Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 30, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615211749
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1615211749.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: M. M., nar.

XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, W., zast. JUDr. Alžbeta Boriková, advokátska kancelária, s.r.o., Dolné Rudiny
3, Žilina, IČO: 47 249 587, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava,
IČO: 35 709 332, zast. SLOV-LEGAL s.r.o., Dobrovičova 16, Bratislava, IČO: 36 863 157, o náhradu
škody vo výške 7.648,45 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 7.572,26 Eur zastavuje.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.11.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 7.648,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 7.648,45 Eur od
16.10.2015 do zaplatenia a na zaplatenie náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 28.11.2013 došlo na I. F. v obci W. k dopravnej nehode tak, že A.
V. ako vodič vozidla zn. V. A., ev. Č. M. pri predchádzaní žalobkyne ako cyklistky nedodržal bezpečnú
vzdialenosť a narazil do zadného kolesa bicykla, následkom čoho žalobkyňa spadla a utrpela viaceré

zranenia. Vodič bol za túto nehodu uznaný vinný trestným rozkazom Okresného súdu Malacky č.k.
2T/72/2015. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. V. A. ev.
Č. M. bolo v čase dopravnej nehody uzatvorené u žalovaného pod č. Poistnej zmluvy XXXXXXXXXX.
Bolestné za zranenia žalobkyne bolo ohodnotené posudkom MUDr. Bohumila Hirca zo dňa 08.09.2015
počtombodov470.Prihodnotejednéhoboduzarok2013vovýške16,10Eurpredstavujebolestnésumu
7.567 Eur. Za vyhotovenie posudku žalobkyňa zaplatila 18 Eur. Žalobkyňa bola nútená v súvislosti s
liečením svojich zranení kupovať lieky, ktoré neboli plne hradené zdravotnou poisťovňou, a to v celkovej

výške 23,14 Eur. Žalobkyni tiež vznikli náklady v súvislosti s cestovaním na lekárske kontroly, pričom
vzhľadom na jej zdravotný stav ju musel voziť syn K. M. osobným automobilom ev.č. M.. Podľa nižšie
uvedeného rozpisu ciest predstavovali cestovné náklady sumu 40,31 Eur:
- Trasa Z. XX, W. - V. I. XX, M., R., 24 Km, 08.01.2014,
- Trasa Z. XX, W. - V. I. XX, M., Y., 24 Km, 11.02.2014,
- Trasa Z. XX, W. - V. I. XX,. M., R., 24 Km, 20.02.2014,
- Trasa Z. XX, W. - V. hrdinov XX, M., Y., 24 Km, 27.02.2014,

- Trasa Z. XX, W. - V. hrdinov XX, M., Y., 24 Km, 17.03.2014,
- Trasa Z. XX, W. - V. hrdinov XX, M., G., 24 Km, 27.03.2014,
- Trasa Z. XX, W. - V. hrdinov XX, M., Y., 24 Km, 01.04.2014.Priemerná spotreba motorového vozidla 4,5L - 100 Km, cena nafty 1,266 Eur, cena nafty za 168 Km
= 9,57 Eur. Paušálna náhrada za motorové vozidlo: 0.183 Eur/Km. Výška paušálnej náhrady na 168
Km = 30,74 Eur. Spolu cestovné náklady 40,31 Eur. Žalobkyňa si vyššie uvedené náhrady uplatnila

u žalovaného prostredníctvom spoločnosti LITIS odškodnenie, s.r.o., a to listom zo dňa 22.09.2015 s
lehotou na plnenie do 15.10.2015. Žalovaný náhradu do uvedenej lehoty neposkytol.

2. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 21.12.2015 navrhla súdu pripustiť zmenu petitu jeho
rozšírením a to tak, že žalovaného žiadala zaviazať na zaplatenie sumy 7.895,97 Eur spolu s

príslušenstvom. Žalobkyňa svoju žalobu rozšírila o náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti trvajúcej od 28.11.2013 do 28.05.2014 vo výške 247,52 Eur s príslušenstvom. Návrh
odôvodnila tým, že jej pracovná neschopnosť trvala od 28.11.2013 do 28.05.2014 a počas toho obdobia
nepoberala nemocenské dávky, čo potvrdzuje aj priložené potvrdenie Sociálnej poisťovne. Strata na
zárobku podľa potvrdenia o dennom vymeriavacom základe preto dosiahla výške 247,52 Eur (DVZ =
1,70 Eur x 80% x 182 dní = 247,52 Eur)

3. Podaním doručeným súdu dňa 17.08.2017 žalobkyňa vzal svoju žalobu späť v časti 2.662,26 Eur.
Ako dôvod uviedla, že žalovaný dňa 14.01.2016 žalobkyni zaplatil sumu 2.662,26 Eur podľa priloženého
Oznámenia o likvidácii poistnej udalosti.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.09.2017, na ktoré sa dostavila právny zástupkyňa
žalobkyne, ktorá upresnila, že si v konaní uplatňujú sumu 4.910 Eur ako bolestné, sumu 17,88 Eur ako
náhradu za lieky a v ostatnej časti ostáva ich nárok nezmenený.

5. Dňa 13.10.2017 doručila svoje vyjadrenie žalobkyňa, v ktorom uviedla že súdu predložili doklady zo

dňa 03.08.2015 vo výške 9 Eur a zo dňa 04.08.2015 vo výške 2,63 Eur. Z uvedených žalovaný uhradil
len sumu 5,26 Eur. Ponechala na zváženie súdu rozhodnutie o zvyšnej časti. Ďalej uviedla, že súdu
doložila aj pokladničný blok na úhradu liekov vo výške 11,51 Eur, avšak jeho obsah je vyblednutý a nie
je objektívne možné doložiť súdu inú jeho variantu. Ponechala na zvážení súdu, či na ujmu žalobkyne
pričíta nedostatočnú kvalitu tlače na pokladničných blokoch, ktorá je všeobecne známa. Pokiaľ ide

o cestovné náklady na preukázanie počtu ciest založila do spisu lekárske ambulantné správy. Na
preukázanie denného vymeriavacieho základu predložila súdu potvrdenie zamestnávateľa žalobkyne.
Uviedla teda, že jej nárok pozostáva:

- Bolestné .....................................4.910 Eur,........

- Poplatok za vyhotovenie posudku ................ 18 Eur,
- Náhrada za lieky .............................17,88 Eur,...
- Cestovné náklady ..............................40,31 Eur,.
- Náhrada za stratu na zárobku počas PN ...... 247,52 Eur.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.10.2017, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca
žalovaného, ktorý uviedol, že nároky žalobkyne neuznáva v celom uplatnenom rozsahu. Pri bolestnom
neuznal posudok MUDr. Bohumila Hirca. Posudkový lekár žalovaného dospel k iným záverom, preto
žiadal ustanoviť znalca. Náhradu na lieky neuznal, nakoľko chýbajú listinné dôkazy na jej preukázanie.
Takisto aj cestovné a náhrada za stratu na zárobku počas PN, považoval ich za nedostatočne

preukázané. Pokiaľ ide o náhradu za cenu posudku, toto bude predmetom dokazovania ak dôjde k
vypracovaniu nového znaleckého posudku.

7. Dňa 21.11.2017 doručil žalovaný svoje vyjadrenie k žalobe, kde uviedol, že pokiaľ ide o liečebné
náklady žalobkyne, žalovaný poskytol žalobkyni náhradu za liečenie (2 x 2,63 Eur - liek Tralgit) v celkovej

výške 5,26 Eur. Žalovaný uhradil lieky, ktoré skutočne súviseli s dopravným úrazom a boli preukázané
a tieto lieky sú zároveň zaradené do zoznamu liečiv MZ SR a sú hradené z verejného zdravotného
poistenia. Žalovaný neposkytol žalobkyni náhradu za lieky, ktorých pokladničné bloky boli doložené
ako nečitateľné, a z toho dôvodu nie je objektívne správne ani spravodlivé žiadať od žalovaného,
aby žalobkyni poskytol náhradu aj za tieto lieky, nakoľko nie je preukázané, že skutočne vznikli a

súviseli s dopravným úrazom. Pokiaľ ide o bolestné žalovaný uviedol, že jej nárok bol prehodnotený ich
zmluvným lekárom, chirurgom, ktorý vypracoval nový posudok, pričom bolestné ohodnotil na 165 bodov
a náhradu za bolestné vo výške 2.656,5 Eur. Žalovaný ďalej namietal náhradu cestovného. Uviedol,
že predložené ambulantné správy by súd nemal považovať za doklady preukazujúce výšku nárokužalobkyne. Tieto nepreukazujú, že žalobkyňa bola prepravovaná na kontroly motorovým vozidlom,
preukazujú len skutočnosť, že sa žalobkyňa uvedených vyšetrení zúčastnila.

8. Podaním doručeným súdu dňa 16.03.2018 sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že po konzultácii so
súdnym znalcom berie žalobu späť v časti istiny 4.910 Eur titulom uplatneného bolestného. Vo zvyšnej
častiistinyvovýške323,71Eurnažalobezotrvala.Žalobuvzalaspäťajvčastiúrokuzomeškania5,05%
zo sumy 7.572,26 Eur od 16.10.2015 do 14.01.2016, úroku z omeškania 5,05% ročne zo sumy 4.910 Eur
od 15.01.2016 do zaplatenia. Ďalej žalobkyňa uviedla, že pokiaľ ide o náklady na lieky, žalobkyňa bola

nútená v súvislosti s liečením svojich zranení spôsobených dopravnou nehodou kupovať aj lieky, ktoré
neboli plne hradené zdravotnou poisťovňou, a to priamo na odporúčanie ošetrujúceho lekára žalobkyne.
Pokiaľ zdravotný stav žalobkyne si vyžiadal lieky, ktoré jej odporučil lekár, bola nútená si ich zaobstarať,
čím jej vznikla škoda. Na základe zdravotnej dokumentácie predloženej súdu, je zrejmé, že žalobkyňa
si zakúpila lieky na základe odporúčaní ošetrujúcich lekárov, pričom náklady na lieky mala žalobkyňa
vyššie ako je uplatnená suma:

- Tralgit, Ventolin, Novalgin, Fraxiparine (prepúšťacia správa zo dňa 08.12.2013), Furosemid, Tralgit,
Novalgit, Ketonal, Helicid, Ventolin (Prepúšťacia správa zo dňa 11.12.2013), Flector gel, Veral gel,
Fastum gel, Ibalgin Duo (lekárska správa 20.02.2014), Tenloris, Agen 5, Euthyrox, Vigantol (lekárska
správa zo dňa 16.01.2015), paralen (lekárska správa zo dňa 16.04.2015), Stugeron, Sirdalud, Quarelin

(lekárska správa zo dňa 08.09.2015).
Žalobkyňa uviedla, že námietka žalovaného je amorálna, žalobkyňa si vytrpela zranenia v súvislosti s
dopravnou nehodou,ktorú nespôsobila, obmedzovala sa v obvyklom spôsobe života a teraz žalovaný
namieta bločky, ktoré sú vyblednuté. Pokiaľ ide o cestovné náklady, žalobkyňa ich preukázala
predložením lekárskych správ o vyšetreniach žalobkyne. To, že žalobkyňu vozil jej syn na motorovom

vozidle je evidentná z predloženého technického preukazu a čestného prehlásenia syna. Bločky z kúpy
pohonných hmôt vzhľadom na odstup 4 rokov nemáb žalobkyňa k dispozícii, avšak to nebráni priznaniu
tohto nároku za použitia priemerných cien nafty podľa Štatistického úradu SR.

9. Podaním doručeným súdu dňa 18.04.2018 sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že naďalej namieta

nepreukázanie nákladov na lieky, žalobkyňa si mala dané pokladničné doklady starostlivo uchovať
a prípadne z nich spraviť také fotokópiu/fotografiu, ktorá nepodlieha znehodnoteniu. Poukázal na
skutočnosť, že žalovaná má nárok na náhradu len takých nákladov spojených s liečením, ktoré nie
sú hradené z verejného zdravotného poistenia podľa § 88 ods. 5 a 6 zákona č. 363/2011 Z.z. o
rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín na základe

verejného zdravotného poistenia. Z liekov uvedených žalobkyňou sú takmer všetky hradené z verejného
zdravotného poistenia, okrem týchto nasledovných liekov - flector gel, veral gel, ibalgin duo, paralen,
stugeron, quarelin. Opätovne namietal aj náhradu cestovných nákladov. Uviedol, že predložené lekárske
správy nepreukazujú výšku nároku žalobkyne. Súd by nemal prihliadať na tvrdenie žalobkyne, že
pokladničné doklady už nemá. Malil by sa totiž nahrádzať len skutočne a účelne vynaložené náklady.

Žalovaný uviedol, že namieta aj náhradu na stratu na zárobku počas PN - namietol spôsob výpočtu
straty na zárobku, ktorý bol počítaný žalobkyňou ako 1,70 Eur (DVZ) x 80% x 182 dní = 247,52 Eur,
tento výpočet je nesprávny. Podľa § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení počas prvých troch
dní pracovnej neschopnosti vznikla žalobkyni náhrad za stratu na zárobku vo výške 2,805 Eur (55% z
DVZ x 3 dni) a od štvrtého dňa pracovnej neschopnosti do skončenia pracovnej neschopnosti vznikla

žalobkyni strata na zárobku vo výške 76,075 Eur (25% z DVZ x 179 dní), teda spolu 78,88 Eur.

10. Podaním doručeným súdu dňa 24.09.2018 sa opätovne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že počas
pracovnej neschopnosti nepoberala nemocenské dávky, nakoľko jej nevznikol na ne nárok. S poukazom
na aktuálne znenie § 446 Občianskeho zákonníka v spojení s § 86 zákona č. 461/2003 Z.z., ak teda

poškodenému nevznikol nárok na nemocenské, nemal by mu vzniknúť ani na úrazový príplatok, čiže
nemal by mu vzniknúť nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti. Takýmto
postupom by však poškodený, ktorý sa bez svojho zavinenia stal práce neschopným, bol nespravodlivo
ukrátený o stratu na zárobku, ktorá mu objektívne a preukázateľne vznikla. Preto v takomto prípade je
potrebné aplikovať ust. § 445 Občianskeho zákonníka, ktorý vo všeobecnosti priznáva poškodenému

náhradu za stratu na zárobku v dôsledku ublíženia na zdraví. Toto ustanovenie vychádza z priemerného
zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval. Štandardne potom poškodení poberajú
okrem nemocenského aj úrazový príplatok titulom § 446 Občianskeho zákonníka, čím vo finančnom
vyjadrení obdržia 80% svojho priemerného zárobku pred poškodením zdravia:- Výška úrazového príplatku 55% DVZ za prvé 3 dni + 25% DVZ za ďalšie dni,
- Výška nemocenského 25% DVZ za prvé 3 dni + 55% DVZ za ďalšie dni.

Po sčítaní 80% DVZ za prvé 3 dni + 80% DVZ za ďalšie dni.
Ust. § 445 Občianskeho zákonníka o presnom výpočte straty na zárobku nehovorí, len sa obmedzuje
na pravidlo, že by mala vychádzať z priemerného zárobku. Žalobkyňa preto vychádzala z percentuálnej
sadzby 80% z DVZ, čo zodpovedá výške náhrady, pokiaľ by jej vznikol nárok na nemocenské v spojení
s nárokmi na úrazový príplatok. Takýto výpočet je podľa žalobkyne spravodlivý, nie je diskriminačný a

nezákonný.

11.Podanímdoručenýmsúdudňa25.07.2019savyjadrilopätovnežalovaný,ktorýuviedol,žežalobkyňa
mala v čase nehody so zamestnávateľom uzavretú dohodu o pracovnej činnosti podľa § 228a Zákonníka
práce a zároveň bola invalidnou osobou. Právna úprava nároku na náhradu straty na zárobku počas
pracovnej neschopnosti je upravené v zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti zamestnanca. V zmysle § 4 ZNP má nárok na náhradu straty na zárobku počas
pracovnej neschopnosti iba zamestnanec. Nakoľko však žalobkyňa mala uzatvorenú len dohodu o
pracovnej činnosti a zároveň bola invalidnou osobou, nie je možné podľa platnej právnej úpravy
žalobkyňu považovať za zamestnanca, žalobkyňa teda nie je aktívne legitimovaná požadovať nárok na
náhradu straty na zárobku počas PN voči žalovanému. Žalobkyňa nesprávne vychádzala z ust. § 445

Občianskeho zákonníka, ktoré nje potrebné chápať iba ako všeobecné ustanovenie, pritom na to, aby
žalobkyni skutočne vznikol nárok, musí spĺňať osobné podmienky na priznanie nároku na náhradu na
stratu na zárobku počas PN podľa ust. § 4 a § 2 ZNP, ktoré však žalobkyňa nespĺňa. Ďalej žalovaný
namietol aj spôsob výpočtu výšky uplatneného nároku na náhradu straty na zárobku počas PN, ktorý
žalovanýpovažujezanezákonný.Žalobkyňasivytvorilaakýsisvojvlastnýspôsoburčeniavýškynáhrady

straty na zárobku. Ďalej žalovaný namietol aj náhradu poplatku za vyhotovenie lekárskeho posudku
MUDr. Hirca vo výške 18 Eur, nakoľko žalobkyňa vzala žalobu v časti bolestného v celom rozsahu späť,
v konaní nebola preukázaná opodstatnenost' týchto nákladov.

12. Podaním zo dňa 30.07.2019 žalobkyňa uviedla, že nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL.
ÚS 10/2016 z 10.10.2018 vyhláseného v Zbierke zákonov dňa 31.01.2019 bolo dovtedajšie znenie
§ 446 Občianskeho zákonníka vyhlásené, za protiústavné a stratilo účinnosť. Hmotnoprávne účinky
nesúladného ustanovenia sa uverejnením nálezu ústavného súdu anulujú ex tunc. Vzhľadom na to,
žiadala aplikovať ust. § 445 Občianskeho zákonníka. Uviedla ďalej, že žalovaným uvádzaný zákon

462/2003 Z.z. o náhrade príjmu sa nevzťahuje na prípady nárokov zo zodpovednosti za škodu podľa
Občianskehozákonníka.Žalobkyňanazáveruviedla,žežiadasúd,abyžalovanémuvzmysle§257CSP
náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal. Žalobkyňa je totiž poberateľkou
invalidného dôchodku, od dopravenej nehody nie je schopná vykonávať ani príležitostné práce na
základe dohôd mimo pracovného pomeru, preto zo svojho príjmu nie je schopná platiť trovy žalovanému.

Lenvdôsledkuprotiprávnehokonaniapoistenéhožalovanéhožalobkyňautrpelazranenia,ktoréjej-ako
predtým invalidnej osobe - značne skomplikovali životnú situáciu nielen po zdravotnej ale aj finančnej
stránke.

13. Súd vo veci nariadil dňa 31.07.2019 pojednávanie, na ktorom žalovaný zotrval na svojich doterajších

námietkach.

14. Podaním doručeným súdu dňa 24.09.2019 žalobkyňa zotrvala na svojom nároku a ďalej uviedla, že
žiada, aby súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa
§ 257 CSP na strane žalobkyne. Žalobkyňa bola dlhodobo poberateľkou invalidného dôchodku vo výške

150 Eur mesačne, od dopravnej nehody nie je schopná vykonávať ani príležitostné práce. Aktuálne je
poberateľkou predčasného starobného dôchodku vo výške 2|77,10 Eur, čo je jej jediný príjem.

15. Podaním doručeným súdu dňa 25.02.2021 sa žalobkyňa vyjadrila o trovách konania, pričom
žiadala, aby je súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vychádzala z toho, že nárok

žalobkyne čo do bolestného bol z časti 2662,62 Eur zaplatený žalovanou po podaní žaloby, t.j. žalovaný
zavinil zastavenie konania v tejto časti. Vo zvyšnej časti bolestného 4.910 Eur vzala žalobkyňa späť
žalobu výlučne na podklade odborného lekárskeho vyjadrenia zmluvného lekára žalovaného, pričom
žalovaný lekársky posudok MUDr. Mlynárika predložil do konania až po podaní žaloby. Rozhodnutiežalobkyne o späťvzatí bolo teda učinené na podklade odborného medicínskeho kvázi-znaleckého
posúdenia žalovaného, nezávislého od vôle a vedomosti žalobkyne. Nebolo by teda spravodlivé
zaťažiť ju procesnou neúspešnosťou pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Predmetom sporu čo do

bolestného nebolo právne posúdenie lekárskych posudkov predložených v konaní, ale výška nároku
žalobkyne na náhradu za bolesť, o čom si súd nemôže urobiť úsudok bez predošlého odborného
medicínskeho dokazovania. Za súčasného stavu je možné použiť analógiu na priznanie náhrady trov
žalobkyni,pretožežalobcunemožnozaťažiťprocesnouzodpovednosťouzapredvídanievýsledkusporu,
ktorý závisí od znaleckej činnosti. Skutočnosť, že žalobkyňa v dobrej viere, v záujme hospodárnosti

konania a s poukazom na závery dovtedajšieho dokazovania vzala žalobu späť v prevyšujúcej časti
lekárskeho posudku predloženého žalovaným, predsa nemôže znamenať, že výška plnenia už nezávisí
od lekárskeho posudku. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ak by sa súd nestotožnil s jej názorom, že je
možné priznať náhradu trov konania žalobkyni v zmysle § 255 CSP, požiadala, aby súd žalovanému
náhradu trov konania nepriznal podľa § 257 CSP z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa na strane žalobkyne. Žalobkyňa má spolu s vdovským mesačný príjem 461,70 Eur. Náklady

žalobkynenaživobytiepredstavujúsumu395Eur.Žalobkyňabývavdome,ktoréhovlastníkomjevnučka
žalobkyne a v tomto dome má blen právo doživotného užívania. Priznanie povinnosti nahradiť trov by
bolo pre žalobkyňu likvidačné. Na druhej strane následky nepriznania náhrady trov konania by boli pre
žalovaného ako poisťovňu zanedbateľné. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa si náhradu škody
uplatnila z dôvodu protiprávneho konania poisteného žalovaného, ktorý predmetnú dopravnú nehodu

zavinil. Navyše toto súdne konanie trvá neúmerne dlho a je mimoriadne nehospodárne, čo sa prejavilo
aj na množstve úkonov strán.

16. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31.03.2021, na ktorom súd rozhodol o pripustení zmeny
petitu jeho rozšírením o uplatnenú náhradu za stratu na zárobku vo výške 247,52 Eur s príslušenstvom

v zmysle návrhu zo dňa 21.12.2015.

17. Na pojednávaní obe strany zotrvali na svojich vyjadrenia, pričom každá zo strán žiadala priznať
jej 100% náhradu trov konania. Žalovaný uviedol, že žaloba bola podaná dňa 27.11.2015, žalobkyňa
vyzvala žalovaného listom zo dňa 22.09.2015 na plnenie. V zmysle § 11 ods. 6 zákona o povinnom

zmluvnom poistení má žalovaný lehotu na prešetrenie 3 mesiace, ak je nárok v plnom rozsahu
preukázaný. Poukázal aj na trestný rozkaz, ktorý bol vydaný dňa 05.11.2015, ešte neprávoplatne v
tom čase a bolo potrebné ešte vyhodnotiť lekársky posudok na ohodnotenie bolestného. Lehota na
prešetrenie sa teda primerane tomu predlžovala a dňa 11.01.2016 žalovaný oznámil žalobkyni výsledky
prešetrenia a rozsah plnenia. Žalovaný poukázal aj na § 11 ods. 7 zákona o PZP, kde bola ešte lehota

15 dní od prešetrenia na plnenie. Žalobkyňa podľa neho podala žalobu predčasne, keby bola počkala na
výsledky prešetrenia, bola by jej vyplatená suma 2.662 Eur ešte pred podaním žaloby. Čiže mal za to,
že žalobkyňa bola neúspešná čo do základu. Žalobkyňa si podľa neho dala vypracovať zjavne chybný
posudok vzhľadom na jeho výšku, lekár Hirc neodôvodnil nič a žalobkyňa aj v čiastočnom späťvzatí
uviedla, že berie žalobu späť po konzultácii so znalcom. Podľa žalovaného mohol žalobkyňa takisto

konzultovať pred podaním žaloby a dať si overiť lekársky posudok. Žalovaný má za to, že žalobkyňa
bola v konaní 100% neúspešná.
Žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s tým, že bola žaloba podaná predčasne, žalobkyňa nemala dôvod
spochybňovať posudok od všeobecného lekára, posudok žalovaného bol doručený až po podanej
žalobe, až po tom žalobkyňa usúdila, že vezme žalobu v tejto časti späť. Žaloba musela byť podaná,

nakoľko by jej uplynula premlčacia doba. Poistený uznal vinu a nebol dôvod čakať na právoplatnosť
trestného rozkazu. Po predbežnom právnom posúdení žalobkyňa uviedla, že je toho názoru, že
priemerný zárobok žalobkyne bude možné vypočítať z predloženého DVZ a predloženej dohody o
pracovnej činnosti. Pokiaľ ide o cestovné, v konaní predložila čestné prehlásenie syna žalobkyne, kde
uvádzal, že súhlasí, aby boli náklady vyplatené práve žalobkyni.

18. Súd vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: Čestným prehlásením zo dňa 2.9.2015,
Fotokópiou pokladničných dokladov, Pokladničným dokladom č. 0002, Lekárskym posudkom MUDr.
Hirca, Záznamom zo SKP, Trestným rozkazom č. 2T/72/2015, Potvrdením zo SP zo dňa 21.10.2015,

Potvrdením o dočasnej PN, Oznámením o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 11.01.2016, Prepúšťacími
správami, Priemernými cenami pohonných látok v SR, Ambulantnou správou zo dňa 8.1.2014,
11.2.2014, 20.2.2014, 27.2.2014, 17.3.2014, 27.3.2014, 1.4.2014, Informáciou o dennom vymeriavacom
základe, Lekárskym posudkom zo dňa 4.11.2015, Prepúšťacou správou zo dňa 9.12.2013, Uplatnenímnároku na náhradu škody, Rozhodnutím SP zo dňa 19.10.2018, Dohodou o pracovnej činnosti zo
dňa 13.7.2011, Rozhodnutím SP zo dňa 29.1.2014, Rozhodnutím SP zo dňa 4.12.2014, 19.10.2018,
Oznámením SP zo dňa 24.9.2019, Rozhodnutím SP zo dňa 29.1.2014, Originálom Potvrdenia o

dočasnej PN, Rozhodnutím SP zo dňa 14.9.2020, Potvrdením o výplate dôchodku, Ambulantnou
správou zo dňa 25.1.2021, Platobným dokladom SIPO, Poštovým poukazom, Výpisom z LV č. XXX,
Osvedčením o evidencii vozidla a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

19. Z Trestného rozkazu č.k. 2T/72/2015 súd zistil, že A. V. bol uznaný vinným, že dňa 28.11.2013 v obci

W. viedol motorové vozidlo značky V. A. ev. č. M. a porušením zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou poškodenej M. M. v trvaní
od XX.XX.XXXX do 28.05.2014.

20. Z evidencie Slovenskej kancelárie poisťovateľov založenej na č.l. 10 súd zistil, že motorové vozidlo
značky V. A. ev. č. M. bolo ku dňu 28.11.2013 (deň dopravnej nehody) bolo poistené u žalovaného s

číslom poistnej zmluvy 8918007910.

21. Z lekárskeho posudku MUDr. Buhumila Hirca (chirurgická ambulancia KRANKAS s.r.o., Bratislavská
1, Žilina) zo dňa 08.09.2015 súd zistil, že bolestné žalobkyne bolo ohodnotené na 470 bodov pri 100%-
tnom zvýšení podľa § 9 ods. 5 a 6 zákona.

22. Z pokladničného dokladu č. 0002 súd zistil, že za vyhotovenie tlačiva spoločnosťou KRANKAS s.r.o.
bolo účtovaných 18 Eur.

23. Z čestného prehlásenia zo dňa 02.09.2015 súd zistil, že podpísaný K. M. ako syn žalobkyne čestne

prehlásil, že počas liečenia zranení po dopravnej nehode zo dňa 28.11.2013 vozil žalobkyňu na všetky
vyšetrenia, kontroly a rehabilitácie, ktoré po dopravnej nehode absolvovala, a to s jeho motorovým
vozidlom ev. č. M.. Súhlasil, aby odškodné za vynaložené náklady na PHM boli priznané poškodenej
- žalobkyni.

24. Z pokladničného dokladu č. 73579/0071 súd zistil, že bol účtovaný tovar nasledovne:

- tralgit SR ..........................................................2,63 Eur,

25. Z pokladničného dokladu č. 73498/0054 súd zistil, že bol účtovaný tovar nasledovne:

- tena lady ...........................................................74x 0,00 Eur,
- anopyrin ........................................................... 2x 0,70 Eur,
- valzap ............................................................... 2x 0,00 Eur,
- acidum foli ....................................................... 2x 2,66 Eur,

- nitresan ............................................................. 2x 2,16 Eur,
- milurit ............................................................... 2x 0,00 Eur,
- tralgit ................................................................ 1x 2,63 Eur,
- poplat (položka nečitateľná) ............................ 1x 0,85 Eur.

26. Z potvrdenia o poberaní nemocneského zo dňa 21.10.2015 Sociálnej poisťovne za obdobie od
15.05.2015 do 21.10.2015 súd zistil, že žalobkyňa poberala nemocenské od 03.02.2015 do 13.03.2015,
od 23.04.2015 do 14.08.2015 a od 06.10.2015. Nemocenské dávky boli vyplatené od 15.05.2015 do
30.09.2015.

27. Z potrvdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. M837940 súd zistil, že žalobkyňa bola
práceneschopná od 28.11.2013.

28. Z oznámenia o likvidácii poistnej udalosti číslo XXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2016 súd zistil, že
žalobkyni bolo priznané poistné plnenie:

- náhrada za bolestné: 165 bodov x 16,10 Eur ................................................ 2.657 Eur,
- účelné náklady spojené s liečením, náklady na lieky 2 x 2,63 Eur (tralgit)... 5,26 Eur.29. Z prepúšťacej správy zo dňa 09.12.2013 súd zistil, že bolo žalobkyni odporúčané: ciphin 500 mg tbl
a 12 hod., algifen 3x30gtt, ketonal, ventolin, tralgit, novalgin, helicid.

30. Z tabulky Štatistického úradu SR súd zistil, že cena nafty v mesiaci január 2014 bola 1,364 Eur, vo
februári 1,356 Eur, v marci 1,350 Eur, v apríly 1,338 Eur.

31. Z ambulantnej správy zo dňa 08.01.2014 súd zistil, že žalobkyňa sa zúčastnila vyšetrenia a
odporúčané jej bola len fixácia naďalej s kontrolou o mesiac.

32. Z ambulantnej správy zo dňa 11.02.2014 súd zistil, že žalobkyňa sa zúčastnila vyšetrenia.

33. Z ambulantnej správy zo dňa 20.02.2014 súd zistil, že sa žalobkyňa zúčastnila vyšetrenia a bolo jej
odporúčané flector gel, veral gel, fastum gel, ibalgin duo effect.

34. Z ambulantnej správy zo dňa 27.02.2014 súd zistil, že sa žalobkyňa zúčastnila vyšetrenia.

35. Z ambulantnej správy zo dňa 17.03.2014 súd zistil, že sa žalobkyňa zúčastnila vyšetrenia s
odporúčanou kontrolou po vybratí.

36. Z ambulantnej správy zo dňa 27.03.2014 súd zistil, že sa žalobkyňa zúčastnila vyšetrenia s
odporúčaním: analgetiká, rehabilitácia chrbtice.

37. Z ambulantnej správy zo dňa 01.04.2014 súd zistil, že sa žalobkyňa zúčastnila vyšetrenia.

38. Z informácie o výške denného vymeriavacieho základu zo dňa 11.12.2015 súd zistil, že
zamestnávateľ žalobkyne spoločnosť Thüringer Salate k.s., Továrenská 1070, Gajary, IČO: 45 684 430
uviedol, že žalobkyňa u nich pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti, kde podľa platných
právnych zákonov sa z daného pracovného pomeru neodvádzal odvod do sociálnej poisťovne a za dané
obdobie jej nevznikol nárok na nemocenské dávky a nie je možné stanoviť denný vymeriavací základ.

Zamestnávateľ uviedol, že žalobkyňäa u nich pracovala od 24.06.2013 do 02.02.2015. Nakoľko šlo o
invalidnú osobu, bola uplatňovaná úľava z platenia odvodu do nemocenského poistenia a z toho dôvodu
jej neboli vyplatené žiadne nemocenské dávky a nie je možné stanoviť denný vymeriavací základ. Ak
by pracovníčka nebola uznaná za invalidného dôchodcu a z daného pomeru by sa platil odvod do
nemocenského poistenia, jej denný vymeriavací základ zo obdbie roku 2013 by bol v sume 1,70 Eur

(nakoľko jej mzda sa pohybovala v nízkych intervaloch).

39. Z lekárskeho posudku MUDr. Stanislava Mlynárika zo dňa 04.11.2015 súd zistil, že tento ohodnotil
bolestné žalobkyne na 165 bodov. Lekár uviedol, že v celej zdratovnej dokumentácii nenašiel žiadne
komplikácie ktoré by boli dôvodom pre navyšovanie sadzby podľa § 9 ods. 5a, 5b či 5c, preto sadzbu

nenavýšil.

40. Z prepúšťacej sprý´áva zo dňa 09.12.2013 súd zistil, že bola nasadená terapia: fraxiparine,
furosemid, tralgit, novalgin, ketonal, helicid, ventolin.

41. Z uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 14.12.2015 súd zistil, že spoločnosť LITIS
odškodnenie, s.r.o. uplatnila u žalovaného v zastúpení žalobkyne nárok na stratu na zárobku podľa
predloženého potvrdenia o dočasnj pracovnej neschopnosti vo výške 247,52 Eur. Náhradu škody žiadali
poukázať do 15.01.2016.

42. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 19.10.2018 súd zistil, že bol žalobkyni priznaný predčasný
starobný dôchodok vo výške 277,10 Eur mesačne.

43. Z Dohody o pracovnej činnosti uzavretej dňa 13.07.2011 medzi spoločnosťou Thüringer Salate k.s.
a žalobkyňou súd zistil, že žalobkyňa mala vykonávať dohodnutú prácu: pomocná sila za odmenu 2 Eur/

hod. v rozsahu max. 10 hodín týždenne vopred. Dohoda bola uzavretá na neurčitý čas.

44. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne číslo 200-010686-CA01/2014 zo dňa 29.01.2014 súd zistil, že
žalobkyňa nemala nárok na nemocenské/ošetrovné/materské v období od 28.11.2013.45.ZorigináluPotvrdeniaodočasnejpracovnejneschopnostisúdzistil,žepráceneschopnosťžalobkyne
trvala od 28.11.2013 do 28.05.2014 (schopný práce od 29.05.2014).

46. Z Oznámenia o výplate dôchodku zo dňa 24.09.2020 súd zistil, že dôchodok žalobkyne je od októbra
2020 vo výške 461,70 Eur. Predčasný starobný dôchodok od 14.08.2020 do 13.10.2010 patrí v sume
294,40 Eur.

47. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 14.09.2020 súd zistil, že predčasný starobný dôchodok
od 14.08.2020 žalobkyne bol 147,20 Eur.

48. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 04.12.2014 súd zistil, že žalobkyni bol priznaný od
01.01.2015 invalidný starobný dôchodok vo výške 150,20 Eur mesačne.

49. Z potvrdenia o výplate dôchodku Slovenskej pošty, a.s. súd zistil, že žalobkyni je vyplácaný
predčasný starobný vdovský dôchodok vo výške 461,70 Eur.

50. Z ambulantnej správy zo dňa 25.01.2021 súd zistil, že sa žalobkyňa lieči v psychiatrickej ambulancii.

51. Z platobného dokladu SIPO II. súd zistil, že žalobkyňa platí poplatok spoločnosti Slovakia energy
vo výške 64 Eur.

52. Z poštového poukazu zo dňa 14.01.2021 súd zistil, že bolo uhradených 30,25 Eur spoločnosti 4Life
Direct odosielateľom žalobkyňou.

53.Zpotvrdeniapoukazunaúhradusúdzistil,žeboložalobkynuúčtovanéspoločnosťouSlovakTelekom
suma 96,25 Eur.

54.ZvýpisuLVč.XXX súdzistil,ževlastníkomnehnuteľnostitamevidovanejjeC.C.,nar.XX.XX.XXXX,

pričom žalobkyňa má tam zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania.

55. Z osvedčenia o evidencii k motorovému vozidlu súd zistil, že vlastníkom vozidla s ev.č. M. je K. M.,
spotreba paliva je 4,5l na 100km.

56. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

57. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

58. Podľa § 429 Občianskeho zákonníka Prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.

59. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

60. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

61. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).62. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví,
uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý
pred poškodením dosahoval.

63.Podľa§446ObčianskehozákonníkaúčinnéhovčasevznikuškodyStratanazárobku,kuktorejdošlo
pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku
poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

64. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka účinného do 31.7.2004 Náhrada za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a
nemocenským.

65. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v

rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti
na pracovisku (§ 96 ods. 3 ) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku.

66. Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo
na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a

dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o
vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej
činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

67. Podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce Na pracovnoprávny vzťah založený

dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú
ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2 , § 90 ods. 10 , § 91 až 95 , § 98 , § 119 ods. 1 a šiestej časti . Pracovný čas
zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24

hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť
a prácu nadčas. Ak ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm.
a) až g) ,

ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť
túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí.

68. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

69. Podľa § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu,
kto ich vynaložil.

70. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenom prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon
č. 381/2001 Z.z.) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradua) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene
odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

71. Podľa § 4 ods. 1 písm. b)2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia,
dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická
osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a)
a ods. 2 a
3 , okrem

a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej
činnosti, ak je poberateľom
1. starobného dôchodku,
2. invalidného dôchodku,

72. Podľa § 84 Zákona o sociálnom poistení Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy
úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného

je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného
za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa § 138 ods. 6 dosiahnutých v
rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na
štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu

zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období
kratšom ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského
poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená
choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2 , 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca
na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila
choroba z povolania.

73. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

74. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

75. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 17.08.2017 vzala žalobu späť v časti sumy 2.662,26 Eur a
prislúchajúcich úrokov z omeškania z dôvodu, že žalovaný túto sumu žalobkyni uhradil po podaní žaloby.

76. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 16.03.2018 vzala žalobu späť v časti sumy 4.910 Eur a
prislúchajúceho príslušenstva titulom uplatneného bolestného. Žalobkyňa oznámila súdu, že túto sumu

berie späť po konzultácii so súdnym znalcom.

77. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou spolu vo výške 7.572,26 EUR súd konanie v
tejto časti zastavil vo výroku tohto rozsudku v zmysle § 145 ods. 2 CSP.

78. Predmetom konania teda zostala suma 323,71 Eur s úrokmi z omeškania titulom ostatných nárokov
na náhradu škody: poplatok za vyhotovenie posudku vo výške 18 Eur, náhrada za lieky vo výške 17,88
Eur, cestovné náklady vo výške 40,31 Eur a náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
vo výške 247,52 Eur.79. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba v časti, ktorá zostala predmetom konania
po čiastočných späťvzatiach žaloby, je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

80. Právny základ žaloby spočívajúci v nárokoch na náhradu škody na zdraví spôsobenej žalobkyni
dopravnou nehodou bol v konaní nesporný. Súd mal v konaní preukázané, že vodič motorového
vozidla ev.č. M. Stanislav Dzurenda dňa 28.11.2013 spôsobil porušením predpisov o cestnej premávke
dopravnú nehodu, ktorou došlo ku škode na zdraví žalobkyne, za čo bol aj právoplatne uznaný vinným

Trestným rozkazom Okresného súdu M..k. 2T/72/2015. Zodpovednosť vodiča motorového vozidla za
poškodenie zdravia žalobkyne je objektívnou zodpovednosťou v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka.
Prevádzkovateľ dopravného prostriedku zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného
prostriedku. Z predloženého výpisu zo stránky Slovenskej kancelárie poisťovateľov mal súd preukázané,
že motorové vozidlo ev. č. M. malo v čase nehody dňa 28.11.2013 uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. V zmysle § 4 ods.

4 zákona č. 381/2001 Z.z. má poistený zo zodpovednosti za škodu nárok na to, aby poistiteľ za neho
vyplatil poistné plnenie v rozsahu škody, za ktorú zodpovedá. Teda nárok žalobkyne voči žalovanému
ako poisťovateľovi osoby, ktorá za škodu zodpovedá, je čo do základu dôvodný. Uvedená skutočnosť
napokon ani nebola medzi stranami sporná.

81. Sporným v konaní ostali len čiastkové nároky žalobkyne ako poškodenej na náhradu škody, ich
výška a dôvodnosť.

82. Ako prvé sa súd zaoberal aplikáciou ust. § 446 Občianskeho zákonníka. V znení účinnom ku
dňu škodovej udalosti, toto ustanovenie určovalo, že výška náhrady za stratu na zárobku počas PN

sa stanoví ako úrazový príplatok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení. Počas konania však bol
v Zbierke zákonov vyhlásený Nález Ústavného súdu SR zo dňa 10.10.2018 PL.ÚS 10/2016, ktorým
ústavný súd rozhodol, že takéto ust. § 446 Občianskeho zákonníka nie je v súlade s č. 12 ods. 1 a
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a citované ustanovenie stratilo účinnosť dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke
zákonov pod č. 25/2019 Z.z. (30.01.2019). Z obsahu odo^vodnenia citovane´ho na´lezu vyply´va, zˇe v

danom konani´ bol posudzovany´ su´lad ustanovenia § 446 Obcˇianskeho za´konni´ka v zneni´ za´kona
cˇ. 404/2004 Z. z., u´cˇinne´ho od 1. 8. 2004 (podlˇa ktore´ho sa na´hrada za stratu na za´robku pocˇas
pracovnej neschopnosti posˇkodene´ho posu´di a suma tejto na´hrady sa urcˇi´ rovnako ako u´razovy
´ pri´platok podlˇa vsˇeobecny´ch predpisov o socia´lnom poisteni´) s konsˇtatovani´m, zˇe napadnuta
´ pra´vna norma svojou blanketou otva´ra priestor pre aplika´ciu vza´jomne prepojene´ho syste´mu u

´cˇinny´ch pra´vnych pravidiel (pra´vo socia´lneho poistenia, danˇove´ pra´vo), ktory´ na´hradu straty
na za´robku v obcˇiansko-pra´vnom vztˇahu posˇkodene´mu v plnej vy´sˇke negarantuje, a to bez u
´stavne prijatelˇne´ho do^vodu. Uvedené ustanovenie tak, ako bolo zakomponované do nášho právneho
poriadku teda stratilo účinnosť ako celok s účinkami ex tunc. Napadnuté ustanovenie bolo prijaté novelou
č. 404/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.08.2004. Súd teda na uvedené protiústavné ustanovenie § 446

Občianskeho zákonníka neprihliadal a na právny stav vzniknutý škodovou udalosťou dňa 28.11.2013
aplikoval právnu úpravu ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka účinného do 31.07.2004, a teda
navodil stav, ako keby protiústavné ustanovenie ani do právneho poriadku zavedené nebolo. Ust. § 446
Občianskeho zákonníka účinného do 31.07.2004 stanovovalo, že náhrada za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením

a nemocenským. Napokon súd uvádza, že s účinnosťou odo dňa 01.12.2019 bolo ustanovenie § 446
Občianskeho zákonníka zmenené a určuje, že náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom
poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená
v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov (teda obdobne ako ustanovenie § 446

Občianskeho zákonníka účinného do 31.07.2004).

83. Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca
v zmenšení majetkového stavu poškodeného. Škoda môže byť spôsobená na veciach, ale aj na

iných majetkových právach poškodeného, alebo môže predstavovať ujmu, ktorú poškodený utrpel
na zdraví, resp. na živote. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia
škody; inak povedané, v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku,
hoci sato pri predpokladanej činnosti poškodeného dalo očakávať. Z právnej teórie ako aj ustálenejsúdnej judikatúry vyplýva, že strata na zárobku predstavuje zvláštnu kategóriu škody na zdraví, ktorú
podľa hmotného práva nie je možné podriadiť pod pojmy skutočnej škody alebo ušlého zisku podľa
ust. §442 Občianskeho zákonníka. Pod stratou na zárobku počas práceneschopnosti treba rozumieť

stratu príjmu bez zreteľa na to, či poškodený subjekt je alebo nie je poberateľom určitej dávky, ale len
to, či táto jeho práceneschopnosť vykonávať doterajšiu prácu má za následok zníženie jeho príjmu.
Pre účely občianskoprávnej zodpovednosti pojem práceneschopnosť treba vykladať ako dočasnú
stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu v dôsledku poškodenia zdravia škodnou udalosťou.
Vymedzenie priemerného zárobku pre účely straty na zárobku je obtiažne vzhľadom na absenciu

definovania tohto pojmu vo všeobecnej rovine, hoci osobitné právne úpravy tento pojem používajú
(napr. § 134 Zákonníka práce vymedzujúce tento pojem len pre pracovnoprávne účely). Pre iné ako
pracovnoprávne účely však nie je možné pod priemerným zárobkom rozumieť iba zúčtovanú mzdu,
ale tento pojem je potrebné vykladať podstatne širšie, a to tak, aby zodpovedal príjmu poškodeného
v období pred škodnou udalosťou. Pre stanovenie priemerného zárobku pre iné ako pracovnoprávne
účely (napr. občianskoprávne), nie je vylúčená analogická aplikácia ustanovení Zákonníka práce, ktorá

bude zodpovedať príjmu poškodeného pred škodnou udalosťou tak, aby tento príjem v čo najväčšej
miere zodpovedal „zárobku„ poškodeného, teda toho, čo skutočne tvorilo jeho príjem.

84. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na náhradu za stratu na zárobku počas PN v trvaní
od 28.11.2013 do 28.05.2014 vo výške 247,52 Eur s príslušenstvom. Výpočet náhrady za stratu

na zárobku počas pracovnej neschopnosti žalobkyňa odvodzovala od predpokladaného denného
vymeriavacieho základu určeného jej vtedajším zamestnávateľom vo výške 1,70 Eur denne. Pričom pri
trvaní práceneschopnosti 182 dní a krátení 80%-tami (žalobkyňou určený výpočet) predstavovala ňou
vypočítaná suma náhrady za stratu na zárobku počas PN sumu 247,52 Eur. Žalobkyňa takto určený
výpočet považovala za spravodlivý.

85. Z predloženého originálu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti zo Sociálnej poisťovne mal súd
za preukázané, že žalobkyňa bola uznaná práceneschopnou od 28.11.2013 do 28.05.2014. Uvedená
práceneschopnosť žalobkyne vznikla v dôsledku dopravnej nehody, za ktorú zodpovedná poistený
žalovaného. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú z predložených lekárskych správ a napokon

uvedenú skutočnosť ani žalovaný v konaní nenamietal.

86. Z Predloženej informácie o výške denného vymeriavacieho základu zo dňa 11.12.2015 spoločnosti
Thüringer Salate k.s. mal súd za preukázané, že žalobkyňa u nich pracovala v čase od 24.06.2013
do 02.02.2015, t.j. aj v čase keď bola uznaná práceneschopnou v dôsledku dopravnej nehody, na

základe dohody o pracovnej činnosti. Zamestnávateľ žalobkyne potvrdil, že v tomto období sa z daného
pracovnoprávneho vzťahu neodvádzal odvod do Sociálnej poisťovne, a tak jej nevznikol nárok na
nemocenské dávky.

87. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 21.10.2015 súd zistil, že žalobkyňa bola nemocensky

poistená vo vzťahu k spoločnosti Thüringer Salate k.s od 03.02.2015 do 13.03.2015 a boli jej celkovo
vyplatené nemocenské dávky až od 15.05.2015 do 30.09.2015.

88. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne číslo 200-010686-CA01/2014 zo dňa 29.01.2014 súd zistil, že
žalobkyňa od 28.11.2013 nemala nárok na nemocenské.

89. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa v čase bezprostredne pred škodovou udalosťou bola v
pracovnoprávnom vzťahu, z ktorého jej plynul určitý zárobok a počas trvania pracovnej neschopnosti jej
nebolo vyplácané žiadne nemocenské. Protiprávnym konaním vinníka dopravnej nehody teda žalobkyni
vznikla skutočná škoda spočívajúca v zmenšení jej majetkovej sféry o očakávaný príjem z vykonávanej

Dohody o pracovnej činnosti, ktorý v dôsledku dopravnej nehody žalobkyňa nedosiahla. Žalobkyni teda
v zmysle § 446 Občianskeho zákonníka vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti. Škodou spočívajúcou v náhrade za stratu na zárobku počas trvania PN v zmysle § 446
Občianskeho zákonníka by však v jej prípade mala byť náhrada celého priemerného zárobku za obdobie
práceneschopnosti, nakoľko nie je možné odpočítať vyplatené nemocenské (ktoré jej preukázateľne

vyplatené nebolo), tak ako to má na mysli ust. § 446 Občianskeho zákonníka.

90. Súd teda pristúpil k zisťovaniu výšky náhrady na stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti,
ktorá by žalobkyni patrila, teda k zisťovaniu priemerného zárobku žalobkyne dosahovaného predpoškodením.PojempriemernýzárobokObčianskyzákonníknedefinuje,tentopojemješpecifikovanýlen
v § 134 Zákonníka práce, ktorý určuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely a ten sa zisťuje zo
mzdy zúčtovanej zamestnávateľom v rozhodnom období. Priemerný zárobok v zmysle § 134 Zákonníka

práce sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok vypočítaný v rozhodnom období. Žalobkyňa však
nebola v čase pred poškodením v pracovnom pomere, ale vykonávala pracovnoprávnu činnosť v zmysle
Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 13.07.2011 ktorá spadá pod Dohody o prácach vykonávaných mimo
pracovný pomer v zmysle § 223 a nasl. Zákonníka práce. Ustanovenie § 223 ods. 2 Zákonníka práce
určuje, ktoré ustanovenia Zákonníka práce sa aplikujú aj na dohody vykonávané mimo pracovného

pomeru. V zmysle tohto ustanovenia na dohody vykonávané mimo pracovného pomeru, teda aj dohodu
o pracovnej činnosti, ktorú mala uzavretá žalobkyňa, však ust. § 134 Zákonníka práce nevzťahuje. Súd
je teda toho názoru, že pri určovaní priemerného zárobku žalobkyne nemožno z § 134 Zákonníka práce
vychádzať.

91. Z Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 13.07.2011 súd zistil, že žalobkyňa vykonávala prácu: čistenie

zeleniny, spracovanie zeleniny, vyčistenie pracovnej plochy po skončení pracovnej smeny v rozsahu
prác maximálne 10 hodín týždenne za odplatu 2 Eura za hodinu. Ani z takejto Dohody však súd
priemerný zárobok žalobkyne zistiť nemohol, nakoľko nemal preukázané v akom rozsahu (priemerný
alebo aj konkrétny počet hodín) žalobkyňa takto dohodnutú pracovnú činnosť vykonávala. Súd nemohol
vychádzať zo skutočnosti, že žalobkyňa odpracovala každý týždeň 10 hodín. Bez ďalšieho dôkazu by

uvedené nemuselo zodpovedať skutočnosti. V Dohode o pracovnej činnosti mala žalobkyňa stanovený
maximálny limit rozsahu pracovnej činnosti, mohlo sa tak stať, že v jeden týždeň odpracovala napríklad
aj len 2 hodiny, v iný týždeň zase 10 hodín a nasledujúci týždeň nemusela odpracovať žiadnu hodinu. Z
takýmto spôsobom tak súd priemerný zárobok žalobkyne pred poškodením nezistil.

92. Pri určovaní priemerného zárobku žalobkyne pred poškodením zdravia súd nemohol vychádzať
ani z predloženého priemerného denného vymeriavacieho základu vystaveného zamestnávateľom
žalobkyne. Aj samotný zamestnávateľ v predloženej informácii o dennom vymeriavacom základe zo dňa
11.12.2015 uviedol, že keďže z daného vzťahu nebola povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne a
žalobkyni nevznikol nárok na nemocenské, tak nie je možné denný vymeriavací základ stanoviť. Tak isto

išlo aj o invalidnú osobu a tak boli uplatňované úľavy z platenia odvodu a žalobkyni tak neboli vyplatené
žiadne nemocenské dávky a nie je možné denný vymeriavací základ stanoviť. Suma 1,70 Eur ako
denný vymeriavací základ bol zamestnávateľom stanovený ako predpokladaný DVZ ak by žalobkyňa
nebola uznaná za invalidného dôchodcu (nakoľko jej mzda sa podľa zamestnávateľa pohybovala v
nízkych intervaloch). Denný vymeriavací základ je inštitút práva sociálneho zabezpečenia a vyplýva

zo zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Uvedený údaj o dennom vymeriavacom základe bol
potrebný pri výpočte úrazového príplatku podľa § 87 zákona o sociálnom poistení, s ktorým rátalo
ust. § 446 Občianskeho zákonníka učinného od 01.08.2004, ktoré bolo nálezom Ústavného súdu SR
vyhlásené za protiústavné. Denný vymeriavací základ je navyše údaj, ktorý sa zisťuje za určité rozhodné
obdobie, ktorého vymedzenie konštituuje Zákon o sociálnom poistení, a teda podľa názoru súdu

nemusí vyjadrovať reálny priemerný zárobok poškodeného pred poškodením . Navyše samotný zákon
o sociálnom poistení uvádza, že denný vymeriavací základ je údaj zisťovaný s ohľadom na platenie
nemocenského poistenia, ktoré preukázateľne žalobkyňa z titulu Dohody o pracovnej činnosti neplatila.
Súd je toho názoru, že údaj o dennom vymeriavacom základe nemôže byť podkladom pre určenie
reálneho priemerného zárobku poškodeného pred poškodením. Vypočítaním výšky náhrady za stratu

na zárobku z predpokladaného denného vymeriavacieho základu, tak ako ho uviedla žalobkyňa, nie
je možné podľa súdu, nahrádzať unesenie dôkazného bremena žalobkyňou ohľadom preukázania aký
bol jej priemerný zárobok pred poškodením. Súd na pojednávaní 31.03.2021 vo vyslovení predbežného
právneho názoru a uvedenia sporných skutočností vyjadril názor, že v tomto konaní pri určení náhrady
straty na zárobku počas PN nie je možné vychádzať ani z Dohody o pracovnej činnosti ani z

predloženého predpokladaného denného vymeriavacieho základu, avšak právna zástupkyňa žalobkyne
zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a vyslovila, že je názoru, že priemerný zárobok sa takto určiť
dá a je podľa nej v konaní preukázaný. Nemala ďalšie návrhy na dokazovanie. Napokon súd považuje za
potrebné dodať, že preukázanie reálneho priemerného zárobku žalobkyne v danej veci nebolo spojené
s nejakými neúmernými ťažkosťami a nebolo súdu preukázané, žeby v súčasnej dobe už nebolo možné

z nejakých objektívnych príčin predložiť napríklad výplatné pásky alebo potvrdenie zamestnávateľa o
výške vyplatenej odmeny za obdobie predchádzajúce poškodeniu.93. Účelom inštitútu náhrady škody spôsobenej na zdraví je odškodnenie reálnej škody, ktorá vznikla
poškodenému v súvislosti s protiprávnym konaním škodcu, teda škody, ktorá by nebola vznikla, ak by
škodová udalosť nenastala, avšak v danej veci je súd toho názoru, že výška škody musí byť v konaní

preukázaná a objektivizovaná, aby bolo na jednej strane zachované právo poškodenej na náhrada
škody, ale na strane druhej aby nebolo neodôvodene zasahované do majetkovej sféry osoby za škodu
zodpovednej.

94. Ak si teda žalobkyňa uplatnila v konaní na nárok na náhradu za stratu na zárobku počas PN sumu

247,52 Eur, súd nemal preukázané, že uvedená suma zodpovedá jej priemernému zárobku v čase
pred poškodením. Súd teda v danom prípade mal za to, že žalobkyňa v otázke výšky priemerného
zárobku pred poškodením neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nepredložila súdu doklad, z ktorého
by bolo možné zistiť výšku skutočného priemerného zárobku žalobkyne v čase pred poškodením.
Nepreukázala súdu priemerný zárobok, ktorý pred poškodením zdravia dosahovala ani príjmy, ktoré
mohla v nárokovanom období reálne dosahovať, pritom dôkazné bremeno zárobkovej činnosti v

nárokovanom období zaťažovalo v danom prípade žalobkyňu (Rozsudok Krajského súdu Bratislava
sp. zn. 7Co/285/2016). Z uvedených dôvodov preto súd žalobu v časti náhrady za stratu na zárobku
zamietol.

95. Žalobkyňa si ďalej v žalobe uplatnila náhradu za uhradenie ceny lekárskeho posudku vypracovaného

MUDr. Hircom vo výške 18 Eur, pričom posudok sa dotýkal jej nárokov na bolestné, ktorý ohodnotil
bolestné na 470b. V priebehu konania žalobkyňa vzala žalobu v celej časti bolestného späť z dôvodu,
že uznala závery posudku predloženého žalovaným, na základe ktorého jej bola časť bolestného podľa
posudku žalovaného vyplatená a časť bolestného uplatneného v žalobe po porade so znalcom vzala
späť. Nebola tak v konaní preukázaná účelnosť takto vynaložených nákladov. Sama žalobkyňa po

porade so znalcom uznala, že uplatnené bolestné z titulu posudku MUDr. Hirca zrejme neobstojí. Z
uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol aj v časti uplatnených nákladov na lekársky posudok vo výške
18 Eur.

96. Žalobkyňa si v konaní uplatnila aj nárok na náhradu nákladov spojených s liečením - náhradu za

lieky, pričom uplatnená suma po čiastočnom späťvzatí predstavovala 17,88 Eur. Poškodený má v zmysle
§ 449 Občianskeho zákonníka nárok na náhradu nákladov účelne a preukázateľne vynaložených v
súvislosti s liečením. Žalobkyňa náklady na lieky preukazovala pokladničnými blokmi zo dňa 03.08.2015
a dňa 04.08.2018 (cca 9 mesiacov po nehode), z ktorých po uhradení sumy 2 x 2,63 Eur (5,26 Eur)
za liek Tralgit žalovaným, ostalo neuhradených 6,37 Eur (suma spolu na pokladničných dokladoch

bola 11,63 Eur, nakoľko jeden doklad bol na sumu 2,63 Eur a druhý na sumu 9 Eur). Náklady na
lieky, ktoré sú v pokladničných blokoch uvádzané, zdôvodňovala žalobkyňa prepúšťacími správami a
ambulantnými správami, kde lekári odporúčali konkrétnu liečbu liekmi v správach uvedenými. V danej
veci súd konštatuje, že poškodený má nárok na úhradu liekov, ktoré si zaobstaral na odporúčanie lekára.
Náhrada za takto zakúpené lieky poškodenému patrí, pokiaľ sumu na lieky preukázateľne vynaložil. Súd

však po porovnaní prepúšťacích správ a ambulantných správ predložených žalobkyňou a predloženého
pokladničného dokladu, ktorý ostal nepreplatený zistil, že žiaden liek uvedený na pokladničnom doklade
nie je uvádzaný v záveroch a odporúčaniach lekárov v predložených správach. Z pokladničného bloku
č. 73498/0054 zo dňa 03.08.2015 ostali neuhradené nasledovné lieky: anopyrin, acidum foli, nitresan,
poplat (položka nečitateľná), t.j. spolu suma 6,37 Eur (9 Eur ako celková cena na zaplatenie uvádzaná

na doklade mínus suma 2,63 Eur za Tralgit uhradený už žalovaným) . Ani jeden z týchto účtovaných
liekov nie je v žiadnej lekárskej správe vystavenej v súvislosti s poškodením zdravia žalobkyne. Súd
nemal v konaní preukázané, že by šlo o nejaké náhrady odporúčaných liekov alebo generiká. V časti
uplatnenej sumy náhrady za lieky vo výške 6,37 Eur súd teda žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa
nepreukázala, že lieky, ktoré uhradila musela kúpiť v súvislosti s poškodením zdravia a liečením, ktoré jej

v súvislosti s dopravnou nehodou vzniklo. Nepreukázala teda, že zakúpené lieky boli účelnými nákladmi
liečenia. Zvyšná uplatnená suma vo výške 11,51 Eur (17,88 - 6,37) nebola súdu nijakým spôsobom
preukázaná ani zdôvodnená. Žalobkyňa nepreukázala, že by uplatnenú sumu 11,51 Eur skutočne
vynaložila a ani z čoho vlastne pozostávala. Žalobkyňa počas konania uviedla, že túto sumu preukazuje
pokladničnými dokladmi, ktoré sú síce nečitateľné ale podľa nej nie je morálne a spravodlivé, aby za to

niesla zodpovednosť ona. Súd je však toho názoru, že ak si uvedenú sumu uplatňuje v súdnom konaní,
je potrebné jednak špecifikovať z čoho uvedená suma pozostáva (aké lieky a kedy boli nakúpené) a
jednak preukázať, že tieto náklady reálne vynaložila (následne potom na priznanie náhrady preukázať
aj účelnosť vynaložených nákladov). Uhrádza sa totiž skutočná škoda. Súd teda žalobu v časti náhradyza lieky v sume 11,51 Eur zamietol z dôvodu, že žalobkyňa uplatnenú sumu ničím nešpecifikovala a
nepreukázala ani, že jej tieto náklady skutočne vznikli. Ak žalobkyňa mienila svoje nároky uplatniť v
súdnom konaní ako žalobkyňa, bolo jej procesnou zodpovednosťou konať tak, aby sa dôkazy zachovali

v čitateľnej podobe, teda vyhotoviť včas čitateľnú kópiu, resp. pokladničné doklady odfotiť.

97. Žalobkyňa si v konaní ďalej uplatnila aj náhradu cestovných nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti
s liečením vo výške 40,31 Eur. Žalobkyňa uplatnila náhradu za 7 obojsmerných ciest z adresy Z. XX,
W. na adresu V. I. XX, M., ktoré vykonala ako cesty na lekárske kontroly alebo vyšetrenia. Svoj nárok

preukazovala lekárskymi správami a čestným prehlásením zo dňa 02.09.2015 jej syna K. M., ktorý v
prehlásení uviedol, že žalobkyňu vozil na všetky vyšetrenia, kontroly a rehabilitácie, ktoré po dopravnej
nehode absolvovala a že súhlasí s tým, aby odškodné za vynaložené náklady na pohonné hmoty boli
priznané žalobkyni.

98. Podľa § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka náklady liečenia sa uhrádzajú tomu, kto ich vynaložil.

Aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie takéhoto nároku je teda osoba, ktorej náklady skutočne
a reálne vznikli. V danej veci mal súd za preukázané, že náklady na pohonné hmoty vznikli synovi
poškodenej, ktorý tým, že uviedol, že súhlasí, aby odškodné za tieto náklady bolo priznané žalobkyni
potvrdil, že vznikli primárne jemu. Nárok na náhradu nákladov liečenia je pohľadávkou, ktorá má
svojho veriteľa a dlžníka. Syn žalobkyne ako veriteľ tejto pohľadávky síce uviedol, že súhlasí s tým,

aby náklady boli uhradené žalobkyni, avšak len z jednostranného vyhlásenia veriteľa neprešla takto
vzniknutá pohľadávka na žalobkyňu ako nového veriteľa, nakoľko nebolo dodržané ust. § 524 ods.
1 Občianskeho zákonníka, a to, že veriteľ postupca môže previesť svoju pohľadávku len písomnou
zmluvouuzavretousnovýmveriteľompostupníkom.Nedošlotedakplatnémupostúpeniupohľadávkyna
náhradunákladovliečeniazosynažalobkynenažalobkyňu,atedažalobkyňaniejeaktívnelegitimovaná

si takéto náklady uplatňovať.

99. Ďalej je v súvislosti s cestovnými nákladmi potrebné uviesť, že žalobkyňa výšku cestovných nákladov
vypočítala s požitím „vzorca“, ktorý zarátava aj paušálnu náhradu nákladov 0,183 Eur za každý kilometer
jazdy ako sa postupuje pri výpočte náhrady cestovného za pracovnú cestu. Takýto výpočet však nie

je správny, pretože na zohľadňovanie tejto paušálnej náhrady 0,183 Eur/km nie je dôvod, pretože
takáto cesta nespĺňa definíciu pracovnej cesty. Nahrádza sa totiž skutočná škoda, a teda reálna cena
pohonných hmôt za reálny počet prejazdených kilometrov pri konkrétnej spotrebe paliva daného vozidla
bez navýšenia o paušálnu náhradu.

100. Na základe vyššie uvedeného súd zamietol aj uplatnený nárok na cestovné náklady z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.

101.Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

102. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

103. Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

104. Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

105. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

106. O trovách konania rozhodoval súd zvlášť v zastavenej časti a zvlášť vo zvyšnej časti konania.

107. V priebehu konania žalobkyňa vzala 2x žalobu čiastočne späť, a to podaním doručeným súdu
dňa 17.08.2017 vo výške sumy 2.662,26 Eur z dôvodu, že žalovaný túto časť dlžnej sumy uhradil
(úhradu tejto sumy potvrdil súdu aj samotný žalovaný) a podaním doručeným súdu dňa 16.03.2018
vo výške 4.910 Eur z dôvodu, že uznala závery lekárskeho posudku v konaní predloženého právežalovaným. Súd najskôr rozhodoval o trovách konania v zastavenej časti. Ak konanie končí zastavením
konania (aj keď len v časti), tak pri rozhodnutí o trovách konania je dôležitá otázka kto zavinil zastavenie
konania z procesného hľadiska. Žalobca nesie procesnú zodpovednosť za priebeh konania a za úkony

dispozície so žalobou. Pri zastavení konania súd neberie ohľad na to, ako by konanie dopadlo, ak
by k zastaveniu konania nedošlo, t.j. nie je rozhodujúce v otázke priznania náhrady trov konania pri
zastavení konania, kto by mal konečný úspech v merite veci. V prvej späťvzatej časti vo výške sumy
2.662,62 Eur bolo dôvodom späťvzatia zaplatenie tejto sumy žalovaným, pričom uvedené mal súd
za preukázané. Po podaní žaloby teda žalobkyňa vzala žalobu späť pre správanie žalovaného. Z

procesného hľadiska tak súd rozhodol, že v tejto časti zastavenie konania procesne zavinil žalovaný,
nárok na náhradu trov konania teda v tejto časti konania vznikol žalobkyni. V druhej späťvzatej časti
vo výške 4.910 Eur bolo dôvodom späťvzatia to, že žalobkyňa uznala lekársky posudok predložený
žalovaným. Žalobkyňa žiadala, aby v tejto časti konania súd priznal náhradu trov konania žalobkyni,
nakoľko výška plnenia závisela od výsledkov kvázi-znaleckého dokazovania a zohľadnil to, že by bolo
nespravodlivé zaťažiť žalobkyňu procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu, ktorý

závisí od znaleckej činnosti. Žalobkyňa žalobu musela podať a nemohla čakať nakoľko by jej uplynula
premlčacia doba uplatnenia nároku. Žalovaný tvrdil, že je potrebné zohľadniť to, že žaloba bola podaná
v novembri 2015, pričom žalovanému bol nárok uplatnený doručením výzvy na zaplatenie v septembri
2015 a výsledky prešetrovania boli známe až v januári 2016, kedy bolo žalobkyni oznámené aj výsledné
plnenie zo strany žalovaného a aj výsledky lekárskeho posudku ich lekára. Mohla teda žalobkyňa s

podaním žaloby počkať a podať žalobu až po ukončení šetrenia žalovaným, v takom prípade by totiž
zrejme ani žalobu o zaplatenie zvyšného bolestného nepodala, nakoľko neskôr sama uznala výsledky
lekárskeho posudku vyhotoveného zmluvným lekárom žalovaného. V danej veci súd uvádza, že žaloba
bola podaná dňa 27.11.2015, k nehode došlo dňa 28.11.2013. Premlčacia doba nároku na náhradu
škody na zdraví začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá

(§ 106 Občianskeho zákonníka). Poškodený sa pritom dozvie o škode keď má vedomosť o všetkých
skutkových okolnostiach škodovej udalosti (stačí vedomosť o tom, že škoda nastala, nemusí byť známa
konkrétna výška). Z uvedeného je teda zrejmé, že dvojročná subjektívna premlčacia doba v danej
veci začala plynúť 28.11.2013, žalobkyňa teda svoj nárok uplatnila 27.11.2015 z dôvodu, aby zabránila
uplynutiu premlčacej doby. Súd sa nestotožnil s argumentom žalovaného, že žalobkyňa mohla s

podaním žaloby počas do skončenia prešetrovania ním uskutočňovaného. Žalobkyňa nemala povinnosť
počkať kým žalovaný ukončí prešetrovanie z dôvodu, že jej uplatnené nároky neuznal. Zároveň je
však súd toho názoru, že keď žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu, že uznala výsledky lekárskeho
posudku vypracovaného lekárom žalovaného a rozhodla sa, že nebude v konaní navrhovať vyhotovenie
znaleckého posudku na prehodnotenie bolestného a nepočká na výsledok konania, kde by bolo možné

zisťovať prípadný jej úspech alebo neúspech, je to jej procesná zodpovednosť za späťvzatie a možno
konštatovať, že v tejto časti zavinila zastavenie konania ona. Súd sa nestotožnil s jej argumentom, že
možno aj pri rozhodovaní o trovách konania v zastavenej časti zohľadňovať skutočnosť, že výsledok
konania závisel od výsledkov znaleckého dokazovania a vo veci mala pokiaľ ide o základ nároku
úspech žalobkyňa. V tejto časti konanie bolo zastavené, nedostalo sa do štádia kedy by bolo možné

určiť úspech niektorej zo strán. Výsledkom konania bolo zastavenie konania a nie určenie či nárok
žalobkyne bol jednak opodstatnený a jednak v akej výške. Ak by aj súd nepričítal zavinenie zastavenia
konania žalobkyni jednoznačne možno povedať, že zavinenie zastavenia konania nebolo ani na strane
žalovaného. Žaloba nebola vzatá späť pre správanie žalovaného. V takom prípade by bolo výsledkom,
že v zastavenej časti konania by nemal nárok na náhradu trov konania nikto. Súd teda konštatuje, že v

zastavenej časti konania vo výške 2.662,62 Eur zavinil zastavenie konania žalovaný, nárok na náhradu
trov konania vznikol žalobkyni. V zastavenej časti konania vo výške 4.910 Eur zavinila zastavenie
konania žalobkyňa, nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému.

108. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku vo výške 323,71 Eur bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu,

nároknanáhradutrovkonaniatedapodľa§255ods.1CSPvznikolvtejtočastiúspešnémužalovanému.

109. Súd teda pri zistení rozsahu nároku na náhradu trov konania vychádzal z pomeru: povinnosť
žalobkyne nahradiť trovy v časti konania o 323,71 Eur + 4910 Eur = 5233,71 Eur, povinnosť žalovaného
nahradiť trovy v časti konania o 2662,62 Eur. Predmetom konania bola spolu suma 7.895,97 Eur.

Žalobkyňa by teda mala nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,72%, žalovaný by mal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 66,28%. Žalovanému tak vznikol pomerný nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni v rozsahu 32,56% (66,28 - 33,72 = 32,56).110. Súd však v danej veci zohľadnil, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa a náhradu
trov konania žalovanému podľa § 257 CSP nepriznal. Žalobkyňa súdu preukázala, že sa nachádza v
nepriaznivej finančnej a sociálnej situácii. Žalobkyňa preukázala, že v dôsledku dopravnej nehody po

dobu 6 mesiacov nepracovala a nepoberala ani nemocenské. Preukázala, že jej bol priznaný starobný
dôchodok, ktorý spolu s vdovským predstavuje jej mesačný príjem vo výške 461,70 Eur, o čom priložila
potvrdenie o výplate dôchodku zo dňa 04.02.2021. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 24.09.2020
súd zistil, že uvedený dôchodok jej má byť vyplácaný od októbra 2020. Predčasný starobný dôchodok za
obdobie od 14.8.2020 do 13.10.2020 jej patril v sume 294,40 Eur. Z ambulantnej správy z psychiatrickej

ambulancie zo dňa 25.01.2021 súd zistil, že navštevuje psychiatrickú ambulanciu, kde je aj liečená. Z
Pokladničného dokladu SIPO súd zistil, že platí mesačne na elektrinu 64 Eur. Z poštového poukazu
súd zistil, že spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zaplatila sumu 96,25 Eur, z poštového poukazu zo dňa
14.01.2021 súd zistil, že spoločnosti 4Life Direct zaplatila 30,25 Eur. Žalobkyňa preukázala, že býva
v nehnuteľnosti, ktorú vlastní jej vnučka a žalobkyňa tam má zriadené právo doživotného užívania.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej mesačné náklady na stravu sú približne 100 Eur a náklady na lieky 25-30

Eur mesačne. Takúto finančnú, sociálnu a osobnú situáciu súd vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného
zreteľa. Súd zohľadnil aj to, že v danej veci išlo o špecifický druh konania, v ktorom bola uplatňovaná
náhrada škody na zdraví, ktorá bola spôsobená protiprávnym konaním poistenca žalovaného a tiež to,
že žalovaným v danom konaní je akciová spoločnosť, ktorej navyše v danom prípade nebola priznaná
náhrada trov konania v rozsahu 100%, ale len 33,56%. Nepriznaním náhrady trov konania tak nebude

neprimerane zasiahnuté do majetkovej sféry žalovaného. Pričom naopak zaviazaním žalobkyne na
náhradu trov konania by mohlo byť ohrozené jej živobytie.

111. Na základe vyššie uvedeného teda súd rozhodol o trovách konania tak, že hoci aj žalovanému
vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 33,56%, súd mu ho nepriznal, nakoľko

vzhliadol na strane žalobkyne vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7

Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).