Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Obdo/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105243806
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Pepelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1105243806.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Ing. Vincent Iványi - AGRISEM, so sídlom
Drevená 766/1, 924 01 Galanta, IČO: 14 064 022, zastúpeného advokátom Mgr. Adriánom Iványim,
so sídlom Hodská 2356/64, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava,
IČO: 00 156 621, zastúpenému Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom Städtle 17, Vaduz

9490, Lichtenštajnské kniežatstvo, Reg. č.: FL - 0002.539.075 - 9, konajúceho na území Slovenskej
republiky prostredníctvom organizačnej zložky BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 370/6A,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428, o zaplatenie 240.430,19 Eur s príslušenstvom, vedenom na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 29Cb/4/2006, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 28. februára 2019, sp. zn. 4Cob/11/2019, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením zo dňa
3. októbra 2018, č. k. 29Cb/4/2006-620, zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6. júna 2018, č. k. 29Cb/4/2006-611.

2. V odôvodnení uviedol, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie
konané dňa 6. júna 2018 bolo žalobcovi doručené prostredníctvom pošty a právnym zástupcom
žalobcu bolo prevzaté dňa 28. mája 2018. Predvolanie na pojednávanie spolu s poučením právny
zástupca prevzal v dostatočnom časovom predstihu pred konaním pojednávania, napriek tomu svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. V predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o

možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v prípade nedostavenia sa na vytýčené pojednávanie
bez ospravedlnenia. Námietku žalobcu o tom, že nebol riadne predvolaný na vytýčené pojednávanie
a o jeho konaní nemal vedomosť, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca ako ospravedlniteľný dôvod
uviedol chirurgický zákrok právneho zástupcu žalobcu, ktorému sa podrobil v deň konania pojednávania.
Prepúšťacou správou žalobca preukázal, že na strane právneho zástupcu žalobcu existoval v deň
konania pojednávania objektívny dôvod, pre ktorý sa nariadeného pojednávania nemohol zúčastniť,

avšak s poukazom na § 278 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C. s. p.“) je potrebné
vážny dôvod aj včas konajúcemu súdu oznámiť. V danom prípade právny zástupca žalobcu prevzal
predvolanie na pojednávanie dňa 28. mája 2018, t. j. 8 kalendárnych dní pred termínom pojednávania,
pričom už v tomto čase musel mať vedomosť o svojom chirurgickom zákroku, ktorý mu znemožní sa
pojednávania dňa 28. mája 2018 zúčastniť, napriek tomu súdu nedoručil ospravedlnenie svojej neúčasti.
Záverom súd prvej inštancie uviedol, že aj keď žalobca preukázal ospravedlniteľnosť dôvodu, ktorý mu

bránilvúčastinapojednávaní,zavinenenesplnilpovinnosťospravedlniťsvojuneprítomnosťvčas.Ďalšie
relevantné dôvody, ktoré by ospravedlnili pasivitu právneho zástupcu žalobcu, žalobca neuviedol.3. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu uznesením zo dňa 28.
februára 2019, č. k. 4Cob/11/2019-647, potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 3. októbra 2018,

č. k. 29Cb/4/2006-620 a žalovanému proti žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov odvolacieho
konania.

4. Odvolací súd konštatoval vecnú správnosť uznesenia súdu prvej inštancie, keď žalobcom uvedený
dôvod návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod v zmysle

ustanovenia § 281 ods. 1 C. s. p. Poukázal na to, že dôležitosť dôvodu, pre ktorý sporová strana žiada
o odročenie pojednávania posudzuje súd s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu, pričom táto
skutočnosť musí byť preukázaná hodnoverným spôsobom. Ospravedlniteľným dôvodom v zmysle §
281 C. s. p. sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane a boli príčinou, že sa
nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej
situáciemožnopovažovaťzadôvodospravedlňujúcizmeškaniekonania.Takýmtodôvodombymohlibyť

akútne zdravotné problémy alebo iná neprekonateľná prekážka, neodvrátiteľná, nepredvídateľná alebo
neovplyvniteľná udalosť. Za ospravedlniteľný dôvod nemožno považovať okolnosť, že v právnom spise
49/2004 právneho zástupcu žalobcu nie je založené predvolanie. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie
je zrejmé, že právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie včas a osobne dňa 28.
mája 2018, čo potvrdil podpisom na doručenke. Odvolací súd vyslovil súhlas s názorom žalovaného, že

pokiaľ žalobca spochybňuje prevzatie a pravosť podpisu na doručenke, mal predložiť dôkazy, ktorými
by svoje tvrdenie preukázal (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/240/2010). Nakoľko
žalobca svoje tvrdenie nepreukázal, konajúci súd správne vychádzal z domnienky, že údaj o prevzatí
predvolania na pojednávanie nariadené na termín 6. júna 2018 spolu s poučením o možnosti rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie na doručenke je pravdivý. Odvolací súd súhlasil s názorom konajúceho súdu,

že je možné dôvodne sa domnievať, že už v čase prevzatia predmetného predvolania právny zástupca
musel mať vedomosť o svojom plánovanom chirurgickom zákroku, ktorý mu znemožní zúčastniť sa
pojednávania nariadeného na 6. júna 2018 a napriek tomu súdu nedoručil ospravedlnenie svojej
neúčasti zo zdravotných dôvodov. Zodpovednosť za včasné dostavenie sa na pojednávanie je súčasťou
povinností advokáta, ktorý je povinný chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a postupovať s

odbornou starostlivosťou v zmysle zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov.

5.Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu,podalžalobca(ďalejajako„dovolateľ“)dovolanie,ktoréodôvodnil
ustanovením § 420 písm. f) C. s. p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

6. Dovolateľ uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 21. mája 2018 on ani jeho právny zástupca
nezaevidovali vytýčenie ďalšieho termínu pojednávania, nakoľko tento termín zjavne neodznel, pričom
ak odznel, tak zjavne nezrozumiteľne. Poukázal na to, že pred pojednávaním spolu so svojím právnym

zástupcom žiadali o doručenie zápisnice na ich e-mailové adresy, pričom vec prejednávajúca sudkyňa
prisľúbila, že zabezpečí prepis zvukového záznamu do písomnej podoby a zašle prepísanú zápisnicu
z pojednávania konaného dňa 21. mája 2018. Ak by sa tak stalo, dovolateľ by mal k dispozícii údaj o
dni ďalšieho pojednávania. Nahliadnutím do súdneho spisu žalobca zistil, že súd doposiaľ nevyhotovil
písomné znenie zápisnice z 21. mája 2018 a preto nebola odposlaná ani žalobcovi a jeho právnemu

zástupcovi. Právny zástupca žalobcu sa dňa 6. júna 2018 podrobil operácii sivého zákalu, o čom
dovolateľ predložil súdu dôkaz. Pred operačným zákrokom však právny zástupca žalobcu zabezpečoval
všetky potrebné predoperačné vyšetrenia, preto poveril svoju asistentku sledovaním elektronického
doručenia zápisnice z 21. mája 2018 s tým, aby ju ihneď preposlala elektronicky žalobcovi. Zároveň
uviedol, že z dôvodu zlého psychického rozpoloženia v predoperačných dňoch právny zástupca žalobcu

nevedel reagovať ani na poštou doručenú zásielku predvolania. Aj pre tento psychický stav poveril
asistentku sledovaním elektronického zaslania zápisnice s vytýčením termínu, a s predvolaním v
papierovej podobe vôbec nepočítal a to z dôvodu prísľubu súdu o zaslaní zápisnice v elektronickej
podobe. Vo vzťahu k inštitútu rozsudku pre zmeškanie žalobca uviedol, že sankcionuje tú stranu sporu,
ktorá nejaví o spor záujem a v konaní robí zbytočné prieťahy, čo však jeho prípad nebol. Na pojednávaní

dňa 21. mája 2018 už žalobca nenavrhol žiadne nové dôkazy, preto z dôvodu spravodlivosti konania
nemal súd prvej inštancie využiť svoju možnosť o konaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ale mal
pojednávať v neprítomnosti žalobcu.7. Dovolateľ splnomocnil na zastupovanie advokáta M. dohodou o plnomocenstve sp. zn. 49/2004,
ktorej platnosť skončila dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a teda právoplatnosťou
potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/333/2015-485 stratila dohoda

právoplatnosť. Následne žalobca dohodou o plnomocenstve sp. zn. 49/2004 z 25. mája 2016
splnomocnil M. na zastupovanie v dovolacom konaní, pričom jej platnosť mala skončiť dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného v dovolacom konaní a v prípade úspechu v
následnom odvolacom konaní. Dovolací súd uznesením sp. zn. 4Obdo/48/2016 zrušil rozhodnutie
odvolacieho súdu ako i súdu prvej inštancie a tak dňom 6. februára 2017, t. j. jeho právoplatnosťou,

skončila právoplatnosť dohody o plnomocenstve. Novú dohodu o plnomocenstve uzatvoril žalobca až
dňa 1. júla 2018, čo znamenalo, že v čase od 6. februára 2017 do 1. júla 2018 nebol žalobca v konaní
zastúpený M.. Z tohto dôvodu nemohol za žalobcu preberať súdne zásielky a to ani predvolanie na
pojednávanie konané dňa 6. júna 2018, a súdy oboch inštancií na uvedenú skutočnosť neprihliadli.
Na pojednávaní konanom dňa 6. júna 2018 M. nebol žalobcovým právnym zástupcom, z tohto dôvodu
bolo podľa názoru dovolateľa irelevantné skúmať, či má alebo nemá vykázané doručenie predvolania.

Keďže žalobca nemal vykázané riadne doručenie predvolania, súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcoviuskutočňovaťjemupatriacepráva,keďžesanemoholzúčastniťpojednávaniaatýmtokonaním
zo strany súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okrem toho súd prvej inštancie ani
nezisťoval, či má advokát M. advokátsku licenciu.

8. Na základe vyššie uvedeného dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalovaný sa podaním zo dňa 5. augusta 2019 vyjadril k dovolaniu žalobcu, ktoré považoval

za nedôvodné, zmätočné, právne bezzákladové a neakceptovateľné. Dôvody uvedené žalobcom
odporovali skutkovým okolnostiam i právne udržateľným záverom a boli prezentované účelovo s cieľom
zvrátiť následok procesnej pasivity žalobcu. Poukázal na to, že nebolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že
na pojednávaní konanom dňa 21. mája 2018 nezaevidoval vytýčenie termínu pojednávania, nakoľko v
tento deň sa pojednávanie nekonalo zo zdravotných dôvodov zákonnej sudkyne a z tohto dôvodu ani

konajúci súd nemohol prisľúbiť a zaslať žalobcovi prepis zápisnice z pojednávania, a ani ho vyhotoviť,
keďže sa nekonalo. Žalovaný považoval za zarážajúce tvrdenia žalobcu, ktorý opieral svoje tvrdenia
o sľuby súdu a proklamoval, že v prípade doručenia „neexistujúcej“ zápisnice právnemu zástupcovi
zjavne počítal s termínom pojednávania dňa 6. júna 2018. Uvedené považoval za špekulatívne, v snahe
zvrátiť stav spôsobený pasivitou žalobcu. Vo vzťahu k vydanému rozsudku pre zmeškanie žalovaný

uviedol, že ho možno vydať bez ohľadu na tvrdený a preukázaný skutkový stav, nakoľko je založený
na procesnej neaktivite strany, a nie na výsledkoch dokazovania. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/105/2018).

10. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu nie je možnosťou, ale

povinnosťou súdu za predpokladu, že tu existuje výslovný návrh žalovaného na túto formu rozhodnutia.
Poukázal pritom na zásadu „práva patria bdelým“. Nesúhlasil ani s tvrdeným žalobcu, že v konaní
nebol zastúpený M.W., nakoľko uplynula platnosť dohody na zastupovanie v danom konaní a preto súd
nesprávne doručoval predvolanie na pojednávanie, keď nebolo odposlané priamo žalobcovi. Poukázal
na to, že písomná komunikácia medzi súdom a žalobcom prebiehala výlučne prostredníctvom právneho

zástupcu žalobcu M.. Pozornosť upriamil na to, že po vrátení veci súdu prvej inštancie po jej zrušení
dovolacím súdom uznesením sp. zn. 4Obdo/48/2016 sa nejednalo o nové konanie, ale o to isté, na
ktoré žalobca splnomocnil M.. Súd prvej inštancie preto správne pokračoval v konaní s pôvodnými
účastníkmi. Zároveň však žalovaný poukázal na to, že s vykonštruovanou teóriou o tom, že M. nebol
splnomocnený zástupca žalobcu začal žalobca argumentovať až v dovolaní, čo žalovaný vzhľadom na

priebeh konaní považoval za neprípustné a právne neudržateľné. Aj napriek uvedenému však žalovaný
poukázal na ustanovenia § 92 ods. 1 C. s. p. majúc za to, že je neakceptovateľné tvrdenie žalobcu, že
dohoda o plnomocenstve sp. zn. 49/2004 z 10. decembra 2004 stratila právoplatnosť a to z dôvodu,
že konanie sp. zn. 29Cb/4/2006 nie je dosiaľ právoplatne ukončené, z dôvodu podanej sťažnosti proti
uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o výške trov konania. Zároveň termín „právoplatnosť

dohody o plnomocenstve“ nezodpovedá legálnej definícii pojmu právoplatnosť uvedenej v ustanovení §
226 C. s. p. Civilný sporový poriadok výslovne neupravuje zánik splnomocnenia, ako ani spôsoby ako
k nemu môže dôjsť, avšak v prípade odvolania alebo výpovede splnomocnenia platí, že sú voči súdu
účinné dňom, keď ich strany súdu oznámili. Z tohto dôvodu nebolo pre súd relevantné, kedy zaniklosplnomocnenie, ale kedy došlo k oznámeniu tejto skutočnosti súdu. Zároveň nebolo povinnosťou súdu
prvej inštancie preverovať, či advokát má aktívnu licenciu na poskytovanie právnych služieb. Žalobca
sámpotvrdil,žeaždňom6.augusta2018došlokoznámeniuvypovedaniaplnejmocizostranyprávneho

zástupcu JX. ako splnomocnenca vo vzťahu k žalobcovi, a preto až týmto dňom bol zánik splnomocnenia
účinný voči súdu.
11. Záverom žalovaný zhrnul, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k žiadnym procesným
pochybeniam, ktoré by žalobcovi znemožnili uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, aby
došlo k porušeniu žalobcovho práva na spravodlivý proces. Práve pasivitou žalobcu došlo k vydaniu

rozsudku pre zmeškanie, pričom so všetkými podanými opravnými prostriedkami sa súd prvej inštancie
i odvolací súd náležite vysporiadali, preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby
dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho
konania v rozsahu 100 %.

12. Žalobca sa podaním zo dňa 20. septembra 2019 vyjadril k vyjadreniu žalovaného k dovolaniu,
pričom uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by vyvrátili tvrdenia
žalobcu, a teda že procesným postupom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu došlo k porušeniu
práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca opätovne uvádzal skutočnosti už uvedené v dovolaní, a
teda že bolo úlohou súdu prvej inštancie zisťovať príčiny neúčasti žalobcu na nariadenom pojednávaní.

Zároveň žalobca trval na tom, že došlo k zániku dohody o plnomocenstve sp. zn. 49/2004 a to dňom
6. februára 2017, kedy nadobudlo právoplatnosť Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Obdo/48/2016 zo dňa 29. decembra 2016, a na účely konania pred súdom prvej inštancie nemal
uzatvorenú dohodu o plnomocenstve s advokátom. Novú dohodu uzavrel žalobca až dňa 1. júla 2018,
a preto v období od 6. februára 2017 do 1. júla 2018 nebol M. právnym zástupcom žalobcu. Pričom súd

prvej inštancie a ani odvolací súd na uvedenú skutočnosť neprihliadli. JX. tak nebol oprávnený prevziať
zásielku dňa 28. mája 2018 s termínom pojednávania dňa 6. júna 2018. Preto podľa názoru žalobca
mal súd prvej inštancie zisťovať, či bolo riadne vykázané doručenie predvolania pre žalobcu. Nakoľko
tomu tak nebolo, nemohol súd rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, ale mal pojednávať v
neprítomnosti žalobcu. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že dohoda o plnomocenstve sp.

zn. 49/2004 opäť po svojom zániku nadobudla platnosť, nakoľko z jej obsahu bolo zrejmé, že bola
obmedzená na dobu určitú a to do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Žalobca považoval
tvrdenia žalovaného o oznamovacej povinnosti o výpovedi splnomocnenia za irelevantné, keďže k
zániku predmetnej dohody došlo ex lege uplynutím doby, na ktorú bola obmedzená. Doplnil, že napriek
tomu, že konajúci súd dňa 21. mája 2018 oznámil M. prostredníctvom e-mailu, že sa pojednávanie

neuskutoční z dôvodu náhleho ochorenia zákonnej sudkyne, k samotnému žalobcovi sa táto informácia
nedostala, a preto žalobca vychádzal z e-mailovej informácie súdu zo dňa 25. apríla 2018 o preložení
termínu pojednávania zo dňa 25. apríla 2018 na deň 21. mája 2018. V tento deň sa žalobca dostavil
na vytýčené pojednávanie, na ktoré sa však žalovaný, sudkyňa a ani M. nedostavili. Z tohto dôvodu
žiadal v príslušnej spisovej kancelárii informáciu, z akého dôvodu sa pojednávanie neuskutočnilo, avšak

osoba, ktorej meno si už žalobca nepamätal, dôvod uviesť nevedela. Zároveň mu táto osoba prisľúbila,
že jeho požiadavky ohľadom ďalšieho postupu súdu, menovite, aby súd ďalšie pojednávanie nevytýčil z
dôvodu plánovaného zákroku JX., pretlmočí zákonnej sudkyni, avšak sa tak nestalo. Zrejme preto bolo
vytýčené pojednávanie na deň 6. júna 2018, kedy mal M. operáciu, ktorý si predvolanie z dôvodov zlého
psychického stavu ako i vzhľadom na oznámenie od žalobcu, že súd nebude vytyčovať pojednávanie,

predvolanie na deň 6. jún 2018 vôbec neprečítal. M.X. už z dôvodov zlého psychického rozpoloženia
ani nevedel reagovať na poštovú zásielku.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po
zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal spor a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je
potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. c) C. s. p.

14. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo

domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,
sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za
splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá
konaniapredobčianskoprávnymsúdom,vrátanedovolaciehokonania(I.ÚS4/2011).Otázkaposúdenia,či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do
výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

15. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

16. Podľa § 420 C. s. p., je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Podľa § 431 ods. 1 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní
došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (ods. 2).

18. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým
rozhodnutím bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu prípustné podľa
§ 420 C. s. p., pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom procesnom
štádiu končí.

19. Podľa názoru žalobcu je jeho mimoriadny opravný prostriedok prípustný podľa § 420 písm. f) C.
s. p., v zmysle ktorého ustanovenia je dovolanie prípustné, ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a) zásah

súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

20. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

21. Z obsahu dovolania je zrejmé, že za nesprávny procesný postup dovolateľ považuje tú skutočnosť,
že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko tento procesný

inštitút slúži na sankcionovanie tých strán sporu, ktoré nejavia o spor záujem, čo však nebol prípad
žalobcu. Dovolateľ trval na tom, že o nariadenom termíne pojednávania, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie žalobcu, nemal vedomosť, ako ani jeho právny zástupca, pretože súd prvej
inštancie nesprávne doručoval predvolanie na pojednávanie na deň 6. jún 2018 a súčasne na strane
právneho zástupcu žalobcu nastali také okolnosti, ktoré mu znemožnili zúčastniť sa predmetného

pojednávania. V neposlednom rade súdy oboch nižších inštancií neskúmali, či právny zástupca žalobcu
bol oprávnený zastupovať žalobcu v predmetnom konaní.

22. Podľa § 278 C. s. p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh
žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na

pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a, b) žalobca
neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

23. Podľa § 281 ods. 1 C. s. p., ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo

veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.24. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje
následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V prípadoch, keď bol kontumačný
rozsudok vydaný na pojednávaní (§ 278 C. s. p.), na ktorom sa nezúčastnil žalobca, môže žalobca

za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku. Prvotným
predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalobca zmeškal pojednávanie, na ktorom
došlokvyhláseniukontumačnéhorozsudku,zospravedlniteľnéhodôvodu.Tentoospravedlniteľnýdôvod
je žalobca povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu. (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.

Praha : C. H. Beck, 2016. s. 1001 až 1007).

25. Nemožno vylúčiť, že na strane žalobcu môže dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti
objektívneho charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalobcom, resp. inak zavinenej,
v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp. ktoré mu zabránia, aby včas ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní. Účelom zákonnej úpravy je zabezpečiť žalobcovi súdnu ochranu aj

v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie. V tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a
preukázané žalobcom (zistené súdom), ne/možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti
žalobcu na pojednávaní. Príčina zmeškania pojednávania žalobcom musí mať s ohľadom na povahu,

nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je
možné v danej veci ospravedlniť).

26. Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným
dôvodom v zmysle § 281 ods. 1 C. s. p. sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali

neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred
riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie
konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalobcovi bola známa
resp. jeho právnemu zástupcovi (nutnosť využiť lekársku pomoc nastala značnom čase/predstihu pred
nariadeným pojednávaním), ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne

objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uvádza, že z ustanovenia § 278 ods. 1 C.
s. p. vyplýva povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní, na
ktoré sa nedostavil, ak to navrhne žalovaný a sú zároveň splnené procesné podmienky na jeho

vydanie. Preto keď na pojednávaní konanom dňa 6. júna 2018 navrhol žalovaný súdu rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškania žalobcu, bolo povinnosťou súdu vydať kontumačný rozsudok ak súčasne
zistil splnenie podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Žalobca pred okresným súdom a
ani pred odvolacím súdom nepreukázal ospravedlniteľnosť dôvodu, pre ktorý sa na pojednávanie
nedostavil. Pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe

súdu, ktoré okolnosti v intenciách toho - ktorého prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia
neúčasti na pojednávaní. Odpoveď odvolacieho súdu na to, či žalovaným tvrdené okolnosti zmeškania
pojednávania sú ospravedlniteľné, je v napadnutom rozhodnutí vyjadrená jasne a presvedčivo. Odvolací
súd správne uviedol, že ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu
nastali neočakávane a boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť. Takouto skutočnosťou

nebolo to, že v právnom spise právneho zástupcu žalobcu sp. zn. 49/2004 sa nenachádzalo predvolanie.
Dovolací súd zo spisu zisťuje, že právny zástupca žalobcu až s návrhom na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie doručeným súdu dňa 6. augusta 2018 predložil doklad, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť
na nariadenom termíne pojednávania, a to prepúšťaciu správu zo dňa 6. júna 2018, z ktorej vyplýva,
že sa podrobil operačnému zákroku. Súd prvej inštancie ako i odvolací súd správne posúdili, že nie

sú splnené predpoklady na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko ospravedlniteľným dôvodom nie
je okolnosť, ktorá bola právnemu zástupcovi známa, a ktorá síce objektívne znemožňovala účasť na
pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas
ospravedlnil. Predvolanie na pojednávanie prevzal právny zástupca žalobcu dňa 28. mája 2018, teda 8
kalendárnych dní pred plánovaným zákrokom, čím mal dostatok času súdu oznámiť svoju neúčasť na

pojednávaní. Tvrdenie žalobcu o zlom psychickom stave JX. nie sú relevantné, nakoľko tieto tvrdenia
neboli žiadnym spôsobom preukázané a zároveň je právny zástupca povinný vykonávať právne služby
s odbornou starostlivosťou a chrániť záujmy svojho klienta a súdu včas oznamovať skutočnosti dôležité
pre vedenie konania.28. Žalobca v podanom dovolaní a následnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k dovolaniu
uvádzal nové skutkové okolnosti, teda že právny zástupca žalobcu poveril svoju asistentku kontrolou

elektronickej pošty, že žalobca sa na termín pojednávania dňa 21. mája 2018 dostavil a v spisovej
kancelárii požiadal osobu, ktorej meno si však už nepamätal, aby bolo pretlmočené zákonnej sudkyni,
aby termín pojednávania nebol vytýčený z dôvodu ochabnutého oka JUDr. Eduarda Šmelka, ako i to,
že JUDr. Eduard Šmelka nebol jeho zástupcom z dôvodu zániku dohody o plnomocenstve a preto mu
súd nemal doručovať predvolanie na pojednávanie na deň 6. júna 2018, ktoré okolnosti však v konaní

pred súdom prvej inštancie a ani pred odvolacím súdom neuvádzal. V tejto súvislosti dovolací súd
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 227/2011 (publikované
pod č. 50/2014), v ktorom vyslovil právnu vetu, že «dovolacie konanie má prieskumnú povahu, so
zreteľom na ktorú v dovolaní nemožno uplatniť také „nové“ skutočnosti alebo dôkazy vo veci samej, ktoré
pri rozhodovaní nemali možnosť vziať na zreteľ už súdy nižších stupňov». Žalobca mal v konaní pred
okresným ako i odvolacím súdom vytvorenú procesnú možnosť využiť svoje právo uviesť skutočnosti,

z ktorých v dovolacom konaní vyvodzuje nesprávny procesný postup súdov nižších inštancií. Ak
tak neurobil, nemožno vytýkať súdu prvej inštancie a odvolaciemu súdu, že k týmto skutočnostiam
neprihliadli. Vzhľadom na uvedené preto dovolací na tieto skutkové tvrdenia žalobcu neprihliadol.

29. Dovolací súd dodáva, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že JUDr. Eduard Šmelka zastupoval

žalobcu na základe zmluvy č. 33/2005 zo dňa 1. marca 2005. JUDr. Eduard Šmelka dňom 2. marca
2018 vypovedal žalobcovi zmluvu o poskytovaní právnych služieb z dôvodu vyčiarknutia zo zoznamu
advokátov (č. l. 617 súdneho spisu). Z obsahu predmetného oznámenia vyplýva, že trojmesačná
výpovedná lehota začala právnemu zástupcovi plynúť dňom 1. apríla 2018 a skončila dňom 30. júna
2018. Dňom 1. júla 2018 udelil žalobca splnomocnenie JUDr. Eduardovi Šmelkovi na zastupovanie v

konaní pod sp. zn. 29Cb/4/2006 ako fyzickej osobe v zmysle § 23 a § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka
(č. l. 618). Z uvedeného je zrejmé, že JUDr. Eduard Šmelka v konaní žalobcu zastupoval, pričom po
tom, ako skončil JUDr. Eduard Šmelka výkon advokácie, pokračoval v zastupovaní žalobcu ako fyzická
osoba. Súd prvej inštancie preto správne doručoval predvolanie na pojednávanie konané dňa 6. júna
2018 právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý prevzal predvolanie dňa 28. mája 2018.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ nedôvodne namietal
existenciu vady uvedenej v § 420 písm. f) C. s. p. Preto dovolací súd dovolanie žalobcu proti
napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu, podľa § 447 písm. c) C. s. p., ako procesne neprípustné
odmietol.

31. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania
proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 453 ods. 1 C. s. p. v spojení § 255 ods. 1 C. s. p.). Podľa § 262
ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.