sa stotožňuje s
rozhodnutím súdu prvej inštancie, okrem dôvodov hodných osobitného zreteľa uvedených súdom v

odôvodnení rozhodnutia poznamenal, že celý prístup pôvodne žalovaného Ing. Y. W. a žalovanej 2/ v
tom čase (t. j. v čase, keď mali vrátiť predmetné pôžičky) vyvolal u neho v rodine takú kritickú finančnú
situáciu, že si boli nútení s manželkou zobrať v r. 2010 úver z banky v hodnote 16.600 eur na 5 rokov,
ktorý splatili minulý rok v lete a za ktorý zaplatili na úrokoch a poplatkoch sumu viac ako 2.000 eur.
Žalovaný Ing. Y. W. a žalovaná 2/ tak svojim konaním spôsobili 5 rokov súdneho konania, 5 rokov

psychického napätia, splatenie vyššie uvedeného úveru z banky a vynaloženie ďalších nákladov s
týmto sporom (poplatky za incidenčnú žalobu o priznanie pohľadávky u SKP a právne služby s tým
spojené, viacnásobné cestovanie za vyšetrovateľom do Prievidze ako poškodení), čo sú dôvody, pre
ktoré by nemal byť zaviazaný zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov konania, nakoľko obaja s manželkou sú
dôchodcovia a takýto stav by bol pre nich ako ľudí likvidačný.

4. Ing. Y. W. prostredníctvom právneho zástupcu a žalovaná 2/ prostredníctvom právneho zástupcu v
následnej reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedli, že žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
ani iných zákonov nevylučuje, aby odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala osoba, ktorá je
ako účastník konania priamo označená v napadnutom rozhodnutí, ktorej rozhodnutie bolo aj doručené

a ktoré rozhodnutie podalo poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. Tvrdenia a skutočnosti
uvádzané zo strany žalobcu vo vyjadrení sú účelovo zavádzajúce a nepravdivé, ich jediným cieľom je
to, aby žalobca docielil potvrdenie nezákonného a nesprávneho rozsudku súdu prvej inštancie a vylepšil
si tak pozíciu v rámci konania o určenie pravosti pohľadávky, ktoré konanie je vedené na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 37Cbi/82/2014 a aby nebol zaviazaný platiť trovy konania, ktoré v konaní

preukázateľne vznikli žalovanej 2/.

5. Skôr, než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmavaniu veci v dôsledku podaného odvolania
zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, či je odvolanie prípustné a
spĺňa náležitosti riadneho odvolania.

6. Keďže súd prvej inštancie vo veci rozhodol a odvolanie Ing. Y. W. a žalovanej 2/ bolo podané pred
01.07.2016, kedy nadobudol účinnosť nový procesný predpis (zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP), súd v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP posudzoval zhora
uvedené podmienky pre podanie odvolania podľa zákona účinného v čase podania odvolania, teda

podľa zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).

7. Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

8. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.9. Z cit. ustanovenia § 201 O.s.p. je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle Občianskeho
súdneho poriadku mohol odvolaním napadnúť účastník (teraz strana sporu).

10. V preskúmavanej veci je zrejmé, že žaloba žalobcu H. W. bola podaná proti žalovaným 1/ Ing. Y. W.
a 2/ N. W., obaja zastúpení JUDr. Jozefom Polákom, advokátom. V priebehu konania bol na žalovaného
1/ Ing. Y. W. vyhlásený konkurz, a to uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 38K/146/2013 zo dňa
17.03.2014.Vyhlásenímkonkurzuvzmysle§44ods.1zák.č.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom

podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku prešlo
na správcu konkurznej podstaty. V zmysle § 47 ods. 3 cit. zákona v konaniach, ktoré boli prerušené
vyhlásením konkurzu bolo možné pokračovať len na návrh správcu, pričom správca sa podaním návrhu
na pokračovanie v konaní stal účastníkom (stranou sporu) namiesto úpadcu.

11. V posudzovanej veci správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Ing. Y. W. JUDr. T. L. podaním zo

dňa 05.11.2015 podala návrh na pokračovanie v konaní, čím sa v zmysle § 47 ods. 3 cit. zákona stala
účastníkom konania (stranou sporu) namiesto pôvodne žalovaného 1/ Ing. Y. W. a súd s ňou ako s
účastníkom (stranou sporu) aj ďalej konal.

12. Zo spisu vyplýva, že správkyňa konkurznej podstaty napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

prevzala dňa 04.01.2016 a v zákonnej lehote proti nemu odvolanie nepodala. Odvolanie podal vo svojom
mene Ing. Y. W., ktorý nebol v tom čase už účastníkom konania (stranou sporu), preto odvolanie bolo
podané niekým, kto na odvolanie nebol oprávnený.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie podané Ing. Y. W. podľa § 386 písm. b/ CSP odmietol

ako odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou.

14. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej 2/, jej odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, osobou oprávnenou
na podanie odvolania, preto odvolací súd odvolanie žalovanej 2/ preskúmal a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v žalovanou 2/ napadnutom výroku o trovách konania vo

vzťahu k nej podľa § 388 CSP zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. §
385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

15. Preskúmaním zistil odvolací súd, že žaloba žalobcu vo vzťahu k žalovanej 2/ bola právoplatne
zamietnutá. Súd žalobu voči žalovanej 2/ zamietol z dôvodu, že pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že na

pôvodnej zmluve ako dlžníčka figurovala aj žalovaná 2/, toto sa mu v konaní nepodarilo preukázať
jednoznačným spôsobom, pretože zmluva sa nezachovala, žalovaná 2/ aj pôvodný žalovaný 1/ toto
popierali a i keď z SMS správ a z výsluchu žalovanej 2/ bolo zrejmé, že o pôžičke vedela, žalobca takto
neuniesoljednoznačnedôkaznébremeno,žežalovaná2/bolaúčastníkouzmlúvopôžičke.Tietodôvody
súd prvej inštancie uviedol aj ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré úspešnej žalovanej 2/ v

rozhodnutí náhradu trov konania nepriznal, keď konštatoval, že žalobcovi nemožno pripísať zavinenie,
že podal žalobu aj voči žalovanej 2/, hoci sa mu to v priebehu konania v dôsledku dôkaznej núdze
nepodarilo preukázať.

16. Odvolací súd sa s takýmto názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, keď bol toho názoru, že

neunesenie dôkazného bremena žalobcom nie je takým dôvodom, pre ktoré by bolo možné použiť
aplikáciu výnimočného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k v spore úspešnej žalovanej 2/.
Vychádzal pritom z toho, že v sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a
prejednacia zásada. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie
daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou účastníkov

konania, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného
pre rozhodnutie vo veci samej.

17. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží tak zásadne na stranách sporu a ukladá im označiť
dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Základom

rozhodnutia súdu je zistený skutkový stav. Ak účastník v konaní neunesie dôkazné bremeno, t. j.
nepreukáže ním tvrdené skutočnosti, ak sa jedná o rozhodnú skutočnosť podľa hmotného práva,
potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti má pre stranu sporu za následok nepriaznivérozhodnutie. Neunesenie dôkazného bremena preto nemožno považovať za dôvod hodný osobitného
zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., tak ako to v posudzovanej veci urobil súd prvej inštancie.

18. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania žalovanej
2/ podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanej 2/, ktorá bola v konaní voči žalobcovi plne úspešná, priznal
náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej 2/, ktorá bola aj v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).