Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/358/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715200567
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7715200567.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a
členov senátu JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobkyne: I.. S. Č., M..
Č., T.. X.X.XXXX, U. H. Š. XXX, zastúpenej Mgr. Mikulášom Pavlíkom ml., advokátom, so sídlom v
Michalovciach, Š. Kukuru 14 proti žalovanému: V.. F. Č., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Y. XXX, adresa na
doručovanie: V.. F. Č., I., D. XXXX, O. X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o

odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 19C/13/2015-283 zo dňa 4. júla
2018

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:

I. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že:
A. do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje prenosný počítač TOSHIBA SATELLITE C 660D-113,
B. do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje
- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX Y.. Ú.. Y., a to parcelu registra C číslo XXX/X - záhrady o výmere
354m2, parcelu registra C číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 817m2 a rodinný dom č.s.
XXX postavený na parcele č. XXX.

- hnuteľné veci, a to: hliníkový rebrík ALVE FORTE 8610, stôl a posteľ, krovinorez STIHL FS
350 s príslušenstvom, mikrovlnú rúru AEG ELEKTROLUX MCD 2540 Em, chladničku VHIRPOOL
monoklimatická V 376l, práčku ELEKTROLUX EWT 10521W a vstavanú skriňu.
C. Žalovaný je povinný na vyrovnanie hodnoty podielov majetku patriaceho do BSM vyplatiť žalobkyni
42.817,52 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
D. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 16.596,96 eur ako hodnotu vlastných investícií žalobkyne do

spoločného majetku do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
E. Strany sporu sú zaviazané zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX/XXXX Stavebnej sporiteľne Wüstenrot
každý v 1/2.
II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Predmetom konania je žaloba žalobkyne, doručená súdu prvej inštancie dňa 19.1.2015, ktorou

sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Uviedla, že
manželstvo strany sporu uzavreli dňa XX.XX.XXXX a rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu
Michalovce zo dňa 19.3.2013 č. k. 2P/186/2012-70, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.5.2013. Počas
trvania manželstva strany sporu nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX Y.. Ú.. Y., a to parcelu
registra C č. XXX/X-záhrady o výmere 354 m2, parcelu registra C č. XXX-zastavané plochy a nádvoria
o výmere 817 m2 a rodinný dom č. súp. XXX postavený na parcele č. XXX. Cena nehnuteľnosti

bez vypracovania znaleckého posudku je odhadom 60.000,- eur. Strany sporu majú aj záväzok voči
Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s. č. úveru XXXXXXXX/XXXX, a to nesplatenú istinu ku dňu 14.7.2014vo výške 6.945,87 eur. Hnuteľné veci, ktoré manželia nadobudli za trvania manželstva buď nepatria do
BSM z dôvodu, že ich strany obdŕžali darom, alebo došlo k dohode o určení vlastníckeho práva k nim.
Táto skutočnosť nie je medzi stranami sporná. Taktiež tvrdila, že do BSM patria aj finančné prostriedky

vyplatené žalovanému titulom mzdy za účasť na misiách, ktoré žalovanému boli poukazované na účet
v peňažnom ústave a o ich výške žalobkyňa nemá vedomosť, pričom žalobkyni zo strany rodičov I. Č.
Z. I. Č. D. M. XXXX bola darovaná suma vo výške 16.596,96 eur za účelom rekonštrukcie rodinného
domu č. súp. XXX D. Y. s tým, že z hodnoty domu treba túto sumu odrátať, nakoľko nepatrí do BSM a
preto čistá hodnota domu predstavuje 43.403,04 eur.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 149 ods. 1,3 OZ, § 150 OZ.

4. Dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že zánikom ich manželstva rozvodom k
XX.X.XXXX zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo, že manželia nadobudli počas trvania manželstva

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX Y.. Ú.. Y., otázka nadobudnutých hnuteľných vecí a úveru.
Sporná zostala preto otázka vlastných investícií žalobkyne do spoločnej nehnuteľnosti, ako aj zostatku
stavebného sporenia na meno dcéry strán sporu a príjem žalovaného za poslednú misiu v Afganistane
v rokoch 2011-2012.

5. Strany sporu sa počas konania dohodli na prikázaní nehnuteľností evidovanej na LV č. XXX, vrátane
rodinného domu č.s. XXX do výlučného vlastníctva žalovaného a zhodli sa aj v cene vyporiadavaných
nehnuteľností, keďže navrhli vychádzať z ceny 100.342,- eur určenej znaleckým posudkom Ing. Márie
Mandulovej č. 4/2016 a preto súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného.

6. Spornou zostala len otázka výlučných investícií žalobkyne na rekonštrukciu domu č.s. XXX, ktoré
jej darovali rodičia vo výške 16.596,96 eur, pričom žalovaný popieral, aby takéto prostriedky do domu
boli investované, keďže mali dostatok finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie ale túto investíciu
žalobkyne do domu uznal, keďže jej tvrdenia boli potvrdené výpoveďou jej rodičov, ktorý uviedli,
že po vzájomnej dohode v rodine v roku 2008, chceli vysporiadať majetkové vzťahy súrodencov

a preto žalobkyni darovali sumu 500.000,- Sk (16.596,96 eur). Táto suma mala byť použitá na
rekonštrukciu nehnuteľnosti. Pre zhoršené vzťahy medzi stranami sporu rodičia žalobkyne vyhotovili
písomnú darovaciu zmluvu, kvôli právnej istote až neskôr.

7. Z kúpnej zmluvy obsiahnutej v znaleckom posudku mala byť nehnuteľnosť zakúpená v roku 2005

za kúpnu cenu 660.000,- Sk, ktorá bola hradená tak, že 160.000,- Sk uhradili v hotovosti strany sporu
a 500.000,- Sk bola úhrada z úveru. Z rozvodového rozsudku súdu prvej inštancie zistil, že manželia
mali nezhody v otázke viazania sa úvermi, keď žalobkyňa chcela vysoký úver na stavbu domu, s čím
ale žalovaný nesúhlasil a preto si zobral sám úver na svoje meno v sume 50.000,- Sk, z ktorej bola
financovaná aj časť nákladov na sobáš.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, strany sporu vstupovali do manželstva prakticky bez prostriedkov.
Dom doposiaľ dokončený nie je, aj keď manželstvo bolo uzavreté v roku 2001, kúpa domu v roku
2005 a po štvorročnom manželstve pri bežnom príjme a výdavkoch nemohli mať dostatok finančných
prostriedkov na kúpu nehnuteľnosti, aj na jej rekonštrukciu.

9. Žalovaný tvrdil, že za obdobie od roku 2002 do roku 2011 zarobili 5,5 mil. Sk, stranám sporu pomáhali
rodičia žalobkyne, pretože bývali a stravovali sa na náklady rodičov žalobkyne s tým, že časť príjmu z
poslednej misie žalovaný minul na spoločnú dovolenku v Egypte (asi 5.000,- eur). Súd prvej inštancie sa
ale nestotožnil s vyjadrením žalovaného, že celý svoj príjem odkladali a sporili na rekonštrukciu domu,

keďže to žalovaný nepreukázal.

10. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni jej výlučné investície, ktoré sa použili
na rekonštrukciu spoločnej nehnuteľnosti v sume 16.596,96 eur a o túto hodnotu znížil aj hodnotu
spoločného majetku, z ktorej pri vyporiadaní vychádzal, a pokiaľ ide o hnuteľné veci strany sporu sa

zhodli komu majú byť prikázané, i v zostatkovej hodnote na základe dohody zo dňa XX.XX.XXXX. Strany
sporu zostatkové ceny hnuteľných vecí vo výške 600,- eur a 270,- eur nenamietali a preto z nich súd
prvej inštancie vychádzal pri vyporiadaní hnuteľných vecí.11. Čo sa týka stavebného sporenia pre dcéru, ktoré žalovaný žiadal zahrnúť do masy BSM a žiadal
ho vyporiadať, nakoľko táto sumu vo výške 7.811,01 eur bola poukázaná žalobkyni, mal súd ten názor,
že táto suma nepatrí do BSM, ale ide o majetok dcéry strán sporu a preto pri vyporiadaní BSM na túto

sumu neprihliadal, keďže na návrh žalovaného by mali byť tieto finančné prostriedky uložené na osobný
účet pre dcéru.

12. Žalobkyňa žiadala, aby súd v rámci vyporiadania zohľadnil aj príjem žalovaného za poslednú misiu
v Afganistane v sume 19.890,14 eur, po započítaní sumy, ktorá z tohto príjmu bola poukázaná na účet

žalovaného a na výživné pre maloletú dcéru, pretože v hotovosti dostal žalovaný 14.400,- Sk, pričom
žalovaný tvrdil, že ide o spotrebovanú čiastku počas manželstva, a preto mal súd prvej inštancie za to,
že tento príjem žalovaného vo výške 19.890,14 eur bol príjmom žalovaného a keďže je zrejmé, že ku
dňu zániku manželstva tieto finančné prostriedky už neexistovali a nakoľko žalobkyňa až do roku 2013
mala neobmedzený prístup k účtom žalovaného a mohla ním voľne disponovať, súd tento príjem do
masy vyporiadania BSM rovnako nezapočítal.

13. Keďže strany sporu počas trvania manželstva uzavreli úverovú zmluvu v stavebnej sporiteľni
Wüstenrot ,na základe ich zhodného vyjadrenia , strany sporu zaviazal po 1/2 k úhrade mesačných
splátok úveru.

14. Po určení hodnoty majetku nadobudnutého počas trvania manželstva vo výške 87.035,04 eur
(dom má hodnotu 100.342,- eur, hnuteľné veci, vrátane zisku z predaja motorového vozidla Citroen
2.090,- eur, je hodnota majetku 102.432,- eur, pričom z tejto sumy bola odrátaná hodnota výlučných
prostriedkov žalobkyne investovaných do spoločného majetku v sume 16.596,96 eur ako dar od rodičov
a preto vyporiadavaná hodnota predstavuje 85.835,04 eur), pričom polovica podielu každého z bývalých

manželov je 42.917,52 eur a keďže na základe dohody strán sporu žalovaný nadobudol nehnuteľnosť
v hodnote 83.745,04 eur (100.342,- eur mínus hodnota investícií žalobkyne 16.596,96 eur), žalovaný
je titulom hodnoty domu povinný vyplatiť žalobkyni 41.872,52 eur, z čoho hodnota hnuteľných veci
predstavuje 2.090,- eur, vrátane príjmu žalovaného z predaja motorového vozidla, a polovica tak
predstavuje 1.045,- eur. Keďže žalobkyňa nadobudla hnuteľnú vec za 100,- eur, žalovaný hnuteľné

veci v hodnote 1.990,- eur, je povinný vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie ich hodnoty sumu 945,- eur.
Titulom vyrovnania hodnoty majetku nadobudnutého žalovaným je tak žalovaný povinný žalobkyni
vyplatiť 42.817,52 eur (41.872,52 eur dom a 945,- eur hnuteľné veci), keďže podiely oboch strán sporu
sú rovnaké s tým, že táto suma pozostáva z vyrovnania za nehnuteľnosti 41.872,52 eur, za počítač 100,-
eur, ceny na vyrovnanie hnuteľných vecí 945,- eur, spolu 42.917,52 eur). Hodnota domu je vo výške

83.745,04 eur, hnuteľných vecí 1.990,- eur mínus hodnota vyporiadavaných podielov za nehnuteľnosť
41.872,52 eur a za hnuteľné veci 945,- eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 257
CSP a zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa viažúce sa k predmetu tohto konania.

15. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že napáda len výrok č. I

ods. D/ napadnutého rozsudku, t.j. že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 16.596,96 eur ako hodnotu
vlastných investícií žalobkyne do spoločného majetku do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku s tým,
že ostatné výroky rozsudku žalovaný nenapáda. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1
písm. d/, f/ a h/ CSP.

16. Uviedol, že nesúhlasí s tým, aby rodičia žalobkyne darovali na rekonštrukciu nehnuteľnosti, o
čom nič nevie, finančné prostriedky vo výške 500.000,- Sk. Tvrdil, že darovacia zmluva predložená
žalobkyňou je antidatovaná a nikdy uzavretá nebola. Apeloval na to, že počas jeho prvého vyslania na
Cyprus 09/2005 až 09/2006 bolo z účtu č. XXX XXX XXXX/XXXX, vedeného na jeho meno vo VÚB
a.s., s ktorým disponovala, tak ako to správne zistil súd prvej inštancie žalobkyňa, postupne vybratých

559.000,- Sk (18.555,- eur) a počas jeho druhého vyslania na misiu na Cyprus za obdobie od 09/2007 do
09/2008, bolo z tohto účtu postupne vybratých 1.281.000,- Sk (42.521,- eur) a preto tvrdenia žalobkyne
a jej rodičov o darovacej zmluve je účelové s cieľom pomôcť vlastnej dcére. Predložené vyhlásenie
o uzavretí darovacej zmluvy, aj keď s notársky overenými podpismi, vyhotovené 2 roky po poskytnutí
daru, podľa jeho názoru nemá žiadnu dôkaznú hodnotu, keďže ani rodičia žalobkyne nevedeli uviesť

dátum, kedy dali v roku 2008 svojim dcéram peniaze v tak vysokej sume a preto žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že dar bol poskytnutý a z neho financovala rekonštrukčné
práce domu. Poukazoval na znenie § 191 CSP s odkazom na čl. 15 ods. 2 CSP. Navrhoval, aby odvolací
súd zamietol výrok napadnutého rozsudku pod bodom I. písm. D/ ako nedôvodne uplatnený nárok.17. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že poskytnutý dar v celkovej výške
16.596,96 eur bol použitý na rekonštrukciu rodinného domu. Rovnako poukazovala aj na ďalšiu pôžičku,

ktorá bola splácaná počas trvania manželstva a to v čase keď nebola zamestnaná a poberala len
materskú dávku a ktorú vzal žalovaný ešte pred uzatvorením manželstva, pričom nesúhlasila s tvrdením
žalovaného.

18. Žalovaný sa k tomuto vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP, z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

je dôvodné.

20. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.

21. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je vymedzený procesnými vadami konania a rovnako
aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z
3.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016).

22. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne

vierohodnosti.

23. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych
predpisovide,akpoužilinýprávnypredpis,nežktorýmalsprávnepoužiťaleboaplikovalsprávnypredpis,

ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu).

24. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Podľa § 220 ods. 3 a 4 CSP ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie
rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

26. Odvolací súd vzhliadol vo veci naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods.
1 písm. d/, f/ a h/ CSP, ktoré pramenia z čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého
rozsudku s odkazom § 220 ods. 2 CSP, nakoľko súd prvej inštancie nejasne a neurčito odôvodnil
vyhodnotenie zisteného skutkového stavu so zreteľom na príjem žalovaného prameniaci z jeho pobytovna vojenských misiách a možnosť jeho vkladu do rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti, keďže podľa
tvrdenia žalovaného, na Cypre v čase od 09/2005 až 09/2006 z účtu pod č. XXX XXX XXXX/XXXX
vedeného na jeho meno vo VÚB a.s., s ktorým disponovala žalobkyňa, bolo žalobkyňou postupne

vybraných 559.000,- Sk (18.555,- eur) a počas jeho druhého vyslania na misiu na Cyprus za obdobie
od 09/2007 do 09/2008, bolo taktiež z tohto účtu postupne vybraných 1,281.000,- Sk (42.521,- eur),
čo súd prvej inštancie nevyhodnotil v zmysle § 191 a nasl. CSP, t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazyvichvzájomnejsúvislostisostarostlivýmprihliadnutímnavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo,
keďže vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Rovnako nebral do úvahy dôkaz existencie darovacej zmluvy, ako aj uzavretie darovacej zmluvy až po
darovaní a výpovednú hodnotu tohto dôkazu so zreteľom na skutočnosť, že žalobkyňa je dcérou darcov
a to aj v kontexte ďalšieho dôkazu, že po celú dobu strany sporu žili v spoločnej domácnosti s rodičmi
žalobkyne a ku kúpe nehnuteľnosti došlo titulom uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, pričom
práve finančné prostriedky darované zo strany rodičov žalobkyne majú byť jediným dôkazom o tejto
skutočnosti bez zreteľa na príjem žalovaného v rokoch 2006 až 2008 a v prípade, ak v tom čase žalovaný

sa nachádzal mimo územia SR, použitie týchto finančných prostriedkov len na vedenie domácnosti je
sporné, bez ich použitia na rekonštrukciu kúpeného domu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, tak ako to
dôvodne namietal aj žalovaný v podanom odvolaní, je sporná povinnosť zaplatenia žalovaným žalobkyni
sumy 16.596,96 eur ako hodnoty vlastných investícií žalobkyne do spoločného majetku.

27. Odvolací súd uvádza, že hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 a nasl. CSP je činnosť
súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre
rozhodnutie.Prihodnotenídôkazovsúdvzásadeniejeprávnymipredpismiobmedzovanývtom,akomá
z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní

najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie
je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Súd prvej inštancie si túto
svoju povinnosť v odôvodnení rozhodnutia nesplnil, keďže všetky výsledky vykonaného dokazovania
riadne nevyhodnotil a to v kontexte vyhodnotenia sporných ako aj nesporných skutočností.

28. Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž
malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti
tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým má
súd dospieť, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozhodnutia upraveného v
ustanovení § 220 ods. 2 CSP, pričom súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo

presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti.

29. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie svoje
rozhodnutie postačujúco, presvedčivo z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci neodôvodnil,
keďže nebral zreteľ na všetky predložené dôkazy, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany žalovaného (viď body 11, 12, 13, 14 odôvodnenia napadnutého rozsudku) a ich nejednoznačné
vyhodnotenie, čo má dopad na odvolací prieskum tohto konania.

30. Keďže napadnutý rozsudok nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede, čo sa týka vyhodnotenia
dôkazov v zmysle ust. § 191 a násl. CSP a súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznou

silou jednotlivých dôkazov, ktoré musí vyhodnotiť starostlivo, zo zhodnotených dôkazov jednotlivo, aj
v ich vzájomnej komplexnosti, pričom kontrola výsledku hodnotenia dôkazov musí zodpovedať ust. §
220 ods. 2 CSP, so zreteľom na dôvodnú námietku žalovaného týkajúcu sa vyhodnotenia sporných
ako aj nesporných skutočností v kontexte predložených dôkazov a povinností súdu vec správne právne
posúdiť.

31. Odvolací súd potrebuje zdôrazniť, že nakoľko predmetom konania je vyporiadanie BSM, pri ktorom
z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahov medzi stranami sporu (§ 379 písm. c)
CSP), odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a preto predmetom odvolacieho prieskumu sú
všetky výroky napadnutého rozsudku, vrátane súvisiacich výrokov o trovách konania a nielen výrok

pod bodom I. písm. D/ namietaného žalovaným v podanom odvolaní, keďže tento výrok má dopad na
správne určenie rozsahu BSM a jeho výšky.32. Odvolací súd v tom smere ale poukazuje na ostatné nesporné skutočnosti týkajúce sa určenia
rozsahu BSM, ktoré sa vyporiadávalo v tomto konaní s tým, že v tomto konaní nebola sporná tá
skutočnosť, že pri vypriadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, pričom každý

z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok
a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho osobný majetok s prihliadnutím
na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to ako sa zaslúžil o
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí s tým, že pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na
starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 OZ). Strany sporu nesporne uviedli,

že v danom prípade sa vychádza z rovnakých podielov oboch manželov.

33. Sporná skutočnosť sa ale týkala nesprávneho vyhodnotenia predloženého dôkazu týkajúceho sa
existencie darovaných peňazí výlučne do rekonštrukcie nehnuteľností patriacej obom manželom, t.j. ich
BSM, nakoľko s odkazom na § 143 OZ v danom prípade ide o investíciu výlučnú zo strany žalobkyne,
keďže finančné prostriedky rodičov žalobkyne boli darované výlučne len žalobkyni na rekonštrukciu

rodinného domu a nakoľko tak ako na to poukazoval už odvolací súd, súd prvej inštancie dôkazy v tomto
smere nevyhodnotil v zmysle § 191 a nasl. CSP so zreteľom aj na odvolacie námietky žalovaného.

34. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd zrušil rozsudok v celom rozsahu v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. b/ a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, ktoré po každej stránke odôvodnenia má napĺňať predpoklady v zmysle § 220 ods.
2 CSP a vychádzať z riadneho vyhodnotenia dôkazov v zmysle § 191 a nasl. CSP, berúc do úvahy
aj konkrétne námietky žalovaného uvádzané v podanom odvolaní s tým, že právne posúdenie veci má
vyplývať zo skutkových záverov viažucich sa k predmetu konania s tým, že je vždy povinnosťou súdu
vec správne právne posúdiť (§ 391 ods. 2,3 CSP).

35. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

36.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).