Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 13, 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3P/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201814
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5820201814.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo JUDr. Monikou Kurjakovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F.: C.,

nar. X.X.XXXX a C., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v tomto konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, Námestie A.
Bernoláka 381/4, Námestovo, IČO: 30 794 536, deti rodičov, matky: C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom O.
XXX a otca: C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/X,. F., v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu
na podanie žiadosti o zmenu priezviska, takto

r o z h o d o l :

I. Súd d á v a matke maloletých deti C. H., rod. R., nar. XX.XX.XXXX súhlas na podanie žiadosti
príslušnému správnemu orgánu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa C. F., nar. X.X.XXXX a

maloletého dieťaťa C. F., nar. XX.XX.XXXX z priezviska ,,F., F.“ na priezvisko ,,H., H.“.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.9.2020 žiadala, aby jej súd za otca mal. detí dal
súhlas na zmenu priezviska ich mal. detí, a to maloletej C. F. nar. X.X.XXXX na H. a maloletého C. F.,
nar. XX.X.XXXX na priezvisko H.. Svoj návrh na zmenu priezviska odôvodňovala tým, že v čase keď
jej boli deti zverené do osobnej starostlivosti,a to po rozvode manželstva s otcom mal. detí, tak dcéra
mala 3 roky a syn 1 rok, pričom ich otec už pol roka pred rozvodom odišiel zo spoločnej domácnosti,

o deti ďalej nemal záujem, neplatil výživné, ktoré začal platiť až po začatí exekučného konania voči
nemu. Ona v roku 2018 uzavrela manželstvo s C. H., s ktorým od roku 2015 mala vzťah, majú spolu tri
dcéry, C. H., nar. XX.X.XXXX, C. H., nar. XX.XX.XXXX a C. H., nar. X.XX.XXXX. Z hľadiska ďalšieho
vývoja jej maloletých detí by bolo prospešné, keby aj tieto mali priezvisko H., H., ktoré je zhodné s naším
priezviskom. S odlišným priezviskom od ostatných členov rodiny majú problém v sociálnej interakcii
najmä v škole, keď majú odpovedať na otázky odlišnosti ich priezviska a priezviska ich matky. U lekára
je nepríjemné, keď ma oslovujú podľa priezviska mojich detí, taktiež aj manžela oslovujú priezviskom

detí, hoci s týmto priezviskom nemá nič spoločné. Problémy to spôsobuje i pri cestovaní do zahraničia.
Keď nás oslovia alebo sme pozvaní na oslavu ako rodina H., tak sa deti s odlišným priezviskom cítia
akoby oni pozvaní neboli. Naviac deti svojho otca vídajú zriedkavo, nemá o ne záujem ani v deň ich
narodenín, ani vo všedný deň. Pre dané dôvody sa rozhodol podať žiadosť o zmenu priezviska.

2. Otec mal. detí sa k návrhu matky vyjadril podaním doručeným súdu dňa 29.10.2010 /čl. 19/ ako aj
v podaní doručenom súdu dňa 4.5.2021 /čl. 54/ v ktorých vyjadreniach uviedol, že s návrhom matky

nesúhlasí, nakoľko svoje priezvisko nepovažuje za hanlivé, ani nie je stotožnený s tým, žeby jeho deti
nejako poškodzovalo. Uviedol, že o deti prejavoval záujem, pričom od júna 2011 ako ho matka mal.
detí vyhodila zo spoločnej domácnosti sa s deťmi stretával tak ako mu to jeho čas dovoľoval, matke s
deťmi pomáhal ako mohol. Po rozvode ich manželstva sa však matka bez jeho vedomia odsťahovalaaj s deťmi, pričom on ich odvtedy videl len raz a presnú adresu ich súčasného bydliska sa dozvedel
až z daného návrhu na udelenie súhlasu pre matku na zmenu priezviska pre mal. deti. Výživné platí
pravidelne, aj keď poberá len minimálnu mzdu a stará o chorú matku a má v striedavej starostlivosti

ďalšie dieťa vo veku 4 rokov, napriek tomu nepožiadal o zníženie výživného. Tiež uviedol, že žiadny
z dôvodov, ktoré matka uvádzala nepovažuje za dostatočný, ako aj že nebude platiť na deti, ktoré
nemajú jeho priezvisko, pričom ak jej terajší manžel tak strašne chce, aby sa deti volali po ňom, tak
prečo si ich neadoptuje, lebo matke ide len o peniaze.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.5.2021, na ktorom pojednávaní vec prejednal a
rozhodol, a to v neprítomnosti otca mal. detí, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním
doručeným súdu dňa 4.5.2021 /čl. 54/, v ktorom tiež uviedol, že sa pojednávania nezúčastní z dôvodu,
že bol 4 mesiace nezamestnaný a nové zamestnanie si našiel len pred týždňom, takže sa z neho nevie
uvoľniť, navyše mu ani jeho financie nedovoľujú cestovať. Preto žiada, aby sa pojednávanie buď odročilo
alebo aby sa konalo bez neho. Súd tak s poukazom na ustn. § 180 CSP vec prejednal a rozhodol v

neprítomnosti otca mal. detí, keď názor otca k návrhu matky mal zistený tak z jeho písomných vyjadrení
k návrhu, ako aj prostredníctvom kolízneho opatrovníka mal. detí.

4. Matka mal. detí na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, pričom ďalej vypovedala, že sa s otcom
mal. detí rozviedla ešte v roku 2011, pričom po rozvode spočiatku bývala na východe a po štyroch rokoch

stretla terajšieho manžela, s ktorým spočiatku bývali na východe, ale keďže tento tu mal postavený dom,
tak sa pred 4 rokmi presťahovali do O., kde bývajú doteraz. Deti tam chodili do základnej školy, ale
keďže je tam len škola do 4. ročníka, museli nastúpiť po ukončení 4. ročníka do základnej školy v Z..
Najskôr nastúpila dcéra, ktorá je teraz v 7. ročníku a potom tam nastúpil aj syn, ktorý je teraz v 5. ročníku.
Dcéra začala mať v tejto škole problémy už od svojho nástupu do 5. ročníka, pretože už vtedy sa jej

deti začali posmievať a volali ju tak, ako ona uviedla pri svojej výpovedi. Mala jednu kamarátku, ktorú
rovnako šikanovali v škole, ktorú však potom rodičia zobrali z tejto školy a dcéra tam potom ostala sama.
Teraz keď nastúpil do 5. ročníka aj syn, tak rovnako sa mu deti vysmievali pre jeho priezvisko, oni ho
rovnako volali „koza“. To je však len jeden z dôvodov, prečo požiadala o zmenu priezviska, ďalší dôvod
je to, že ona má stále mamu na východe a tiež jej tam patrí rodinný dom, takže oni tam chodievajú

raz za dva mesiace, niekedy aj častejšie, podľa toho či je mame niečo treba a keďže to majú bližšie cez
J., chodievajú tadiaľ. Býva s tým problém, keďže ona cestuje stále s deťmi, že prečo sa ona volá H.
a oni F.. Pred pandémiou sa im stalo, že ich zastavili policajti a jeden policajt nevie, či sa tváril, že to
nevie prečítať, alebo prečo, bol veľmi nepríjemný voči nim, keďže nedokázal pochopiť, že sa volajú inak
napriek tomu, že stále nosí z uvedeného dôvodu pri sebe aj rodné list mal. detí. Deti mali vtedy veľký

stres, že ich od nich zoberú, pretože sa nevolajú tak ako oni. Ďalší problém býva, keďže majú pomerne
rozsiahlu rodinu, keď dostávajú niekde pozvania, v ktorých sa uvádza, či už ústne alebo písomne, že ich
pozývajú ako rodinu H., tak deti sa cítia nezaradené, akoby nemali s nimi nič spoločné. Ďalším dôvodom
je, že s manželom C. H. majú spolu tri mal. deti C., nar. XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX a C., nar.
XX.XX.XXXX, ktoré sa volajú po manželovi a teda H., pričom všetky deti majú medzi sebou výborný

vzťah a staršie deti nie sú s tým veľmi uzrozumené, že sa ich sestry volajú inak ako oni. Pokiaľ otec
mal. detí tvrdí, že jej ide iba o peniaze, tak tomu nerozumie, pretože otec sa o deti nezaujíma, tieto
nekontaktuje a to ani bežne, ani na žiadne sviatky, dokonca na ne neplatí ani výživné. V septembri
2020 výživné vôbec nezaplatil, rovnako nezaplatil január, február, marec 2021, zaplatil len apríl 2021.
Predchádzajúce mesiace jej nezaplatil vôbec. Sľuboval, že zaplatí, ale nič nezaplatil. Obe deti majú

facebooky, dcéra aj instagram, ale otec napriek tomu, že má rovnako facebook, cez ktorý je s ním ona
v občasnom spojení, tak sa ani takýmto spôsobom s deťmi nesnaží spojiť. Vzťahy medzi jej manželom
a mal. deti sú veľmi dobré, deti manžela od začiatku volajú tati. Takto ho začali volať po narodení ich
dcéry C.. Oni manželstvo uzavreli spolu dňa 5.10.2018, to už spolu mali dve deti. Aj takýmto spôsobom
by chceli deťom dopriať a byť ako kompletná rodina. S terajším manželom žili v spoločnej domácnosti

od júla 2015.

5. Kolízny opatrovník sa na pojednávaní vyjadril, že súhlasí so zmenou priezviska mal. detí vzhľadom
k tomu, že z praktického hľadiska je to potrebné, aby deti mali rovnako priezvisko ako ich matka. Pokiaľ
ide o prezývky deti tieto môžu, nemusia patriť detskému veku, toto by chápali ako bežné, ale podstatné

je to, že deti samotné sa vyjadrili v rámci tohto výsluchu, že chcú takúto zmenu, aby aj takto patrili do
rodiny matky. Pokiaľ by otcovi záležalo na deťoch, tak by sa dnešného pojednávania zúčastnil. Bolo by
to v prospech mal. detí.6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojeným spisom OS Kežmarok sp. zn.: 3P/12/2011,
s úradným záznamom zo dňa 23.11.2020 vypracovaným kolíznym opatrovníkom z čl. 55 týkajúcim
sa výpovede mal. detí, ako aj oboznámením sa s vyššie uvedenými písomnými vyjadreniami otca a

výpoveďou matky, a s listinnými dokladmi predloženými matkou - Upresnenie exekučného príkazu vo
veci bežného výživného sp. zn. EX 198/2014-čl. 5, so sobášnm . listom matky čl. 6 a otcom mal. detí -
Exekučným príkazom z 18.7.2014 sp. zn. EX 198/2014-čl. 21, s platobným príkazom na úhradu zo dňa
19.10.2020 splatným 19.10.2020 vystaveným platiteľom F. F., nar. R. XXXX / zrejme matka otca ako by
vyplývalo aj zo sobášneho listu rodičov mal. detí, ktorý je súčasťou pripojeného spisu sp. zn. 3P/12/11

OS Kežmarok / na sumu 180 Eur, ako aj s potvrdeniami o zaplatení výživného v rokoch 214 a 2015,
so správou kolízneho opatrovníka zo dňa 25.11.2020 /čl. 47/ z ktorej vyplýva, že s otcom mal. detí bol
vykonaný pohovor prostredníctvom SPODSK Kežmarok kde sa otec mal vyjadriť, že výživné na mal.
detí vo výške 180 Eur mesačne spolu uhrádza pravidelne, ako aj potvrdiť, že sa s deťmi nekontaktuje,
ich posledné stretnutie sa konalo v lete roku 2018.

7. Súd mal preukázané, že mal. deti F.: C. a C., ktoré sú teraz vo veku XX a XX rokov pochádzajú
z manželstva ich rodičov, ktoré manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Kežmarok sp. zn. 3P/12/11 zo dňa 10.11.2011, pričom mal. deti boli na čas po rozvode manželstva
rodičov zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na ich výživu sumou po 90
Eur na každé dieťa, styk otca s deťmi upravený nebol. Zo sobášneho listu matky mal. detí, ako aj z jej

výpovede mal súd preukázané, že táto dňa 5.10.2018 v obci Z. uzavrela nové manželstvo, a to s C. H.,
pričom z tohto ich vzťahu a následne manželstva pochádzajú tri spoločné mal. deti - dcéry vo veku
X rokov, X roky a X roky, ktoré všetky tri deti nosia priezvisko po svojom otcovi „H.“. Rovnako bolo
zistené, a to z výpovede mal. detí dňa 23.11.2020 , ktorých vypočul kolízny opatrovník, ktorý im bol vo
veci ustanovený, že tieto obe majú záujem na zmene svojho priezviska. Mal. C. vypovedal, že manžela

matky volá tatík, tiež že sa mu deti v škole vysmievajú a prezývajú ho „koza“, ako aj z dôvodu, že by
sa chcel volať rovnako ako jeho matka a jeho mladšie nevlastné sestry. Rovnako vypovedala aj mal.
C., ktorá rovnako potvrdila, že manžela matky volá tatík, ako aj že by sa chcela volať H., aby nikde
nemusela vysvetľovať, prečo sa volá inak ako jej matka a jej ostatná o rodina. Obe deti potvrdili, že sa
s otcom dlhodobo nestretávajú, ani inak nekontaktujú, a to ani pri ich sviatkoch.

8. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).

9. Podľa § 35 Zákona po rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

10. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine , maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne
svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach
týkajúcich sa maloletého dieťaťa má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí
byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

11. Podľa § 38 ods. 1 a ods. 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne
svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. (1) Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim
jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

12. Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich

s týmto výkonom. Ak sa rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, medzi ktoré bezpochyby patrí i zmena
priezviska maloletého dieťaťa, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov
súd. Zmena priezviska dieťaťa je závažným zásahom do jeho práv a súd udelí súhlas k podaniu
žiadosti o zmenu priezviska výlučne v prípade, ak je zmena priezviska v najlepšom záujme dieťaťa,

t.j. či táto zmena prispeje k zdravému vývinu dieťa. K takémuto rozhodnutiu môžu viesť najmä dôvody
spočívajúce v tom, že rodič, ktorý súhlas so zmenou priezviska neudelil dlhodobo nemá záujem stretávať
sa s dieťaťom, dlhodobým odlúčením dochádza k vzájomnému odcudzeniu, dlhodobo zanedbáva svoju
vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, dlhodobo nejaví záujem o vývin a životný osud dieťaťa. Podstatnýmbýva v daných situáciách aj názor dieťaťa, na ktorý je súd pri tak závažnom zásahu povinný prihliadať.
K nahradeniu súhlasu rodičia s podaním žiadosti o zmenu priezviska sa musí pristupovať vždy citlivo a
súd musí zvažovať všetky okolnosti prejednávanej veci, pričom sa musí skúmať vlastný vzťah dieťaťa

s rodičom.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu matky ako dôvodnému vyhovel, keď pri
svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného
skutkového stavu. Súd mal preukázané, a túto skutočnosť nespochybňoval ani otec mal. detí, že tento

sa s deťmi vôbec nestretáva, tieto nevyhľadáva, ani sa s nimi nekontaktuje prostredníctvom soc. sietí,
rovnako sa tento na zdravotný stav detí alebo na ich študijné výsledky nedotazuje u žiadnej príslušnej
osoby, príp. inštancie. Posledné stretnutie otca s deťmi sa malo uskutočniť v lete roku 2018, teda pred
skoro 3 rokmi. Od tej doby otec deti nekontaktoval. Otec poukazoval vo svojich vyjadreniach na to, že
matka deti voči nemu ovplyvnila, nahovorila im, že ich nechce, že po rozvode sa odsťahovala bez jeho
vedomia a že on až do podania návrhu v 9/2020 nepoznal ani presnú adresu, kde deti bývajú. Všetky

tieto tvrdenia otca súd v tomto konaní považoval za účelové, keďže podľa názoru súdu otcovi nič po
odsťahovaní sa matky na S. / pred vyše 4 rokmi/ nebránilo, ak bol toho názoru, že sa chce s deťmi
stretávať a tieto vychovávať, aby podal na príslušný súd návrh napr. na úpravu styku alebo aby nejako
zisťoval pobyt mal. detí, kde sa tieto nachádzajú, kde a ako žijú, ak tvrdil, že ani nevedel ich presnú
adresu. Inak povedané, podľa názoru súdu mal otec dostatok času ako aj možností prostredníctvom

príslušných orgánov javiť záujem o deti, čo však v konaní preukázané nebolo a v konečnom dôsledku
otec aj potvrdil, že sa s deťmi bez ďalšieho od roku 2018 nestretával a ani nijako inak nekontaktoval.

14.Vkonanímatkatiežtvrdila,žeotecvýživnéneplatí,onapodala tentonávrhv9/2020,otecvseptembri
2020 výživné vôbec nezaplatil, rovnako nezaplatil január, február, marec 2021, zaplatil len apríl 2021.

Predchádzajúce mesiace jej rovnako vôbec nezaplatil. Tieto tvrdenia matky otec popieral a tvrdil, že
výživné platí pravidelne, kde za týmto účelom však predložil potvrdenia o vklade týkajúce sa súm ako
pri výživnom za obdobie rokov 2014 a 2015 a 2019, a jeden vklad v 10/2020 - čl. 42. V tomto prípade
sa súd stotožnil s vyjadrením matky, že otec na výživu deti neplatí pravidelne, keď výživné zaplatil v
roku 2020 a 2021 len za mesiace 4/2021 a 10/2021- tu zrejme jeho matka ako by vplývalo z potvrdenia

predloženého otcom, keďže iné ako vyššie uvedené listinné doklad otec súdu nepredložil.

15. V neposlednom rade súd zisťoval názor mal. detí, ktoré sú vo veku XX a XX rokov, a to
prostredníctvom kolízneho opatrovníka, kde samotné mal. deti sa vo svojej výpovedi vyjadrili, že si
želajú zmenu priezviska na H., z dôvodu, že sa tak volá aj ich matka a ich tri nevlastné mal. sestry.

16. Všetky vyššie uvedené skutočnosti viedli súd k záveru, že návrh matky je dôvodný, matka sa o
mal. deti samá výlučne sama, za pomoci svojho terajšieho manžela, otec mal. detí o tieto záujem
nejaví, vyživovaciu povinnosť si plní nepravidelne, mal. deti sa so svojím otcom nestretávajú, posledné
stretnutie sa uskutočnilo pre 3 rokmi, otec k deťom nemá vytvorený silný citový vzťah prejavujúci sa

záujmom o ich každodenné potreby /tento neprejavil záujem ani občasný pri príležitosti ich sviatkov/,
školské výsledky, zdravotný stav a tento ani nevyvíja snahu o to, aby tieto skutočnosti zistil. Uvedené
zistenia súd viedli k záveru, že otec o maloleté deti neprejavuje skutočný záujem. Samotné mal. deti
prejavili záujem nosiť priezvisko matky a muža, ktorého oslovujú „tatík“ a ktoré je totožné aj s
priezviskom ich ďalších troch súrodencovi. Súd tak mal za to, že jeho rozhodnutie o udelení súhlasu

matke na zmenu priezviska oboch maloletých detí bude na prospech oboch detí a ich zdravému vývoju
v rodine, čím sa prejavuje aj navonok súdržnosť a príslušnosť k matke i nevlastným súrodencom, čo si
uvedomujú už samotné mal. deti ako zrejmé z ich vyjadrení.

17. V danej veci je potrebné tiež poukázať na tú skutočnosť, že otec detí svoje rodičovské práva

nestráca, ani to neohrozuje jeho postavenie otca, ale práve vzhľadom na jeho preukázaný nezáujem o
výchovu mal. detí a vzhľadom na najlepší záujem mal. detí, kde samotné deti chcú aby aj ich okolie
vnímalo, že sú súčasťou terajšej rodiny matky a nevlastných súrodencov bolo potrebné dať prednosť
stabilizácii takéhoto prostredia/či už školského, výchovného, zdravotného/ mal. detí pred zachovaním
ich doterajšieho priezviska, s ktorým nie sú ani inak stotožnené, či už cez osobu otca, matky alebo

inej blízkej osoby, a teda nemajú ani pocit spolupatričnosti. Keďže otec neuviedol žiaden relevantný
argument, ktorý by bránil zmene priezviska maloletých detí a takýto dôvod nebolo zistený ani počas
konania súd návrhu matky vyhovel.18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom
prípade súd nemal za to, žeby boli splnené podmienky ustanovené v ust. § 55 Civilného mimosporového

poriadku, a teda, žeby bolo možné priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 357 písm. a/ CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajský
súd v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP) Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 CMP).