Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Gabriela Panáková

Legislation area – Obchodné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119205317
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119205317.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v spore žalobcu: P., správca úpadcu H. zast.

Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému:
X., o zaplatenie 378,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 378,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 378,- eur od 15.01.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou dňa 13.05.2019 sa domáhal zaplatenia sumy 378,- eur s úrokmi z
omeškania vo výške 9% ročne od 15.01.2017. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným
uzavreli Zmluvu o nájme dopravných prostriedkov, predmetom ktorej bol prenájom nákladného
motorového vozidla RENAULT za účelom podnikania, a to na dobu určitú od 12.12.2016 do 21.12.2016
za cenu nájmu 315,- eur bez DPH. Žalovaný neuhradil vystavenú faktúru.

2. Na základe podanej žaloby súd vydal Platobný rozkaz dňa 15.07.2019, voči ktorému bol podaný
odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že pohľadávka je uhradená v celom rozsahu.

3. Následne žalovaný doručil súdu ďalšie svoje podanie, v ktorom trval na tom, že pohľadávka
neexistuje, ale ak by existovala, tak zanikla započítaním s pohľadávkami, ktoré eviduje žalovaný voči
žalobcovi v prebiehajúcom spore na tunajšom súde pod sp.zn. 5Cbi/6/2018 o určenie pohľadávky proti

podstate. Oznámenie o započítaní žalobcovi zaslal dňa 06.09.2019. Zároveň navrhol prerušiť konanie
do skončenia konania 5Cbi /6/2018.

4. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu podaním zo dňa 13.09.2019 tak, že žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal zaplatenie žalovanej sumy. Bola riadne uzatvorená Zmluva o nájme, ako aj
vystavená faktúra č. XXXXX z 31.12.2016. K návrhu na prerušenie uviedol, že žalovaný jednostranne
účelovo započítal „neexistujúcu“ pohľadávku voči pohľadávke žalobcu. Z úkonu žalovaného však nie

je zrejmé, o ktorú pohľadávku žalovaného sa jedná, nakoľko nie je dostatočne špecifikovaná a v akom
rozsahu, preto jeho úkon je neplatný. Čo sa týka konania 5Cbi/6/2018, nejde o konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, preto nie je dôvod na prerušenie
konania.5. Po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonov súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal
všetkých riadne a včas, a na ktorých vykonal dokazovanie vyjadrením sa právneho zástupcu žalobcu

a žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Súd mal preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 12.12.2016 Zmluvu o nájme dopravných
prostriedkov, predmetom ktorej bol prenájom vozidla RENAULT, nákladné vozidlo, BA sklápacia,

KM452AK za účelom podnikania. V článku III. Zmluvy si strany dohodli cenu nájmu 315,- Eur bez DPH
so splatnosťou 15 dní od vystavenia faktúry. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 12.12.2016 do
21.12.2016. (l.č. 5 obsahu spisu)

7. Súd mal taktiež preukázané vystavenie faktúry č. XXXXX dňa 31.12.2016 na sumu 378,- eur (315,-
eur bez DPH() so splatnosťou 14.01.2017.

8. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.

9. Podnikateľský nájom hnuteľných vecí osobitne upravuje ôsmy oddiel Občianskeho zákonníka.

10. Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka
(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s
prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
(8) Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku

záväzkového vzťahu.
(9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto
časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

11. Medzi stranami bolo nesporné uzavretie Zmluvy o nájme dopravných prostriedkov, ako aj predmet
nájmu. Súd posúdil, že došlo k platnému uzavretiu obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý sa riadi
Obchodným a Občianskym zákonníkom.

12. Súd nemal preukázanú žiadnu úhradu danej faktúry zo strany žalovaného.

13. Súd poukazuje na to, že žalovaný najprv tvrdil, že pohľadávka je v celom rozsahu uhradená,
avšak ničím svoje tvrdenie nepreukázal. Následne tvrdil, že pohľadávka neexistuje. Taktiež tvrdil, že
pohľadávku započítal.

14. Žalovaný listom zo dňa 07.08.2019 oznámil žalobcovi, že trvá na tom, že pohľadávka neexistuje,
avšak zároveň mu oznámil, že si pohľadávku vo výške 378,- eur započítava. Žalovaný však
nešpecifikoval svoju pohľadávku a z ničoho ani nevyplýva nejaká jeho pohľadávka voči žalobcovi. Iba
poukázal na spor 5Cbi/6/2018, v ktorom eviduje vyššiu pohľadávku, než má žalobca.

15. Súd zo zapožičaného spisu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 5Cbi6/2018 mal zistené, že v
danom konaní je vedená žaloba o určenie pohľadávok proti podstate v celkovej výške 9.204,- eur. Zatiaľ
konanie nebolo právoplatne skončené.

16. Podľa 147 CSP

(1) Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
(2) Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
(3) Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

(4) Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie
vecí.17. Žalovaný v priebehu konania nepodal žiadny konkrétny návrh, ktorý by bolo možne platne posúdiť
v zmysle § 147 CSP. Svoj nárok nijako nešpecifikoval, nekonkretizoval sumu. Svoj nárok neuplatnil ani
vzájomnou žalobou, ani kompenzačnou námietkou, keďže riadne neuviedol, nešpecifikoval pohľadávku

spôsobilú na započítanie. Iba vo svojom oznámení zo dňa 07.08.2019 uviedol, že si započítava
pohľadávku vo výške 378,- eur s poukazom na konanie 5Cbi 6/2018. V danom konaní predmetom
je určenie pohľadávok v rozsahu 9.204,- eur, avšak v tomto konaní si žalobca neuplatnil nárok
vzájomnou žalobou voči pohľadávke žalobcu. Teda nepožadoval viac, než si žalobca uplatnil. Čo sa
týka započítania, nekonkretizoval svoju pohľadávku a nie je zrejmé, ktorú konkrétne si započítava. Jeho

úkon je teda neurčitý. Zároveň žalovaný výslovne uviedol pred súdom, ako aj vo svojom Oznámení
adresovanom žalobcovi, že pohľadávka na sumu 378,- eur neexistuje. Teda pokiaľ je presvedčený, že
pohľadávka neexistuje, nemôže si ju ani platne započítať.

18. Z jeho vyjadrení vyplýva špekulatívna a účelová obrana, ktorá však rozporuje s logikou, keďže jednak
tvrdí, že pohľadávku uhradil v celom rozsahu, hoci ju nepreukázal, avšak z toho možno vyvodiť, že jej

existenciu takto nepriamo potvrdil. Zároveň tvrdil, že pohľadávka neexistuje, ale zároveň ju započítava,
hoci započítať možno len existujúcu pohľadávku.

19. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,

keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

20. Podľa § 359 obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú
pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

21. Na základe uvedeného súd skonštatoval, že nedošlo k platnému započítaniu a vzhľadom na
prejav žalovaného nie je možné konštatovať ani vzájomnú žalobu, ani opodstatnenosť kompenzačnej
námietky. Dokonca žalovaný nepreukázal ani žiadnu svoju pohľadávku voči žalobcovi. Pokiaľ poukazuje
na konanie 5Cbi/6/2018, súd prejudiciálne posúdil zo zapožičaného spisu sp.zn. 5Cbi/6/2018, že
pohľadávka žalovaného nebola preukázaná a ani nevyplýva z listín obsiahnutých v spise, čo zhodne

skonštatoval aj súd v rozhodnutí toho konania zo dňa 23.07.2019, nakoľko žalovaný má za to, že jeho
pohľadávka vyplýva zo zmluvy o úschove, avšak zmluvy o úschove motorových vozidiel boli uzatvorené
ako bezodplatné a nedošlo ani k zisteniu pohľadávok žalobcu iným spôsobom, teda uplatňovaný
nárok žalobcu na zaplatenie odplát za úschovu motorových vozidiel sa javí ako nedôvodný a teda ani
nepreukázaný. Žalovaný pokiaľ teda tvrdil nejaké svoje pohľadávky voči žalobcovi, žiadne nepreukázal.

Taktiež pokiaľ tvrdil, že pohľadávka žalobcu je uhradená v celom rozsahu, úhradu žiadnym spôsobom
nepreukázal.

22. Podľa § 150 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú sa nesporné.

(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

23. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

24. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

25. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, a to v spojitosti s čl. 11 ods.4 CSP a s čl. 15 CSP a dospel k záveru, že žalobcovi vznikla
pohľadávka, ktorú žalovaný nepoprel. Z ničoho nevyplýva uhradenie danej pohľadávky. Žalovaný svoje
tvrdenie o úhrade pohľadávky nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno. Tvrdenia žalovaného
súd posúdil len ako účelovú a špekulatívnu obranu, dokonca nehodnovernú, nakoľko uvádzal viaceré
verzie, a to jednak: že pohľadávku uhradil, zároveň že pohľadávka neexistuje a zároveň ju započítava.

Pokiaľ by ju však skutočne uhradil, čo nepreukázal, nebol by dôvod na započítanie. Pokiaľ neexistuje,
nie je možné platné započítanie. Pokiaľ aj chcel započítať a pokiaľ by jeho pohľadávka existovala, tak
nekonkretizoval svoju pohľadávku voči žalobcovi, dokonca ju ani nepreukázal. Iba odkazoval na spis
5Cbi6/2018, v ktorom sa odvoláva na svoje pohľadávky voči žalobcovi, avšak tie jeho pohľadávky majúvyplývať zo zmluvy, ktorá však bola neodplatná, teda žalovaný nepreukázal vznik a existenciu svojich
pohľadávok voči žalobcovi.

26. Keďže žalovaný nepreukázal existenciu žiadnej svojej pohľadávky voči žalobcovi, ani nepreukázal
žiadnu úhradu pohľadávky žalobcu, nebolo možné ako konštatovať platné započítanie, resp.
opodstatnene uplatnený nárok vzájomnou žalobou, ktorá však ani nebola uplatnená. Súd skonštatoval,
že nedošlo k platnému započítaniu zo strany žalovaného a zároveň žalovaný nepreukázal úhradu
pohľadávkyžalobcu,akoaniexistenciunejakejsvojejpohľadávkyvočižalobcovi.Zároveňsúdvyhodnotil

tvrdenia žalovaného za zavádzajúce a účelové, keďže tvrdil rozporné skutočnosti, a to úhradu
pohľadávky, o ktorej následne tvrdil, že neexistuje a zároveň túto ním tvrdenú neexistujúcu pohľadávku
si započítal, hoci žiadnu svoju pohľadávku nepreukázal.

27. Súd poukazuje na to, že je nesporné, že tvrdené pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vychádzajú
zo zmlúv, ktoré však boli uzavreté ako bezodplatné, teda nárok žalovanému nemohol vzniknúť. Teda z

uvedenéhovyplýva,žežalovanýsizapočítalneexistujúcupohľadávku.Zuvedenéhovyplýva,ženedošlo
k platnému započítaniu.

28. Súd preto posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a riadne preukázaný.

29. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry zo žalovanej
istiny. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil faktúru, dostal sa nasledujúcim dňom po splatnosti
do omeškania, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania, ktoré si uplatnil vo
výške v súlade splatnými právnymi predpismi, preto súd ich posúdil ako primerané, a to bez osobitného
dokazovania s poukazom na ustanovenia CSP a priznal žalobcovi úroky tak, ako si ich uplatnil.

30. Na základe toho súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

31. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet

32. Pokiaľ žalovaný navrhoval prerušiť konanie do skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod č.k.
5Cbi/6/2018, súd zamietol návrh na prerušenie, nakoľko dané konanie nie je konaním, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v danej veci, pričom súd prejudicálne posúdil

nárok žalovaného v tom konaní zo zmlúv, ktoré boli uzavreté ako bezodplatné, teda nárok mu nemohol
vzniknúť,pričompredmetomtohokonaniabolourčeniepohľadávok.Tedazdanéhovyplýva,žežalovaný
si započítal neexistujúcu pohľadávku.

33. Podľa § 255 CSP

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov voči

žalovanémuvcelomrozsahustým,žeovýškenáhradysúdrozhodnesamostatnýmuznesenímvzmysle
§ 262 CSP.

36. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd rozhodol o žalobnom návrhu tak,
ako bolo uvedené, pričom vykonané dokazovanie považoval za postačujúce pre rozhodnutie vo veci

samej a v rámci odôvodnenia súd sa v súlade s CSP vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.