Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 16, 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 29Cb/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120287609
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Gábor

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:6120287609.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v spore žalobcu: H Point, s.r.o.,

Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zast. JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou,
konateľkouAZARIOVÁ&RUŽBAŠÁNLawfirms.r.o.,Kmeťova26,04001Košice,IČO:47237406,proti
žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02
Bratislava, o zaplatenie 501,37 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 501,37 eur s 9,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa
16.1.2020 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 351,37 eur
s prísl. z titulu nevyplatenia poistného plnenia.

2. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 8810498708 predstavuje
sumu 2 244,40 eur. Suma priznaná a uhradená žalovaným po odpočítaní spoluúčasti však bola iba vo
výške 1 743,03? eur. Celková nepriznaná pohľadávka je vo výške 351,37 eur.

3. Táto neuznaná pohľadávka vo výške 351,37 eur bola vlastníkom motorového vozidla BMW 530D,
W.: M., ktorým je poškodený, postúpená na žalobcu a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
01.04.2020.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol dňa 7.5.2020 platobným rozkazom
sp.zn. 29Up/801/2020-0, v ktorom žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
uložil, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi H Point, s.r.o. sumu 351,37 eur
s prísl., alebo aby v tej istej lehote podal odpor, ktorý sa musí vecne odôvodniť.

5. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

6. V odpore uviedol, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132
Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe „okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočnosti,označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2 „Opísanie rozhodujúcich
skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“

7. V tomto smere žalovaný má za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z
ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré
svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu škodovej udalosti a
ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca údaje
o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je,

vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce.

8. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3 Cdo
192/2004: ,,Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá
fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale
vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,

že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho
hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak
vtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnejpovinnosti(žalovaný),niejenositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. .,

9. Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie žalovaný je toho právneho názoru, že v
predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov.

10. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané

žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z
uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené
pritom potvrdzuje a preukazuje práve žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania)
faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený.

11. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení
(ďalej len .. OZ -) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.“

12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 OZ vyplýva.

že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť ZoPP.
Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobou
(nakoľko uvedenú pohľadávku neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom
prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve
pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom

a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným
zákonným ust. 524 OZ.

13. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt
na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.

14. V zmysle Rozsudku NS SR sp. zn . 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008 : „Podľa ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje
zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny
úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide

vtedy, ak svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona
obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce
výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi poškodeným

ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného
vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú
žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia),
považuje žalovaný takýto právny úkon podľa ustanovenia 39 OZ za absolútne neplatný.16. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej ZoPP dal do pozornosti žalovaný aj skutočnosť, že okrem
nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej

Zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej
pohľadávky.

17. V predloženej ZoPP je pritom zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia (nimi určenej
a vymedzenej, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je

premietnutá v predmete samotnej Zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľu Zmluvy
o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku. Doplňujúco uviedol
žalovaný, že uvedením predmetných skutočností (t.j. špecifikácia pohľadávky a predmetu) nemôže byť
nahradený samotný prejav vôle postupcu.

18. Súčasne si dovolil poukázať žalovaný na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP je potrebné

považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.

19. Nakoľko z predmetu realizovaného postúpenia (ZoPP) vyplýva, že poškodený ako postupca
postupuje pohľadávku ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá
vzniklaakokráteniefakturovanejsumyvzmyslefaktúryvystavenejzostranyžalobcuvočipoškodenému.

Rozporuplnosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotného
postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že táto
pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného, zakladá absolútnu neplatnosť predmetného právneho
úkonu - t. j. ZoPP.

20. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany žalobcu poukazuje žalovaný
na Oznámenie o poistnom plnení, ktoré predložil sám žalobca, v zmysle ktorého žalovaný riadne a
dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia.

21. Žalobca sa teda z Oznámenia o poistnom plnené preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v

akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, čo napokon žalobca aj sám vo svojej
žalobe potvrdzuje.

22. Vzhľadom k doposiaľ uvedenému potom žalovaný má za to, že uplatnené nároky žalobcu sú
nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

23. Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 14.4.2021 uviedol, že žalovaný vzhľadom na
pretrvávanie mimoriadnej situácie a núdzového stavu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z
dôvoduochoreniaCOVID-19spôsobenéhokoronavírusomSARS-CoV-2naúzemíSlovenskejrepubliky,
týmto v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 písm. p) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. 24/2021 Z. z. v znení neskorších predpisov, týmto súhlasí s vykonaním uvedeného pojednávania
v neprítomnosti žalovaného. Ďalej navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

24. Taktiež právna zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 15.4.2021 uviedla, že v zmysle § 1 ods. 1

písmeno p) Vyhlášky MS SR č. 24/2021 Z.z. v znení Vyhlášky MS SR č. 108/2021 Z.z. týmto súhlasia
s konaním pojednávania v ich neprítomnosti na nariadenom pojednávaní na deň 16.4.2021 o 9:00 na
Okresnom súde Košice I.

25. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu resp. právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného resp.

právneho zástupcu žalovaného.

26. Uznesením sp.zn. 29Cb/51/2020 -199 zo dňa 16.4.2021 Okresný súd Košice I pripustil zmenu žaloby
a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 501,37 eur s 9,00% úrokom z omeškania ročne
odo dňa 16.1.2020 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

27. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:28. Dňa 28.06.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
BMW 530D, W.: M., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: REVITTOM s.r.o., so sídlom:
Šafárikova Trieda 286/19, 040 11 Košice, IČO: 46 908 366 (ďalej aj len ako „poškodený“).Poškodený

mal v čase škodovej udalosti uzatvorené havarijné poistenie motorového vozidla u žalovaného.
Predmetnáškodováudalosťbolažalovanémuriadneohlásená,atenjuzaregistrovalakopoistnúudalosť
č.8810498708.

29. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla BMW 530D, W.: M., v dôsledku poistnej udalosti

č.8810498708, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise H Point, s.r.o., sídlo:
Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu
Košice I, oddiel: Sro, vložka č.: 20786/V. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 2
244,40 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2019403.

30. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 18.12.2019 žalovaným oznámené, že dňa

17.12.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8810498708 a bol mu predložený výpočet výšky
poistného plnenia.

31. Žalobcovi rovnako tak bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 02.01.2020 žalovaným oznámené,
že dňa 31.12.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8810498708 a bol mu predložený výpočet

výšky poistného plnenia a vyjadrenie k osobitostiam likvidácie.

32. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 8810498708 predstavuje
sumu 2 244,40 eur. Suma priznaná a uhradená žalovaným po odpočítaní spoluúčasti však bola iba vo
výške 1 743,03 eur. Celková nepriznaná pohľadávka je vo výške 351,37 eur.

33.Tátoneuznanápohľadávkavovýške482,65eurbolavlastníkommotorovéhovozidlaBMW530D,W.:
M., ktorým je poškodený, postúpená na žalobcu a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 1.04.2020.

34. Podľa vyjadrenia likvidátora zo dňa 18.12.2019 k osobitostiam likvidácie poistnej udalosti: „Pri

výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo
výške 20,00 eur/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%)
- rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou AUDATEX. Lišty predného skla pri vykonaní obhliadky po oprave
nevymenené - nepriznané do poistného plnenia.“

35. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane
náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú
zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

36. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

37. Podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to
poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

38. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť,
s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

39. Podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať

bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

40. Podľa ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej

udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
narozsahjehopovinnostiplniť.Poistiteľniejeoprávnenýpočastrvaniapoistnejzmluvyplneniezpoistnej
zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.41. Žalovaný v podanom odpore namieta, že zo strany žalobcu neboli dodržané ust. § 132 CSP, kedy
podľa názoru žalovaného „Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu Škodovej
udalosti, a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodovej udalosti zo strany Poškodeného.

Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo
však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
postačujúce.“

42. Je potrebné poukázať, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne

uvádza:
1) že po vzniku škodovej udalosti bola predmetná škodová udalosť poškodeným, resp. poisteným riadne
u žalovaného nahlásená - uvedené aj pod akým číslom poistnej udalosti žalovaný poistnú udalosť
zaregistroval,
2) že poškodený, resp. poistený si dal v dôsledku vzniknutej situácie - škodovej udalosti opraviť svoje
poškodené motorové vozidlo u žalobcu,

3) vyčíslenie nákladov na opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená,
4) doručenie oznámenia žalovaného o likvidácii predmetnej poistnej udalosti s presným opisom a
vymedzením, koľko žalovaný poškodenému, resp. poistenému plnil a koľko nie, aké dôvody uviedol pri
krátení poistných plnení, pričom toto oznámenie žalovaného bolo ako dôkaz v konaní predložené,
5) informácia o tom, že pohľadávka poškodeného, resp. poisteného bola postúpená na žalobcu, pričom

ako dôkaz bola predložená Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné
náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a taktiež jasne
špecifikoval svoj žalobný návrh.

44. Ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti alebo má vady, súd sa pokúsi o ich
odstránenie. Na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za
potrebné vyzývať právneho zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný
namieta.

45. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca
zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z
ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku -nároku na náhradu škody, sú jednoznačné a
konkrétne, pričom nie je možné, aby došlo k zámene s iným skutkom.

46. Podľa komentára k CSP C.H. Beck, 2016, str. 486: „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje
údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca
musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a
to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania

po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak
v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej
stránke.“

47. Žalovaný namieta aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore poukazujúc na ust. § 524 ods. 1

zákona č. 40/1964 Zb. Žalovaný ďalej uvádza, že poškodený postúpil tzv. pohľadávky, ktoré mal voči
žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená,
že postúpil pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo v konečnom dôsledku je
práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného podľa názoru
žalovaného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane

žalobcu v predmetnom súdnom konaní.

48. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodeným a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, ktorý v zmysle faktúry predstavuje pohľadávku
žalobcu, s týmto tvrdením sa súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by

Zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by odporovala § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom
a poškodeným ako postupcom vyplýva, že predmetom postúpenia bol priamy nárok poškodeného na
náhradu škody voči žalobcovi podľa § 15 ods. 1 ZoPZP. Bolo na rozhodnutí poškodeného, či si právona náhradu škody uplatní buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla (prevádzateľ a vodič), alebo priamo u poisťovateľa škodcu (§ 15 ZoPZP), alebo u škodcu a jeho
poisťovateľa súčasne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že

poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil priamo u žalovaného - poisťovateľa škodcu. Poškodený
bol veriteľom majúcim pohľadávku voči poisťovni z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade
vzniknutej škody, ktorú následne Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil na žalobcu. Aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky k priamemu nároku poškodeného na náhradu voči poisťovateľovi podľa § 15 ods.
1 ZoPZP v uznesení sp. zn. 3 Cdo 256/2012 zo dňa 17. októbra 2013 konštatoval, že „Poisťovateľ

vykonávajúci povinné zmluvné poistenie má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody
rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený môže priamo od neho
požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody. Právo poškodeného na uspokojenie jeho nároku
nanáhraduškodypriamoprotipoisťovateľovi(actiondirecte),sktorýmškodcauzavrelpoistnúzmluvu,je
z tohto dôvodu najvyššou formou ochrany poškodeného. Poškodený nemusí požadovať náhradu škody
najskôr od škodcu, môže ho „obísť“ a domáhať sa (aj žalobou podanou v občianskom súdnom konaní)

náhrady škody priamo proti poisťovateľovi, je však povinný preukázať svoj nárok, t.j. všetko to, čo by
inak bolo povinnosťou poisteného : škodu (§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.), vznik poistnej udalosti
(§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka), príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody (§
5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 381/2001 Z.z.), ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia
(§ 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.).“

50. Je možné uzatvoriť, že poškodený bol veriteľom majúcim pohľadávku voči žalovanému z titulu
škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpil na žalobcu. Preto námietka
žalovaného, že medzi poškodeným a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k
postúpeniu „záväzku“ poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mal totiž poškodený

pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpil na žalobcu, pričom pre platné postúpenie
pohľadávky na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodený uhradil náklady za opravu vozidla.

51. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje
krátenú časť poistného plnenia, ktoré si uplatnil poškodený z poistenia vinníkov škodových udalostí.

52. Ku škode na motorovom vozidle poškodeného (a k majetkovému úbytku na jeho strane) došlo už
samotnou škodovou udalosťou, nie opravou vozidla a následným predložením faktúry za vykonanú
opravu vozidla.

53. Faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej
má žalobca nárok. Vzhľadom k uvedenému je preto irelevantné či poškodený uhradil žalobcovi (servisu
vykonávajúcemu opravu) faktúru za opravu vozidla. Poškodený (ako veriteľ) má pohľadávku na náhradu
škody voči žalovanému (ako dlžníkovi) a túto vo výške predloženej faktúry servisu postúpil na žalobcu
(tretiu osobu).

54.Tvrdeniežalovaného,žepoškodenývdanomprípadejedlžníkomservisuanemážiadnupohľadávku
voči žalovanému, ktorú by mohol postúpiť na tretiu osobu, je preto neopodstatnené, nemá oporu v
zákone ako aj judikatúre súdov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v zmysle ustálenej
judikatúry (NŠ ČR, sp.zn.: 25Cdo347/2000, 25Cdo2575/2000, 5Cdo89/2008 a pod.) nie je podstatné,

či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom
ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu
(protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody.

55. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď faktúra servisu s

podrobným rozpisom prác a materiálu). Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia
a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu.

56. Už samotnou škodovou udalosťou dochádza ku vzniku škody a k majetkovému úbytku na strane
poškodeného, a to bez ohľadu na to, či si poškodený dá alebo nedá svoje poškodené motorové vozidlo

opraviť.

57. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola
postúpená, predstavuje nárok na poistné plnenie. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením častinároku na poistné plnenie, ktoré si uplatnil poškodený, resp. žalobca, voči žalovanému v zmysle Poistnej
zmluvy.

58. V zmysle § 797 odsek 2 OZ. „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený
vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“

59. Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, C.. U.. P., R. U.. Š. na str. 1 tejto publikácie uvádzajú:
„podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“

60. „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré
slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“

61.Zpodstatypoisteniatedanevyplýva,žebypoškodenýpoistnouudalosťoumalnajprvznášaťfinančné
dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich

preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa)
znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza
poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia.

62. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na

poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodení preukážu poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j.
doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Pokiaľ by
tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom
predpise súkromného práva - Občianskom zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných
udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel

samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z Občianskeho zákonníka, ale z celospoločenského záujmu
a aj z logického, či systematického výkladu.

63. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do
stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení

Občianskeho zákonníka.

64. Napr. v ustanovení § 810 OZ sa uvádza: „Poistený má právo na náhradu nákladov účelne
vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto
má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.”

65. Taktiež napr. aj v ustanovení § 449 odsek 3 OZ sa vyslovene uvádza, že: „Náklady liečenia a náklady
pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.“

66. Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie

povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou
udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade
vyššie uvedeného ustanovenia § 449 odsek 3 OZ a § 810 OZ.

67. Je potrebné uviesť, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii

poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov
o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu
v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od svojich klientov - poistených pri
likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, a to na základe
Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.12.2019 a 2.1.2020, pričom nevyžadoval doklad o úhrade

faktúry za opravu.

68. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je
dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera
logický, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach.

Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako
dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako
to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný.69. Existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi poškodeným a žalovaným v čase uzavretia Zmluvy o
postúpení pohľadávky je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie nesporná. V nadväznosti
na uvedené je teda nesporný aj následný vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom

(postupníkom), na ktorého riadne a v súlade so zákonom prešli práva poškodeného (postupcu) ako
veriteľa v záväzkovo-právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvného poistenia, voči žalovanému ako
dlžníkovi, resp. povinnému z tohto právneho vzťahu.

70. Poškodený je oprávnený svoj priamy zákonný nárok, ktorý má voči žalovanému, aj postúpiť, tak ako

to bolo v predmetnom prípade, kedy poškodený postúpil svoj priamy zákonný nárok voči žalovanému
na žalobcu a žalobca bol následne oprávnený žiadať tento postúpený nárok od žalovaného a preto mu
patrí aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.

71. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie či judikatúry, ako aj doteraz prezentovaného, postupovaná
pohľadávka poškodeného voči žalovanému existovala a postúpením pohľadávky na žalobcu bola

založená jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore voči žalovanému.

72. Ustanovenie § 524 umožňuje veriteľovi postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
inému /okrem pohľadávok, ktorých postúpenie vylučuje zákon-§ 525 OZ/. O formálnych náležitostiach
písomných právnych úkonov platí ust. § 40 a nasl. OZ. Písomný právny úkon je platný ak je podpísaný

konajúcou osobou. Nedodržanie zákonom stanovenej písomnej formy /ktorá je pri zmluve o postúpení
pohľadávky vyžadovaná/ má za následok jej absolútnu neplatnosť.

73. Písomný právny úkon je platný /t.j. spĺňa požiadavku písomností/ ak je podpísaný konajúcou osobou.
Z uvedeného je zrejmé, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a

to písomnosti, ktorá spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom texte listiny a z
podpisu konajúcej osoby, ktorým podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle.
Pokiaľ ide o podpis právnickej osoby táto vyjadruje svoju vôľu prostredníctvom štatutárnych orgánov.

74. Žalovaný v odpore poukazuje na to, že v samotnej Zmluve o postúpení pohľadávky absentuje

konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúce sa postúpenia samotnej pohľadávky
žalobcu.

75. Žalovaný poukazujúc na skôr uvedené skutočnosti tiež uvádza, že samotný predmet Zmluvy o
postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne

nešpecifikovaný.

76. V Zmluve o postúpení pohľadávky je zrozumiteľne, určito a jednoznačne vyjadrené čo je ich
predmetom, kto je v danom prípade dlžníkom, veriteľom a právny titul vzniku postupovanej pohľadávky
- nárok na poistné plnenie, ktoré sa odvíja od výšky vzniknutej škody. V Zmluve o postúpení pohľadávky

je jasne vyjadrené akú výšku pohľadávky má postupca voči dlžníkovi - KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, je jednoznačne vyjadrené, že táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú
časť faktúry servisu, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku
poistnej udalosti.

77. V Zmluve je jednoznačne uvedené, že predmetom postúpenia je pohľadávka dlžníka voči veriteľovi,
ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou podľa faktúry servisu a škodou reálne zaplatenou
dlžníkom (poisťovňou). Pokiaľ žalovaný namieta, že v Zmluve nie je konkrétny prejav vôle poškodeného
k tomuto je potrebné uviesť, že daná argumentácia je irelevantná a nemá vplyv na platnosť Zmluvy o
postúpení pohľadávky. Poškodený bol uzrozumený s obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky, svoju

vôľu previesť v Zmluve bližšie špecifikovanú pohľadávku na žalobcu vyjadril podpisom Zmluvy, dané je
navyše vyjadrené aj znením čl. III. odsek 3, cit.: „Táto Zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne, bez
právneho a skutkového omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.“

78. V Zmluve je jasne uvedené, že pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť faktúry za opravu vozidla

v dôsledku poistnej udalosti, pričom je uvedené aj číslo faktúry, a tak neexistujú pochybnosti o akú
pohľadávku a z akého právneho titulu ide. Zároveň je potrebné uviesť, že výška nároku na poskytnutie
poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody, nákladov nevyhnutných na uvedenie veci do
stavu pred poistnou udalosťou. Vzhľadom k uvedenému predmet Zmluvy je jasne a určito špecifikovanýa preto neobstojí argumentácia žalovaného o rozporuplnosti, nejasnosti predmetu Zmluvy o postúpení
pohľadávky.

79. V zmysle § 524 Občianskeho zákonníka:
„(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“

80. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu

postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1
taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré má
povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť.

81.Obsahompohľadávkynapeňažnéplneniejetotižpovinnosťdlžníkaplniťvpeniazochaprávoveriteľa
požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje.

Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na
základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa
(postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom
a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode
pohľadávky, ale práve

v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník
ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie
cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie),
pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu
(pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva.

82. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ, postúpil svoju
pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie,
na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od
žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi

bežný.

83. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka,
ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (§ 36 OZ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
sa nevyžaduje súhlas dlžníka, tj. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení

a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku.

84. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne
úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým
spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.

Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v
prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný.

85. Predložená Zmluva o postúpení pohľadávky je platná a účinná, pričom riadne zakladá aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu v spore.

86. Keďže Zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom stanovené náležitosti, žalobca je aktívne vecne
legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu nie je preto dôvodná.

87. V zmysle čl. 12 bod 3 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových
vozidiel (ďalej len „VPP KAS - 2“): „Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A
až D, poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku na uvedenie poškodeného
alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu
nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného motorového vozidla, maximálne však vo

výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou s
odpočítaním spoluúčasti vo výške dohodnutej v poistnej zmluve.“88. V zmysle čl. 12 bod 5 písm. a) VPP- KAS - 2„Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť
primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne:
a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu sa posudzujú tak,

že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami
náhradných dielov a časových noriem na práci udávaných výrobcom. Súčasťou účtovaných nákladov
na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy
b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ
a značku v opravovniach SR.”

89. Pri poistnej udalosti č. 8810498708 krátil žalovaný poistné plnenie z dôvodu neprimeraných nákladov
na cenu práce za normohodinu pre neautorizovaný servis.

90. Je potrebné uviesť, že žalobca si fakturoval za 1NH práce cenu 76,80 eur bez DPH. Takto žalobcom
určenú sumu označil žalovaný za neprimeranú. Avšak takto určená suma žalobcom je v porovnaní

s inými servismi v regióne a tiež mimo regiónu výhodnejšia resp. porovnateľná. Preto je potrebné
považovať za nedôvodné, že žalovaný priznal cenu za 1 NH prác vo výške len 16,67 eur bez DPH. Pre
porovnanie je potrebné uviesť ceny lakovacích a mechanických prác pre rovnaké motorové vozidlá vo
vybraných servisoch BMW:

Cenníky :
- Regnum Košice s.r.o., Nerudova 14 040 01 Košice, IČO: 46 679 049, cena mechanických prác: 94,80
bez DPH, karosárske práce 113,76 eur bez DPH/NH;
- T.O.B. s.r.o.; Bánovská 1033, 913 21 Trenčianska Turná; IČO: 314 10 359, cena mechanických,
lakovacích, klampiarskych prác 87 eur bez DPH/NH

- MD-Bavaria Žilina, s.r.o.; Bytčická 8105/82, 010 01 Žilina, IČO: 36 400 882; cena mechanických,
lakovacích, klampiarskych prác 87,72 eur bez DPH/NH
- Regionálne rozdiely za servisné práce pri údržbe a opravách automobilov - BMW - východné Slovensko
- 96 eur bez DPH - mechanická, lakovnícka a karosárska práca.

91. Z kalkulácie nákladov na opravu vyplýva, že žalovaný rozlišuje medzi zmluvnými a nezmluvnými
autoservismi, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou a taktiež európskou legislatívou. Podľa platnej
slovenskejprávnejúpravyniejestanovené,žepoškodenýsimusídaťopraviťsvojepoškodenémotorové
vozidlo v zmluvnom servise. Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise
si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v absolútnom súlade s legislatívou

Európskej únie a to konkrétne s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne
záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková výnimka“,
ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo
nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich.

92. Žalovaný len poukazuje na rozdielnosť servisov čo sa týka kategorizácie na autorizované a
neautorizované, ale neprihliada už na samotnú kvalitu a vybavenie servisu ako také, či používané
materiály, pričom práve tieto skutočnosti by mali byť rozhodujúce. Aj „neautorizovaný“ servis má predsa
náklady na strojovú techniku, materiál, náklady na zamestnancov či režijné náklady. Žalobca, ako servis
vykonávajúci opravu predmetných poškodených vozidiel riadne disponuje oprávnením na vykonávanie

opráv ako aj príslušnou technológiou a odbornosťou. A taktiež aj v „neautorizovaných“ servisoch je
nevyhnutné zaškoľovať zamestnancov, aby si servis udržal svoj odborný status a zabezpečil kvalitu
opravy poškodených motorových vozidiel.

93. Nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého by bol poškodený nútený poisťovňou

(žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa,
resp. žalovaný a de facto si tak určí, že uhradí poškodenému náklady na opravu v plnej výške iba ak
bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne
určí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zmluvou zaväzuje poškodeného k vykonaniu opravy
v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli

poškodeného. Takýmto konaním dochádza k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže a
nemôže požívať právnu ochranu.94. Žalovaný v podanom odpore v závere uvádza, „uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané,
neoprávnené a nedôvodné.“, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o
správnosti postupu žalovaného. Svoje tvrdenia žalovaný neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie

prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu, resp. jeho právneho
predchodcu.

95. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného
návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by

žalobca nemal právo na uplatnený nárok.

96. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie
uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu.

97. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predložené faktúry, a aj vzhľadom

na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia
relevantnepreukázaťazdôvodniť.Obranažalovanéhojeibavteoretickejanepodloženejrovinetvrdenia
a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť nárok žalobcu
iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné.

98. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že poistený si splnil všetky povinnosti ustanovené mu
zákonom resp. poistnými podmienkami, preto krátenie poistného plnenia z dôvodu, ktoré uviedol
žalovaný nemá oporu v zákone resp. v poistných podmienkach.

99. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie ak nastane

náhodná udalosť v Zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú
zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

100. Pri rozhodovaní vo veci súd musí nielen rešpektovať právo, ale výklad práva musí smerovať k
spravodlivému dôsledku.

101. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

102. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením.

103. V konaní ďalej bolo preukázané, že žalovaný je v omeškaní s platbou poistného plnenia a sadzba
úrokov z omeškania nie je dohodnutá.

104. Súd pri posudzovaní príslušenstva - úrokov z omeškania vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca
mal možnosť v zmysle platného Obchodného zákonníka požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z

omeškania vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením poistného plnenia.

105. V danom prípade súd priznal úroky z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka.

106. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe

v celom rozsahu a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 501,37 eur s 9,00% úrokom z omeškania
ročne odo dňa 23.3.2019 až do zaplatenia.

107. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

108. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (ust. § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)( ust. § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(ust. § 365 ods. 1 CSP).