Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319201672
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4319201672.4

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobcov: 1.) Q., 2.) V. 3.) V. XX H. všetci právne zastúpení: JUDr.
Helena Kontrová, advokátka, IČO: 31 823 807, Semerovo 414, 941 32 Semerovo, proti žalovanému: K.
zastúpený: Mgr. Peter Nyúl, advokát, IČO: 36105040, kpt. Jaroša 4, 934 05 Levice, o určenie, že medzi
stranami nie je nájomný vzťah, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3. rade v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2019 sa žalobcovia domáhali určenia, že medzi stranami nie je

nájomný vzťah.

2. Žalobcovia v 1. až 3. rade dňa 26.11.2019 vzala žalobu späť v celom rozsahu. Uviedli, že podali
žalobu na základe rozhodnutia o prerušení konania vydaného v správnom konaní Okresného úradu
Levice pozemkový a lesný odbor Levice číslo Q. zo dňa 27.03.2019, ktorým ich odkázal na podanie
žalobynasúdenaposúdenieplatnostičineplatnostinájomnýchzmlúv(vžalobeuvedenéakopredbežná

otázka), čím preukazovali naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Rozhodnutie o prerušení konania
nazákladeupozorneniaprokurátoraoporušenízákonaprivydávanítohtorozhodnutia,totonenadobudlo
právoplatnosť. Správny orgán vo veci konal ďalej, nanovo však o prerušení konania s odkazom na
podanie žaloby na súd, nerozhodol. Žalobcovia doriešia najprv otázku naliehavého právneho záujmu a
v prípade potreby, podajú žalobu opakovane. Zároveň žiadali z dôvodu osobitného zreteľa nezaviazať
žalobcov k náhrade trov konania. Žalobcovia z vyššie uvedených dôvodov pre postup správneho orgánu

v rozpore so zákonom, konali v dobrej viere. Rovnako žalovaný nepostupoval v súlade so správny
poriadkom, keď ku svojim tvrdeniam nepripol príslušné listinné dôkazy. Odmietol poskytnúť žalobcom
nájomné zmluvy. Žalovaný aj správnemu orgánu predložil listinné dôkazy až na základe upozornenia.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 28.11.2019, pričom späťvzatie žaloby v celom rozsahu bolo
doručené žalovanému ešte pred otvorením pojednávania.

4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods.1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.7. Žalobcovia v 1. až 3. rade využili svoje dispozičné právo a vzali žalobu späť v celom rozsahu skôr než
sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby

nebol potrebný, preto súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil.

8. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcov o tom, aby súd neviazal žalobcov na náhradu trov konania, sa
žalovaný dňa 28.11.2019 vyjadril ešte pred otvorením pojednávania. Žiadal, aby mu bola priznaná
náhrada trov konania, nakoľko žalobcovia jednoznačne zavinili zastavenie konania, samotná právna

zástupkyňa žalobcov v späťvzatí uviedla, že nie je doriešený naliehavý právny záujem, ako v späťvzatí
konštatovala, takže žalobu zobrala späť pravdepodobne, že by bola žaloba zamietnutá. Čo sa týka
dôvodov hodných osobitného zreteľa, žalobcovia dôvod uzavreli veľmi stručne, a ten vidia v tom, že
správny orgán OÚ Levice v konaní o vymeranie náhradného pozemku podľa ich tvrdenia konal v rozpore
so zákonom, žalobcovia konali v dobrej viere, v presvedčení, že takéto rozhodnutie správneho orgánu
o prerušení konania je správne. Žalobcovia sa môžu domáhať náhrady škody od správneho orgánu,

ak výšku škody budú vedieť preukázať, ak bude preukázané, že rozhodnutie je nezákonné, zatiaľ tieto
podmienky nie sú splnené, pretože rozhodnutie o prerušení konania OÚ Levice nebolo zrušené, t. j.
takéto rozhodnutie je zatiaľ zákonné. Nie je možné sa domáhať nepriznania náhrady trov konania v
civilnom konaní z dôvodu pochybenia, prípadného pochybenia iného správneho orgánu v inom konaní.
Takýto nárok na náhradu škody je možné uplatniť osobitným zákonom, ale nie je to dôvod na nepriznanie

náhrady trov konania.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

11. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa stotožnil s názorom žalovaného a ďalej
má za to, že neexistujú v tomto konaní dôvody hodného osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady
trov konania. Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania
sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
(uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 6. 2019, sp. zn. II. ÚS 113/2019). Súd má za to, že výsledky

a priebeh administratívneho konania správneho orgánu nemožno premietať do rozhodovania súdu v
sporovom konaní o náhrade trov konania. Súdne konanie nenadväzuje na správne konanie, ide o dve
odlišné konania s inými zásadami a procesnými ustanoveniami. Súd uznáva, že v sporovom konaní
môžu mať rozhodnutia správnych orgánov vplyv na rozhodnutie vo veci samej (podklady, rozhodnutia
a iné normatívne/individuálne správne akty správnych organov), avšak na rozhodnutie o náhrade

trov konania sa výlučne použijú procesné ustanovenia Civilného sporového poriadku, pričom len za
výnimočných okolností možno nepriznať náhradu trov konania, kedy by sa mohli zohľadňovať aj iné
skutočnosti, ako výsledok konania. Samotní žalobcovia v späťvzatí žaloby uviedli, že najskôr doriešia
otázku naliehavého právneho záujmu, teda netvrdia s istotou, že majú naliehavý právny záujem na
vyriešení tohto sporu. Ide o dôvod, na základe ktorého vzali žalobcovia žalobu späť v celom rozsahu,

pričom súd v tomto dôvode nevidí výnimočnosť takéhoto dôvodu, ide skôr o logický krok žalobcov,
pričom si musia byť vedomí, že spôsobia zastavenie konania s následkom povinnosti nahradiť trovy
konania. Aj keď v správnom konaní prokurátor v upozornení konštatuje, že rozhodnutie o prerušení
konania nemožno považovať za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom, súd v tom nevidí dôvod na
nepriznanie náhrady trov konania v tomto konaní. V predmetnom upozornení je uvedené, že prokurátor

konal na základe podnetu, pričom upozornenie je zo dňa 26.06.2019. Žalobcovia vôbec súdu neuviedli,
kto daný podnet podal na prokuratúru, kedy ho podal a prečo tento podnet nepodali skôr, ako iniciovali
toto súdne konanie. Žalobcovia boli právne zastúpení aj v správnom konaní, teda ich právny zástupca
mal vedieť, že môže využiť postup podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, pričom súdne konaniemal iniciovať až potom, ako bude disponovať výsledkom vybavenia podnetu z prokuratúry. Nakoľko
výsledkom vybavenia podnetu bolo upozornenie prokurátora, aby správny orgán pokračoval v konaní,
bolo zrejmé, že podanie žaloby by nemalo ešte opodstatnenie. Žalobcovia však podali žalobu skôr ako

bol podnet na prokuratúre vybavený, teda museli si byť vedomí (vzhľadom na právnické vzdelanie ich
zástupcu), že ak podnet prokuratúry bude vybavený upozornením, aby správny orgán pokračoval v
konaní, bude to mať za následok logický krok žalobcov - späťvzatie žaloby v celom rozsahu, ale s tým,
že svojim konaním zavinia zastavenie tohto súdneho konania. Ak žalobcovia majú zato, že konaním/
rozhodnutímsprávnehoorgánuimbolaspôsobenáškoda,môžuvyužiťpostuppodľazákonač.514/2003

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. V
konaní teda nebola preukázaná výnimočnosť spočívajúca v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach
u strán sporu.

12. O vrátení kráteného súdneho poplatku súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

13. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.